Predstavenie spoločného kráčania v našej farnosti a diele, priority v novom šk. roku 2024/25

/v ,

Milí bratia a sestry, chcem vám aj tento rok predstaviť niektoré priority našej farnosti a diela v Dubnici nad Váhom.

Nie sú každý rok iba nové – lebo aj pápež František pozýva Cirkev, aby bola trpezlivá a ochotná spúšťať procesy – pokračovať viac rokov v ceste, na ktorú sa vydá.

Pokračujeme teda v kráčaní, nadväzujem na prejdenú cestu, v ktorej nás veríme Boží Duch vedie, aj keď my nie vždy chápeme, vidíme a rozumieme tomu čo sa deje v nás o okolo nás. Dalo by sa žiť aj v našej farnosti a diele bez priorít, ale vnímam ako duchovný otec tejto našej veľkej rodiny, že v dnešnom rýchlom a konfliktami poznačenom svete, preplnenom množstvom podnetov, informácií a správ nám všetkým hrozí, že sa trochu všetci môžeme v ňom strácať, že môžeme ostávať na mieste a nemusíme rásť a to by bola škoda.

Veď náš dobrý Boh, túži, aby každý jeden z nás, aby bol šťastný a naplnený jeho láskou v tom období života a v etape svojej životnej cesty na ktorej sa nachádza. A keďže veríme, že náš Boh je spoločenstvom lásky, aj pre nás vysníval tento cieľ, aby sme ho už tu na zemi žili, nežili sami, ale otvárali sa stále viac pre Neho a pre druhých – aby sme rástli vo vzťahoch.

Preto aj v tomto novom šk. roku pozývam nás všetkých zamerať sa na niektoré priority, ktoré nevznikli len tak z brucha, alebo len čistého uvažovania, ale verím, že sú dôsledkom počúvania udalostí života, stretávania a počúvania ľudí, a počúvania vnuknutí, inšpirácií i pôsobenia Božieho Ducha.

Prvou prioritou je pozvanie: Staraj sa o svoj vzťah s Bohom.

Nezanedbávaj ho, neži ho len tak trocha, ľahostajne. Je čas, aby si sa sám viac presvedčil a žiaril tým, že žiť s Bohom je krásne, že po Ňom je najviac hladné a smädné naše srdce, že jedine Boh dokáže naplniť našu vyprahnutosť a každé naše hľadanie šťastia.

Uver tomu. Starajme sa o vzťah s Bohom. Hľadajme Boha a jeho tvár každý deň, neunavme sa, neprestaňme.

Veď je krásne rásť v živej autentickej viere cez nachádzanie si času na denné osobné stíšenie a modlitbu, čítanie Božieho slova, cez ktoré nám Boh osobne hovorí do toho čo žijeme, cez zažívanie Božieho prijatia a milosrdenstva cez pravidelnú sviatosť zmierenia – kde mi Boh znova hovorí máš na to, ale so mnou.

Si môj, si milovaný napriek všetkému.

Ak chceme duchovne žiť a prekvitať – potrebujeme jesť často Eucharistiu ako sviatosť lásky, ktorá je našou silou žiť a milovať. Boží Duch túži každého viesť a vychovávať v starostlivosti o tento najzákladnejší vzťah, vzťah s Bohom.

Ešte zvlášť mladým a strednej generácii chcem zvýrazniť pozvanie: Staraj sa o svoj vzťah s Bohom.

Farnosť ti bude na pomoci aj v tomto novom šk. roku so všetkými duchovnými ponukami. Za všetky vyzdvihnem piatkové celodenných adorácie v Kostole sv. Jakuba. Prichádzajme k Ježišovi – čaká nás. Budujme osobný vzťah s Ježišom, ktorý skutočne premieňa naše životy.

Tento najzákladnejší vzťah s Bohom je zároveň prepojený aj s ďalšími vzťahmi, ktoré vytvárame s druhými aj so sebou samými.

Preto druhým pozvaním je: starajme sa o naše vzťahy.

Udalosti posledných rokov nás viac či menej uzatvárajú do seba, ale v našej farnosti chceme naďalej podporovať kultúru spoločenstiev a stretnutia, aby sa nikto necítil vylúčený, keď príde medzi nás. A to záleží od každého z nás, od otvorenosti každého z nás, od ochoty všimnúť si brata a sestru vedľa mňa, pozdraviť ju s úsmevom, prihovoriť sa so záujmom, urobiť prvý krok.

Ak veríme, že náš Boh nie je samotár, ale spoločenstvo lásky – aj každý z nás, ktorý v neho veríme sme povolaní neuzatvárať sa do seba, ale vytvárať a upevňovať vzťahy. Lebo naše vzťahy hovoria viac ako naše slová, o tom, v akého Boha veríme.

Túžim, aby sme aj v našej farnosti, pri všetkých aj vzťahových ťažkostiach, boli každý z nás ochotní odpustiť tomu, kto nám ublížil, hľadať cesty ako ďalej v dialógu, neprechovávať podozrievanie, nedôveru alebo hnev ale konkrétne napomôcť väčšej jednote.

Lebo ináč budeme vydávať len slabé svedectvo alebo možno až niekedy pohoršovať. Pozývam všetkých nás začať od svojej vlastnej rodiny a blízkych.

 Nemusí sa hneď všetko dať do poriadku, ale môžeme už dnes urobiť 1. krok.

Vnímam aj v našej farnosti, že sme v niektorých oblastiach zanedbali komunikáciu, že zbytočne narástlo isté rozdelenie medzi nami. Potrebujeme spolu viesť dialóg a k tomu je potrebné sa vedieť stretnúť, vzájomne sa počúvať, ale aj vedieť prijať názor toho druhého, že nemusí mať vždy ten môj, hľadať spoločne riešenia.

Milí bratia a sestry spoločnosť okolo nás je v mnohom rozdelená a vplýva to aj na nás. Nestavajme okolo seba múry, ale mosty aj s tými okolo nás, čo majú iný názor, buďme k sebe viac tolerantnejší a chápavejší.

Teraz je ten čas, nie potom inokedy, ale práve v týchto dňoch, aby viac zažiarilo toto svedectvo od kresťanov aj v našom meste a farnosti.

A keďže naše priority sú zamerané na vzťahy, tretím pozvaním je staraj sa o seba – iba ten kto sa vie postarať aj o seba – dokáže mať pekné vzťahy aj s druhými.

Kto zanedbáva seba, nebude vládať starať sa o ostatné vzťahy, alebo sa v nich veľmi ani neposunie. Ono je to všetko pospájané. Vzťah s Bohom, k druhým i k sebe. Smeruje to k harmónii a súzvuku všetkých našich vzťahov. Ak jeden zanedbáš, pocítia to aj ostatné vzťahy.

A aj preto vnímam s viacerých strán ako hlavnú výzvu a prioritu tohto šk. roka hoci spomenutú ku koncu: Nechaj si pomôcť.

Nechaj si pomôcť bude viac krát zaznievať v našej farnosti, aby sme po minuloročnom predstavovaní spoločenstiev – aby sa nikto necítil vylúčený, ale každý niekam patril, tentokrát delikátne predstavovali rôzne životné bolestné situácie v ktorých sa môžeme ocitať, ale i cestu ako cez ne prejsť s pomocou druhých.

Zatiaľ máme v pláne sa dotknúť týchto oblastí života a chceme ponúknuť nasmerovanie k rôznym možnostiam pomoci: spontánny potrat, duševné zdravie, závislosti…

Budeme sa snažiť uviesť každú tuto oblasť života aj nejakou besedou s hosťami, aby sme tak rástli v citlivosti a otvorenosti, že v našich problémoch a bôľoch nemusíme ostať sami, ale sme pozvaní nechať si pomôcť druhými.

Chcem preto aj pozvať všetkých nás, aby sme pestovali túto citlivosť a otvorenosť nechať si pomôcť, ale aj sami boli ochotní a citliví pomôcť v tom čo vieme iným. Niekedy už len srdečné prijatie a pozorné vypočutie druhých má liečivý účinok a môže byť 1. krokom k vyhľadaniu ďalšej pomoci, i tej odbornej.

Postoje, ktoré chceme naďalej podporovať:

•Sviatostný život v cente

•Prebúdzanie hladu po Bohu a dávať zachutiť duchovný život – ako výzva pokračovať v evanjelizovaní cez prípravy detí, mladých a dospelých k sviatostiam a povzbudzovanie k pravidelnosti a hĺbke v duchovnom živote, aby sme vydávali svedectvo o autentickej a príťažlivej viere.

•Saleziáni-kňazi sme ochotní mať čas aj pre osobný rozhovor a duchovné sprevádzanie – čím chceme podporovať osobný duchovný rast každého a tiež povzbudzujeme k čítaniu Božieho slova a kvalitnej duchovnej literatúry i schopnosti rozlišovať medzi mnohými informáciami, ktoré k nám prichádzajú, aby sme zostali verní a jednotní s pápežom a biskupmi.

•Chceme podporovať angažovanosť – aby každý mal účasť na živote farnosti, patril niekam, cítil sa zapojený do života a poslania našej miestnej cirkvi podľa svojich možností a schopností.

•Aby sme naďalej budovali pekné vzťahy a vytvárali jednotu.

•Chceme vyjadrovať aj otvorenosť a podporu pre všetkých, ktorí prežívajú akékoľvek ťažkosti – viac si všímať a pomáhať rozvedeným a bezdetným párom a tým čo prežívajú nejakú krízu alebo trpia kvôli závislostiam. Byť im nápomocní aj pri hľadaní odbornej pomoci.

Niekoľko významných momentov, ponúk a výziev v tomto šk. roku:

•Spoločné podujatia – kde sa môžeme všetci stretnúť ako jedna rodina sú: > Otvorenie šk. roka > Šarkaniáda > Don Bosco > Deň farnosti – P. M. Pomocnica.

•Niektoré silné duchovné momenty – kde môžeme ísť na hĺbku: > Púšť uprostred mesta cez pôst > 3 spoločné duchovné obnovy pre dospelých > Ponuka duchovných cvičení počas roka > duchovná obnova kapucínov po misách v júni 2025

•Ponuky a možnosti – kde si môžeme pomáhať: > Každý 2. štvrtok v mesiaci sa pri adorácii po večernej sv. omši chceme zvlášť modliť za mladých > ponuky stretiek pre mladých i možnosť osobného rozhovoru > ponuky stretnutí a chvíľ strávených v Kaťáku počas piatkových večerov pre mladých i rodiny > ponuka Amoris pre manželov a tiež ponuka Láska a pravda od Komunity Emanuel pre manželov > rozpis celebrantov sv. omší a spovedníkov, ktorý nájdete vždy obnovený od pondelka po 21.00 na našej web stránke saldub.sk a každý utorok aj na nástenkách našich kostolov – ako pomoc tým, ktorí chcú ľahšie nájsť svojho spovedníka počas sv. omší

•Výzvy – kde sa môžeme konkrétne angažovať > stále naliehavo hľadáme nových organistov > možnosť zapojiť sa do nejakého už existujúceho spoločenstva, skupiny, stretká > ochota zapojiť sa do služieb: upratovania kostolov, lektorov, sociálneho tímu /pomoc tým čo sú v núdzi/, technického tímu /pomoc s kosením, údržbou …/ alebo inej možnosti služby …

Sv.omše počas školského roka 2024/2025

/v

Vyše sedemsto mladých ďakovalo saleziánom

/v ,

Celým rokom 2024 v saleziánskej komunite rezonuje slovo vďačnosť. Storočnica sa totižto oslavuje len raz za sto rokov. Táto naša radosť vyvrcholila cez veľkolepý Víkend vďačnosti 6.-8. septembra v Bratislave a Šaštíne. Tam predsa Dubnica nemohla chýbať!

Piatok

V neskoré piatočné poobedie teda stojí naša dvadsaťčlenná výprava na nástupišti vlakovej stanice. Cieľ je jasný, očakávania veľké. Vlak frčí bez meškania, hlavné mesto nás už očakáva. Koľajnice vymieňame za bratislavskú MHD, smer Petržalka. Vystupujeme z autobusu a tu to je! Salve, Mamateyova! Práve toto stredisko je hlavným dejiskom dnešného programu. Po registrácii sa natešene obzeráme okolo seba. Už sa to tu hemží mladými, bratmi saleziánmi, sestrami saleziánkami a mladými a mladými a mladými… Zdravíme staré známe tváre a tancujeme masový belgičák až pokým nenastane čas stretnúť sa s naším Pánom na spoločnej adorácii doprevádzanej zborom z Mamateyky. Verte nám, otvorené srdcia stoviek mladých, ich duše naplnené vďakou a pery znejúce chválou nikoho z nás nenechali chladnými. Po eucharistickom požehnaní sme večer zakončili ako sa na saleziánskych mladých patrí – večerným slovkom — ktoré nám nerozpovedal nikto iný ako vikár hlavného predstaveného don Stefano Martoglio, SDB. Piatkový program sa skončil a nás už len čakala cesta na Trnávku, kde mala väčšina z nás svoj víkendový domov, ktorý nám poskytli tunajšie rodiny. Nezostávalo nám teda nič iné len sa dobre navečerať a príjemne unavení skočiť do voňavých perín.

Sobota

Sobota bola nabitá udalosťami. Stretli sme sa – dokonca už aj s don Cyrilom a Bohušom – v Gopass aréne, kde mala o 10:30 začať slávnostná svätá omša. Celebroval ju don Stefano Martoglio, SDB spolu s don Petrom Timkom, provinciálom slovenských saleziánov. Rozplývali sme sa nad krásnym spevom Festa Bangu, zoskupenia z Festy v roku 2007. V homílii don Stefano hovoril o dôležitosti vďaky, ktorou Bohu vyznávame, že žijeme z jeho pomoci. Taktiež nám pripomenul, aby sme zostali verní saleziánskemu poslaniu a uistil nás, že Božia Prozreteľnosť nás v ňom bude vždy sprevádzať. Po sv. omši nás čakal obed. Zdvihli sme sa teda ako jeden (hladný) salezián a išli na miesto nášho občerstvenia. Z Marekových pohnútok sme išli pešo a nie autobusom, preto sa cesta neobišla bez občasného „Kedy tam už budeme?“. Obed sme našťastie stihli a spokojne sme sa vybrali kam inam, ako na dezert do mekáča, a odtiaľ šup šup späť do haly. Tam nás už čakal slávnostný ceremoniál, pre ktorý sa motívom stalo budovanie saleziánskeho domu. Moderátori si na pódium pozvali viaceré súčasti saleziánskej rodiny a spoločne reflektovali uplynulé storočie a snívali o tom budúcom. Na záver sme si z celého srdca zaspievali Da mihi animas a ceremoniál sa skončil. Už onedlho sa mal začať večerný program v strediskách, a tak sme sa autobusom naplnenom do posledného centimetra štvorcového odviezli do stredísk na Trnávke a Mamateyovej. Každý z nás si vybral tak, ako mu najviac chutilo; športové súťaže, čajovňa, či muzikál Bola raz jedna klietka v podaní mladých z Trnavy. A keď sme ani potom neboli príliš unavení, na Trnávke sme mohli tento radostný deň zakončiť na spoločnej párty.

Nedeľa

Tancovať do skorého rána sa ale nedalo, a to nielen kvôli susedom. Už o 7:45 sme totižto museli stáť na autobusovej stanici Nivy, odkiaľ sme sa presunuli na Záhorie – do mariánskej baziliky v Šaštíne. Tu celý program Víkendu vďačnosti vyvrcholil svätou omšou, ktorú slávil sám pápežský nuncius Nicola Girasoli. Prítomný bol aj trnavský arcibiskup Ján Orosh, slovenský biskup v Azerbajdžane Vladimír Fekete SDB a predstavení saleziánov z našich susedných krajín. Bazilika bola plná všetkých nás, ktorí sme vďační saleziánom za ich službu v našom národe. Zo všetkých strán bola cítiť radosť a nadšenie a všetkým sa nám zapísali do sŕdc slová otca nuncia: „Dnes sme tu všetci saleziánmi!“ . Na konci svätej omše bol prečítaný list od rožňavského biskupa Stanislava Stolárika a list nášho milovaného pápeža Františka, ktorý nám s vlastnoručným podpisom adresoval práve pre túto výnimočnú udalosť. A teraz hor sa vlakom, rozprávať doma, čo sa dialo!

Naša 100ry

Takto sa skončil náš Víkend vďačnosti. Nečudo, že to bola tak silná 100rka, keď saleziáni takéto príbehy u nás tvoria už od príchodu dona Viliama Vagača a dona Jozefa Bokora do Šaštína vtedy, roku Pána 1924. Nečudo, veď nás vychovávajú pre Božie kráľovstvo už 100ročie. Ďakujeme, bratia naši! Modlíme sa, nech tento sen stále trvá, trvá, trvá, aby sme spolu mohli oslavovať aj ďalšie 100vky. Nech vám Pán všetko odmení! <3

Text: Sofia Anna Šedová

Foto: saleziánsky mediálny tím

282.Dubnická mariánska púť – program

/v

Farské zvesti 08/2024

/v

Najnovšie číslo Farských zvestí si môžete stiahnuť kliknutím na tento odkaz.

Únos animátorov na „prechádzku“ na Kysuce

/v ,

Teraz asi nechápete, ale neskôr pochopíte. Aby sme sa dostali k vysvetleniu nadpisu, potrebujeme zistiť čo sa dialo 24 hodín predtým.

Všetko začalo 24. augusta, kedy sa menšia skupina animátorov vybrala na tohtoročnú letnú animátorská chatu do Slávnického Podhoria. Chatu začali zmrzlinou v Dubnici a potom sa presunuli na chatu, kde don Bohuš odslúžil svätú omšu. Po nej rozložili oheň a pripravili párky a špekačky na tradičnú opekačku. Nemohli chýbať táborové tance, večerné slovko a príbeh života Matúša Kuba v Kaťáku.

Na druhý deň sa animátori spolu so saleziánmi a sestrami saleziánkami obohatili o Slovo z evanjelia a vybrali sa na „prechádzku do lesa“. Nikto (okrem dona Mareka) netušil. kam sa ide. O deviatej nasadli do áut a vydali sa na cestu na Kysuce. Z „prechádzky do lesa“ sa stala túra po skialpinistickej trase popod lanovku na bobovú dráhu. Po zbesilej jazde na bobovej dráhe, sa odobrali do neďalekej kaplnky. Opäť nemohla chýbať svätá omša. Po omši, všetci šťastní, že majú „prechádzku“ za sebou, sa ich nálada otočila o 180 stupňov. Výstup pokračoval ďalej na Veľkú Raču. Na vrchole sa nálada opäť obrátila. Všetci si užili krásny výhľad a gumové kyslé rybičky. Deň venovaný telu zakončili večerným pozeraním muzikálu A week away, ktorý pobavil nielen animátorov.

Tretí deň sa niesol v téme duša a srdce. Doobeda mohli spomaliť a tráviť čas s Bohom počas duchovnej obnovy. Na veľký papier farbami zvýraznili svoje emócie z leta a nadchádzajúcich udalostí a potom sa po skupinkách vybrali na stanoviská, na ktorých si postupne prešli Eliášovu cestu po púšti k jaskyni, kde k nemu prehovoril Boh z lahodného šumu. Nasledovala svätá omša, obed a voľno, ktoré sa nemohlo zaobísť bez spoločenských hier. Po ňom privítali na chate rodinu Kebískových, ktorí sa s nimi podelili o svoj príbeh lásky. Animátori mali možnosť sa opýtať čo ich zaujímalo ohľadom chodenia, manželstva a vecí okolo toho. Po večeri si porovnali svoje vedomosti v slovných hlavolamoch (ako napríklad Duchu, duchu pomôž mi) a prešli sa na Tlstú horu, kde sa pomodlili k Panne Márii. Mozgové závity si prevetrali aj na saleziánskom kvíze – pri príležitosti storočnice príchodu saleziánov na Slovensko.

V štvrtý a zároveň posledný deň bol priestor pre myseľ. Vymýšľali sa kreatívne aktivity nielen na blížiace sa otvorenie Kaťáku a SCVČ Laura, ale aj plány produktívnych aktivít pre súkromnú sféru animátorských životov. Ako na záver každej chaty nechýbala svätá omša, obed – pizza a upratovanie.

Text: Hana Svedková

Foto: sr. Nika Mihalčinová, FMA a Terez Babulíková

Od dubnickej Panny Márie až do Turína

/v

(22.-27.júl 2024)

Dlhá cesta do Turína neodradila 13 mladých, 2 sestry a 2 bratov, ktorí túžili spoznať hlbšie don Boscove miesta – veľké dielo saleziánskej rodiny.

Pondelok v skorých ranných hodinách púť začala svätou omšou a zatvorili sa dvere na autách, kde začalo jedno veľké dobrodružstvo a aj počas cesty sa ukázalo ako sa partia zlaďuje cez spev, spoznávanie, či občasný oddych – spánok: niektorí členovia posádky to ocenili. Po dlhej ceste je fajn si oddýchnuť, tak to nebolo ani v tomto prípade a zastávka bola v meste Lido di Jesolo- dlho očakávajúce more, ktoré bolo veľmi krásne a pre niektorých to bolo po prvýkrát „dotknúť sa mora a potom doň skočiť“. Cesta samozrejme pokračovala ďalej, kde aj spoločé prestávky na oddych, jedlo a iné boli spestrené vtipnými momentami. Dorazilo sa šťastne na Colle don Bosco – dočasný domov pre pútnikov. Stačilo povedať „dobrú noc“ a zajtra sa pokračuje.

Utorok sa niesol v duchu mladosti dona Bosca. Jeho detstvo, prvé spomienky, kde sníval a ako sa rodila jeho túžba kráčať a pomáhať. Táňa to opísala slovami: „ Mne sa páčil život dona Bosca, lebo doteraz sme o tom iba počuli, čítali. A teraz sme si to mohli zažiť a dotknúť sa toho miesta, kde to celé začalo. Zažili sme si to s jeho nasledovníkmi a všetkými, čo nás sprevádzali.“ Kto sa ocitne na Colle nemal by vynechať domček, kde kúsok svojho života žil aj Dominik Savio, pre Terezku to bol zážitok: „Ďakujem!“. Večer patril tancom, futbalu, kedy sa k mladým pripojili pre-novici, ktorí túžia vstúpiť do formácie a nasledovať dona Bosca. Mladí veľmi oceňovali vytváranie spoločenstva s inými mladými – animátormi z iných krajín, ktorí sa nebáli pridať k tancovaniu, či sa naučiť nový tanec. „Komáre, komáre a ešte raz komáre“ bolo ich tam veľa, čo sa asi nikomu nepáčilo. Marianke už vôbec, ona by túto neplánovanú súťaž vyhrala. Odporúčanie pre iných: repelent!

Streda bola dňom presunov, lebo sa stihlo nazrieť, ako bývala mama Margita, kde sa zosobášila. A taktiež domček, kde zomrel Dominik Savio. Po chutnom talianskom obede sa oplatí zájsť na domácu zmrzlinu Sant Pé. Prichádza čas, kedy don Bosco začína študovať, smer cesty – Chieri, kde čakali mnohé nepoznané informácie. Ako to Katka zhodnotila: „ Mne sa páčila prehliadka v Chieri, ktorá bola v taliančine. Ďakujeme za preklad.“ Povzbudení aj z tohto miesta sa treba posilniť aj na tele, tak nás čaká opäť Colle, kde kuchári kuchtili, ale v talianskom štýle. Peťo to dal jasne do slov, čo mu chutilo: „Mne sa páčila talianska kuchyňa, ale okrem salámy, ktorá mala zvláštnu pachuť. Ale Panino v reštaurácii by som si spravil lepšie – rožok a šunka, ale aj to je skúsenosť. Chutilo, chutilo.“

Štvrtok sa vyrazilo na Valdocco. Bazilika Panny Márie Pomocnice, múzeum, Pinardiho kaplnka, kaplnka Franscesco di Sales a kopec iného. Mladí sú veľmi vďační za Peťa Štellmacha (Štella), ktorý si urobil čas a prišiel nám urobiť výklad na Valdoccu. Ďakujeme! „Bazilika Márie Pomocnice, konečne sme to videli.“ Nesmela chýbať pravá talianska pizza a večera v meste, či tancovanie na Valdoccu, oddych a menšie nakupovanie drobností z Talianska pre tých, ktorí ostali doma.

Piatok, takmer posledný deň sa niesol v duchu turínskymi uličkami. Začalo sa svätou omšou pri sestrách FMA a pokračovalo sa v objavovaní krás v Turínskom dóme a Consolate. Jeden z účastníkov sa vyjadril: „Turínske plátno je veľmi silný zážitok.“ Obed. A voľno, kedy chalani sa odobrali splniť si sen a pozrieť futbalový štadión- juventus a dievčatá sa vrátili na Valdocco a túlanie sa uličkami. Na konci dňa čakal už iba presun na Colle, kde prišli postupne balenia.

Či púť splnila očakávania? Tak z týchto slov je zjavne, že áno: „ Mne sa páčila možnosť ísť na túto púť, lebo vďaka nej som spoznala nových ľudí, keďže som nikoho nepoznala. A zároveň som spoznala komunitu saleziánov inak ako iba na svätých omšiach. Som vďačná.“ Marianka

Zažili sme kopec pekných vecí- od ubytovania, cez ochotných ľudí a saleziánov, či saleziánok, až po mladých. „ Mne sa páčila ochota saleziánov otvoriť obchodík vo večerných hodinách, ktorý sa zatvára k večeru.“, „Mnoho zážitkov si teraz nosíme v srdci, s ktorými sa túžime podeliť aj z inými“

Sobota – deň cesty a šťastný návrat domov. Svätá omša a vyráža sa – smer Dubnica nad Váhom. Mala zástavka v Santuario Maria della Corona. „Ako sme začali s Pannou Máriou, tak sme našu púť ukončili s našou Mamou – ďakujeme“

Ďakujeme všetkým zúčastneným, organizátorom a všetkým, ktorí na nás mysleli, pomohli a boli súčasťou aj na diaľku. Na záver hneď zaznela otázka: „Kedy ideme opäť?“

text a foto: sr. Nika Mihalčinová, FMA

Tínedžeri na tábore zažili revolúciu aj voľby

/v ,

Tínedžerský tábor sa opäť – ako minulý rok – konal v rekreačnom zariadení Planinka pri Trnave, v dňoch 15.-19. júla.

Účastníci hneď na začiatku vstúpili do sveta fantasy filmov Hry o život, kde vládla krutá totalitná moc. Vládnúca trieda ich nútila do Hier o život, ktoré prebiehali v utorok a napokon skončili popoludňajšou vzburou proti režimu. Nasledovali oslavy a život v slobode. Program vyvrcholil voľbami, v ktorých zvíťazila demokracia, rovnosť a odpustenie.

V záverečnom hodnotení mladí najviac vyzdvihli zohratosť animátorského tímu a program. Maximum lajkov získali strategické, vodné a nočné, hry, baseball, tvorba živicových šperkov a nočná omša v zrúcanine kostola na Katarínke.

Tábor síce skončil, ale zážitky a priateľstvá však pokračujú – animátori už pre bývalých táborníkov pripravujú veľkú letnú afterparty.

text: sr. Andrea Miklovičová

foto: sr. Nika Mihalčinová + animátori

Leto 2024

/v

Animátori privítali šesťčlennú posilu

/v ,

Počas prímestského tábora animátori medzi seba prijali šesťčlennú posilu prípravkárov: Lindu, Janku, Mišku, Rebeku, Lauru a Tibora.

Pasovanie za animátorov sa konalo po táborovom výlete v stredu 3. júla.

Prípravkári sa na svoju animátorskú službu pripravovali počas celého školského roku: mali mesačné formačné stretnutia, venovali sa prvoprijímajúcim deťom a tiež pomáhali na krúžkoch alebo s doučovaním. Zoznámili sa so životom dona Bosca, sv. Márie Dominiky Mazzarellovej a s hlavnými saleziánskymi výchovnými zásadami. Zúčastňovali sa stretdiskových duchovných obnov a niektorí z nich boli aj na duchovných cvičeniach počas jarných prázdnin.

Väčšina z nich sa zapojila aj do prípravy a realizácie prímestského tábora, kde nadobudli mnohé nové skúsenosti a mohli sa inšpirovať od svojich pokročilejších animátorských kolegov.

„Tešíme sa, že sa naša animátorská partia takto posilnila a že naši práve prijatí animátori majú za sebou takú kvalitnú teoretickú, praktickú aj duchovnú prípravu. Veríme, že sa medzi našimi animátormi budú naďalej rozvíjať a napomáhať tak aj rozvoju nášho strediska,“ zakončil animátorskú „pasovačku“ don Marek Vaško, SDB, zodpovedný za pastoráciu v saleziánskom stredisku.

Text: sr. Andrea Miklovičová, FMA

foto: sr. Nikola Mihalčinová, FMA