Piatkový večer so Šimurajom

Kto to je ? Čo sa to dialo v Kaťáku?

Juraj „Šimuraj“ Šimkovič – krátky životopis:
Narodený v Dubnici – bývalý animátor v našom stredisku – zabávač – bývalý manažér Benitímu v Bratislave – súčasný vychovávateľ v Novej Dubnici – dielo : Naivná pedagogika z praxe – skvelý človek – …

Toľko z jeho života, poďme späť k veci. O čom bol tento večer?
No keďže je marec – mesiac knihy, rozhodli sme sa pozvať Juraja, aby nám prišiel niečo povedať o jeho živote, jeho začiatkoch (aj v Kaťáku) a jeho knihe. Dlho sme už nemali nejakého hosťa, ktorý by nám niečo pekné povedal a odovzdal ďalej. Tak sme sa s ním skontaktovali a bol veľmi rád, že sme ho oslovili. Nadišiel piatok 23.3. 2018. O 19:15 bolo v Kaťáku plno mladých, ktorí prišli na jeho večer (niektorí ani nevedeli kto to je, ale
nezľakli sa a aj tak prišli) alebo ho len pozdravili. Na začiatku sme si dali trochu otázok a tiež aj telocviku, veď treba sa trochu rozhýbať pred dlhým sedením.

Hneď v úvode nám povedal, že je veľmi rád, že sem mohol prísť. Hovoril nám o jeho živote a aj o jeho pádoch. Keď rozprával, spomenul pri nejakej kapitole / udalosti postavu z Biblie, ktorá bola pre neho inšpiráciou. Boli to Mojžiš, Abrahám, Noe a Jób. Najdôležitejšia vec, ktorá ich spájala, bola: verili Bohu, aj keď mali strach a nemali istotu. Zažil všelijaké pády, buď s knihou, rozhodnutia v živote, … ale nevzdal sa. „Za každým pádom prišla nejaká udalosť či človek, ktorý mi pomohol“.

Ďalšia z jeho myšlienok a aj skúseností je, že najlepšia/najkrajšia je detská úprimnosť a deti sú najlepší učitelia, že sa máme od nich čo učiť. Napríklad: ony neriešia čo majú zajtra, čo majú naplánované, ony žijú tu a teraz a to je jedna z vecí, ktorú sa môžeme od nich naučiť.

Ako sa páčilo našim mladým (aj budúcim) animátorom?

  • Mne sa večer s hosťom páčil, hlavne to ako ma dokázal inšpirovať Juraj, keďže sa chcem v budúcnosti zaoberať učiteľstvom (venovať sa deťom), vo mne to zanechalo dojem a som s týmto piatkom spokojný. (Matej Kotúč)
  • Som rada, že som sa zúčastnila. Je to inšpirujúce vidieť a počuť rozprávať o Jurovom živote, jeho raste, pádoch aj výhrach. Je to chalan od nás zo strediska a naozaj to, čo dostal, dáva ďalej najlepšie ako vie. Oslovilo ma aj to, ako sa Pán Boh stará. Ak niekde zoberie, tak inde pridá, a dá ešte viac ako sme si dokázali predstaviť. (Mária Kuľhová)
  • Bolo to niečo iné, niečo čo tu v Kaťáku ešte nebolo. Juro ma veľmi oslovil. Poukázal na to, že my animátori sa od detí môžeme veľa naučiť a my zasa im môžeme dopomôcť, aby sa stávali lepšími a užitočnými pre tento svet. (Jaro Minárik)
  • Mne sa to veľmi páčilo. Priznám sa, že som čakala, že nám len ukáže nejakú prezentáciu, povie niečo o knihe a mi mu dáme otázky a tak, ale žiadnu prezentáciu nemal, takže mňa to milo prekvapilo a bavilo ma to a bolo to super. (Mária Farská)

Myslím si, že pre každého, kto tu bol, tak to zanechalo niečo milé a čo sa mu zíde v živote. Juraj nám tiež zdôraznil, aby sme budovali spoločenstvo, kde by sme zlepšovali vzťahy medzi sebou, kde sa môžeme vzájomne podporovať a vzájomne inšpirovať.

„Robme malé veci s veľkou láskou.“ ( Matka Tereza )

(Veronika Jankechová)

Misionár z Kene navštívil Dubnicu

Luke Mulayinkal, salezián – kňaz pochádzajúci z Indie, pôsobí už vyše 30 rokov v Keni a navštívil aj naše saleziánske stredisko v Dubnici nad Váhom. V nedeľu slávil tri sv. omše a v pondelok doobeda prišiel aj medzi deti na CZŠ sv. Dominika Savia, aby sa podelil so svojimi skúsenosťami a vydal svedectvo o ťažkom, no požehnanom živote v nehostinnej Keni.

Zľava: don Pavol Piatrov (direktor komunity), don Luke Mulayinkal (misionár v Keni), don Štefan Kormančík (delegát pe misie)

Mestečko Korr, ktoré podporujeme v tohtoročnej Tehličke, leží v kraji Marsabit, v púšti Kaisut na severe Keni. Obyvateľov tu sužuje suché klimatické podnebie a nedostatok pitnej vody. Daždivé obdobia tu nebývajú veľmi časté takže tu ľudia žijú veľmi ťažko.

„Pol roka tu nepršalo až doteraz. Po dlhom čase sa do tejto oblasti presunuli silné dažde, ktoré spôsobujú veľké záplavy. Ale kvôli veľkému suchu sa všetka voda do dvoch týždňov vyparí. Saleziáni tu pôsobia od roku 1971. Dovtedy tu ľudia žili v primitívnych obydliach a oblečenie, ktoré nosili, si vyrábali z kože zvierat. Postupne sme tu vybudovali školy, zdravotnícke zariadenia, saleziánske strediská a studne. Našou činnosťou v týchto oblastiach je zabezpečiť prísun pitnej vody, vzdelanie pre obyvateľov a v neposlednom rade starostlivosť o zdravie. Ľudia sú tu sociálne slabo vybavení, vrátane zdravotníckych zariadení a stredísk, škôl a majú obmedzený prístup k vode. Vláda krajiny neprejavuje žiadny záujem o svojich obyvateľov. Pestovať ovocie a zeleninu je tu prakticky nemožné, preto najdôležitejšou potravou sa pre nich stáva mlieko a krv z chovaných zvierat. Ak si chcú zaobstarať ovocie, zeleninu alebo zemiaky a iné plodiny, musia cestovať až 140 km do najbližšieho mesta,“ oboznámil otec Luke poslucháčov s aktuálnou situáciou.

Najdôležitejšou prácou saleziánov v týchto oblastiach je pomôcť deťom a mladým ľudom, preto sa tu budujú materské, základné a stredné odborné školy.

Don Luke okrem mesta Korr, v ktorom pracoval dlhé roky, hovoril aj o Bosco Boys, saleziánskom centre v Nairobi, kde momentálne pôsobí a pomáha deťom, ktoré sa životom pretĺkajú bez podpory rodičov či príbuzných. Saleziáni im ponúkajú náhradný domov a vzdelanie. V súčasnosti podporujú asi 600 detí, ktorým poskytujú základné vzdelanie a umožňujú im pokračovať v štúdiu aj na odborných učilištiach, stredných a vysokých školách.

„Veľa chlapcov z ulice ďakuje dodnes za tento prínosný projekt. Istý chlapec sa v centre Bosco Boys vyučil za automechanika. Keď začal pracovať a dostal prvú výplatu doniesol mi z nej veľkú časť so slovami: Duchovný otec, ďakujem ti, že si ma sem priviedol. Prosím použi tieto peniaze na výchovu ďalších detí, aby mohli, zažiť Boží dotyk tak ako ja.“ – don Luke Mulayinkal prerozprával jeden z množstva iných úspešných príbehov.

Ďakujeme všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomôžu ľuďom v Keni uhasiť ich smäd (po vzdelaní)!

(Jaro Minárik)


Viac o tohtoročnej Tehličke sa dozviete na stránke tehlicka.sk alebo v časopise Korr kliknutím na obrázok:

Celoslovenský turnaj vo vybíjanej a 3. miesto našich dievčat

Dňa 16.-17.3.2018 sa v našom stredisku po druhýkrát konal celoslovenský turnaj vo
vybíjanej dievčat organizovaný Združením Laura. Tímy z Banskej Bystrice, Dolného Kubína v počte tímov 3, Trnavy, Sabinova, Košíc, Novote či domácej Dubnice, prišli aby si zmerali sily vo vybíjanej.

V piatok sa Dubnici naskytol neobyčajný pohľad, keď 7 tímov dievčat spolu s animátorkami a sestrami vystúpili z vlaku a spoločne sa presunuli do Kaťáku. Nasledovala svätá omša, presun na cirkevnú školu, mestská hra a samozrejme, že nechýbali ani tréningy, či vzájomné zápasy.

Sobotu sme odštartovali svätou omšou v kaplnke cirkevnej školy, raňajky a presun na II. ZŠ. Zápasy sa začali spoločnou modlitbou, pripomenutím si pravidiel a predstavením rozhodcov. Dievčatá súťažili v dvoch skupinách, v ktorých prvé dva tímy postúpili do finále. Samozrejme, že ani tento rok nechýbali fanúšikovia z hosťujúcej Dubnice.

Vytvorila sa pekná športová atmosféra. Tak ako to v zápasoch býva, niekto vyhrá a niekto prehrá. Do finále postúpili dievčatá z Košíc, Sabinova, Novote a z Dubnice. Napokon sa 1.miestu tešili dievčatá z Košíc, na 2. mieste sa umiestnila Novoť, 3. miesto získala domáca Dubnica, nasledoval Sabinov, Trnava, 3 tímy z Dolného Kubína a napokon Banská Bystrica.

Boli sme milo prekvapení, že sa tento rok prihlásilo toľko tímov. Je to dobrý znak, že
dievčatá majú záujem o tento šport a že ho naozaj aj rady hrajú.“, povedala
spoluorganizátorka turnaja.

(text: Lenka Pukajová FMA, foto: Mária Badačová)


(Všetky fotky nájdete na FB stránke nášho strediska.)

Čo sa deje za dverami SCVČ Laura?

Na deň otvorených dverí Súkromného centra voľného času Laura, boli pozvaní všetci – a tí, ktorí prišli, mali možnosť vstúpiť do priestorov domu, porozprávať sa so sestrami saleziánkami a animátormi o ich činnosti a byť účastní tejto spoločnej radosti.

Programom ich sprevádzali animátori – moderátorská dvojica Lukáš a Kika. Deti a mladí zo stretiek i krúžkov zo SCVČ Laura za pomoci svojich vedúcich pre prítomných pripravili veselý i vážnejší program so 14 číslami, v ktorom mohli prezentovať svoje dary, ale i dospelým ponúknuť myšlienku na zamyslenie.
Z pozvaných hostí nás svojou prítomnosťou poctila zvlášť p. riaditeľka CZŠ Mgr. M. Pastieriková a don P. Magura, sdb, ktorý dal na záver všetkým prítomným požehnanie.
Ďakujeme rodičom za prejavenú dôveru a animátorom za každú ochotne podanú ruku.
(es)

Viac fotiek nájdete na FB stránke SCVČ Laura.

Víkendovka o povolaní

Duchovné povolanie, do ktorého Boh povoláva každého z nás, je veľkou otázkou, ktorú si kladú najmä mladí ľudia. Kládlo si ju aj jedenásť chalanov, ktorí sa zúčastnili Víkendovky o povolaní v dome saleziánskeho noviciátu v Poprade. Účastníci sa zišli  takmer z celého Slovenska vo veku okolo 19 rokov, aby urobili niečo pre svoju budúcnosť.

Táto Víkendovka – od 16. do 18. marca – bola časom určeným pre spoznávanie Božej vôle, modlitby, meditácie, tvorenia spoločenstva, zábavy a dobrého jedla. O program sa starali novici  a saleziáni don Bosca z Popradu. Súčasťou programu boli sv. omše, rozhovory s novicmi a taktiež výlet do Tatier. Podujatie nieslo tému inšpirovanú snom don Bosca z deviatich rokov a heslom „Časom všetko pochopíš“.  Na záver bol priestor vyjadriť sa a zhodnotiť zážitky a udalosti. Pozitívna kritika prišla ako zo strany saleziánov, tak aj zo strany chlapcov. Ďalší mladí hľadajúci svoje povolanie sa tak môžu tešiť na „VOP-ku“ aj na budúci rok.

(Marek Hudec)

2% stopercentne deťom a mladým

Milý Darca,

v saleziánskej farnosti v Dubnici nad Váhom pôsobí viacero organizácií  ktoré sa venujú výchove detí a mládeže. Váš dar im umožní vytvárať priestor pre ich osobný rast, aktívne využívanie voľného času, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu a vybavenia priestorov.

Stiahnite si: Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov – editovateľné


DOMKA- Združenie saleziánskej mládeže

Všetky potrebné informácie nájdete TU.

Kontakt: Peter Magura SDB / petermagura@gmail.com


LAURA – Združenie mladých 

Na stiahnutie: Vyhlásenie / Infolist

Kontakt: Elena Holá FMA / laura.dubnica@gmail.com



ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia

Na stiahnutie: Vyhlásenie. Viac informácii nájdete na webstránke školy.

Kontakt: Monika Pastieriková / zssds@stonline.sk


Deň otvorených dverí a zápis detí na „Jednotke“ v Dubnici

Vážení rodičia budúcich prváčikov a škôlkarov, milé deti!

Pozývame vás na Deň otvorených dverí, ktorý bude dňa 15. 3. 2018 v čase od 15:00 do 17:00h. Pripravené sú pre vás moderné vybavené učebne, príjemné prostredie, prezentácia aktivít školy, pekný program a informácie a podmienky zápisu do 1. ročníka a MŠ. Prezriete si priestory, v ktorých budú vaše deti tráviť vyučovanie a popoludňajšie aktivity v školskom klube detí. Tešíme sa na vás!

 


Zápis do PRVÉHO ROČNÍKA základnej školy sa uskutoční 12. a 13. apríla 2018 v čase od 15:00 do 17:00 h. K zápisu je potrebné priniesť rodný list dieťaťa. Nevyhnutným predpokladom na zapísanie dieťaťa bude aj písomný súhlas rodičov s rešpektovaním výchovnej línie školy. Podrobnejšie informácie o profilácii školy nájdete na www.zsds.sk


Zápis detí do MATERSKEJ  ŠKOLY sa uskutoční od 16. apríla do 15. mája 2018.

Prednostne budú  prijaté :

– deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou

– deti, ktoré dovŕšili 5 rokov veku

– deti s dodatočne odloženou PŠD

– deti, ktorých súrodenec už navštevuje našu MŠ alebo ZŠ

POZNÁMKA:

Rodič  vyplnenú a od lekára potvrdenú žiadosť prinesie na sekretariát školy. Formulár žiadosti o prijatie Vášho dieťaťa do našej MŠ si môžete stiahnuť na www.zsds.sk.

 

 

 

 

Viera do vrecka: Otec a dcéra

Čo potrebuje dcéra od otca, aby z nej vyrástla zrelá žena? Prečo je jeho úloha nezastupiteľná a čo s tým, ak otec vo výchove chýba?

Pohľad otca ponúkne Ján Balažia autor brožúrky s názvom Otec a dcéra. Ako vznikli naše problémy z vydavateľstva Don Bosco.

O svoje skúsenosti a svedectvo sa s nami podelí rodina Gajdošovcov z občianskeho združenia PreRodiny, ktoré organizuje zážitkové programy Otec a dcéra.

O vzťahu s otcom porozpráva víťazka Gospeltalentu z roku 2013 mladá speváčka Slávka Tkáčová a nebudú chýbať ani rady otca Juraja Sedláčka, autora knihy Otcovské rany.

Predchádzajúce časti Viery do vrecka nájdete na saleziánskom Youtube kanáli.

Desiatok za slušné Slovensko

Stovky, tisíce, desaťtisíce ľudí naprieč celým Slovenskom. Zjednotení v tú istú hodinu pre jeden jediný cieľ: modliť sa za svoju krajinu. Modlitba má moc meniť.

Preto Ťa pozývame každý deň o 22:00 k modlitbe jedného desiatku Ruženca za Slovensko. Za našu vládu, opozíciu, politikov aj nás všetkých. Nemusíš nikam chodiť, nepotrebuješ nič špeciálne. Iba tri minúty denne a desať prstov. Samozrejme aj bratov a sestry všetkých kresťanských denominácii pozývame pripojiť sa k modlitbe formou, ktorá im je najvlastnejšia.

Spolu sa za Slovensko budeme modlievať denne o 22:00 do 25. marca, 30. výročia sviečkovej manifestácie. Nadviažme na tých, ktorým osud Slovenska nebol ľahostajný.

(zdroj: Catholic Gentlemen´s club)

Anka Kolesárová bude čoskoro blahoslavená

Slovensko bude mať novú blahoslavenú. Svätý Otec František prijal v utorok 6.3. na osobnej audiencii kardinála Angela Amata SDB, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, a schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej, ktorú v závere druhej svetovej vojny zastrelil ruský vojak. Mladé dievča zomrelo, aby si zachovalo nevinnosť.


Životopis Anny Kolesárovej

Narodila sa 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom ako dcéra Jána Kolesára, prezývaného po mame Hruška, a Anny, rodenej Kušnírovej. Pokrstená bola hneď na druhý deň 15. júla.

O 10 rokov neskôr stratila mamu, ktorá zomrela na zápal pľúc. Anka ako jediná žena v domácnosti, mala len staršieho brata, musela prevziať zodpovednosť za domácnosť a nahradiť mu matku. Mala veľa kamarátok, ale teraz kvôli povinnostiam ich už nestíhala navštevovať. Preto sa rozhodli, že sa budú schádzať u Kolesárovcov. Spolu potom chodili na sväté omše, ruženec či litánie do blízkeho kostola. Žila veľmi skromne a jednoducho. Dbala o svoju povesť a čistotu. Pravidelne pristupovala k sviatosti zmierenia a Eucharistii. Každú sobotu sa chodili modliť ruženec k susedom Podhorínovcom.

Prišla však druhá svetová vojna a na jej konci v roku 1944 prechádzal cez Vysokú nad Uhom aj front. Boje trvali niekoľko týždňov a vystrašení dedinčania sa skrývali v pivniciach. Ján Kolesár-Hruška, Anka a Miško spolu so susedmi sa ukrývali v pivnici pod kuchyňou. Ruských vojakov predchádzal chýr, že v Užhorode rozbili pálenicu a teda zásob majú dosť. Anka chodila oblečená v šatách svojej nebohej mamky, aby pôsobila dojmom vydatej ženy a uchránila svoju čistotu.

Pri prehliadke domu jeden opitý ruský vojak našiel pivnicu a ľudí, ktorí sa v nej skrývali. “Haňka, daj mu niečo zjesť, iste je hladný,” povedal Ján Kolesár svojej šestnásťročnej dcére. Anka počúvla a išla do kuchyne pripraviť niečo vojakovi pod zub. Po chvíli si však všimol, že pod šatami dospelej ženy sa skrýva mladé dievča a začal na ňu naliehať, aby sa mu oddala. Odmietla aj napriek hrozbám, že ju zabije. Vytrhla sa mu z rúk a bežala k otcovi a bratovi do pivnice. Nahnevaný vojak ju nasledoval, namieril na ňu automat a zakričal: “Rozlúč sa s otcom!” Anka vykríkla: “Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef…” v polovici modlitby vojak vystrelil dve rany, do hrude a do tváre.
Boje neutíchali a tak s jej mŕtvym telom stravili celú noc v pivnici. Na druhý deň neskoro večer ju potajomky a bez kňaza narýchlo pochovali. Zbúchali jednoduchú truhlu z dosák zo stodoly a vykopali plytký hrob vedľa jej nebohej mamky. Pohrebné obrady vykonal farár Anton Lukáč 29. novembra 1944. Hneď po pohrebe do matriky zapísal Hostia sanctae castitatis, teda obeť svätej čistoty. Takisto pripísal, že krátko pred smrťou pristúpila k sviatosti zmierenia a svätému prijímaniu.

Jej hrob navštívia každoročne stovky mladých. Prvé stretnutie mladých na podnet svedectva mučeníckej smrti Anny Kolesárovej sa uskutočnili v roku 1999. Odvtedy sa konajú pravidelné púte.

(zdroj: www.tkkbs.sk)


Spoznať bližšie Annu Kolesárovú je možné na stránke annakolesarova.sk.