Na šarkaniáde vysoko vyleteli šarkany aj počty účastníkov

Tohtoročná saleziánska šarkaniáda sa konala v širšej spolupráci — zapojila sa aj Základná škola s materskou školou sv. Dominika Sávia s prispením rady rodičov CZŠ.

Ideálne počasie, vysoká účasť a kvalitné lietanie

Druhá októbrová nedeľa sa pýšila jasnou oblohou, žiarivým slnkom a riadne fúkajúcim vetrom. Jednoducho – ideálne počasie na púšťanie šarkanov a to pritiahlo do súťaže 98 súťažiacich.

Oproti minuloročným 37 je to naozaj porovnateľný rozdiel. A odlišný bol aj počet kilometrov, ktoré sa nabehali za bezvetria pred rokom a teraz.

Účastníci si pochvaľovali, že tentoraz sa netreba ani hýbať, stačí len stáť a držať motúzik. Hoci až také jednoduché to nebolo, lebo keď sa vietor riadne oprel – niektorí to po hodine lietania riadne v rukách pocítili. A lietalo sa naozaj vysoko – natiahnutá štyristo metrová šnúra – a drak celý čas vo vzduchu.

Dobrá nálada, ale aj šarkanie incidenty

Nezaobišlo sa to ani bez incidentov. Napríklad do Strát a nálezov sa priniesli nielen zväzky kľúčov, ale aj odtrhnutý šarkan, ktorého našiel majiteľ susediacej záhradky na svojom pozemku.

Alebo Rafajovcom sa splietli dva šarkany, ktoré práve útočili na medailové pozície. Napokon sa jeden z nich odtrhol – a tak dvaja lietali na jednom lane. A slušne dlho im to takto vydržalo. Aj takéto športové výkony by sa oplatilo odmeniť.

K novinkám patrila účasť birmovancov, ktorí sa prihlásili na pomoc s podujatím. Tento rok sa budú takto zapájať do diania vo farnosti.

„Bavte sa, rozprávajte a spoznávajte sa, veď o tom hlavne je táto akcia,“ vyzýval účastníkov moderátor podujatia don Marek Vaško. Príjemná atmosféra sa tak vytvárala skoro sama od seba.

K dobrej nálade prispeli aj koláčiky, čaj, káva a skvelý hudobný podmaz.

Výsledky súťaží

Porotcovia – don Cyril Gajdoš a otcovia Peter Liška a Karol Benko – sa posťažovali na náročnosť svojej úlohy, ale napokon s prehľadom a šarmom vyhlásili výsledky:

NAJVYŠŠIE LIETAJÚCI ŠARKAN

1. miesto:

šarkan Bobe (lebo naviják si rodinka požičali od saleziána s touto prezývkou)

cenu prevzala: Mária Kebísková

2. miesto:

šarkan Sestričky

cenu prevzala: Olívia

3. miesto:

šarkan Netopier

cenu prevzal: Ondrej Dúžek

NAJVAČŠÍ ŠARKAN

1. miesto:

šarkan Blesk

cenu prevzala pani Marianna

2. miesto:

šarkan Mickey

cenu prezvala Simonka Šošovičková

3.miesto:

šarkan Had

cenu prevzala Livka Lišková

DOMA VYROBENÝ ŠARKAN

Ocenený bol každý handmade šarkan

a predsa sa medzi nimi niektoré viac vynímali:

1. miesto:

šarkan Lietajúci don Bosco

Dominik Antalík na svojho šarkana nakreslil obrázok kostola sv. Jána Bosca – lebo práve pri tomto chráme sa konala Šarkaniáda

2. miesto:

obsadili tri šarkany, ktoré si vyrobili tri sestry: Lili, Neli a Mili

3.miesto

šarkan Krepák, ktorého vytvorila Katka Babulíková

text: sr. Andrea Miklovičová

foto: don Peter Bicák, Jaro Minárik

Na Cyclokross zavítal výnimočný hosť

Jedinečnou udalosťou tohtoročného cyklokrosu bolo, že medzi nás zavítal hosť, ktorého sme už na tejto akcii roky nemali – slnko. A tak bola sobota 24. septembra vyhriata nielen dobrým pocitom z kvalitných športových výkonov, ale aj príjemnými jesennými lúčmi.

Prvýkrát sa tu použil skákací hrad – čo potešilo najmä našich najmladších a ich rodičov.

Jazdiť po suchej trati – nezmáčanej dažďom – bolo ozaj radosť.

Súťažiaci pretekali v piatich kategóriách a dosiahli nasledovné výsledky:

CHLAPCI:

Mladší:

1. Michal Rajec

2. Štefan Koperniech

3. Matej Hudák

Starší:

1. Matej Rajec

2. Patrik Chvojka

3. Matúš Petrovský

Juniori:

1. Jakub Repka

2. Matej Liška

3. Šimon Chudo

DIEVČATÁ

Mladšie:

1.Katarína Babulíková

2.Júlia Chudová

Staršie:

1. Natália Kramariková

2. Dominika Burianová

3. Barbora Benková

Finále akcie patrilo tradičnej exhibičnej jazde dospelákov, ktorá mala najväčší fanklub medzi účastníkmi – deti o dušu povzbudzovali svojich rodičov. Väčšina z nich si bicykle požičala od svojich ratolestí, dokonca sa na trati objavil aj zelený dubnický bike.

Víťazom sa stal každý, kto dorazil do cieľa, predsa však Karolovi Benkovi, ktorý trať aj pripravoval, podarilo všetkých nechať ďaleko za svojím chrbtom.

Pri záverečnom požehnaní sme si zaspomínal aj na dona Jozefa Kosmála, na ktorého počesť sa cyklokros koná.

text: sr. Andrea Miklovičová

foto: don Peter Bicák

Exkluzívne zábery z prípravy trate:

Foto zo súťaže:

Deň farnosti plný radosti

(Dubnica nad Váhom, 22. máj 2022) Dlho očakávaný a vyhlasovaný Deň farnosti sa uskutočnil predposlednú májovú nedeľu. Bol zároveň oslavou Panny Márie Pomocnice aj farnosti a rodiny.

Na úvod trochu kultúry

Po úvodnom slovku nášho farára Bohuša nasledoval kultúrny program, ktorý piesňou Don Bosco odštartoval Filip Siekel. Od zakladateľa saleziánov sme sa potom nasmerovali k Panne Márii. Preniesla nás k nej scénka v podaní dona Vlada a mladých. Predstavili nám sen malého Janka Bosca, v ktorom mu Ježiš ukázal svoju Matku ako tú, ktorá bude jeho saleziánskom poslaní Pomocnicou a Učiteľkou.

Potom pódium ovládli členovia krúžkov z SCVČ Laura. Ukulele koncertík navodil tú správnu pohodovú atmosféru, ako to dokáže len tento veselý malý strunový nástroj. A tiež potešilo, že sa hrali piesne – takmer – na želanie. :-)

Po muzikantoch sa mikrofónu ujal krúžok angličtiny English Friends – s troma kachonmi a šikovnou moderátorkou, ktorá všetkým vysvetlila, že pieseň We Will Rock You, ktorú budú diváci počuť, má pozmenený text, ktorý hovorí o Dominikovi Sáviovi.

Program vyvrcholil tanečným blokom. Predstavili sa v ňom najmenšie tanečnice ako Lesné víly. Po nich nastúpili na scénu o pár rokov staršie kamarátky s hravou choreografiou Bubble Up, ktorá získala zlatú medailu na tohtoročnej krajskej súťaži Deň tanca. A vystúpenie zavŕšil mix hitov overených časom – Retro – plný dynamiky, romantiky aj akrobacie v podaní ôsmačiek a stredoškoláčiek.

Veselosť na stanovištiach, pri občerstvení a rozhovoroch

Pokračovanie popoludnia zhrnul organizátor don Vlado Plášek: „Pre mňa vzácny okamih popoludnia nastal, keď na scénu nastúpili naši animátori, ktorí prišli dobrovoľne a s nasadením darovať svoj voľný čas a energiu pre deti. Predstavili svoje stanovištia, na ktorých si deti mohli zasúťažiť o cukrovú vatu, ale hlavne zažiť radosť a často aj prekonať samých seba.“

Animátori aj deti sa rozbehli na stanovštia a dospelí sa porozprávali pri kebabe, koláčoch a kofole. Pri občerstvení sa nielen o koordináciu, jedlo ale aj dobrú náladu postarali členovia saleziánskej rodiny zo združení ASC a ADMA.

Na stanovištiach to zatiaľ žilo naplno. Lily s Paulínkou, ktoré mali na starosti prekážkovú dráhu s medicimbalmi si tento čas naozaj užívali: „Atmosféra je tu veľmi príjemná, deti nás počúvajú na prvé slovo. Občas im aj pripomenieme, že za žetóny je pekné aj poďakovať,“ a tak nadobudol tento čas pre deti nielen zábavnú ale aj výchovnú hodnotu.

Oslavujeme spoločne – budujeme našu farnosť

Rodinky, ktoré v sobotu slávili prvé sväté prijímanie svojich detí si pochvaľovali, že si takto mohli ešte oslavu predĺžiť a stretnúť sa aj s ostatnými spriatelenými rodinami.

Niektorých zase veľmi príjemne prekvapila vysoká účasť – tipujú, že to možno bude tým, že posledné roky takéto možnosti neboli a teraz si to ľudia vedia viac vážiť.

Pravdepodobne zaúčinkovalo aj oduševnené pozvanie na Deň farnosti počas duchovnej obnovy pre mladých, v ktorej don Bohuš povzbudzoval mladých, že vanutie Ducha nás pozýva zapojiť sa do spoločenstva a vykročiť zo seba.

Podobne aj počas nedeľných svätých omší zazneli pozvania vytvoriť a zažiť v našej farnosti pekné vzťahy a rodinu.


Finále a animátorská after party

„Na záver animátori zatancovali obľúbený belgičák a oficiálne sme dostali požehnanie Panny Márie Pomocnice. Po upratovaní sme si v hrade zaskákali ešte aj s animátormi, a tak sme ukončili pekne nedeľné popoludnie na oslavu našej Nebeskej Mamy,“ popísal finále akcie don Vlado.

Sestra Lamyia, ktorá mala spolu s ním na starosti animátorov a stanovištia, zhrnula podujatie slovami: „ Bol to Deň farnosti plný radosti.“

text: Andrea Miklovičová FMA

foto: Peter Bicák SDB
Jaro Minárik

Príprava na 1.sväté prijímanie u dona Bosca

Deti, ktoré sa pripravujú na prvé sväté prijímanie, sa stretli v nedeľu 20. marca v kostole sv. Jána Bosca. Zažili tu spoločne svätú omšu, počas ktorej im pán farár Bohuš Levko vysvetlil jednotlivé časti bohoslužieb aj predmety, ktoré sa tam používajú.

Na záver deti vybehli na priestranstvo za kostolom, kde sa spolu zahrali obľúbené hry, hlavne boj o šatku: Sever proti Juhu.

Na prvé sväté prijímanie sa v našej farnosti pripravuje okolo stodvadsať detí. Popri nich prebieha aj príprava rodičov na tento veľký deň ich detí. Rodičom aj prvoprijímajúcim sa venuje pastoračný tím zložený zo saleziánov, sestier a animátorov.

Slávnosť už sa približuje míľovými krokmi – do soboty 21.mája deťom zostáva už len zopár spoločných stretnutí.

text: sestry FMA Andrea a Danka

foto: Peter Bicák SDB

Malou katastrofou začal príbeh veľkého priateľstva

Zdalo sa, že prvý deň prímestského tábora v Dubnici nad Váhom začne leteckou katastrofou, ale malá havária a následné stretnutie s pilotom, nám otvorilo krásny príbeh. Onedlho sa totiž ukázal Malý Princ a počas týchto piatich dní (5.-9.7.2021) sprevádzal vesmírom viac ako 70 detí a ich animátorov.

Malý Princ nám porozprával o svojej planétke a my sme si vyrobili vlastné. Potom sme mu ešte pomohli so starostlivosťou o ružu a tiež zbaviť sa baobabov na jeho planéte. Nasledujúce dni nás Malý Princ pozval  na  putovanie po planétkach, kde sídlili ľudia, ktorým sme mali pomôcť. Postupne sme pomáhali Kráľovi, ktorý si myslel, že každý mu má slúžiť, Márnivcovi, ktorý bol namyslený, Človeku ktorý strašne veľa jedol, Lampárovi a Biznismenovi. Postavili sme aj raketu a skrotili si múdru kamarátku líšku.

Aj takto sa deti mohli zoznámiť so zaujímavým príbehom a zamyslieť sa nad skutočným priateľstvom. Príbehom deti postupne sprevádzali scénky, umocnené zaujímavými kostýmami a nasadením hercov. Na konci tábora účastníci dostali fľašu na pitie s krásnym odkazom od líšky: „Správne vidíme iba srdcom, to podstatné je očiam neviditeľné.“

Ďakujeme všetkým animátorom, zúčastneným deťom, rodičom a všetkým, ktorí na nás mysleli, bol to krásny čas. Tešíme sa o rok!

Toto podujatie bolo podporené z dotačnej schémy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Programy pre mládež na roky 2014-2021, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom v spolupráci so SCVČ Laura. Podujatie podporilo aj mesto Dubnica nad Váhom.

Objavili sme poklad Ánd alebo netradičný tábor za nami

Okolo 50 šikovných objavovateľov pokladov z Dubnice nad Váhom a okolia sa od 15.-18.2.2021 zúčastnilo netradičného prímestského tábora: Objav poklad Ánd. A veruže sme ich objavili dosť!

Každý deň si deti vyzdvihli na dohodnutých miestach danú časť denníka objaviteľa. V ňom cez rôzne úlohy, hádanky, výzvy odhaľovali príbeh jedného dievčaťa y Južnej Ameriky, pod horami Andy. Áno, tušíte správne, bola to Laura Vicuňa a spolu s ňou deti objavili mnoho pokladov.

Prvý deň bola naším pokladom rodina a miesto, kde žijeme. Mladí objavovatelia nakreslili množstvo krásnych rodinných hier, spoznávali historické pamiatky svojho mesta a všetko dokumentovali fotkami, ktoré posielali na táborový mail. Večer sme sa ešte stretli na spoločnom zoom-e, kde sme sa mohli trochu osobnejšie podeliť so svojimi zážitkami a naučiť sa hymnu tábora.

V utorok prekročili spolu s Laurou Andy a dostali sa z Chile do Argentíny. Tu našli ubytovanie na ranči Manuela Moru. Bol to náročný deň, no predsa plný radosti, slobody pri hľadaní zvieratiek ukrytých po celej Dubnici. Niektorí sa zvládli zapísať aj do vrcholového denníka Ánd na Kalvárii. Popritom všetkom si nezabúdali chrániť svoj najväčší poklad – čisté srdce, aj tým, že sa usilovali častejšie používať slová: ďakujem, prosím, prepáč.

Poklad, ktorý sme objavili tretí deň bola škola a priateľstvo. Zisťovali sme mnoho zaujímavých vecí u seba doma, ale aj vonku, hrali sme sa rôzne hry a spolu sme sa snažili byť stále lepšími. Dokonca sa mnohí z nás pripojili aj na táborovú online sv. omšu.

Posledný deň tábora sa niesol v znamení hľadania najväčšieho pokladu – neba, aj za cenu obetí. Museli sme vynaložiť trpezlivosť, odvahu, vytrvalosť pri viacerých úlohách a popritom si dávať pozor na Manuela Moru. Večer sme sa opäť stretli na zoom-e, kde sme spolu oslávili Laurino (aj naše) víťazstvo, každý s tým, čo sa mu podarilo „ukuchtiť“ a vyrobiť podľa návodov. Pozreli sme si televízne noviny o tábore, ktoré pripravili naši animátori a konečne sme mohli otvoriť obálky, ktoré sme si ráno prevzali spolu s poslednou časťou denníka objavovateľov. Okrem malého darčeka v ňom bol aj obrázok Laury poskladaný z našich fotiek, lebo aj my sami sme pokladom.

Podujatie realizovali v spolupráci Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom, Domka, združenie saleziánskej mládeže, stredisko Dubnica nad Váhom a SCVČ Laura.

CYKLOKROS ZRUŠENÝ

Otvorenie Kaťáku

V nedeľu 13.9.2020 sa o 15:00 na farskej záhrade zahájilo otvorenie Kaťáku a činností v ňom. Ochotní animátori a dobrovoľníci, veľa smiechu, tancu, hudby a hier na stanovištiach.

Ako prvé prišli zatancovať dievčatá z tanečného krúžku SCVČ Laura. Potom sme spoločne zaspievali hymnu s prímestského tábora. Don Bosco predstavil krúžky a stretká na tento rok, do ktorých sa môžu deti prihlásiť. No a potom už nič nebránilo tomu, aby sa začali súťaže a aktivity, ktoré si pripravili animátori pre deti. Medzi nimi boli napr. skákanie vo vreci, prekážková rambodráha, hokejbal, fúriky, tanečný workshop, chodúle, skákanie cez lano a mnoho ďalších.

Za odmenu si deti mohli vymeniť žetóny, ktoré zbierali na stanoviskách za sladkú maškrtu v podobe muffiny, alebo si tiež mohli zaskákať v nafukovacom hrade. Zabavili sa naozaj všetci od najmenších až po tých najstarších. A teraz sa už školský rok v Kaťáku môže začať. Na záver sme poďakovali Pánu Bohu krátkou modlitbou a požehnaním.

autor: Paula Hírešová

SCVČ Laura opäť otvorené pre deti

V stredu 9.9. 2020 o 15:00 sa ako každoročne konalo otvorenie nášho oratka Laura, spojené s prihlasovaním na krúžky a stretká. Rodinky s deťmi postupne prichádzali a mohli si užiť tento krásny čas.

Pre deti tu boli pripravené rôzne stanoviská, kde sa mohli zabaviť a za ich splnenie získať sladkú odmenu. Medzi úlohami bolo napríkald zhodiť čo najviac koliek pomocou lopty alebo obviazať „zraneného“.Bolo cítiť že poobedie si užívali tak deti, ako aj rodičia. Odštartovanie tohto roka je za nami a my sa už tešíme na všetky krúžky a stretká.