Poď na CYCLOCROSS 2018

V sobotu 22. septembra 2018 pre vás pripravili Saleziáni a celá Saleziánska rodina v Dubnici n/V  2. ročník pretekov v cyklokrose na ploche pri kostole sv. Jána Bosca (novom kostole). Chlapci a dievčatá budú súťažiť v troch vekových kategóriách.

Podmienky účasti:

  • ročník narodenia 2003 – 2010
  • bicykel v dobrom technickom stave
  • prilba
  • preukaz poistenca
  • vyplnený súhlas so spracovaním údajov (v online prihláške)

Pretek sa pôjde za každého počasia ako časovka jednotlivcov na vyznačenom okruhu, teda nie hromadný štart. Prihlásiť sa môžete on-line TU, najneskôr do 21. septembra. Podujatie má podporu dobrodincov, štartovné sa preto neplatí, ale ak by ste chceli prispieť akýmkoľvek spôsobom (vecné ceny, občerstvenie, finančný obnos, vaša pomoc pri podujatí a i.) tak nás to veľmi poteší. Kontaktné údaje nájdete v závere článku.

V deň súťaže, kedy bude prebiehať prezentácia, je potrebné preukázať sa kartičkou poistenca pre overenie veku, resp. pre prípad úrazu. Prezentácia súťažiacich (prevzatie štartovného čísla…) začína o 09:30. Pre každého súťažiaceho bude pripravené občerstvenie i pitný režim.


 

Tešíme sa na vašu účasť 22. septembra o 9.30 pri kostole sv. Jána Bosca v Dubnici n/V.

 

Kontaktná osoba

Pavol Piatrov SDB
+421 904 575 747
piatrov@gmail.com

Príprava na výročie posviacky kostola sv. Jána Bosca

Tento rok v našej farnosti oslavujeme tretie výročie posviacky kostola sv. Jána Bosca. Pri tejto príležitosti sa skupina približne 20 brigádnikov zapojila do upratovania tohto kostola. Pomocnú ruku k dielu priložili saleziánski spolupracovníci, členovia ADMY, farníci, animátori a mladí. Nechýbali ani saleziáni, ktorí sa v kostole postupne vystriedali.

K udržiavaniu čistoty v našich kostoloch sa môžete pridať aj vy zapojením sa do upratovacích skupín v kostole sv. Jakuba alebo kostole sv. Jána Bosca.

Klára Kubištelová

Pozdrav z don Boscovho rodiska

Srdečne pozdravujem milovanú Dubnicu zo saleziánskej „svätej zeme“, kde som pred týždňom priletel po krásnej trojročnej skúsenosti medzi vami. Do lietadla som si mohol zobrať iba 20kg a príručnú batožinu (všetko za príplatok), ale to najvzácnejšie ste mi pribalili vy: vašu lásku (na nezaplatenie). Na takomto kvalitnom základe sa bude dobre stavať intelektuálna nadstavba v morálnej teológii. S pocitom pokornej vďačnosti vám všetkým posielam špeciálny pozdrav od don Bosca v deň jeho narodenín a z jeho rodiska neďaleko Turína…

Krstný list sv. Jána Bosca – narodený večer 16. augusta 1815 a pokrstený na druhý deň.

Don Bosco vo svojom životopise Pamäti orátoria svoje narodenie opisuje takto:  „Narodil som sa na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Bolo to roku 1815. Svetlo sveta som uzrel v Morialde, miestnej časti, patriacej do Castelnuovo d’Asti. Otec sa volal Francesco a matka Margherita Occhienová. Boli roľníci. Na chlieb i ţivot si zarábali poctivou prácou. Pretĺkali sa ako tak. Vyhýbali každému zbytočnému výdavku. Môj otec sa skoro sám staral prácou svojich rúk aj o svoju 70-ročnú matku, sužovanú neduhmi staroby, o nás tri deti. Najstarší bol Antonio z prvého manželstva. Druhý sa volal Giuseppe a najmladší som bol ja, Giovanni.“

Colle don Bosco – Bazilika postavená na mieste, kde stál don Boscov rodný domček.

Vnútro baziliky z lipového dreva a so sochou Zmŕtvychvstalého Krista.

Vzácna relikvia don Bosca nachádzajúca sa v spodnej časti baziliky presne na mieste, kde sa narodil.

Darček k don Boscovým 200. narodeninám – 16.8.2015.

Pred tromi rokmi, pri príležitosti don Boscových 200. narodenín, bol v Dubnici posvätený nový kostol, aby všetci, najmä mladí, zažili veľkonočnú radosť zo zmŕtvychvstania. Možno nie každý bude môcť prísť do Turína, ale všetkým prajem, aby túto rodinnú atmosféru radostnej svätosti zažili v saleziánskom diele v dubnickej farnosti.

(Štello SDB)

 

 

 

 

Vyšli sme na Jahňací štít, 2230 m

V stredu 15.8. o 13.15 sme sa stretli na stanici Trenčianska Teplá Filip Siekel, Peter Burian, Palo Beno, Lukas a Tobias Lacher, Filip Ondras, Tomas Pecko a ja. Dokupili sme listky a miestenky a vydali sa na cestu, smer Poprad- Tatry.

V Popradskom noviciáte sme stretli ako prvého nášho otca provinciála Jožka Ižolda :) a oslávili Pána sv. omšou, mojou prvou v noviciáte. Na fotkách sme našli našich saleziánov počas ich noviciátu. Ubytovali sme sa v Orlovni a vydali sa na prvú časť programu- Aquacity. Preplávať 50 m bazén už nie je problém ani pre Tobiasa L., najrýchlejší v kraule je jednoznačne Filip O., najlepšie sa rozprávalo v parnej saune. Super, že pred Aquacity nás už čakal Palo P. s autom.

Štvrtok: budíček 5.30, sv. omša 6.00, raňajky 6.45 pri miestnych potravinách a potom už autom do Tatranských Matliarov. Pozrite na tie nádherné ranné Tatry.

Výstup na Chatu pri Zelenom plese bol nádherný, bol čas aj sa porozprávať, oddýchnuť a dokonca sa odfotiť s nevestou :)

Útok na vrchol rozbehol Filip S. a do cieľa napokon dobehlo kvarteto Palo B., Filip O., Peter B. a ja vo výbornom čase 1h 6min. Keď prišli aj ostatní dali sme spoločné foto.

Zostup bol v pohodke, chlapci sa porozprávali a vychutnali chvíle oddychu na chate, kde sme dojedli posledné zásoby a polievku. Keď sme dorazili k autu a pomodlili sa sv. ruženec, zakončili sme zostup výbornou 1,5 kg pizzou v horolezeckej reštaurácii Haliganda (dik Palo P., dik Filip S.)

Na stanici sme sa rozlucili s Tobiasom a Lukasom L. a Tomas P. nam predviedol nejeden zaujimavy parkourovy kusok :o)

(Vlado Plášek sdb)

Mladí prišli na brigádu aj dnes :)

Dnešné upratovanie kaťáku bolo nekonečne krásne, hlavne natieranie zábradlia. Čistili sa okná,upratoval divadelný sklad, ale hlavne sa natieralo. Pri natieraní bola biela farba doslova všade. Na nohách,rukách,perách,oblečení a topánkach.

 

Svätú omšu sme slávili v Katakovskej kaplnke a hrou na gitare ju obohatila Mária.

Spoločný obed bol priam dokonalé(pizza nemala chybu :) Kaťák poupratovaný,všetci unavení a aj dobre najedení. Spoločnými silami sme všetko spravili.

Bonbónikom bolo vytvorenie nadpisu „Dubnická Panna Mária“.

A na záver niektorí sme išli na kofolu na Slavnické letisko a zastavili sme sa pri jednom z najstarších kostolíkov na Slovensku, Sedmerovec-Pomínovce.

(autor: Klaudia Pavlačková)

Lásku ku Kaťáku sme preukázali spoločnou brigádou

Dnes 13. augusta sme prezili nadherne dopoludnie v Kataku, upratovali sme. Paulina, Mata, Kika, Sona, Beta, Terezka, Maria, Filip, Matus, Tomas, Palo, Grando a Alenka prisli rano o 9.00 a pomohli upratat bar, klubovne, podium, umyt okna a ponatierat vsetky mozne ploty okolo Kataku :)

Oslavili sme Pana spolocnou sv. omsou a zazili peknu partiu pri spolocnom obede, pri ktorom nechybala pizza :) Skratka nadherny den.

A co je najkrajsie, zajtra mate rovnaku prilezitost aj vy, ktori ste to dnes premeskali, lebo zajtra je druhy a posledny den brigady v Kataku. Pridte a neolutujete. Ako hovoril don Bosco, chlieb, praca a nebo vam nebudu chybat :)

 

(Autor: Vlado Plášek sdb)

Draft z Dubnice do Turína

V stredu 8.8. sa pár minút po ôsmej rozlúčil s dubnickou saleziánskou komunitou jej doterajší vikár don Peter Štellmach.

Predstavení ho poverili vyučovaním predmetov z morálnej teológie na saleziánskej univerzite Instituto Internazionale Crocetta v talianskom Turíne.

Celá dubnická saleziánska rodina (deti, mladí, starší atď…) k tomu  hovorili zhruba toto:

„Štelko, je nám ľúto, že odchádzaš. Vďaka Ti za všetko… Z druhej strany, je fajn, že medzi nami v Dubnici porástol človek, ktorý teraz môže obohacovať ďalšie generácie študentov v Turíne. Bohu vďaka za Teba. Modlíme sa, nech Ťa Dobrý Boh na príhovor Dubnickej Panny Márie požehnáva aj na novom pôsobisku.“

pp

Opustili nás dvaja hokejbaloví velikáni

Musíme úprimne priznať, že z toho nie sme veľmi nadšení. Bohužiaľ však, ako to v dnešnom športovom svete chodí, hráčov svetovej triedy je málo a preto môžeme nad týmito rozhodnutiami prižmúriť očko. Určite bude platným členom pri výchove hokejovej mládeže na ďalekom východe (Aďka) a úspešne bude hájiť znak dvojkríža pri medzištátnych zápasoch na misii v Taliansku (Štellko). Aby som však stále neplakal, poďme trošku poďakovať…poďakovať Pánovi, že sme mali tú česť zahrať si s nimi, a to takmer každý týždeň od minulého leta.

Slušnosť káže začať pri dáme. Asi nikto by pri pohľade na toto krehké stvorenie nepovedal, aká zdatná hokejbalistka vie byť Aďa na ihrisku. Niet sa čo čudovať. Možno viacerí z vás neviete, že Aďa už dávno absolvovala to, čo čaká Štella v Turíne. Ešte predtým, ako si ju Pán povolal za nevestu, brázdila ľadové plochy s dvojkrížom na drese. Mám taký pocit, že vedľa neho bolo vyšité aj kapitánske C-čko. A kapitánkou bola aj u nás na ihrisku. Prítomnosť ženy, zvlášť rehoľnej sestry, dodávala nášmu mužskému, často zdravo agresívnemu, spoločenstvu potrebný pokoj a rozvahu. Naučila nás, že aj keď hokejbal niekedy dosť bolí, nemusí to byť až také zlé. Stačí byť len trošku ohľaduplnejším protihráčom. Koniec-koncov, hráme len pre radosť. Z našich úst razom vymizli slová, ktoré by z našich úst nemali vychádzať, do veľkej miery sa vytratili aj mená Ježiša a našej nebeskej matky. A aj keď niekedy letela loptička príliš vysoko a hokejka v hneve udrela o mantinel, vždy sa usmiala a povedala niečo povzbudivé. Naučili sme sa pri nej, že ak je aj žena hocijako fyzicky silná, vždy musíme my –mužské pokolenie, brať na ňu ohľad. A pri týchto situáciách sa odkryla krása Božieho plánu, ktorý nás stvorili rovnocennými, ale predsa rozdielnymi.

Ak Aďa stelesňovala pokoj, kľud a rozvahu, Štella môžeme označiť za čistý protiklad. Neľakajte sa – je to kompliment! Od sekundy, kedy sa ocitol na betónovej ploche, zmenil sa na nepoznanie. Úsmev razom vymizol a z jeho tváre a očí bolo čítať len túžbu zvíťaziť. Ak sa nepodarilo zvíťaziť v zápase, muselo sa podariť vyhrať každý jeden súboj. Poviem vám, Štello je pre každého protihráča testom trpezlivosti. Bol jednoducho vždy a všade. Zrazu ti niekto podvihol hokejku, zrazu ti niekto vypichol loptičku. Zabránil gólu a mihnutím oka už ohrozoval súperovu bránku. Jeho rozvaha sa prejavovala najmä v túžbe dať zo seba všetko. A myslím, že to je to, čo Štella charakterizuje aj ako saleziána-kňaza. Môžeme v krátkosti skonštatovať, že aj pri hre si zachoval salezianského ducha, ba čo viac, ešte ho viac živil. Stal sa nám príkladom toho, že všetko, čo robíme, máme robiť v prítomnosti Boha. Naučil nás, že šport je darom a je len na nás, akým spôsobom budeme Bohu vďační, že môžeme behať, skákať, hrať hokejbal, či iný šport.

Aďa a Štello. Typologicky odlišní hráči, každí s inými úlohami od svojho nebeského trénera. Don Bosco kedysi povedal, že na ihrisku spoznáš ich pravú tvár. A ich tvár je skutočná, radostná a plná dôvery v toho, komu slúžia. Sme radi, že cez úžasný šport aj nás priviedli o krôčik bližšie k svätosti.

Za všetko veľmi ďakujeme. Držte sa!

(Autor: Marek Strapko)

Boli sme pozorovať hviezdy

Dňa 3.8.2018 na Facebookovú stránku Pozorovanie hviezd pribudol oznam od organizátorky Katky: „Hlásia jasnú oblohu na zajtra!“
Čo pre nás ostatných znamenalo zobrať deku, nejaké to občerstvenie, stiahnuť si aplikáciu na rozpoznávanie súhvezdí a vydať sa spoločne od Kaťáku na Kolačanské lúky.
Prekvapením pre nás boli ďalšie dve skupiny mladých ľudí, ktoré sme na „našich“ lúkach stretli. Samozrejme nám táto skutočnosť nezabránila rozložiť svoje veci o kúsok ďalej, zahrať si mestečko Palermo popri západe slnka a neskôr si užiť príjemnú atmosféru tvorenú svetlom nočnej oblohy, úžasnými ľuďmi a spoločnou modlitbou vešpier.

Mars

Videli sme veľa padajúcich hviezd? Nie. Za to sme sa konečne stretli s priateľmi, s ktorými sa cez rok často nevidíme a vychutnali sme si pocit spoločenstva plnými dúškami. Naozaj veľmi plnými, pretože nás prišli pozrieť traja naši saleziáni :-)

(Autor: Kristína Machálková)

Zažili sme prímestský tábor „Preles 2018“

Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia privítala 32 detí na prímestskom tábore. Ochotné pani učiteľky a niekoľko rodičov pripravili zaujímavý program.

 Prvý deň sa deti rozdelili do piatich skupín: Senyory, Ikea, Pracujeme na tom, Dračice a Príšerky, v ktorých pomohli ako animátori starší žiaci. Skupinky si vymysleli pokrik a vlajku, mali sme sv. omšu a zahrali sa hry vonku. Druhý deň sme putovali pešo do Nemšovej, okúpali sa a večer bola opekačka na cirkevnej škole, podvečerná hra a skúška odvahy zakončená nocovačkou pod hviezdami. Tretí deň sme mali olympiádu, v ktorej zvíťazili všetci. Štvrtý deň bol výlet vlakom do Žiliny, výstup na rozhľadňu Dubeň a lezecké aktivity v miestnom lezeckom stredisku “Preles”.

Tak sa volal aj celý prímestský tábor “Preles 2018”. Posledný deň bola už tradičná mestská hra, a počas záverečnej sv. omše mnoho detí pristúpilo aj ku sv. zmierenia. Na záver bolo vyhodnotenie spojené s odovzdávaním cien a pekných skupinových fotiek. Vďaka všetkým zúčastneným a tým, ktorí akokoľvek prispeli k príprave a priebehu celého tábora.

(Vladimír Plášek sdb)