Slávnosť Panny Márie Pomocnice kresťanov
K slávnosti Panny Márie Pomocnice posiela hlavný predstavený don Ángel Fernández Artime svoj video príhovor pre saleziánov a pre celú saleziánsku rodinu.
Oslava sviatku Panny Márie Pomocnice kresťanov
Pre mnohých katolíkov je titul Pomocnica kresťanov iba jedna z mnohých invokácií Loretánskych litánií. Ale pre celú saleziánsku rodinu je to ústredný titul, pod ktorým si uctievame Božiu matku. Don Bosco žil v dobe keď útoky na cirkev a pápeža boli neobyčajne silné. Inšpirovala ho viera predchádzajúcich generácií, keď celý kresťanský svet stojaci zoči voči tureckej hrozbe vzýval o pomoc Pannu Máriu práve pod titulom Pomocnica kresťanov, dosiahol víťazstvo. Aj on zveril celé svoje dielo pod ochranu Pomocnice, a túto úctu všemožne rozširoval. Dôkazom toho je aj živý pomník k jej úcte, v podobe Inštitútu dcér Márie Pomocnice a Združenie Márie Pomocnice. Preto bol jej sviatok pre všetkých členov dubnickej saleziánskej rodiny príležitosťou k radostnému stretnutiu v záhrade saleziánskeho domu.
V úvode stretnutia boli prítomní oboznámení ešte s jedným dôležitým dôvodom k oslave. Totiž tento rok je to už 140 rokov od založenia Združenia Saleziánov spolupracovníkov. Preto bol hneď na úvod slávnostný prípitok, po ktorom už nasledoval krátky kultúrny program. Ako prví sa predstavil zbor 100+1 ovečka, ktorý je známy najmä z účinkovania na detských sv. omšiach.
Ďalší program sa už niesol v réžii pedagógov a žiakov našej cirkevnej školy. Najprv na pódium vystúpili naši prváčikovia, ktorí si pod vedením p. učiteľky Chudovej pripravili choreografiu „Anjelik striebrovlások“. Po nich sa publiku predstavili druháci pod vedením p. učiteľky sr. Pukajovej FMA so scénkou „Ako farby dúhy“. Ďalej nasledoval program v podaní žiačok šiesteho ročníka pod vedením p. učiteľky Drusovej. Simona Vargová sa predstavila s prednesom prózy a Valentína Žondová so Silviou Porubanovou predviedli ukážku moderného tanca. Na záver celého programu zaspieval spevácky krúžok p. učiteľky Dobrodenkovej niekoľko ľudových piesní.
Druhá časť stretnutia sa už niesla v neformálnom duchu. Pre deti si animátorky pripravili rôzne zábavné súťaže a dospelí sa mali možnosť porozprávať pri grilovanej klobáske a rôznych iných dobrotkách, ktoré poprinášali šikovné gazdinky. Domov sa všetci rozchádzali až podvečer a s radosťou v srdci. Kiež by táto radosť z oslavy Márie Pomocnice ostala v ich srdciach čo najdlhšie.
(direktor don Jozef Ragula SDB)
Prvé sväté prijímanie 2016
Prvé sv. prijímanie patrí v živote detí k rozhodujúcim dňom ich života. Takto si na svoj veľký deň spomína sv. Ján Bosco:
Mal som jedenásť rokov, keď ma pripustili k prvému prijímaniu. Vedel som už celý katechizmus, ale nemal som ešte dvanásť rokov, vek, ktorý sa vtedy vyžadoval. Keďže kostol bol ďaleko, farár ma nepoznal. O moje náboženské vzdelanie sa starala skoro len matka. Želala si, aby som čo najskorej vykonal tento úkon nášho svätého náboženstva. Usilovne ma pripravoval a urobila všetko, čo mohla.
V pôste ma každý deň posielala na katechizmus. Na konci som urobil skúšku, určil sa deň, keď som mal s ostatnými deťmi na Veľkú noc pristúpiť k prijímaniu. V pôste ma mama priviedla trikrát na spoveď. Opakovala mi:
Janko, Boh ti dáva veľký dar. Usiluj sa byť dobrý, vyspovedaj sa úprimne. Pros Boha o odpustenie a sľúb mu, že sa polepšíš.
Prisľúbil som. Či som to dodržal, vie len Pán Boh. V podvečer mi pomohla modliť sa, dala mi čítať dobrú knihu a dala mi také rady, aké vie vymyslieť pre svoje deti len kresťanská matka. Byť sústredený v deň prvého prijímania v tom zástupe detí a rodičov bolo skoro nemožné. Ráno mi matka nedovolila rozprávať sa s nikým. Sprevádzala ma k posvätnému stolu, modlila sa so mnou prípravné modlitby a poďakovanie, ako ich predriekal farár Sismondo, a všetci po ňom nahlas opakovali. Nechcela, aby som v ten deň robil dajakú materiálnu robotu. Čas som venoval čítaniu a modlitbe. Často mi opakovala tieto slová:
Synku, tento deň bol tvojím veľkým dňom. Som istá, že Boh sa stal pánom tvojho srdca. Sľúb mu, že sa budeš usilovať byť dobrý po celý život. Prijímaj často, ale nikdy s hriechom na svedomí. Spovedaj sa vždy úprimne. Usiluj sa byť vždy poslušný. Chodievaj s radosťou na katechizmus a počúvaj Božie slovo. No, pre lásku božiu, vyhýbaj všetkým, čo neslušne rozprávajú, lebo neslušné reči sú ako mor.
Na tieto matkine rady som nikdy nezabudol a vždy som sa ich usiloval zachovávať. Zdá sa mi, že v tie dni som bol lepší, aspoň trochu. Predtým som pociťoval veľký odpor k poslušnosti a k rozhodnutiam iných. Vždy som odvrával každému, kto mi rozkazoval alebo radil.
(Pamäti oratória)
Škola v prírode pre žiakov našej cirkevnej školy
Druhý májový týždeň bol medzi druhákmi, tretiakmi a štvrtákmi našej školy túžobne očakávaný. Konečne nadišiel ten čas, a mohli sme vycestovať do „školy v prírode“. Skutočne išlo o prírodu, keďže sme sa ocitli v srdci Národného parku Malá Fatra, v hoteli Boboty. A tiež to bola aj škola. Aj keď pomer vyučovacej hodiny a prestávky bol našťastie, a na radosť detí, opačný. To znamená, že hier, súťaží a dobrodružstiev bolo naozaj dosť. Mali sme príležitosť pozrieť sa na dedinu Terchová z výšky rozhľadne, povoziť sa na cestnom vláčiku, ale tiež sme zažili jazdu na lanovke a vychutnali sme si zážitok z prechádzky po vysokohorskom hrebeni až k vrcholu Chlebu. Zažili sme bláznivú večernú vyzývačku, ako aj napínavú popoludnajšiu olympiádu. Nechýbala ani dobrodružná nočná hra plná napätia, kedže viedla tmavým lesom okolo diviačej obory. Napokon však priniesla radosť všetkým, pretože vyvrcholením bol nájdený poklad starých zbojníkov, ešte z čias legendárneho Juraja Jánošíka.
Avšak okrem hier a výletov, pre tretiakov a štvrtákov, bol tento týždeň aj časom plaveckého výcviku. Po počiatočnom ostychu sa napokon pod skúsenou inštruktorkou p. učiteľkou Kubovou zbavili všetci strachu z vody. A mnohí žiaci urobili aj obrovský pokrok vo svojom plaveckom umení.
Naozaj, bol to prekrásny týždeň. Veľká vďaka patrí pani učiteľke Behanovej, na ktorej pleciach stála celá organizácia. Tiež učiteľkám p. Bajčíkovej, p. Kubovej a s. Pukajovej FMA, ktoré okrem vyučovania pripravili pre žiakov na každý deň pútavý program. A vďačnosť patrí aj p. riaditeľke Pastierikovej, ktorá celý pobyt zabezpečila a od stredy bola aj osobne medzi nami. Napokon chceme poďakovať aj animátorovi Lukášovi Rajcovi a pani zdravotníčke, ktorých služba bola taktiež veľkým obohatením. Myslím, že zážitok z tohto týždňa ostane natrvalo zapísaný v srdiečkach našich žiakov. Vďaka Pánu Bohu za našu školu, aj za všetkých ktorí ju podporujú.
(don Jozef Ragula)
PGSI 2016 očami Dubničanov
V dňoch 4.-8.5.2016 sa na Slovensku v spolupráci s Rakúskom konala saleziánska olympiáda alebo inak PGSI 2016. Stretlo sa tu vyše 1000 športovcov z 13 krajín, o ktorých sa staralo takmer 300 dobrovoľníkov. Motto týchto hier bolo „Vždy veríme až do konca“.
Medzinárodné saleziánske športové hry sú, samozrejme, hlavne o športe. Okrem toho bol pripravený sprievodný program na úrovni! Tým bol aj otvárací ceremoniál, kde boli hostiteľmi azda najpopulárnejší slovenskí moderátori Adela a Sajfa. Na pódiu vystúpila aj tanečná skupina Čarovné ostrohy, ktorá zahraničným hosťom predstavila našu ľudovú tvorbu moderným spôsobom. Vystúpila aj speváčka Veronika Strapková a Bystrík s kapelou, ktorí mladým priniesli aktuálne songy, ktoré spievala celá Hant aréna. Prekvapením večera bolo vystúpenie Mirror Family. Očarili zaujímavými kostýmami, ktoré boli zložené zo zrkadiel. Nesklamala ani vzdušná akrobatka Ariadna.
Na otváracom ceremoniáli za všetkých športovcov zložili sľub Fair play dvaja z nich – Daniela zo Slovenska a Jeppe z Belgicka. Tiež zapálili oheň, takmer ako na ozajstných olympijských hrách.
V piatok sa hala Elán premenila aj na miesto adorácie. Adoráciu viedol provinciál saleziánov na Ukrajine don Karol Maník a hudobne ju sprevádzal mládežnícky zbor zo strediska na Miletičovej. Hlavná téma sa odvíjala od podobenstva o márnotratnom synovi. Po adorácii mladých povzbudil svojím svedectvom Juraj Práger, ktorý napriek strate svojho zraku dokázal, ako hovorí aj motto hier, veriť až do konca a zdolať vrch Mont Blanc.
Po finálových zápasoch a odovzdaní medailí sme sa presunuli do Viedne, kde športovci absolvovali prehliadku mesta. Na večeru a záverečný ceremoniál putovali ďalej do saleziánskeho gymnázia v Unterwaltersdorfe. Miestni študenti si pripravili kultúrny program plný spevu a tanca. Víťazi prvých miest v každom športe a kategórii si tiež prevzali trofeje. Na záver prebrali vlajku PGSI od Slovákov Španieli, budúci rok sa športovci stretnú na PGSI v Seville.
Bodkou za záverečným ceremoniálom aj za Medzinárodnými saleziánskymi športovými hrami bol ohňostroj, ktorý Rakúšania pripravili. Veríme, že si všetci odnášajú športový, organizačný aj duchovný zážitok a že ich motto hier “Vždy veríme až do konca” bude sprevádzať aj po návrate domov. Najdôležitejšie informácie z posledného dňa PGSI: Slovensko si odnáša dve zlaté a jednu striebornú medailu!
Juraj Bartoš
PGSI oficiálne stránky:
http://www.pgsi2016.sk/
https://www.flickr.com/photos/pgsi2016/albums/with/72157667927056536
https://www.youtube.com/channel/UCwHu7BVokA7QFmy7GepFavA
TA3: „Bratislavu zaplavili mladí športovci, ktorí veria až do konca“
http://www.ta3.com/clanok/1083330/bratislavu-zaplavili-mladi-sportovci-ktori-veria-az-do-konca.html
Cesta plus: „Aj kresťania vedia robiť profesionálne akcie“
http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/pgsi-reportaz-2016
Tv LUX: archív priamych prenosov
„Modlite sa za nás viac!“
Saleziánska informačná agentúra ANS priniesla video posolstvo od saleziánov z Aleppa (Sýria). Vo videu natočenom priamo na dvore saleziánskeho strediska hovorí don Pier Jabloyan, SDB, prosí o zintenzívnenie modlitieb za pokoj pre Sýriu, najmä na príhovor Márie Pomocnice kresťanov v tomto mesiaci máji.
GPS duchovné cvičenia
GPS tím opäť pozýva dievčatá vo veku 17 až 24 rokov na GPS duchovné cvičenia. Tentokrát na Spiš do pekného prostredia dediny Bijacovce v termíne 15.-19.6.2016.
Duchovné cvičenia sú otvorené pre všetky záujemkyne, nielen pre účastníčky GPS kurzov. Duchovných cvičení sa zúčastní prvých 15 prihlásených dievčat, ktoré aspoň jedenkrát absolvovali akékoľvek duchovné cvičenia.
Vyplnenú prihlášku je potrebné poslať do 31.5.2016 na gps.fma@gmail.com. Účastnícky poplatok je 30€.
Prihlasovací formulár na stiahnutie: prihlaska DC Bijacovce.
(Pauli FMA)
Saleziáni spolupracovníci oslavujú 140 rokov
9. mája v roku 1876 bola slávnosť Nanebovstúpenia Pána. Don Bosco dostal od pápeža Pia IX. schválenie pre vznik Združenia saleziánov spolupracovníkov. Takto sa stala treťou zložkou saleziánskej rodiny, ktorú don Bosco založil pre výchovu mládeže. Dnes má Združenie vyše 30 tisíc členov po celom svete.
Don Bosco mal svojich spolupracovníkov okolo seba už roky a rovnako dlho pracoval na tom, aby – aj v spoločenských podmienkach tej doby – mohlo vzniknúť toto združenie. Mal ideu o veľkom hnutí „laikov a klerikov spoločne pre spásu ohrozenej mládeže“.
Sám pápež Pius IX. dal donovi Boscovi niektoré usmernenia pre vznik tohto združenia. V apríli 1876, keď bol don Bosco v Ríme, mu pápež vnukol myšlienku nevytvárať osobitné združenie pre „spolupracovníčky“, ale spojiť ich v jednom združení. „Ony sú účinné a podnikavé už z prirodzenej náklonnosti viac než muži. Ak by ste ich odlúčili, odňali by ste si najvzácnejšiu pomoc,“ povedal pápež (MB XI 73-74). Don Bosco túto myšlienku prijal, a tak vznikla „Spoločnosť alebo únia saleziánov spolupracovníkov“, ktorej pápež udelil výsady tretieho františkánskeho rádu a potvrdil združenie v jeho právnej forme.
Tvorivosť dona Bosca poznačila štýl saleziánov spolupracovníkov už od počiatkov – boli to učitelia, tréneri v športe, hudobníci a herci, katechéti alebo matky v rodinách… Medzi saleziánmi spolupracovníkmi za 140 rokov dozrelo viacero veľkých osobností na poli svätosti, prvá ctihodná Mama Margita, ctihodný Attilio Giordani, blahoslavení Alexandrína da Costová i Jozef Toniolo.
(zdroj: www.saleziani.sk)
KUBCUP – viac než volejbal
Presne táto myšlienka sa niesla volejbalovým víkendovým turnajom KUBCUP, ktorý sa konal 29.4. – 1.5. v Dolnom Kubíne. Z Dubnice nad Váhom sa turnaja zúčastnili 2 tímy, ktoré si prišli zmerať svoje sily vo volejbale, stretnúť sa so starými priateľmi alebo si trochu oddýchnuť pred blížiacou sa maturitou či skúškovým obdobím.
Turnaja sa zúčastnilo 34 tímov z rôznych kútov Slovenska. Bojovalo sa v 6 skupinách v 6 telocvičniach. Na začiatku dňa, vždy pred samotnými zápasmi, sa konala sv. omša, aby športovci mohli podať plnohodnotný výkon na ihrisku. Počas zápasov nebola núdza o krásne výmeny, fair-play hru, sklamanie či radosť z výhier. Po odohraní zápasov v skupinách boli okrem iného k dispozícii spoločenské hry, stolný tenis, posedenie v KUBkaviarni a veľa iného. Našim dvom tímom sa celkom darilo, napokon tím s názvom „Spielmachři“ obsadil v silnej konkurencii 11. miesto, tím s názvom „Dva pivá“ obsadil 25. miesto.
Sme veľmi radi, že sme sa tohto turnaja mohli zúčastniť a sami tak tiež niečo vložiť, aby tento turnaj bol naozaj viac než volejbal. A verte mi, naozaj to tak bolo. Poďakovanie patrí sestrám saleziánkam a dobrovoľníkom z Dolného Kubína za zorganizovanie turnaja, ale predovšetkým Pánu Bohu za to, že nám dal takú úžasnú vec ako je šport.
(Juraj & Peter Bartoš)
