Otvorenie činnosti pre deti a mladých

Farská záhrada plná smiechu a radosti detí, ktoré prišli po letných prázdninách odštartovať školský rok otvorením stredísk Kaťák a Laura. Nedeľné popoludnie 4. septembra strávené s rodinou a priateľmi u saleziánov sa nieslo príjemnou atmosférou tvorenou všetkými účastníkmi akcie.

Spomienky na prímestský tábor znova ožili

Začalo sa to príbehom z prímestského tábora, ktorý sa odohrával v krajine nazývanej Narnia. Práve do nej našli vchod štyri deti Peter, Susan, Edmund a Lucy. Objavili ho v starej skrini plnej kožuchov pri hre na schovávačku. V tejto krajine žije mnoho dobrých a priateľských tvorov, napríklad aj také rozprávajúci bobry. No jedna zlá čarodejnica menom Jádis alebo tiež Biela čarodejnica, ktorá zakliala krajinu, aby v nej bola zima no nikdy Vianoce, prišla a chcela vyhnať všetkých. Ona totižto neznáša deti a vlastne vôbec nikoho, kto sa jej postaví do cesty. A tak každý, kto chcel pomôcť musel preukázať svoju statočnosť a odvahu pri rôznych skúškach.

Radosť a úsilie detí na stanovištiach

Popasovali sa s topiacim ľadom, kentaurím behom alebo zabojovali v šermiarskom súboji. Prešli strastiplnú cestu na veľkých kryhách a museli sa vyhnúť nebezpečenstvu pri zbieraní liečivých bylín. Naučili sa strieľať z luku a tiež našli pár stratených vecí. Bránili sa pred nepriateľmi veľkými snehovými guľami a tiež skákali v začarovanom vreci. Všetci boli veľmi udatní a tak ich na konci čakalo vrecúško plné prekvapenia a tiež sladká odmena.

Pekná myšlienka do nového školského roka

A tak tento príbeh učí všetkých, či už mladších, ale aj tých starších, že bojovať spoločne za dobrú vec sa naozaj oplatí. Aj keď sa zdá, že veci nejdú podľa našich predstáv, treba len veriť, že všetko má svoj čas a je to tak ako má byť. C. S. Lewis píše v knihe Lev, šatník a čarodejnica: „Jedného dňa sa však dostaneš do veku, keď ľudia začínajú opäť čítať rozprávky“. Niekedy je naozaj dôležité, pozrieť sa na svet touto optikou, ktorá je plná obyčajno-neobyčajných zázrakov, prekvapení a hlavne dobrodružstiev za ktorými treba vykročiť.

Text a foto: Paulína Hírešová

Animátori sa reštartovali na Slavnici

Animátori otvorili novú sezónu stretnutím na slavnickej chate. Bol to čas nielen posedieť s klobáskou pri ohníku, ale aj sa vrátiť k svojim animátorským koreňom a poďakovať za osobu, ktorá ich k animátorstvu inšpirovala.

K reštartu patrila aj téma o dôležitosti duchovného života – v modlitbe, Eucharistii a sviatosti zmierenia. To si zážitkovou formou pripravili saleziáni a na nich nadviazali sestry so základnými animátorskými postojmi: aby animátor mohol dávať, potrebuje aj čerpať; asistenica – prítomnosť medzi deťmi a mladými; starostlivosť o výchovné prostredie.

Významným prvkom chatovačky bolo, že do skupiny prvýkrát zavítali začínajúci animátori tzv. prípravkári. Ich starší kolegovia ich takto mohli spoznať a prijať do partie.

Počas večerného programu animátori roztočili koleso obľúbenej show Milujem Slovensko, ktorú si pre nich pripravíli reprezentanti z radov najdlhšie pôsobiacich animátorov Aďa Pilná a Lukáš Rajec. Súťažili dievčatá proti chlapcom. Ktorý tím vyhral sa už musíte opýtať účastníkov, prezradíme iba, že mal medzinárodné zloženíe.

Animátori sa rozchádzali s vysmiatym pozdravom „do skorého videnia“, lebo už 4. septembra sa koná veľká akcia: otvorenie činnosti našich stredísk.

Tešíme sa tam na stretnutie s Vami všetkými.

Birmovanecký výlet do Trnavy

Prípravy na birmovku vrcholia – a tak sa dvadsaťpäť dní pred touto veľkou udalosťou uskutočnilo zážitkové sústredenie birmovancov.

Počas cesty sa formou zábavných aj serióznych úloh účastníci zoznamovali s ovocím Ducha Svätého: zdržanlivosťou, pokojom, láskavosťou, radosťou… Potrénovali sa aj vo vernosti – vytrvalosťou zdolali všetkých 143 schodov Trnavskej veže a mohli pozorovať nielen mesto ale symbolicky aj svoj život z nadhľadu tridsiatich metrov.

Ďalej ich kroky smerovali k saleziánom, kde ich privítalo vynovené mládežnícke stredisko. Veľmi rýchlo sa tu začali cítiť ako doma, hlavne keď dorazila pizza k obedu a bola možnosť zahrať si ping pong, kalčeto, frisbee, zatancovať si alebo len tak počilovať na príjemnej teraske.

Program slávnostne ukončila svätá omša, ktorá bola prejavom najdôležitejšieho ovocia Ducha – lásky. Don Bohuš našim kandidátom na birmovku predstavil život podľa Ducha plný šťavnatého výživného ovocia – tak ako to uvádza sv. Pavol v liste Galaťanom. S nádejou, že sa birmovanci rozhodnú pre tieto hodnoty a budú podľa nich naďalej smerovať svoj život sa celá partia večer vrátila domov.
Sprevádzajme ich v modlitbe počas ich záverečných príprav na prijatie Ducha Svätého.

Text: Andrea Miklovičová

Foto: Bohuš Levko

Deň farnosti plný radosti

(Dubnica nad Váhom, 22. máj 2022) Dlho očakávaný a vyhlasovaný Deň farnosti sa uskutočnil predposlednú májovú nedeľu. Bol zároveň oslavou Panny Márie Pomocnice aj farnosti a rodiny.

Na úvod trochu kultúry

Po úvodnom slovku nášho farára Bohuša nasledoval kultúrny program, ktorý piesňou Don Bosco odštartoval Filip Siekel. Od zakladateľa saleziánov sme sa potom nasmerovali k Panne Márii. Preniesla nás k nej scénka v podaní dona Vlada a mladých. Predstavili nám sen malého Janka Bosca, v ktorom mu Ježiš ukázal svoju Matku ako tú, ktorá bude jeho saleziánskom poslaní Pomocnicou a Učiteľkou.

Potom pódium ovládli členovia krúžkov z SCVČ Laura. Ukulele koncertík navodil tú správnu pohodovú atmosféru, ako to dokáže len tento veselý malý strunový nástroj. A tiež potešilo, že sa hrali piesne – takmer – na želanie. :-)

Po muzikantoch sa mikrofónu ujal krúžok angličtiny English Friends – s troma kachonmi a šikovnou moderátorkou, ktorá všetkým vysvetlila, že pieseň We Will Rock You, ktorú budú diváci počuť, má pozmenený text, ktorý hovorí o Dominikovi Sáviovi.

Program vyvrcholil tanečným blokom. Predstavili sa v ňom najmenšie tanečnice ako Lesné víly. Po nich nastúpili na scénu o pár rokov staršie kamarátky s hravou choreografiou Bubble Up, ktorá získala zlatú medailu na tohtoročnej krajskej súťaži Deň tanca. A vystúpenie zavŕšil mix hitov overených časom – Retro – plný dynamiky, romantiky aj akrobacie v podaní ôsmačiek a stredoškoláčiek.

Veselosť na stanovištiach, pri občerstvení a rozhovoroch

Pokračovanie popoludnia zhrnul organizátor don Vlado Plášek: „Pre mňa vzácny okamih popoludnia nastal, keď na scénu nastúpili naši animátori, ktorí prišli dobrovoľne a s nasadením darovať svoj voľný čas a energiu pre deti. Predstavili svoje stanovištia, na ktorých si deti mohli zasúťažiť o cukrovú vatu, ale hlavne zažiť radosť a často aj prekonať samých seba.“

Animátori aj deti sa rozbehli na stanovštia a dospelí sa porozprávali pri kebabe, koláčoch a kofole. Pri občerstvení sa nielen o koordináciu, jedlo ale aj dobrú náladu postarali členovia saleziánskej rodiny zo združení ASC a ADMA.

Na stanovištiach to zatiaľ žilo naplno. Lily s Paulínkou, ktoré mali na starosti prekážkovú dráhu s medicimbalmi si tento čas naozaj užívali: „Atmosféra je tu veľmi príjemná, deti nás počúvajú na prvé slovo. Občas im aj pripomenieme, že za žetóny je pekné aj poďakovať,“ a tak nadobudol tento čas pre deti nielen zábavnú ale aj výchovnú hodnotu.

Oslavujeme spoločne – budujeme našu farnosť

Rodinky, ktoré v sobotu slávili prvé sväté prijímanie svojich detí si pochvaľovali, že si takto mohli ešte oslavu predĺžiť a stretnúť sa aj s ostatnými spriatelenými rodinami.

Niektorých zase veľmi príjemne prekvapila vysoká účasť – tipujú, že to možno bude tým, že posledné roky takéto možnosti neboli a teraz si to ľudia vedia viac vážiť.

Pravdepodobne zaúčinkovalo aj oduševnené pozvanie na Deň farnosti počas duchovnej obnovy pre mladých, v ktorej don Bohuš povzbudzoval mladých, že vanutie Ducha nás pozýva zapojiť sa do spoločenstva a vykročiť zo seba.

Podobne aj počas nedeľných svätých omší zazneli pozvania vytvoriť a zažiť v našej farnosti pekné vzťahy a rodinu.


Finále a animátorská after party

„Na záver animátori zatancovali obľúbený belgičák a oficiálne sme dostali požehnanie Panny Márie Pomocnice. Po upratovaní sme si v hrade zaskákali ešte aj s animátormi, a tak sme ukončili pekne nedeľné popoludnie na oslavu našej Nebeskej Mamy,“ popísal finále akcie don Vlado.

Sestra Lamyia, ktorá mala spolu s ním na starosti animátorov a stanovištia, zhrnula podujatie slovami: „ Bol to Deň farnosti plný radosti.“

text: Andrea Miklovičová FMA

foto: Peter Bicák SDB
Jaro Minárik

Volejbalový pohár putoval na Oravu

Obľúbený volejbalový turnaj Volley Session sa tento rok konal na veľkonočný pondelok. Zúčastnilo sa ho osem tímov: tri domáce a päť hosťovských – z Nitry, Dolného Kubína, Košíc, Novej Dubnice a Senice.

Víťazstvo napokon vybojovali hráči tímu Spotená Božena, ktorí prišli z Dolného Kubína.

Hlavným organizátorom turnaja bolo miestne stredisko Laury. Jeho predsedníčka, sr. Lamiya Jalilová,  takto zhodnotila podujatie:

„Najviac sa mi páčila priateľská atmosféra. Hráči boli neskutočne féroví – priznávali sa ku každému faulu, aj ak ho rozhodca nestihol postrehnúť. Nebolo počuť žiadne hádky. Vekové kategórie boli rôzne, čo je super, lebo mladší mohli sa učiť od starších.“

K organizátorom patril aj Juraj Bartoš, člen celoslovenského športového tímu Združenia Laura. Aj on vyzdvihol pozitívne prvky turnaja:

„Pre niekoho možno netradičný dátum na turnaj, no pre nás deň, keď sme mohli povedať Aleluja a obnoviť dlhoročnú tradíciu. Turnaja sa zúčastnilo približne šesťdesiat hráčov, ktorí medzi sebou a organizátormi vytvorili radostnú priateľskú atmosféru. A tá vydržala až do konca.“

Na akcii sa podieľalo aj miestne stredisko Domky, SCVČ Laura, saleziánky a saleziáni. Pomocnú ruku podali aj rodičia účastníkov a CVČ Srdiečko.

text: sr. Andrea Miklovičová
foto: Pauli Hírešová

Priateľský florbalový zápas

Vo štvrtok 22.februára sme sa zúčastnili priateľského florbalového zápasu v Novej Dubnici v hale pod kostolom. Ďakujeme za dobrých hráčov, ale hlavne za brankára Rada Harňáka, ktorý chytal ako Patrik Rybár. Sme veľmi radi, že nielen naši reprezentanti vybojovali bronzové medaily na olympiáde, ale aj nám sa podarilo zvíťaziť 17:7.

Náš tím viedol kapitán Tobiáš Chudo. V prvom útoku hrali spolu s kapitánom Samuel Chvojka a Šimon Chudo. V druhom útoku hral Paťo Chvojka, Matej Liška a Andrej Poruban / Ondrej Zachar.

Domáci tím vytvoril veľmi dobré podmienky a atmosféru na odohranie zápasu. V závere odzneli pozvania na priateľský florbalový zápas v Dubnici nad Váhom a hokejbalový turnaj U 15 v Novej Dubnici.

Autor: Vladimír Plášek sdb

Chlapčenská chatovačka

Písal sa dátum 5.8. roku Pána 2021 keď sa v poobedňajších hodinách za daždivého počasia skupina 16 odvážnych chlapcov – pážat pod vedením 8 animátorov – rytierov, z poverenia pápeža, vydala na 4 – dňovú cestu na oslobodenie Jeruzalema. Pridali sa do rytierskych rádov a spoločne sa z nich stali Križiaci. Počas týchto dní sa z pážat stali panoši a nakoniec si všetci zaslúžili právo byť pasovaní na rytiera.

No na tejto ceste museli prekonať prekážky, pri ktorých museli ukázať fyzickú zdatnosť, zručnosť so zachádzaním s rôznymi druhmi zbraní či preukázať, že majú rytierske cnosti – odvahu, česť, vieru a spravodlivosť. Spoločne sme zažili rôzne hry, pripravovali sme si raňajky, zúčastnili sa nočnej hry, dokonca prežili aj nočný prepad nepriateľskej útočnej jednotky Saracénov.

A nakoniec naše putovanie bolo zakončené drsnou, krvavou a dlhotrvajúcou bitkou so Saracénmi, pri ktorej sa nám podarilo oslobodiť nášho zajatého dôstojníka. Taktiež sa nám podarilo strhnúť nepriateľskú vlajku a nahradiť ju našou. Nakoniec sa nám spoločnými silami podarilo zajať nepriateľských vojakov. No nenechali sme si ich v zajatí ale podpísali sme s nimi mierovú dohodu ktorá ukončila všetky bitky medzi našimi národmi.

Nasledovala zaslúžený odpočinok, kvíz z rôznych oblastí, no hlavne z prostredia našich rádov. No a ako to už býva zvykom, mali sme aj obľúbený Bobáš a Bobavko 😊. V posledný deň našej výpravy sme si pokojne zahrali obľúbený airsoft, upratali chatu a šťastní a zdraví sme sa vrátili domov.

Vďaka našim saleziánom za zastrešenie tohto tábora, rodinám ktoré nám pomohli s varenou stravou, rodičom s dopravou na a z chaty, animátorom a hlavne Pánu Bohu ktorý celý čas stál pri nás a ochraňoval nás.

Ďakujeme a tešíme sa znova o rok.

autor: Lukáš Rajec

Duchovné cvičenia chlapcov

V pokojnom prostredí Slavnického podhoria sme strávili celkovo 4 dni, 25.-28.júla v oddychu od bežného tempa, v tichu a premýšľaní nad večnými hodnotami v živote. Pomôckami bolo sv. Písmo a osobná modlitba. Práve modlitba bola aj témou duchovných cvičení. Nechýbalo dobré jedlo a poobedný športový oddych.

autor: Vladimir Plášek sdb

Tínedžeri v Starovekom Grécku

Mladí zo saleziánskeho strediska v Dubnici nad Váhom sa 17. – 22. júla zúčastnili tínedžerského tábora v obci Ostrý Grúň neďaleko pohoria Vtáčnik. Celkovo 42 tínedžerov spolu s 12 animátormi, 2 saleziánmi a 2 sestrami salezánkami, sa preniesli do prostredia Starovekého Grécka s ich bohmi, Olympijskými hrami, súperením a túžbou po cnostiach.

Tábor sa začal v sobotu naobed príchodom táborníkov do mesta Atén. Tu ich privítali grécky bohovia po boku boha Dia. Keďže bohovia potrebovali niekoho, kto im bude slúžiť, na istý čas sa stali ich otrokmi. Dostali nové oblečenie, vrecovinu, a museli získať v logickej aktivite svoje obydlie. Poobede si táborníci zahrali strategickú hru Prístav, pri ktorej prevážali a obchodovali so vzácnymi surovinami medzi prístavmi. Sobotný večer sa niesol v duchu gréckej kultúry. Dvojice „otrokov“ si medzi sebou zmerali sily vo vedomostnej súťaži o Grécku. Rovnako nesmeli chýbať ani vyzývačky s gréckymi bohmi. Úvodný táborový deň bol ukončený nočnou hrou.

Nasledujúci deň, v nedeľu, sa začal Sparťanskou výchovou. Sviežich táborníkov do nového dňa prebudila rázna rozcvička. Nasledoval rozvoj tela, duše a ducha, tzv. kalokagatia. Tínedžeri sa učili grécku abecedu, preverili a posilnili si fyzickú kondíciu a na záver sa zúčastnili besedy s mladomanželmi, Jánom a Natáliou. Po poobednom oddychu nasledovala náročná časť dňa. Odštartovala sa športová súťaž, Sparťan race. Súťažiaci v nej zúročili všetko čo sa doobedu naučili, aby prekonali seba a druhých. Na konci dňa sa konali súťaže jednotlivcov medzi dievčatami a chlapcami.

V pondelok sa obyvatelia Atén v skupinách vydali na dlhú cestu. Stúpali na vrch Vtáčnik. Počas výstupu sa museli rozhodovať, napr. ktorou trasou pôjdu, čo urobia alebo neurobia, čo si vyberú… Súčasne hrali spoločenskú hru, ktorá im spestrila turistiku. Na vrchu Vtáčnik sa zúčastnili sv. omše a pokochali výhľadom. Po šťastnom návrate do tábora sa naši mladí dostali do krízovej situácie v hre Humanus. Spoznali sa ako reagujú v psychicky náročnej situácii a zistili, že spoločne to ide ľahšie.

Po dvoch náročných dňoch si obyvatelia Atén na chvíľu oddýchli. Utorok doobedu sa zúčastnili dielní, kde sa naučili rôznym zručnostiam, od rezbárstva, drotárstva, sebaobrany až po batikovanie. Poobede si tínedžeri spolu s animátormi zahrali vodné hry. Nesmela chýbať balónová bitka, vodné prestrelky, ani vodná šmýkačka. Večer bol doslova napumpovaný divadelnými výkonmi. Skupinky mladých si zahrali predstavenia na rôzne témy a divadelné žánre.

Streda sa niesla v znamení Olympijských hier. Športový deň sa začal telefonátom so slovenským reprezentantom na Olympijských hrách v Tokiu, Jánom Volkom. Následne sme sa presunuli na futbalové ihrisko v Ostrom Grúni. Tam sa doobedu súťažilo v 7 disciplínach. 3 disciplíny, hod diskom, šprint 60 m a skok do diaľky, boli kráľovské. Poobede sa hrali celotáborové hry, indiánska palička a biges. Večer bol záverečný ceremoniál, pri ktorom sa víťazom odovzdávali vavrínové vence. Keďže to bol posledný deň tábora, ukončil sa táborovou zábavou.

Veríme, že sa účastníkom páčilo a ďakujeme všetkým, ktorý sa podieľali na príprave a priebehu tábora, či už modlitbou, finančne alebo fyzicky.

Autori: Vladimír Plášek, Jaroslav Minárik

Krížová cesta detí

„Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“ (Mt 19, 14), hovorí Pán Ježiš v evanjeliu a my, rodičia, sa snažíme tieto slová aj uskutočňovať. A preto, v piatok 26.3. o 16:30, naše deti nielenže prišli za Ježišom, ale Ho aj sprevádzali na Jeho krížovej ceste.


Sedemnásť detí, aj so svojimi mladšími súrodencami, prešli celú cestu pomáhajúc Ježišovi svojím spevom, čítaním zastavení, či kresbami jednotlivých zastavení.
Hoc sa táto krížová cesta konala cez online stretnutie, bolo cítiť radosť i smútok, túžbu i bolesť, lásku a otvorenosť detských sŕdc, akoby naozaj niesli s Ježišom kríž.


Vďaka Ti, Pane, že spájaš nás i naše deti cez modlitbu, a tak nám pomáhaš pripraviť sa na nastávajúce sviatky.

Exallievy DCA