Na dne Mariánskej priekopy
Po mesiaci sa naši mladí opäť stretli v Katolíckom dome, aby spoločne strávili piatkový mládežnícky večer. Tentokrát sa ocitli na dne Mariánskej priekopy.
Celý animovaný večer sa niesol v hesle: „Zachráňte rybára Juraja!“ Mladí sa ho pokúšali zachrániť v štyroch tímoch. Lenže nebolo to také ľahké. Museli splniť niekoľko úloh, pri ktorých si precvičili prácu v tíme, trpezlivosť a logické uvažovanie. Okrem toho tu nechýbala rodinná atmosféra, spoločenské hry a občerstvenie.
Na najbližšom mládežníckom večeri, ktorý bude 1.4.2016, mladí navštívia Ameriku.
Púť zamestnancov Detského charitného domova z Považskej Bystrice k Bráne milosrdenstva
Myslím si, že biblický príbeh o Aramejčanovi Námanovi, ktorý na radu otrokyne svojej manželky prichádza do Izraela za Božím mužom Elizeom, aby ho uzdravil od malomocenstva, je nám pomerne známy. Čítame, že vojvodca Náman mal najväčší problém s tým, že ako liek mu prorok ponúkol kúpeľ v „obyčajnej“ rieke Jordán. S prchkosťou vyjadruje toto svoje sklamanie. „Nazdával som sa, že naisto vyjde ku mne a bude vzývať meno Pána, svojho Boha, rukou sa dotkne miesta a odstráni malomocenstvo. Nie sú rieky Damasku Abana a Farfar lepšie ako všetky rieky Izraela?!“ (2 Kr 5, 11-12) Ale uzdravenie napokon získal vďaka svojej schopnosti počúvať radu.„Keby prorok žiadal od teba veľkú vec, neurobil by si to? O čo skôr, keď ti povedal: Okúp sa a budeš čistý!“ (2 Kr 5, 13) Napokon sa v Jordáne okúpe a prostredníctvom tejto vody získava uzdravenie. Je mu jasné, že to nie je zásluhou „obyčajnej vody“, ale že ide o zásah Boha Izraela. „Teraz viem; že na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli.“ (2 Kr 5, 15) Toho Boha, ktorý si poslúži aj takýmito obyčajnými vecami.
Je to povzbudzujúce posolstvo aj pre každého z nás. Aj nám sa ponúkajú jednoduché symboly, prostredníctvom ktorých môžeme získať obrovské milosti. „Obyčajné dvere“ nášho kostola v tomto Roku milosrdenstva patria tiež do tejto kategórie. Vďaka Bohu, mnohí si to aj uvedomujú. Prechádzajú cez túto kostolnú bránu vo viere, že je skutočne bránou k stretnutiu sa s Božím milosrdenstvom.
V piatok 11. marca tak urobila aj skupina pútnikov z Považskej Bystrice. Zamestnanci a pedagógovia Detského charitného domova putovali do dubnického chrámu, aby získali milosť odpustkov a požehnanie vo svojom namáhavom poslaní. Saleziáni ich prijali s veľkodušným srdcom. Poslúžili im sviatosťou zmierenia a slávili s nimi Eucharistiu. Takto mohli pútnici skutočne zakúsiť milosrdenstvo Božie aj cez tieto „obyčajné“ symboly. Nech sú v tom povzbudením aj nám domácim, ktorí máme túto príležitosť každý deň.
(don Jozef Ragula SDB)
Deti viery v našej farnosti
V pondelok 22. februára 2016 prišli k nám do farnosti koordinátorky hnutia Deti viery na Slovensku mamy Ľubka a Lenka z Bratislavy, aby nás oboznámili s týmto hnutím. Deti viery sú súčasťou komunity Útecha, kam patria aj Modlitby otcov a Modlitby matiek. Spiritualitou hnutia je úplná odovzdanosť Pánovi. Stretnutie sa konalo v katolíckom dome, kde sa zišlo asi 30 mám. Niektoré prišli aj s deťmi. Potešila nás aj prítomnosť predstavenej sestier Panny Márie Pomocnice, sestry Editky a učiteliek z našej cirkevnej materskej škôlky. Pozvanie prijali aj mamy z Hornej Poruby.
Ľubka a Lenka nám vysvetlili, ako viesť deti k modlitbe, odovzdanosti, dôvere a jednoduchosti od najmenšieho škôlkára, cez deti v mladšom i staršom školskom veku, až po mladých na stredných školách. Deti sa učia spoznávať Sväté písmo, vytvárajú si osobný vzťah s Bohom a navzájom medzi sebou. Zaujalo ma, že v centre je Sväté písmo, kde si deti môžu osvojiť a prežiť určité state z Evanjelia vo forme krátkeho divadielka či rozhovoru. V budúcnosti potom dobre poznajú Sväté písmo a aj sa ho snažia žiť. Mamy Ľubka a Lenka to potvrdili z vlastných skúseností pri práci s mladými. Stáva sa, že mladí ľudia potom vedú skupinky Deti viery. Problémy zvládajú ľahšie, lebo sú naučené, že Pán sa postará.
Dozvedeli sme sa aj o ich skúsenostiach s deťmi, ktoré chodia do skupiniek. Majú krásne vzťahy, keď potrebujú nejakú pomoc, navzájom sa modlia za daný problém či situáciu. Spoločenstvo je im oporou v živote. Zakusujú povzbudenie z vypočutých modlitieb. Takto deti aj mladí môžu poznávať silu modlitby. Tak, ako na modlitbách matiek, na stretnutí je na stolíku Sväté písmo, kríž, pri päte kríža košík, ktorý predstavuje ruky Pána Ježiša, a sviečka. Deti sa z knižočiek modlia len niektoré modlitby podľa disponovanosti skupinky a na farebné krúžky píšu mená tých, za ktorých sa chcú modliť, alebo svoje každodenné starosti a radosti. Menšie deti kreslia alebo im s napísaním pomôže animátor či rodič. Krúžky potom odovzdávajú do košíka, teda do Pánových rúk.
Sú tri formy modlitieb Deti viery: v rodine, v škole či škôlke a skupinky Deti viery. V prvých dvoch formách stačí mať malý košík pri päte kríža, doma v rodine alebo v triede či kaplnke, do ktorého deti odovzdávajú svoje problémy, z ich pohľadu ťažké. Použijú už spomínané farebné krúžky. Raz do týždňa ich pri rodinnej alebo osobnej modlitbe vkladajú do košíka, modliac sa podľa knižočky Deti viery alebo vlastnými slovami. Takýmto spôsobom sa učia dôverovať Pánovi, že ich modlitby budú vypočuté už od útleho veku.
Po skončení prednášky nasledovali otázky a odpovede. Mohli sme si tiež vziať prinesené materiály: knižočky pre menšie alebo staršie deti, farebné krúžky a príručku pre animátorov. Skôr, ako sa začneme s deťmi modliť v skupinkách, môžeme túto túžbu predkladať Pánovi v modlitbe aspoň počas troch týždňov, napr. denne druhý desiatok Ruženca svetla: … ktorý zázrakom v Káne Galilejskej otvoril srdcia učeníkov pre vieru. A už sme aj začali.. :-)
S objatím Silvia z Modlitieb matiek v Dubnici nad Váhom.
4. deň AKTIVITY
Kde sa vzala, tu sa vzala, pri kostole jedna budova stála.
Žeby Kaťák? Presne tak a všetkým naokolo sme to dávali znať.
Posledný deň prímesťáku a v Kaťáku stále detí a animátorov ako maku.
Zahrali sme Aktivity, hrali, kreslili a robili aj drepy.
Po svätej omši, obede a hrách, pustili sme sa opäť do rôznych prác.
Hudba, piesne, cvičenie, elektronika, vyrábanie aj varenie.
Pre rodičov sme pripravili, program krátky, ale zato milý.
A čo na záver? Koniec dobrý, všetko dobré.
Že bolo dobre? Tomu ver, a na budúci rok sa k nám aj ty pridaj.
Zazvonil zvonec a nášmu jarnému prímesťáku je koniec.
3. deň tábora MONOPOLY
Prišiel ten deň vytúžený, keď sme Trnavu navštívili.
Hoci vlak nám hodinu meškal, nikto sa zlej nálade nepoddal.
Vagón nami naplnený, išiel priamo do Trnavy.
Pamiatky sme preskúmali, za peniaze nakúpili.
Živý bankomat sme vyhľadali a Náhodou Trnavčanov pobavili.
Svätá omša na Kopánke, potom hry a pohoda pri super scénke.
Počasie nám veru prialo, aj sa slnko ukázalo.
Že sme vďační? Presne tak. Dávame to všetkým znať.
2. deň tábora BANG!
Sniežik sa nám chumelí, ale sme stále veselí.
Druhý deň je za nami, hru Bang! sme si s chuťou zahrali.
Šerif, bandita, odpadlík, pri programe nechýbal nik.
Bojovali sme o život, dôležitý bol každý skupinový krok.
Indiáni, guľomet, ľahnúť na zem sme si museli, a to hneď.
Bola to však paráda a pri tom panovala dobrá nálada.
Po svätej omši, obede a hrách, pustili sme sa do rôznych prác.
Elektronika, vyrábanie, hudba, tanec.
A potom prišiel záver dňa a je koniec.
Čo nás čaká? Uvidíš. Keď s nami zajtra Trnavu navštíviš.
1. deň tábora ČLOVEČE, NEHNEVAJ SA!
Kde sa vzala, tu sa vzala jedna budova pri kostole stála.
Žeby Kaťák? Presne tak. Že, čo sa tam deje?
No predsa jarný prímesťák.
Tak sme pekne začali a Z hry do hry sme sa pustili.
Hra Človeče veru tak, dobrá je na prímesťák.
Úlohy sa plnili a pritom sme sa dobre bavili.
Tanec, hry a vybíjaná, to vám bola podívaná.
Svätá omša v strede dňa, bola pekná oslava.
Že ako bolo? Dobre, nie? A potom nastalo lúčenie.
Tak, zajtra príďte zas, hra Bang vám ukáže zo svojich krás.
(sr. Lenka Pukajová FMA)
Miništrantské maxistretko
Po mesiaci sa stretli naši mladší aj starší miništranti, aby spoločne strávili nedeľné popoludnie vo forme sviatočného oratória, aké mával pre svojich chlapcov aj sám don Bosco.
„Miništranstké maxistretko,“ vysveľuje jeden z animátorov: „je ako «DISK», tzn. ako dom, ihrisko, škola a kostol. Nikdy nesmie chýbať rodinná atmosféra a chutný domáci koláčik, zápas vo florbale alebo iná akčná hra, kvíz, v ktorom sa niečo naučíme a, samozrejme, spoločná modlitba.“
Najbližšie maxistretko je naplánované opäť o mesiac, aby sa miništranti mohli dobre pripraviť na slávenie veľkonočného trojdnia.