Akcia, ktorá sa často nevidí. V nedeľu 13.októbra 2024 don Marek počas svätej omše predstavil ľuďom vzorku dubnických animátorov.
Spolu si prečítali modlitbu, ktorou sa povzbudili k vnímaniu animátorstva ako životný štýl a následne dostali malý darček – bublifuky.
Po omši sa presunuli do Kaťáku na malé občerstvenie a spoločnú fotku so sochou Panny Márie.
Hana Svedková
Celým rokom 2024 v saleziánskej komunite rezonuje slovo vďačnosť. Storočnica sa totižto oslavuje len raz za sto rokov. Táto naša radosť vyvrcholila cez veľkolepý Víkend vďačnosti 6.-8. septembra v Bratislave a Šaštíne. Tam predsa Dubnica nemohla chýbať!
Piatok
V neskoré piatočné poobedie teda stojí naša dvadsaťčlenná výprava na nástupišti vlakovej stanice. Cieľ je jasný, očakávania veľké. Vlak frčí bez meškania, hlavné mesto nás už očakáva. Koľajnice vymieňame za bratislavskú MHD, smer Petržalka. Vystupujeme z autobusu a tu to je! Salve, Mamateyova! Práve toto stredisko je hlavným dejiskom dnešného programu. Po registrácii sa natešene obzeráme okolo seba. Už sa to tu hemží mladými, bratmi saleziánmi, sestrami saleziánkami a mladými a mladými a mladými… Zdravíme staré známe tváre a tancujeme masový belgičák až pokým nenastane čas stretnúť sa s naším Pánom na spoločnej adorácii doprevádzanej zborom z Mamateyky. Verte nám, otvorené srdcia stoviek mladých, ich duše naplnené vďakou a pery znejúce chválou nikoho z nás nenechali chladnými. Po eucharistickom požehnaní sme večer zakončili ako sa na saleziánskych mladých patrí – večerným slovkom — ktoré nám nerozpovedal nikto iný ako vikár hlavného predstaveného don Stefano Martoglio, SDB. Piatkový program sa skončil a nás už len čakala cesta na Trnávku, kde mala väčšina z nás svoj víkendový domov, ktorý nám poskytli tunajšie rodiny. Nezostávalo nám teda nič iné len sa dobre navečerať a príjemne unavení skočiť do voňavých perín.
Sobota
Sobota bola nabitá udalosťami. Stretli sme sa – dokonca už aj s don Cyrilom a Bohušom – v Gopass aréne, kde mala o 10:30 začať slávnostná svätá omša. Celebroval ju don Stefano Martoglio, SDB spolu s don Petrom Timkom, provinciálom slovenských saleziánov. Rozplývali sme sa nad krásnym spevom Festa Bangu, zoskupenia z Festy v roku 2007. V homílii don Stefano hovoril o dôležitosti vďaky, ktorou Bohu vyznávame, že žijeme z jeho pomoci. Taktiež nám pripomenul, aby sme zostali verní saleziánskemu poslaniu a uistil nás, že Božia Prozreteľnosť nás v ňom bude vždy sprevádzať. Po sv. omši nás čakal obed. Zdvihli sme sa teda ako jeden (hladný) salezián a išli na miesto nášho občerstvenia. Z Marekových pohnútok sme išli pešo a nie autobusom, preto sa cesta neobišla bez občasného „Kedy tam už budeme?“. Obed sme našťastie stihli a spokojne sme sa vybrali kam inam, ako na dezert do mekáča, a odtiaľ šup šup späť do haly. Tam nás už čakal slávnostný ceremoniál, pre ktorý sa motívom stalo budovanie saleziánskeho domu. Moderátori si na pódium pozvali viaceré súčasti saleziánskej rodiny a spoločne reflektovali uplynulé storočie a snívali o tom budúcom. Na záver sme si z celého srdca zaspievali Da mihi animas a ceremoniál sa skončil. Už onedlho sa mal začať večerný program v strediskách, a tak sme sa autobusom naplnenom do posledného centimetra štvorcového odviezli do stredísk na Trnávke a Mamateyovej. Každý z nás si vybral tak, ako mu najviac chutilo; športové súťaže, čajovňa, či muzikál Bola raz jedna klietka v podaní mladých z Trnavy. A keď sme ani potom neboli príliš unavení, na Trnávke sme mohli tento radostný deň zakončiť na spoločnej párty.
Nedeľa
Tancovať do skorého rána sa ale nedalo, a to nielen kvôli susedom. Už o 7:45 sme totižto museli stáť na autobusovej stanici Nivy, odkiaľ sme sa presunuli na Záhorie – do mariánskej baziliky v Šaštíne. Tu celý program Víkendu vďačnosti vyvrcholil svätou omšou, ktorú slávil sám pápežský nuncius Nicola Girasoli. Prítomný bol aj trnavský arcibiskup Ján Orosh, slovenský biskup v Azerbajdžane Vladimír Fekete SDB a predstavení saleziánov z našich susedných krajín. Bazilika bola plná všetkých nás, ktorí sme vďační saleziánom za ich službu v našom národe. Zo všetkých strán bola cítiť radosť a nadšenie a všetkým sa nám zapísali do sŕdc slová otca nuncia: „Dnes sme tu všetci saleziánmi!“ . Na konci svätej omše bol prečítaný list od rožňavského biskupa Stanislava Stolárika a list nášho milovaného pápeža Františka, ktorý nám s vlastnoručným podpisom adresoval práve pre túto výnimočnú udalosť. A teraz hor sa vlakom, rozprávať doma, čo sa dialo!
Naša 100ry
Takto sa skončil náš Víkend vďačnosti. Nečudo, že to bola tak silná 100rka, keď saleziáni takéto príbehy u nás tvoria už od príchodu dona Viliama Vagača a dona Jozefa Bokora do Šaštína vtedy, roku Pána 1924. Nečudo, veď nás vychovávajú pre Božie kráľovstvo už 100ročie. Ďakujeme, bratia naši! Modlíme sa, nech tento sen stále trvá, trvá, trvá, aby sme spolu mohli oslavovať aj ďalšie 100vky. Nech vám Pán všetko odmení! <3
Text: Sofia Anna Šedová
Foto: saleziánsky mediálny tím
Teraz asi nechápete, ale neskôr pochopíte. Aby sme sa dostali k vysvetleniu nadpisu, potrebujeme zistiť čo sa dialo 24 hodín predtým.
Všetko začalo 24. augusta, kedy sa menšia skupina animátorov vybrala na tohtoročnú letnú animátorská chatu do Slávnického Podhoria. Chatu začali zmrzlinou v Dubnici a potom sa presunuli na chatu, kde don Bohuš odslúžil svätú omšu. Po nej rozložili oheň a pripravili párky a špekačky na tradičnú opekačku. Nemohli chýbať táborové tance, večerné slovko a príbeh života Matúša Kuba v Kaťáku.
Na druhý deň sa animátori spolu so saleziánmi a sestrami saleziánkami obohatili o Slovo z evanjelia a vybrali sa na „prechádzku do lesa“. Nikto (okrem dona Mareka) netušil. kam sa ide. O deviatej nasadli do áut a vydali sa na cestu na Kysuce. Z „prechádzky do lesa“ sa stala túra po skialpinistickej trase popod lanovku na bobovú dráhu. Po zbesilej jazde na bobovej dráhe, sa odobrali do neďalekej kaplnky. Opäť nemohla chýbať svätá omša. Po omši, všetci šťastní, že majú „prechádzku“ za sebou, sa ich nálada otočila o 180 stupňov. Výstup pokračoval ďalej na Veľkú Raču. Na vrchole sa nálada opäť obrátila. Všetci si užili krásny výhľad a gumové kyslé rybičky. Deň venovaný telu zakončili večerným pozeraním muzikálu A week away, ktorý pobavil nielen animátorov.
Tretí deň sa niesol v téme duša a srdce. Doobeda mohli spomaliť a tráviť čas s Bohom počas duchovnej obnovy. Na veľký papier farbami zvýraznili svoje emócie z leta a nadchádzajúcich udalostí a potom sa po skupinkách vybrali na stanoviská, na ktorých si postupne prešli Eliášovu cestu po púšti k jaskyni, kde k nemu prehovoril Boh z lahodného šumu. Nasledovala svätá omša, obed a voľno, ktoré sa nemohlo zaobísť bez spoločenských hier. Po ňom privítali na chate rodinu Kebískových, ktorí sa s nimi podelili o svoj príbeh lásky. Animátori mali možnosť sa opýtať čo ich zaujímalo ohľadom chodenia, manželstva a vecí okolo toho. Po večeri si porovnali svoje vedomosti v slovných hlavolamoch (ako napríklad Duchu, duchu pomôž mi) a prešli sa na Tlstú horu, kde sa pomodlili k Panne Márii. Mozgové závity si prevetrali aj na saleziánskom kvíze – pri príležitosti storočnice príchodu saleziánov na Slovensko.
V štvrtý a zároveň posledný deň bol priestor pre myseľ. Vymýšľali sa kreatívne aktivity nielen na blížiace sa otvorenie Kaťáku a SCVČ Laura, ale aj plány produktívnych aktivít pre súkromnú sféru animátorských životov. Ako na záver každej chaty nechýbala svätá omša, obed – pizza a upratovanie.
Text: Hana Svedková
Foto: sr. Nika Mihalčinová, FMA a Terez Babulíková
Počas prímestského tábora animátori medzi seba prijali šesťčlennú posilu prípravkárov: Lindu, Janku, Mišku, Rebeku, Lauru a Tibora.
Pasovanie za animátorov sa konalo po táborovom výlete v stredu 3. júla.
Prípravkári sa na svoju animátorskú službu pripravovali počas celého školského roku: mali mesačné formačné stretnutia, venovali sa prvoprijímajúcim deťom a tiež pomáhali na krúžkoch alebo s doučovaním. Zoznámili sa so životom dona Bosca, sv. Márie Dominiky Mazzarellovej a s hlavnými saleziánskymi výchovnými zásadami. Zúčastňovali sa stretdiskových duchovných obnov a niektorí z nich boli aj na duchovných cvičeniach počas jarných prázdnin.
Väčšina z nich sa zapojila aj do prípravy a realizácie prímestského tábora, kde nadobudli mnohé nové skúsenosti a mohli sa inšpirovať od svojich pokročilejších animátorských kolegov.
„Tešíme sa, že sa naša animátorská partia takto posilnila a že naši práve prijatí animátori majú za sebou takú kvalitnú teoretickú, praktickú aj duchovnú prípravu. Veríme, že sa medzi našimi animátormi budú naďalej rozvíjať a napomáhať tak aj rozvoju nášho strediska,“ zakončil animátorskú „pasovačku“ don Marek Vaško, SDB, zodpovedný za pastoráciu v saleziánskom stredisku.
Text: sr. Andrea Miklovičová, FMA
foto: sr. Nikola Mihalčinová, FMA
Dievčatá a chlapci nášho strediska sa počas jarných prázdnin zúčastnili duchovných cvičení.
Na začiatku všetci tak trochu „cestovali v čase“:
Chlapci sa presunuli k Popradu pod Tatry, kde ich privítala zimná atmosféra – zasnežené hory, ranné mrazy…
Dievčatá zase vo Veľkom Bieli pri Bratislave čakali pučiace stromy – príroda sa tam už prebúdzala k jari.
V tichu a pokoji krásneho prostredia sa obidve skupiny nechali osloviť Božím Slovom – až im bolo niekedy treba pripomenúť, že počas jedenia obeda naozaj nie je povinné čítať Bibliu.
Do duše sa im prihovárala aj nádhera okolitej prírody, v ktorej sa dá tak akosi ľahšie začuť Boží hlas.
Don Marek Vaško, SDB, na záver dostal od chlapcov otázku: „Prečo si nám nepovedal, že to bude také super?“
Aj dievčatá si pochvaľovali prekvepivo silné momenty, ktoré mohli zažiť, keď sa odvážili zotrvať v tichu a mlčaní. „Prišla som sem taká unaháňaná. Na chvíľu odložila školu aj veci, čo riešim doma, obavy z toho, čo ma čaká… A teraz sa do svojho života vraciam s pokojom v srdci,“ zhrnulo svoju skúsenosť jedno z dievčat.
Foto: účastníci duchovných cvičení
Text: sr. Andrea Miklovičová
10.-11. november patril animátorom a prípravkárom.
Saleziáni vedia dobre prekvapiť a ani tohtoročná jesenná animátorská chata nebola výnimkou.
Namiesto do dobre známej Slavnice sme sa vybrali do Poluvsia neďaleko Žiliny.
Cesta sa niesla v dobrej nálade a skvelých tém na diskusie, takže počas jazdy nebolo ticho.
Po skončení individuálnej obhliadky nového miesta sme si sadli spolu za stôl a najedli sa z vlastných zásob.
Následne sme sa vybrali naspäť do Žiliny, kde nás na SOŠ sv. Jozefa Robotníka čakala prehliadka školy a večer strávený v žilinskom oratku. Na chate sme mali ešte svätú omšu a potom sme si pozreli film.
Ráno sme začali spoločnou modlitbou a potom sme sa už klasicky rozdelili na animátorov a prípravkárov.
Animátori si ukázali na príklade spoločného kreslenia, ako ľudia ovplyvňujú naše životy.
Prípravkári medzitým mali blok o Hre vo výchovnom systéme dona Bosca, kde trénovali, ako vybrať hru, pripraviť ju, vysvetliť deťom a na záver ju zhodnotiť.
Nasledoval spoločný vstup o duchovnom živote – na tému osobnej modlitby.
Ďalej nás čakala omša a spoločný obed. Upratali sme chatu a znova sa vrátili do Žiliny, no tentokrát sme sa vybrali do centra.
Zatlieskali sme si v samom strede Hlinkovho námestia, nazreli sme do diecéznej katedrály, zašli sme aj na Mariánske námestie a nemohli sme vynechať ani návštevu našich obľúbených obchodov.
Za tmy (ale v normálnom čase) sme sa vrátili domov do upršanej Dubnice.
Text: Hana Svedková
Foto: Bohuš Levko, SDB
Počas animátorského stretnutia v piatok 19.mája sa konala vzácna a jedinečná udalosť:
Medzi animátorov boli prijatí noví členovia, ktorí sa na túto službu oficiálne pripravovali od augusta. Mnohí z nich však už aj predtým zakúsili čaro animátorskej pomoci na prímestských táboroch, pri doučovaní alebo na krúžkoch.
Praktickým animátorským zácvikom ich cez školský rok sprevádzali aj sestry a animátorky-mamičky – počas aktivít v projekte Deti Svetla.
Medzi animátorov boli počas piatkového stretnutia prijatí:
Terez Babulíková
Lily Ritková
Dominika Ševčíková
Tobias Chudo
Viktor Smatana
Animátorov majú na starosti don Marek a sr. Lamiya, ktorí novopečených animátorov prijali do partie odovzdaním symbolov svetla, modlitby a dozrievania. Prajeme im na ich ceste veľa radosti, nových skúseností a kvalitný osobnostný rast.
A už teraz sa tešíme na novú generáciu, ktorá sa začne pripravovať od ďalšieho školského roka.
Text: Andrea Miklovičová, FMA
Foto: Danielaa Šušová, FMA
Počas predjarného víkendu sa stretla super partia animátorov na slávnickej chate. Akcia sa sa začala prechádzkou na Tlstú Horu ku kaplnke Panny Márie.
Okrem svätej omše, chutnej večere a skvelého spoločného programu v podobe zábavno-vedomostného duelu, ktorý pripravila Peťa s Lukášom, sa riešil aj letný prímestský tábor.
Večer nemohol chýbať ani animátorský zápas v NHL a Ligreto.
Druhý deň sa začal rannou modlitba a (skoro) spišskými párkami. Následoval program – prednáška, počas ktorej animátori objavovali výchovný význam hier a učili sa ich tvoriť pre deti. V tom istom čase sa prípravkári zoznámili s detstvom a mladosťou prvej saleziánky sv. Márie Dominiky a inšpirovali sa od nej, ako popri animátorskej práci vedieť aj čerpať duchovné sily.
Potom sa stretli obidve skupiny spolu, aby sa dozvedeli niečo viac o slávení Veľkej noci a vyrobili si vlastné kríže z prírodných materiálov.
Po svätej omši a chutnom obede – pizzi, ich čakalo už iba upratať chatu a cesta domov.
Text: Hana Svedková
Foto: Bohuš Levko, SDB
Jarné prázdniny sa v našom stredisku niesli v saleziánskom duchu. Ako inak, však? Ale tentokrát o to viac saleziánsky, že deti dostali don Boscov vzorec na skvelé prežitie voľného času:
a + b – c
allegro + buono – cattivo
teda v našej reči, to znamená, že máme byť:
veselí + dobrí – zlí
S týmto receptom sa nám podarilo prežiť bohaté a pestré dni. Sprevádzali nás nimi saleziánski svätci: Miško Magone, Mária Dominika Mazzarellová, Laura Vicuňa a najnovší svätý — Artemid Zatti.
PONDELOK
Športový deň odštartoval Miško Magone z don Boscovho oratka. Miško mal rád hry, ale keď prehral, vždy sa riadne vytočil. Našťastie, pri don Boscovi sa naučil, že vyhrať – to nie je všetko. Dôležitejšie je stráviť super čas s kamarátmi.
UTOROK
Deň tvorivých dielní sme začali so sv. Máriou Dominikou, ktorá nás povzbudila hľadať v tvorivosti radosť – hlavne, keď ju môžeme svojím darom urobiť iným.
A potom sa už všetci vrhli na umenie: plietli sa deky, ušili si hekýska z ponožky, nadizajnovali tašku a navštívili chránenú dielňu u nevidiacej pani Soničky, kde sa vyrábali dielka z keramiky. Po sv. omši nasledovali ešte voľné oratkovské chvíle: hry, tance, šport – jednoducho radosť na všetky spôsoby.
STREDA
Táborový výlet sme si prešli spolu s bl. Laurou VIcuňou, ktorá nás povzbudila ťažkosti putovania obetovať za niekoho, kto to potrebuje. Všetci sme šťastne a za krásneho slnečného počasia dorazili do Trenčianskych Teplíc, kde nás čakala sladká odmena v podobe obľúbených kúpeľných oblátiek.
ŠTVRTOK
Posledný deň tábora sme začali so zdravotníkom – sv. Artemidom Zatti, ktorý nám ukázal, ako z láskou pomáhať druhým, hlavne tým najbiednejším. Deti si to potom mohli vyskúšať na mestskej hre, ale aj na strategickej hre Nemocnica. Nakoniec sme počas sv. omše ďakovali za všetko, čo sme na tábore zažili a všetkým, ktorí sa o to zaslúžili. Lúčime sa s tradičným: „Vidíme sa zase na tábore v lete!“
Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže.
text: Andrea Miklovičová, FMA
foto: Tomás Benko
Koniec občianskeho roka sme v našom stredisku oslávili na dve fázy. A iba dvaja účastníci sa môžu pochváliť tým, že absolvovali obidve z nich.
Silvestrovská turistika
Oslavy sme odštartovali ráno ešte za hmly výstupom na Považský Inovec. Hmla nás sprevádzala až na vrchol a dodala celej túre tajomný islandský nádych. Na výhliadke vo výške 1024 m nad morom sme videli akurát tak najbližšie stromy a seba. Cestou dole sa nám ale obzor otvoril a naskytol sa nám krásny výhľad do dolín.
Ďalšou špecialitou výletu bolo, že sme okrem trinástich dvojnohých mali aj jedného štvornohého účastníka. Shetlandská kólia Narnia verná svojmu genetickému pastierskemu vybaveniu, pravidelne obiehala naše turistické stádočko, takže bezkonkurenčne vyhrala cenu za najvyšší počet krokov.
Silvestrovská chata
Dvanásť mladých spolu so saleziánmi Bobem a Marekom, ktorí boli aj na výlete, a k tomu ešte s dvoma saleziánkami – Lamiyou a Dankou, sa stretlo na chate v Slavnickom Podhorí. Hneď na začiatku nastala deľba práce: dievčatá pripravili slávnostnú večeru a chlapci vyzdobili priestory svetielkami a všetkým ostatným, čo vianočné zľavy poskytli. Nasledoval večer plný zábavných aktivít, súťaží, dobrej hudby a nálady, ktorý vyvrcholil ďakovnou svätou omšou. Počas nej mohli mladí poďakovať za to najlepšie, čo v uplynulom roku zažili. Zazneli nielen vďaky za úspechy. ale napríklad aj za možnosť venovať sa ukrajinským deťom v Pruskom. Nový rok privítali mega prskavkami a mini ohňostrojom.
Po skúsenostiach s mininuloročnými osamelými online silvestrami, je pre nás vzácne, že tento rok sme to dali v spoločenstve a naživo.
Text: Andy
Foto: Lamiya, Bobe, Marek a ochotní okoloidúci :-)
