Deň farnosti plný radosti

(Dubnica nad Váhom, 22. máj 2022) Dlho očakávaný a vyhlasovaný Deň farnosti sa uskutočnil predposlednú májovú nedeľu. Bol zároveň oslavou Panny Márie Pomocnice aj farnosti a rodiny.

Na úvod trochu kultúry

Po úvodnom slovku nášho farára Bohuša nasledoval kultúrny program, ktorý piesňou Don Bosco odštartoval Filip Siekel. Od zakladateľa saleziánov sme sa potom nasmerovali k Panne Márii. Preniesla nás k nej scénka v podaní dona Vlada a mladých. Predstavili nám sen malého Janka Bosca, v ktorom mu Ježiš ukázal svoju Matku ako tú, ktorá bude jeho saleziánskom poslaní Pomocnicou a Učiteľkou.

Potom pódium ovládli členovia krúžkov z SCVČ Laura. Ukulele koncertík navodil tú správnu pohodovú atmosféru, ako to dokáže len tento veselý malý strunový nástroj. A tiež potešilo, že sa hrali piesne – takmer – na želanie. :-)

Po muzikantoch sa mikrofónu ujal krúžok angličtiny English Friends – s troma kachonmi a šikovnou moderátorkou, ktorá všetkým vysvetlila, že pieseň We Will Rock You, ktorú budú diváci počuť, má pozmenený text, ktorý hovorí o Dominikovi Sáviovi.

Program vyvrcholil tanečným blokom. Predstavili sa v ňom najmenšie tanečnice ako Lesné víly. Po nich nastúpili na scénu o pár rokov staršie kamarátky s hravou choreografiou Bubble Up, ktorá získala zlatú medailu na tohtoročnej krajskej súťaži Deň tanca. A vystúpenie zavŕšil mix hitov overených časom – Retro – plný dynamiky, romantiky aj akrobacie v podaní ôsmačiek a stredoškoláčiek.

Veselosť na stanovištiach, pri občerstvení a rozhovoroch

Pokračovanie popoludnia zhrnul organizátor don Vlado Plášek: „Pre mňa vzácny okamih popoludnia nastal, keď na scénu nastúpili naši animátori, ktorí prišli dobrovoľne a s nasadením darovať svoj voľný čas a energiu pre deti. Predstavili svoje stanovištia, na ktorých si deti mohli zasúťažiť o cukrovú vatu, ale hlavne zažiť radosť a často aj prekonať samých seba.“

Animátori aj deti sa rozbehli na stanovštia a dospelí sa porozprávali pri kebabe, koláčoch a kofole. Pri občerstvení sa nielen o koordináciu, jedlo ale aj dobrú náladu postarali členovia saleziánskej rodiny zo združení ASC a ADMA.

Na stanovištiach to zatiaľ žilo naplno. Lily s Paulínkou, ktoré mali na starosti prekážkovú dráhu s medicimbalmi si tento čas naozaj užívali: „Atmosféra je tu veľmi príjemná, deti nás počúvajú na prvé slovo. Občas im aj pripomenieme, že za žetóny je pekné aj poďakovať,“ a tak nadobudol tento čas pre deti nielen zábavnú ale aj výchovnú hodnotu.

Oslavujeme spoločne – budujeme našu farnosť

Rodinky, ktoré v sobotu slávili prvé sväté prijímanie svojich detí si pochvaľovali, že si takto mohli ešte oslavu predĺžiť a stretnúť sa aj s ostatnými spriatelenými rodinami.

Niektorých zase veľmi príjemne prekvapila vysoká účasť – tipujú, že to možno bude tým, že posledné roky takéto možnosti neboli a teraz si to ľudia vedia viac vážiť.

Pravdepodobne zaúčinkovalo aj oduševnené pozvanie na Deň farnosti počas duchovnej obnovy pre mladých, v ktorej don Bohuš povzbudzoval mladých, že vanutie Ducha nás pozýva zapojiť sa do spoločenstva a vykročiť zo seba.

Podobne aj počas nedeľných svätých omší zazneli pozvania vytvoriť a zažiť v našej farnosti pekné vzťahy a rodinu.


Finále a animátorská after party

„Na záver animátori zatancovali obľúbený belgičák a oficiálne sme dostali požehnanie Panny Márie Pomocnice. Po upratovaní sme si v hrade zaskákali ešte aj s animátormi, a tak sme ukončili pekne nedeľné popoludnie na oslavu našej Nebeskej Mamy,“ popísal finále akcie don Vlado.

Sestra Lamyia, ktorá mala spolu s ním na starosti animátorov a stanovištia, zhrnula podujatie slovami: „ Bol to Deň farnosti plný radosti.“

text: Andrea Miklovičová FMA

foto: Peter Bicák SDB
Jaro Minárik

EMAUZSKÍ UČENÍCI    

Lk 24,13-35

Znovuobjavenie nádeje

Veľkonočné príbehy nám odhaľujú rôzne spôsoby stretnutia so Zmŕtvychvstalým Pánom. Príbeh z Emauz je azda najvýznamnejší a bezpochyby aj najvýnimočnejší. Situácia učeníkov je dobre opísaná hneď na začiatku a odráža stav mysle, v ktorom sa môžeme ocitnúť aj my dnes. Učeníci zrejme majú všetko, čo potrebujú, aby uverili. Poznajú spisy Starého zákona, Ježišovo posolstvo, jeho dielo a smrť na kríži. Počuli aj posolstvo o vzkriesení. Ženy im oznámili svoju vlastnú skúsenosť, že „on žije“. Všetko márne. Pokračovali v ceste ponorení do smútku a skľúčenosti. Všetky nádeje vkladané do Ježiša sa rozplynuli so zlyhaním kríža.

Evanjelista navrhuje dva spôsoby, ako nájsť živú vieru v Zmŕtvychvstalého. Prvým je počúvať Ježišovo slovo. Napriek všetkému títo učeníci naďalej myslia na Ježiša, hovoria o ňom, uvažujú o ňom. A práve vtedy sa Zmŕtvychvstalý stáva prítomným na ich ceste. Ježiš je tam, kde si ho niektorí muži a ženy pamätajú a zamýšľajú sa nad významom jeho posolstva a jeho osoby, aj keď nie sú schopní rozpoznať jeho prítomnosť.

Neočakávajme veľké zázraky. Ak sme niekedy pri počúvaní Ježišovho evanjelia a spomínaní na jeho slová pocítili, že „naše srdce horí v nás“, nezabúdajme, že on kráča vedľa nás.

Evanjelista nám pripomína druhú skúsenosť. Je to gesto eucharistie. Učeníci držia neznámeho pocestného, aby spolu obedovali v dedine Emauzy. Toto gesto je jednoduché, ale úprimné. Pútnici unavení z cesty si sadnú k jednému stolu. Prijmú sa ako priatelia a spoločne si oddýchnu od útrap dlhej cesty. Vtedy sa učeníkom „otvoria oči“ a objavia Ježiša ako niekoho, kto živí ich životy, podporuje ich v ich únave a posilňuje ich na ceste.

Ak sa niekedy, nech je naša skúsenosť akokoľvek malá, pri slávení Eucharistie cítime posilnení na ceste a povzbudení do ďalšieho každodenného života, nezabúdajme, že je to Ježiš, kto živí náš život a našu vieru.

Dve kľúčové skúsenosti

S pribúdajúcimi rokmi sa v kresťanských komunitách objavil veľmi konkrétny problém. Peter, Mária Magdaléna a ostatní učeníci mali veľmi „zvláštne“ zážitky zo stretnutia so živým Ježišom po jeho smrti. Zážitky, ktoré ich viedli k „viere“ v zmŕtvychvstalého Ježiša. Ale ako mohli tí, ktorí sa neskôr pripojili k skupine nasledovníkov, zrodiť a rozvíjať tú istú vieru?

To je aj náš dnešný problém. Nezažili sme stretnutie so Zmŕtvychvstalým, aké zažili prví učeníci. Na aké skúsenosti sa teda môžeme spoľahnúť? To je to, čo sa predpokladá v rozprávaní o učeníkoch z Emauz.

Obaja kráčajú k svojim domovom, smutní a skľúčení. Ich viera v Ježiša vyhasla. Už si od neho nič nesľubujú. Všetko to bola ilúzia. Ježiš, ktorý ich nepozorovane sleduje, sa k nim pridáva a kráča s nimi. Lukáš vysvetľuje situáciu takto: „Sám Ježiš prišiel a kráčal s nimi. Ich oči ho však nedokázali rozpoznať.“ Čo môžu urobiť, aby zažili jeho živú prítomnosť?

Dôležité je, že títo učeníci na Ježiša nezabúdajú; „rozprávajú sa a diskutujú“ o ňom; spomínajú na jeho „slová“ a „skutky“ ako veľkého proroka; nechajú si od cudzinca vysvetliť, čo sa stalo. Ich oči sa neotvoria okamžite, ale „ich srdcia začnú horieť“.

To je prvá vec, ktorú v našich spoločenstvách potrebujeme: pamätať na Ježiša, zahĺbiť sa do jeho posolstva a diela, rozjímať o jeho ukrižovaní… Ak nás Ježiš v určitom okamihu pohne, jeho slová nás oslovia a naše srdce začne horieť, je to znamenie, že sa rodí naša viera.

To nestačí. Podľa Lukáša je skúsenosť eucharistickej večere nevyhnutná. Hoci ešte nevedia, kto to je, obaja cestujúci cítia, že Ježiša potrebujú. Jeho spoločnosť je pre nich dobrá. Nechcú, aby ich opustil: „Zostaň s nami“. Lukáš to zdôrazňuje s radosťou: „Ježiš vošiel a zostal s nimi“. Počas jedla sa im otvoria oči.

Toto sú dve kľúčové skúsenosti: pocit, že naše srdce horí, keď si pripomíname jeho posolstvo, jeho dielo a celý jeho život; pocit, že keď slávime Eucharistiu, jeho osoba nás živí, posilňuje a utešuje. Takto v Cirkvi rastie viera v zmŕtvychvstalého Pána.

Osobný kontakt s Ježišom

Na ceste do Emauz kráčajú dvaja učeníci so smutnou náladou. Nemajú žiadny cieľ ani zámer. Ich nádej zhasla. Ježiš sa vytratil z ich života. Hovoria a diskutujú o ňom, ale keď k nim príde plný života, ich oči „ho nedokážu rozpoznať“.

Ježiš si ich predstavoval inak, keď ich posielal po dvoch: plné života, prinášajúce pokoj do každého domu, zmierňujúce utrpenie, uzdravujúce život a oznamujúce všetkým, že Boh je blízko a stará sa o nás.

Títo učeníci zrejme majú na to, aby si udržali vieru, ale niečo v nich zomrelo. Poznajú Sväté písmo, ale nemajú z neho žiadny úžitok. Evanjelium počuli v Galilei: teraz sa všetko zdá byť ilúziou minulosti. Prišla k nim správa, že Ježiš žije: ženské veci; kto môže niečomu takému uveriť? Títo žiaci majú všetko, ale nemajú nič. Chýba im jediná vec, ktorá by mohla „zapáliť“ ich srdce: osobný kontakt so živým Ježišom.

Nie je to náš problém? Prečo je medzi nami toľko priemernosti a sklamania? Prečo toľko ľahostajnosti a zvyku? Kresťanské učenie sa neustále hlása, píšu sa vynikajúce encykliky a pastierske listy, vydávajú sa erudované štúdie o Ježišovi. Nechýbajú slová a oslavy. To, čo nám chýba, je možno živšia skúsenosť s niekým, koho nemožno nahradiť ničím alebo nikým iným: Ježišom Kristom, Živým.

Nestačí sláviť len nejakú svätú omšu, alebo čítať biblické texty. Príbeh z Emauz hovorí o dvoch základných skúsenostiach. Učeníci nečítajú text, ale počúvajú nezameniteľný Ježišov hlas, ktorý im rozpaľuje srdce. Neslávia liturgiu, ale sedia ako priatelia pri jednom stole a spoločne objavujú, že je to sám Ježiš, kto ich kŕmi.

Prečo naďalej robiť veci spôsobom, ktorý nás nepremení? Nepotrebujeme najprv skutočnejší kontakt s Ježišom? Nová jednoduchosť? Iná viera? Nepotrebujeme sa naučiť žiť všetko s väčšou pravdou a z nového rozmeru? Ak Ježiš zmizne z nášho srdca, všetko ostatné je zbytočné.

Viac pamätať na Ježiša

Príbeh Emauzských učeníkov opisuje zážitok dvoch Ježišových nasledovníkov, ktorí kráčali z Jeruzalema do malej dedinky Emauzy, vzdialenej asi jedenásť kilometrov* od hlavného mesta. Rozprávač to robí s takou zručnosťou, že nám aj dnes pomáha oživiť našu vieru v zmŕtvychvstalého Krista.

Dvaja z Ježišových učeníkov odchádzajú z Jeruzalema a opúšťajú skupinu nasledovníkov, ktorá sa okolo neho vytvorila. Keď Ježiš odíde, skupina sa rozpadá. Bez neho nemá zmysel zostať spolu. Sen sa rozplynul. S Ježišovou smrťou zomiera aj nádej, ktorú zrodil v ich srdciach. Nedeje sa niečo podobné aj v našich komunitách? Nenechávame vieru v Ježiša zomrieť?

Napriek tomu títo učeníci stále hovoria o Ježišovi. Nemôžu naňho zabudnúť. Komentujú, čo sa stalo. Snažia sa pochopiť, čo s ním zažili. „Kým sa rozprávali, priblížil sa k nim sám Ježiš a kráčal s nimi.“ Je to prvé gesto Zmŕtvychvstalého. Učeníci ho nemôžu spoznať, ale Ježiš je už prítomný a kráča s nimi. Nekráča Ježiš aj dnes zahaleným spôsobom s mnohými veriacimi, ktorí opustili Cirkev, ale ktorí na neho naďalej pamätajú?

Zámer rozprávača je jasný: Ježiš sa približuje, keď si na neho učeníci spomenú a hovoria o ňom. Je prítomný tam, kde sa komentuje jeho evanjelium, kde je záujem o jeho posolstvo, kde sa hovorí o jeho spôsobe života a o jeho projekte. Nie je to tak, že Ježiš je medzi nami taký neprítomný, pretože o ňom málo hovoríme?

Ježiš sa zaujíma o rozhovor s nimi: „Čo sú to za rozhovory, ktoré vediete medzi sebou na ceste?“. Nevnucuje sa im tým, že by im odhalil svoju identitu. Požiada ich, aby pokračovali v rozprávaní svojich skúseností. Rozhovorom s ním odhalia svoju vlastnú slepotu. Oči sa im otvoria, keď sa pod vedením jeho slova vydajú na vnútornú cestu. Tak to je. Ak budeme v Cirkvi viac hovoriť o Ježišovi a rozprávať sa s ním, naša viera ožije.

Učeníci sa s ním rozprávajú o svojich očakávaniach a sklamaniach; Ježiš im pomáha prehĺbiť chápanie identity ukrižovaného Mesiáša. Srdcia učeníkov začínajú horieť, cítia potrebu, aby „cudzinec“ zostal s nimi. Keď slávia eucharistickú večeru, otvoria sa im oči a spoznajú ho: Ježiš je s nimi a živí ich vieru!

My kresťania si musíme viac pripomínať Ježiša: citovať jeho slová, komentovať jeho spôsob života, prehlbovať naše chápanie jeho plánu. Musíme viac otvoriť oči našej viery a objaviť ho plného života v našej Eucharistii. Ježiš nie je neprítomný. Kráča s nami.

Neutekajte do Emauz

Nemálo ľudí sa dnes pozerá na Cirkev s pesimizmom a sklamaním. Nie je to Cirkev, akú by si priali. Chceli by cirkev, ktorá je živá a dynamická, verná Ježišovi Kristovi a skutočne sa angažuje v budovaní ľudskejšej spoločnosti.

Vidia ju ako nehybnú a dezorientovanú, príliš oddanú obrane zastaranej morálky, ktorá dnes zaujíma len málokoho, a vyvíjajúcu žalostné úsilie o obnovenie dôveryhodnosti, ktorá sa zdá byť „pod historickým minimom“. Vnímajú ju ako inštitúciu, ktorá je tu takmer vždy na to, aby obviňovala a odsudzovala, a len zriedkavo na to, aby pomáhala a vlievala nádej do ľudských sŕdc. Často majú pocit, že je to smutné a nudné, a istým spôsobom cítia – spolu s francúzskym spisovateľom Georgesom Bernanosom – že „opakom kresťanského národa je smutný národ“.

Pokušenie opustiť a utiecť je ľahké. Niektorí tak robia už dlhší čas, dokonca rezolútne: dnes takmer hrdo vyhlasujú, že veria v Boha, ale nie v Cirkev. Iní sa postupne vzďaľujú, „po špičkách a potichu“: bez toho, aby si to niekto všimol, sa v ich srdciach vytráca náklonnosť a oddanosť minulým časom.

Určite by bolo chybou pestovať naivný optimizmus a myslieť si, že prídu lepšie časy. Ešte horšie by bolo zatvárať oči a ignorovať priemernosť a hriešnosť Cirkvi. Ale naším najväčším hriechom by bolo „utiecť do Emauz“, opustiť spoločenstvo a ísť vlastnou cestou, ponorení do sklamania a dezilúzie.

Musíme sa naučiť „lekciu z Emauz“. Riešením nie je opustiť Cirkev, ale obnoviť naše vzťahy s nejakou kresťanskou skupinou, spoločenstvom, hnutím alebo farnosťou, kde sa môžeme podeliť a oživiť našu nádej v Ježiša.

Všade tam, kde sa muži a ženy na neho pýtajú a prehlbujú svoje chápanie jeho posolstva, je prítomný Zmŕtvychvstalý Pán. Je ľahké, že jedného dňa, keď budú počúvať evanjelium, pocítia, že ich srdcia opäť horia. Tam, kde sa veriaci stretávajú pri spoločnom slávení Eucharistie, sa nachádza Zmŕtvychvstalý, ktorý živí ich životy. Je jednoduché, že jedného dňa sa im „otvoria oči“ a uvidia ho.

Nech sa nám zdá, že je mŕtva, Zmŕtvychvstalý prebýva v tejto Cirkvi. Preto tu majú zmysel aj verše Antonia Machada: „Myslel som si, že moje ohnisko vyhaslo, a miešal som popol… spálil som si ruku“.

Zdroj: https://notedipastoralegiovanile.it/  José A. Pagola (preklad a úprava PeBi)  

Chlapčenská chatovačka

Písal sa dátum 5.8. roku Pána 2021 keď sa v poobedňajších hodinách za daždivého počasia skupina 16 odvážnych chlapcov – pážat pod vedením 8 animátorov – rytierov, z poverenia pápeža, vydala na 4 – dňovú cestu na oslobodenie Jeruzalema. Pridali sa do rytierskych rádov a spoločne sa z nich stali Križiaci. Počas týchto dní sa z pážat stali panoši a nakoniec si všetci zaslúžili právo byť pasovaní na rytiera.

No na tejto ceste museli prekonať prekážky, pri ktorých museli ukázať fyzickú zdatnosť, zručnosť so zachádzaním s rôznymi druhmi zbraní či preukázať, že majú rytierske cnosti – odvahu, česť, vieru a spravodlivosť. Spoločne sme zažili rôzne hry, pripravovali sme si raňajky, zúčastnili sa nočnej hry, dokonca prežili aj nočný prepad nepriateľskej útočnej jednotky Saracénov.

A nakoniec naše putovanie bolo zakončené drsnou, krvavou a dlhotrvajúcou bitkou so Saracénmi, pri ktorej sa nám podarilo oslobodiť nášho zajatého dôstojníka. Taktiež sa nám podarilo strhnúť nepriateľskú vlajku a nahradiť ju našou. Nakoniec sa nám spoločnými silami podarilo zajať nepriateľských vojakov. No nenechali sme si ich v zajatí ale podpísali sme s nimi mierovú dohodu ktorá ukončila všetky bitky medzi našimi národmi.

Nasledovala zaslúžený odpočinok, kvíz z rôznych oblastí, no hlavne z prostredia našich rádov. No a ako to už býva zvykom, mali sme aj obľúbený Bobáš a Bobavko 😊. V posledný deň našej výpravy sme si pokojne zahrali obľúbený airsoft, upratali chatu a šťastní a zdraví sme sa vrátili domov.

Vďaka našim saleziánom za zastrešenie tohto tábora, rodinám ktoré nám pomohli s varenou stravou, rodičom s dopravou na a z chaty, animátorom a hlavne Pánu Bohu ktorý celý čas stál pri nás a ochraňoval nás.

Ďakujeme a tešíme sa znova o rok.

autor: Lukáš Rajec

Duchovné cvičenia chlapcov

V pokojnom prostredí Slavnického podhoria sme strávili celkovo 4 dni, 25.-28.júla v oddychu od bežného tempa, v tichu a premýšľaní nad večnými hodnotami v živote. Pomôckami bolo sv. Písmo a osobná modlitba. Práve modlitba bola aj témou duchovných cvičení. Nechýbalo dobré jedlo a poobedný športový oddych.

autor: Vladimir Plášek sdb

Požehnanie zvona Panny Márie Pomocnice kresťanov

Na sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov, 24. mája 2021, bol slávnostne požehnaný opravený zvon Kostola sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom. Zvon nesie rovnaké meno, pod akým don Bosco vzýval túto nebeskú patrónku. Z dôvodu výraznej praskliny sa dlhé roky nepoužíval a svojej opravy sa dočkal až v roku 2021, kedy mu bol jeho zvuk prinavrátený.

Vo veži farského kostola, zasväteného sv. Jakubovi Staršiemu, sa nachádza pätica zvonov. Každý z nich má bohatú a jedinečnú históriu, ktorá odzrkadľuje náročné obdobia 19. a 20. storočia.

Zvon Panny Márie Pomocnice kresťanov

Hmotnosť: 630 kg; priemer: 1017 mm; Zvonolejár, miesto a rok odliatia: Rodina Dytrychová, Brodek u Přerova, r. 1983; ladenie: g1

Je to najväčší zvon, ktorého krk zvona je zdobený dookola obiehajúcim, opakujúcim sa florálno-geometrickým ornamentom. Jednotlivé časti ornamentu dekoruje rastlinný motív v podobe akantových listov. Na zvone nájdeme aj reliéf, zobrazujúci Pannu Máriu, držiacu pravou rukou svojho malého syna Ježiška, pričom jeho pravú ruku drží svojou ľavou rukou. Obaja majú na svojich hlavách kráľovské koruny. Úderový veniec zvona lemuje slovensko-český kruhopis:

PANNA MÁRIA, POMOCNICA KRESŤANOV, ORODUJ ZA NÁS ♦ TIE DUBNICKÉ ZVONY K SEBE NÁS VOLAJÚ ♦ DUBNICA ♦ ULILA RODINA DYTRYCHOVA R ♦ [roku] P ♦ [Pána] 1983

Zvon Panny Márie Pomocnice kresťanov

Zvon Božského Srdca Ježišovho

Hmotnosť: 440 kg; priemer: 905 mm; Zvonolejár, miesto a rok odliatia: Richard Herold Chomutov r. 1922; ladenie: h1

Predstavuje druhý najväčší zvon, ktorého zvuk môžeme počuť najčastejšie. Krk zvona je zdobený dookola obiehajúcou, opakujúcou sa florálno-ornamentálnou výzdobou. Na zvone nájdeme reliéf, zobrazujúci pravou rukou žehnajúceho Ježiša Krista, ktorý svojou ľavou rukou odhaľuje svoje žiariace srdce, s krížikom na vrchu, obmotané tŕňovou korunou. Nápis na zvone predstavuje päťriadkový dobový latinský nápis, v ktorom je pomocou chronogramu rímskimi číslicami zašifrovaný rok vyhotovenia zvona (C, L, L, I, I, D, V, I, I, V, L, I, C, I, L, I, V, M – 1922):

Cessante beLLI Igne / regna DeVastantIs / probI aere popVLI / paroChIaLIs nata / sVM.

Nápis nám v preklade hovorí: „Zrodil som sa z mincí šľachetného veriaceho ľudu, ktoré vyzbierali po skončení hrôz a pustošiacej vojny.“

Zvon Božského Srdca Ježišovho

Zvon sv. Floriána, sv. Juraja a sv. Martina

Hmotnosť: 260 kg; priemer: 760 mm; Zvonolejár, miesto a rok odliatia: Fridrich Viliam Fischer starší, Trnava, r. 1882; ladenie: c2

Je najstarší z pätice zvonov, ktorý je zdobený dookola obiehajúcim florálnym ornamentom, v podobe s motívom stoniek, listov, pučiacich a rozkvitnutých kvetov.

Na zvone sa nachádzajú aj  dva reliéfy. Prvý zobrazuje sv. Floriána, odetého v rytierskom zbroji, držiaceho v ľavej ruke zástavu. Vo svojej pravej ruke drží džbán s vodou, pomocou ktorej hasí požiar v dome, situovanom pri jeho nohách po pravej strane. Popri reliéfe sa tiahne jednoriadkový latinský nápis, poukazujúci na patrocínium zvona: S. FLORIANO / MARTINI [sv. Florián/ Martin]. Druhý reliéf zobrazuje na koni sediaceho sv. Juraja, odetého v rytierskom zbroji, vedúceho zápas s drakom. Svojimi rukami drží kopiju, ktorá je zabodnutá v dračej papuli. Popri reliéfe sa tiahne jednoriadkový latinský nápis, poukazujúci na patrocínium zvona: S. GEORGIO / MARTINI [sv. Juraj/Martin].

Úderový veniec zvona je lemovaný dobovým signujúco-datujúcim latinským kruhopisom:

DIE 22 NOVEMBRIS 1814 FATALI INCENDIO LIQUEFACTA ANNO 1815 TYRNAVIAE FUSA; DEMUM DIE 24 APRILIS 1882 EXORTO FATALI INCENDIO ITERUM LIQUEFACTA NOVITUS TYRNAVIAE PER VILHELMUM FISCHER REFUSA ET DICATA SUM.

V preklade: Dňa 22. novembra 1814 po nešťastnom požiari roztavený, roku 1815 v Trnave odliaty ; potom dňa 24. apríla 1882 opäť roztavený počas pustošiaceho nešťastia/požiaru, nanovo preliaty a venovaný prostredníctvom Viliama Fischera v Trnave.

Zvon sv. Floriána, sv Juraja, sv. Martina

Zvon sv. Jozefa

Hmotnosť: 230 kg; priemer: 724 mm; Zvonolejár, miesto a rok odliatia: Rodina Dytrychová, Brodek u Přerova, r. 1983; ladenie: c2

Je to druhý najmenší zvon. Obvod krku zvona je lemovaný dookola obiehajúcim, opakujúcim sa florálno-geometrickým ornamentom, ktorého jednotlivé časti dekoruje rastlinný motív v podobe akantových listov. Na severnej strane drieku zvona nájdeme reliéf, zobrazujúci sv. Jozefa, držiaceho vo svojej ľavej ruke malého Ježiška a v pravej ruke ľaliu. Na náprotivnej strane drieku je daná plastika, vyobrazujúca krížik. Úderový veniec zvona je zdobený slovensko-českým kruhopisom, s datujúcim zakončením, poukazujúcim okrem signatúry aj na patrocínium zvona:

SVÄTÝ JOZEF, PATRÓN DOBREJ SMRTI, ORODUJ ZA NÁS ♦DUBNICA ♦ ULILA RODINA DYTRYCHOVA R ♦ [roku] P ♦ [Pána] 1983

Zvon sv. Jozefa

Zvon sv. Michala Archanjela

Hmotnosť: 145 kg; priemer: 625 mm; Zvonolejár, miesto a rok odliatia: Rodina Dytrychová, Brodek u Přerova, r. 1983; ladenie dis-es2

Spomedzi všetkých zvonov je najmenší. Obvod krku zvona je lemovaný dookola obiehajúcim, opakujúcim sa florálno-geometrickým ornamentom, ktorého jednotlivé časti dekoruje rastlinný motív v podobe akantových listov. Nájdeme na ňom aj situovaný reliéf, zobrazujúci sv. Michala Archanjela s prilbou (s vyobrazením krížika) na hlave, odetého v rytierskom odeve, držiaceho vo svojej pravej ruke meč a v ľavej ruke svoj obranný štít. Úderový veniec zvona je zdobený slovensko-českým kruhopisom, s datujúcim zakončením, poukazujúcim okrem signatúry aj na patrocínium zvona:

SVÄTÝ MICHAL ARCHANJEL, BRÁŇ NÁS V BOJI PROTI ZLOSTI A ÚKLADOM DIABLOVÝM ♦ ULILA RODINA DYTRYCHOVA ♦ DUBNICA N/V L ♦ [léta] P ♦ [Páně] 1983

Zvon sv. Michala Archanjela

Ďakujeme všetkým dobrodincom za finančnú a modlitebnú pomoc pri oprave zvona Panny Márie Pomocnice kresťanov. Nech nám zvuk tohto zvona pripomína neustálu pomoc a ochranu Panny Márie Pomocnice.

Komunita saleziánov z Dubnice nad Váhom

Kristus vstal z mŕtvych, aleluja :)

Krížová cesta detí

„Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“ (Mt 19, 14), hovorí Pán Ježiš v evanjeliu a my, rodičia, sa snažíme tieto slová aj uskutočňovať. A preto, v piatok 26.3. o 16:30, naše deti nielenže prišli za Ježišom, ale Ho aj sprevádzali na Jeho krížovej ceste.


Sedemnásť detí, aj so svojimi mladšími súrodencami, prešli celú cestu pomáhajúc Ježišovi svojím spevom, čítaním zastavení, či kresbami jednotlivých zastavení.
Hoc sa táto krížová cesta konala cez online stretnutie, bolo cítiť radosť i smútok, túžbu i bolesť, lásku a otvorenosť detských sŕdc, akoby naozaj niesli s Ježišom kríž.


Vďaka Ti, Pane, že spájaš nás i naše deti cez modlitbu, a tak nám pomáhaš pripraviť sa na nastávajúce sviatky.

Exallievy DCA

Spoločné zdieľanie o hesle hlavného predstaveného na rok 2021

V pondelok 15. marca sa stretli zástupcovia spoločenstiev a saleziánskych zložiek pôsobiacich v Dubnici, aby sa spoločne zdieľali o Hesle na rok 2021 „Vedie nás nádej“. Súčasťou prípravy na stretnutie Rady VPK bola i príprava, ktorá pozostávala z preštudovania materiálu k Heslu vo forme podnetnej brožúry, i stretnutia jednotlivých zložiek. Zástupcovia saleziánskych spolupracovníkov, hnutia ADMA, Exalliev, Modlitieb matiek, miništrantov, športovcov, spoločenstiev Katolíckej charizmatickej obnovy, bratia saleziáni i sestry saleziánky tak dnes dali prostredníctvom ZOOM platformy dokopy nielen hlavy, ale aj srdcia. 


Otázka „Čo hovorí a čo by robil Don Bosco v Dubnici nad Váhom?“ dostala mnohé náznakové i konkrétne odpovede, krásne vo svojej rozmanitosti, smerujúcej k jednote a nádeji. Myšlienky obrátenia sa k Márii ako Matke nádeje, súcitu voči chudobným či ľuďom na periférii spoločenského záujmu, evanjelizácie vlastných rodín, živého kontaktu kňazov s rodinami vo farnosti, potreby modlitby ako prípravy na službu i vlastné budovanie, rovnako ako túžba pripraviť mariánsku púť či slúžiť modlitbou chvál – to všetko dnes dostalo priestor v spoločnom zdieľaní.

Naši bratia a sestry v tejto náročnej dobe vyvíjajú množstvo online aktivít pre celé farské spoločenstvo, no tiež pokračujú v činnosti krúžkov, stretnutí a evanjelizácie detí a mladých. Flexibilne sa snažia uchopiť možnosti, ktoré sa v online priestore ponúkajú a okrem nich pomáhajú tiež telefonicky či osobne, napríklad návštevou zariadenia pre seniorov Dubina, kam dostali povolenie vstúpiť so svojou duchovnou i ľudskou službou.

V závere stretnutia sa prítomní rozhodli budúce stretnutie viesť vo svetle povzbudenia a sústredenia na názory ostatných a dostali kňazské požehnanie od bratov saleziánov. Je veľkým bohatstvom mať v tomto čase „bezkontaktnosti“ možnosť stretávať sa v online priestore s úmyslom duchovne sa povzbudiť a motivovať k službe a intenzívnejšiemu vzťahu s Bohom a Máriou, ktorý bol tak vlastný don Boscovi.


Peťa Babulíková

JARNÝ PRÍMESTSKÝ TÁBOR 2021

Milí objavovatelia pokladov!

Blížia sa jarné prázdniny a s nimi sa už tradične spájal jarný prímestský tábor. Žiaľ, toho roku sa nebudeme môcť takto stretávať, ale ešte to nevzdávaj! Objav s nami poklad Ánd v netradičnom prímestskom tábore! Ako na to?

Napíš do 12.2.2021 na primestak2021@gmail.com svoje meno a priezvisko a ročník, do ktorého chodíš. Vyber si aj miesto z troch možností, na ktorom si každý deň (od 15. do 18.2.2021) vyzdvihneš bádateľské inštrukcie. Tak si môžeš poskladať svoj vlastný denník objaviteľa. Čo je to?

Denník objaviteľa

Dá sa odoberať na troch miestach od 9:00 do 16:30 (pri mailovom prihlásením napíš, ktoré si si vybral/a):

– Nový kostol – kostol sv. Jána Bosca

– Starý kostol – kostol sv. Jakuba

– SCVČ Laura – (Pod kaštieľom 639/30)

 Nájdeš v ňom rôzne úlohy, výzvy, ktoré môžeš plniť doma, ale nielen to. Niektoré výzvy (pokiaľ to situácia dovolí) budú obsahovať aj pátranie vonku. Nezabudni si vtedy rúško :) aj úsmev, hoci ho ním zakryješ. A tiež pamätaj na svojich rodičov, vždy im povedz, kam ideš a ak je to ďalej, než môžeš chodiť sám/sama, popros ich, aby šli objavovať s Tebou (prípadne oslov staršieho súrodenca).

Tento rok sa nemôžeme hromadne stretávať, preto nedokážeme zabezpečiť animátorskú asistenciu pri vonkajších aktivitách ani pri presunoch k nim. Nezodpovedáme teda za bezpečnosť detí. Za pochopenie ďakujeme.

Výsledky objavovania

Všetky riešenia alebo fotky pri aktivitách, ktoré si zvládol/zvládla a s ktorými sa chceš podeliť, posielaj na mail primestak2021@gmail.com

Okrem toho nás čaká ešte spoločné zoom stretnutie, každý večer o 16:30.

Link Ti príde mailom po Tvojom prihlásení.

                                                          Veľmi sa na Teba tešíme

                                                      Doobjavovania :)

Pozvánka na oslavu don Bosca :)

Čaute, v nedeľu o 16.30 vás pozývame na online akadémiu don Bosca, pripojte sa na zoom:
https://us02web.zoom.us/j/3624627094…
Meeting ID: 362 462 7094
Passcode: 1234