Sr.Vojtecha : Tvoja Tvár je mojím domovom
Moje meno je sr.Vojtecha, Helena Mereďová a pochádzam z Dubnice nad Váhom.
V roku 1996 som vstúpila do Kongregácie sestier premonštrátok. Pán ma povolal nasledovať ho v chudobe, čistote a poslušnosti v spoločenstve sestier v zasvätenom živote. Premonštrátsky život je životom eucharistickým, mariánskym, liturgickým, kajúcim a apoštolským.
V mladosti som sa aj ja pýtala dobrého Boha, kde ma chce mať. Postupne som vnímala, že v zasvätenom živote v nasledovaní sv.Otca Norberta a sv. Otca Augustína medzi ,,bielymi sestrami“.
Z niekoľkých reholí som sa rozhodla pre sestry premonštrátky. Pravdaže nebolo hneď všetko jednoduché a jasné. Ale Pán aj takto mi postupne ukazoval znamenia, kde je moje miesto.
Od začiatku ma oslovuje aj biela farba rehoľného rúcha, ktorá zostáva aj dnes veľmi aktuálna. Biela farba je symbolom nového života, vzkriesenia a čistoty.
Ako sv.Terezka napísala, že od vstupu do kláštora sa Božia Tvár stala jej domovom, tak aj ja podobne hľadám domov, ktorý je Láska. Pán si ma vyvolil a povolal, aby som bola s Ním a posväcovala svet svojou modlitbou a službou.
Do rúk Dubnickej Panny Márie vkladám každého z vás a prosím o modlitbu za seba a naše spoločenstvo.
Prázdniny s Kung-fu pandou
Počas jarného tábora deti vstúpili do deja obľúbenej animovanej rozprávky Kung-fu panda. Hneď v prvý deň sa snažili nadobudnúť si vlastnosti slávnych čínskych hrdinov: trpezlivosť, odvahu, súcit, sebahodnotu a sebadiscipínu.
Dvadsať detí trénovalo v rôznych disciplínach a svoje úspechy si zaznamenávali do svojich výcvikových knižiek.
V ďalších dňoch si rozvíjali svoje zručnosti vo výtvarných a cukrárskych dielničkách, prejavili svoje schopnosti v talentovej šou a tábor zavŕšili výletom na Studničku, kde prebehla aj slho očakávaná opekačka.
Lúčili sa ako tradične: „Vidíme sa znova v lete na ďalšom „prímesťáku“.
foto: sr. Nikola Mihalčinová, FMA
text: sr. Andrea Miklovičová, FMA
Duchovné cvičenia stredoškolákov
Dievčatá a chlapci nášho strediska sa počas jarných prázdnin zúčastnili duchovných cvičení.
Na začiatku všetci tak trochu „cestovali v čase“:
Chlapci sa presunuli k Popradu pod Tatry, kde ich privítala zimná atmosféra – zasnežené hory, ranné mrazy…
Dievčatá zase vo Veľkom Bieli pri Bratislave čakali pučiace stromy – príroda sa tam už prebúdzala k jari.
V tichu a pokoji krásneho prostredia sa obidve skupiny nechali osloviť Božím Slovom – až im bolo niekedy treba pripomenúť, že počas jedenia obeda naozaj nie je povinné čítať Bibliu.
Do duše sa im prihovárala aj nádhera okolitej prírody, v ktorej sa dá tak akosi ľahšie začuť Boží hlas.
Don Marek Vaško, SDB, na záver dostal od chlapcov otázku: „Prečo si nám nepovedal, že to bude také super?“
Aj dievčatá si pochvaľovali prekvepivo silné momenty, ktoré mohli zažiť, keď sa odvážili zotrvať v tichu a mlčaní. „Prišla som sem taká unaháňaná. Na chvíľu odložila školu aj veci, čo riešim doma, obavy z toho, čo ma čaká… A teraz sa do svojho života vraciam s pokojom v srdci,“ zhrnulo svoju skúsenosť jedno z dievčat.
Foto: účastníci duchovných cvičení
Text: sr. Andrea Miklovičová
Naši miništranti na celoslovenskom stretnutí
Na začiatku jarných prázdnin sa ôsmi chlapci a Andrej Babulík, slúžiaci ako miništranti v našej farnosti, vybrali do Žiliny na celoslovenské stretnutie miništrantov zo Saleziánskych stredísk a spritelených farností.
Tohto stretnutia sa zúčastnilo 200 chlapcov, stredoškolákov a bratov saleziánov, z celého Slovenska. V piatok zažili pekný spoločný program v telocvični saleziánskeho domu.
V sobotu sa k nim pridal aj don Marek a celé doobedie strávili na workshopoch a diskusiách na rôzne témy, ako mužská spiritualita, fotenie, stolárčina, liturgia, historický šerm atď.
Po obede sme sa presunuli do neďalekého bôrického parku Ľudovíta Štúra, kde si chlapci zahrali megahru, rozdelení do rôznych tímov. Večer sme si zmerali sily v kreativite, dôvtipe, miništrantských vedomostiach a rôznych ďalších zručnostiach.
Stretnutie sme zakončili svätou omšou so žilinským otcom biskupom Tomášom Gálisom, všetci oblečení v miništrantskom oblečení a po rozdaní posily na cestu formou bagety, sme sa pobrali všetci do svojich domovov.
Zážitkov z tohto stretnutia máme naozaj veľa, ale ako povedal jeden z účastníkov: „Najväčším povzbudením pre nás bolo stretnutie s ostatnými chlapcami a vzájomné povzbudenie sa na ceste miništranta.“
„Taktiež nás povzbudili pekné modlitebné momenty počas stretnutia a svätá omša s otcom biskupom.“
Na toto tradičné stretnutie sa tešíme aj na budúci rok. Ďakujeme naším animátorom, pánovi farárovi a rodičom, že sme sa mohli zúčastniť aj tento rok.
Marek Vaško
foto: archív miništrantov
Birmovanci rekapitulujú polrok prípravy
Birmovanci našej farnosti sa v stredu 7. februára stretli na fašiangovom maxistretku, počas ktorého bol priestor pre zábavu, katechézu aj modlitbu.
Zábavný program zabezpečila tzv. vyzývačka – Challenge Game. Išlo o to splniť čo najviac úloh v časovom limite. Nasledovala katechéza o modlitbe: čo je a nie je modlitba, kde a ako sa dá modliť. Na záver podujatia si všetci spolu aj vyskúšali, aké je to modliť sa v spoločenstve – aj v duchu známeho hesla: Kto spieva, dvakrát sa modlí – a prosili o príchod Ducha Svätého do ich života.
Počas tohto maxistretka mali birmovanci tiež možnosť zhodnotiť, čo pekné zažili od septembra, kedy sa začala ich príprava.
Z ich postrehov vyberáme:
- spoločné pozeranie videí
- týždenné výzvy
- rozhovory, diskusie
- spoznávanie animátorov a nových ľudí
- úprimnosť, odhodlanosť
- cestovanie na Godzone do Žiliny
- filmové stretko s popcornom
- sladké odmeny, koláče od dobrých duší v našej farnosti
Okrem toho ešte prečítali jedno Evanjelium, zúčastnili sa duchovnej obnovy,
piatich maxistretiek, a každý týždeň chodia na stretnutia malých skupiniek.
Sprevádzajme ich aj naďalej modlitbami na ich ceste kresťanského dozrievania.
Text a foto: sr. Andrea Miklovičová, FMA
2%
Domka/Kaťák – v správe bratov saleziánov:
LAURA / Scvč – v práve sestier saleziánok:
Cirkevná základná škola:
SEN, KTORÝ PODNECUJE K SNÍVANIU
JANUÁR NEVYHLÁSENÝ SALEZIÁNSKY MESIAC.
Vďaka niekoľkým spomienkam a sviatkom na svätcov saleziánskej rodiny má mesiac január saleziánsky nádych všade tam, kde žije saleziánska rodina.
Liturgické slávenia, oslavy, stretnutia, deviatniky pomáhajú vytvárať viditeľné spoločenstvo okolo bl. Lauri, bl. Títusa Zemena, Svätého Františka Saleského
a svätého don Bosca.
Ani tohto roku nie sme v Dubnici n. Váhom výnimkou. Zároveň sme začali rok vďačnosti za prítomnosť saleziánov na Slovensku. V tejto optike sa stal január nie ďalšou epizódou, ale začiatkom intenzívne prežívaného roka vďačnosti. Vyjadrením vďačnosti za Božie dary je ich prijatie a spolupráca s Božou milosťou, ktorá sa aj takto prejavuje.
Máme sa stať ako saleziánska rodina – stále viac a viac Božím darom pre Cirkev.
FESTA DON BOSCO
Aj tento rok vonkajším vyjadrením našej vďačnosti za dona Bosca bola okrem slávenia slávnostnej liturgie festa v katolíckom dome. Má už na Slovensku svoju dlhoročnú tradíciu. Jednotlivé skupiny sa podelili príspevkom so svojimi priateľmi, rodičmi. Tance, piesne, hudobné príspevky vystriedala scénka miništrantov, ktoré nám pripomenulo „don Boscové povolanie“ v jeho sne z 9 rokov.
A spoločné stretnutie sa zakončilo spoločným agape.
V kostole svätého Jána Bosca nám v stredu pri svätej omši slávnostný kazateľ don Stanislav Hurbanič predstavil perspektívu tohoročného hesla. Snívať svoj sen vďaka podnetu snívania dona Bosca. Predstavil to na príklade troch snov dona Bosca. Ukázal, že takéto snívanie znamená v skutočnosti nechať sa viesť Božou Prozreteľnosťou.
