Lyžiarsky výcvik CZŠ sv. Dominika Savia

/v ,

V nedeľu 13.januára poobede sa 32 detí a 4 inštruktori vydali počas hustého sneženia na lyžiarsky výcvik na Martinské Hole alias Martinky. Na chatu Magistrát nás vyviezli od autobusu tri zberné taxíky, ktoré by to bez reťazí asi nedali. Tam sme sa po úvodnej večeri rozdelili do troch skupín: Aďa Kubová a Aďa Behanová si vzali začiatočníkov, sr. Danka Oremová pokročilých a don Vlado Plášek tých, čo už mohli jazdiť sami.

Hneď prvý deň, pondelok, sme plní nadšenia v lyžiarskom oblečení prišli na svah a zistili sme, že vleky v ten deň nepôjdu. V noci totiž padol strom na elektrické vedenie a porucha sa len pomaly odstraňovala. Skupina začiatočníkov teda trénovala základy, ostatní sme mali náhradný program: stúpanie po svahu „stromčekovým štýlom“ a jedna jazda smerom nadol.

Niektorým to predsa nedalo (Peťo, Tomáš, Vlado) a išli na druhú jazdu + dobrodružná výprava na lyžiach cez lesík, kde bolo asi 2 metre snehu.

Poobede skupina explorerov (Tamča, Aneta, Tomáš, Janko, Tomáš, Peťo, Marek, Dominik, Vlado) plní nádeje zlyžovali až ku spodnej stanici lanovky, kde zistili, že elektrina už síce je, ale vleky aj tak dnes nepôjdu. A tak sme sa vydali pešo hore naspäť do chaty. Zvládli sme to.

Potom ešte niektorí vyhĺbili tunel, cez ktorý sa dalo prejsť asi 3-4 metre…

Večer sme mali spoločné hry: Voľné miesto po pravej ruke… Vymenia sa tí… Preteky spacákov… Klub Margarétka… Pištolníci…

V utorok už vleky išli a my sme sa vydali na svah. Poloprázdny svah nám umožnil zalyžovať do sýtosti a niečo nové sa naučiť.

Program bol vždy rovnaký: o 8.00 ranná modlitba a raňajky, rozcvička, okolo 9.00 na svahu lyžovanie, 12.00 obed, oddych, okolo 14.00 lyžovanie do 15.30, o 17.30 sv. omša a večera a potom večerný program do 21.00. V tento večer sme hrali spoločenské hry.

V stredu sme lyžovali v takej hmle, že miestami nebolo vidno kam vlastne ideme. Ešteže máme aj sluch.

Večer sme blahoželali naším dvom oslávencom Tomášovi Benkovi a Lucke Porubanovej k narodeninám a pozreli film.

Ešte pred filmom však naši deviataci (Tomáš, Marek, Dominik a Peťo) pripravilia a zorganizovali kvíz s troma kategóriami: Lyžovanie, Film a hudba, Sväté Písmo. Ďakujeme :)

Vo štvrtok bol highlight celého lyžiarskeho výcviku. Počasie bolo nádherné. Začiatočníci išli aj na sedačkovú lanovku. Pokročilí a najlepší si vyskúšali všetky možné svahy a cestičky, ktoré Martinky ponúkajú a zdokonaľovali svoj lyžiarsky štýl.

Naobed nás navštívila pani riaditeľka Monika Pastieriková a don Pavol Piatrov a priniesli aj sladké odmeny. Večer sme mali vyhodnotenie lyžiarskeho výcviku.

V piatok sme ešte doobeda lyžovali. Súčasťou tohto dňa boli aj lyžiarske preteky:

Najlepší: 1. Tomáš Pecko, 2. Marek Moško, 3. Tamara Kubová

Pokročilí: 1. Filip Ondráš, 2. Andrej Prosňanský, 3. Tobias Lacher

Začiatočníci: 1. Zuzka Zubová 2. Matej Burian, 3. Miriam Hírešová

Naobed sme sa už len naložili do áut plní vďačnosti Bohu, dospelákom, pani zdravotníčke aj všetkým zúčastneným, s ktorými sme zažili krásnych 5 dní v prostredí Lúčanskej Malej Fatry.

autor: Vlado Plášek sdb

Deviatnik k don Boscovi

/v ,

Zajtra začína deviatnik k don Boscovi. Dajte si už dnes úmysel, na ktorý sa chcete modliť. A každý deň si don Bosca krátkou modlitbou pripomeňte :)

Laura párty pre deti

/v , , , ,

Aj tento rok sestry saleziánky  spolu s animátormi  prichystali oslavu na počesť blahoslavenej Laury Vicuňovej. V nedeľu 20. januára bolo popoludnie v oratóriu Laura venované deťom, ktoré bližšie spoznali život tohoto výnimočného dievčaťa.

Jej veselé, ale náročné detstvo priblížili zaujímavé hry, ktoré deťom a ich rodičom vyčarili úsmev na tvári.

Prvá hra, ktorá odštartovala oslavu bola súťaž vo fúkaní balónov. Snažili sa nafúkať čo najväčší balón. Keďže Laura pochádzala z chudobnej rodiny a zaobstarať jedlo na každý deň bolo pre nich veľmi ťažké, ďalšou úlohou detí bolo zozbierať čo najviac potravín, aby pomohli Laurinej rodine. V dobe, v ktorej žila Laura ešte nepoznali počítač a mobil a jedinou zábavou boli hry, ktoré si samy vymysleli. Preto deti mali vytvoriť čo najdlhšiu cestu z papiera.

Za zvládnuté hry a súťaže si nakoniec každé dieťa vychutnalo sladkú cukrovú vatu.

Nechýbali ani tance, napríklad stoličkový tanec, „belgičák“ a mnohé ďalšie, ktoré deti poznajú z táborov. Jednoducho povedané, každý si prišiel na to svoje. 😊

Pre hladné deti tu bolo zasa prichystané chutné občerstvenie.

Nakoniec oslavu ukončili modlitbou a požehnaním.

AUTOR ČLÁNKU: Jaro Minárik FOTO: Veronika Jankechová

Laura Párty Pre Animátorov

/v , , , , ,

Každý rok si spomíname na Lauru Vicuňovú v podobe Laura párty. Tak to bolo aj tentokrát. A keďže združenie Laura pôsobí 25 rokov nielen na Slovensku, ale aj v Dubnici nad Váhom, mali sme teda čo oslavovať. Ako na každej párty, ani tu nebola núdza o zábavu v podobe spoločných hier, smiechu, tanca a taktiež dobrého jedla. A aby sme si oprášili alebo načerpali nové vedomosti o Laure, nechýbal aj kratučký kvíz, pri ktorom sme sa poriadne zasmiali. Veľká vďaka patrí sestrám saleziánkam, animátorom a samozrejme našej Laure, ktorá je pre nás veľkým vzorom.

Autor článku: Veronika Kuľhová

Výročná konferencia Saleziánov Spolupracovníkov ASC

/v , ,

Rok sa stretol s rokom a tak ako vždy v tomto období členovia Združenia Saleziánov Spolupracovníkov (ASC) pri stredisku Dubnica nad Váhom zažili požehnaný čas svojej výročnej konferencie, ktorá prebehla 12. januára 2019.

Konferencia sa začala slávením svätej omše v kostole svätého Jakuba. Hlavným celebrantom bol direktor miestnej komunity saleziánov don Pavol Piatrov a koncelebrantami bol delegát pre saleziánsku rodinu don Anton Červeň. Počas homílie z úst delegáta sme mohli počuť slova povzbudenia aby sme s odvahou žili svoje sameziánske povolanie a pomáhali budovat spoločenstvo svätosti.

Počas svätej omše si prítomní členovia združenia obnovili svoje prísľuby, čím sa opätovne zaviazali usilovať sa o prežívanie evanjeliového Projektu apoštolského života Združenia saleziánov spolupracovníkov, aby sme takto obnovení pod vedením Panny Márie Pomocnice boli vernými Kristovými učeníkmi v Katolíckej Cirkvi.

Po svätej omši sme sa presunuli do Katolíckeho domu, na „pracovnú časť“ konferencie. V krátkosti sme hodnotili našu činnosť, zástupca Provinciálnej Rady Stanislav Mihalovič nám predstavil nové heslo od hlavneého predstaveného na rok 2019 – Svätosť je aj pre Teba, diskutovali sme o možnostiach a spôsoboch a tiež potrebách, ktoré by nám ukazovali kde a ako smerovať našu činnosť a prítomnosť v Dubnici.

Dôležitým bodom programu tohtoročnej konferencie bola voľba Miestnej Rady na nadchádzajúce trojročné obdobie. Miestnu radu tvoria štyria radcovia, laici z členov združenia ASC a miestny delegát pre saleziánsku rodinu don Anton Červeň. Novozvolenými radcami na roky 2019-2021 sú Stanislav Farský ako koordinátor a ďalej Miroslav Červený, Bibána Kulová a Anna Lukáčová. Nech su vedení Duchom Svätým a sprevádzaní pomocou od všetkých členov združenia.

Ostatný čas sme venovali už voľnej diskusii, zdieľaniu sa medzi sebou, osobným svedectvám… v príjemnom kruhu našej rodiny ASC.

Nech je táto konferencia daľším povzbudením pre nás, pre náš duchovný rast ako Saleziánov Spolupracovníkov, ale hlavne daľším odrazovým mostíkom do apoštolátov milých Bohu a potrebných v našom stredisku, v našej farnosti. Zverujeme všetko pod ochranu a pomoc našej vernej Panny Márie a našemu zakladateľovi svätému Jánovi Boscovi.

Stanislav Farský

Koordinátor ASC, stredisko Dubnica nad Váhom.

Miništrantský florbalový turnaj v Novej Dubnici a v Bolešove

/v , ,

Naši miništranti počas vianočných prázdnin nezaháľali duchovne, ale ani telesne. V duchu hesla „V zdravom tele zdravý duch“ sa zúčastnili hneď dvoch florbalových súťaží. Najprv si zmerali sily 27.12. v priateľskom zápase s chlapcami v Novej Dubnici. Treba povedať, že súperi boli o nejaký rok-dva starší. To však neodradilo trénerov Jakuba Harňáka a Tomáša Pecka, aby chlapcov povzbudili a počas obidvoch vzájomných zápasov ich múdro viedli. Prvý zápas skončil nerozhodne 4:4, keď skóre otváral mladučký Andrej Poruban. Predĺženie neprinieslo rozuzlenie, až trestné strieľania rozhodli o našom víťazstve, keď víťazný gól vsietil Samko Chalupka. Druhý zápas vyhrali naši florbalisti 6:2. Ďakujeme Marekovi Michalenkovi z Novej Dubnice za organizáciu zápasu.

Turnaj v Bolešove organizoval miestny pán farár Štefan Kľúčik. Pomáhali mu mnohí mladí z farnosti. Prišli 4 staršie tímy: Nemšová, Beluša, Bolešov a Dubnica nad Váhom. Náš tím obsadil po jednej výhre a dvoch prehrách skvelé 3. miesto. Musím však doplniťť, že druhý zápas, ktorý sme prehrali tesne 1:2 bol ohodnotený ako najlepší na turnaji a súper bol nielen o 5-6 rokov starší, ale aj vzrastom prevyšoval našich deviatakov. Mladší odohrali tri vzájomné zápasy proti miestnemu tímu mladších. Jedenkrát sme remizovali a dvakrát prehrali. Chlapci hrali dobre, ale uázala sa výhoda pravidelnejších tréningov súpera.

autor: Vlado Plášek sdb

Viktória Tarabová koncertovala v Dubnici

/v ,

Na sviatok Zjavenia Pána zorganizovalo mestské kultúrne stredisko v Dubnici nad Váhom koncert mladej talentovanej speváčky a hudobníčky Viktórie Tarabovej. Odohral sa v dubnickom kaštieli za prítomnosti primátora mesta Mgr. Petra Wolfa. Viktóriu hudobne doprevádzali na klávesoch a cajone Michal Granát, na gitare Filip Siekel a na husliach Vladimír Bačík. Mnohých mladých z nášho strediska, ktorý prišli na koncert oslovili hlboké texty, ktoré si speváčka sama skladá a úprimnosť prejavu. Diváci dokonca mohli navrhnúť názov jednej skladby, ktorú zahrala. Mnohí prirovnávajú Viktóriu Tarabovú k Sime Martausovej pre podobný štýl hudby a pre vieru, ktorá sa odráža v jej prejave.

Link na jednu pieseň z koncertu:

Link na jej najznámejšiu skladbu:

Ján Drgoň SDB

Pripomíname si 50. výročie smrti don Titusa Zemana

/v ,

„Aj keby som stratil svoj život, nebolo by to márne,

ak by sa aspoň jeden z tých, ktorým som pomohol,

stal kňazom namiesto mňa.“

bl. Titus Zeman

 

8. januára si pripomíname okrúhle výročie smrti slovenského mučeníka za duchovné povolania, blahoslaveného Titusa Zemana.

Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch pri Bratislave: je prvým z 10 detí. Keď mal 10 rokov, po detstve, ktoré bolo poznačené častými zdravotnými problémami, sa na príhovor Panny Márie Sedembolestnej náhle uzdraví. V ten deň jej Titus v tajnosti svojho srdca prisľúbil, že „bude navždy jej synom“, dajúc do tohto vyjadrenia pevné predsavzatie zasvätiť sa.

Do národnej svätyne, ktorá jej je zasvätená, len krátko predtým (v roku 1924) prišli synovia dona Bosca. Titus sa vtedy rozhodne stať sa saleziánom kňazom. Dva roky vzdoruje opozícii rodiny (príliš chudobnej na to, aby mu mohla platiť štúdiá), tiež miestneho farára, ba aj samotného direktora saleziánskeho diela v Šaštíne, dona Jozefa Bokora, ktorý má obavu vzhľadom na jeho mladý vek: „Tu nemáme takých malých ako si ty. Čo urobíme, keď budeš plakať a budeš sa chcieť vrátiť k mamičke?“, pýta sa Titusa don Bokor. Ale Titusa to nepopletie: odpovie, že mamou mu bude Panna Mária Sedembolestná a presvedčí dona Bokora týmito slovami: „Robte čo chcete, ale prijmite ma sem.“

Bolo nemožné vyhovoriť mu to. Rodine Titus povedal: „Ak by som zomrel, peniaze by ste použili na môj pohreb. Prosím vás, aby ste ich použili pre moje štúdiá.“ Rodina teda predala malé pole, pomohli jej niektorí dobrodinci a podporovali Titusa počas dlhých rokov štúdií smerom ku kňazstvu. Novicom bol v r. 1931, prvé sľuby skladal 6. augusta 1932 a večné sľuby 7. marca 1938. Teológiu študoval v Taliansku, v Ríme a v Chieri pri Turíne. Za kňaza bol vysvätený 23. júna 1940 v Turíne a keď sa potom vrátil do vlasti, predstavení ho požiadali, aby študoval chémiu a prírodné vedy. Vyučoval potom v rozličných saleziánskych inštitútoch, zatiaľ čo v pastorácii podporoval aj diecézny klérus a stal sa tiež kaplánom jednej ženskej rehoľnej kongregácie. Človek silnej vôle, pevného zdravia, pokorného a diskrétneho charakteru, radostný, schopný vytvárať pevné vzťahy spolupráce a priateľstva.

Don Titus Zeman je však predovšetkým salezián kňaz. A tak, keď v r. 1946 – po dráme druhej svetovej vojny a ťažkých rokoch prechodu, ktoré nasledovali – komunistická moc, ktorá sa vo vlasti už zakoreňovala, žiada odstránenie krížov zo školských tried, Titus, ako profesor v Trnave, sa s niektorými inými postavia proti: doplatí na to prepustením, no z celého Slovenska mu prichádzajú blahoprajné listy a pohľadnice za to, že sa postavil na obranu Kristovho kríža.

Rovnakou pripravenosťou sa vyznačil niekoľko rokov po tom. Na Slovensku, ktoré stále viac kontroloval komunistický režim a Cirkev tvrdo prenasledoval: nútené väznenie rehoľníkov v koncentračných kláštoroch, vykonštruované súdne procesy predovšetkým s biskupmi, oddelenie mladých rehoľníkov od ich predstavených… Titus Zeman sa stane, spolu s ďalšími, medzi ktorých patrí don Ernest Macák, zodpovedným za odvážny skutok záchrany duchovných povolaní. Don Ernest zostal na Slovensku, aby pomáhal tým, ktorí tu zostanú, prijímal obnovovanie rehoľných sľubov, animoval mladých a nedovolil, aby im bola ukradnutá nádej. Don Titus, koľkých sa len dalo, tajne sprevádzal cez rieku Moravu a Rakúsko do Talianska, aby mohli dokončiť štúdiá teológie a byť vysvätení za kňazov. Mali byť pripravení vrátiť sa do vlasti hneď, ako by boli minimálne signály pádu komunistického režimu.

Tak Titus zorganizoval tri prechody: jeden medzi augustom a septembrom 1950; ďalší v októbri 1950; a posledný v apríli 1951. Medzitým sa aktivita záchrany saleziánskych povolaní stala kanálom, cez ktorý sa pokúsil zachrániť aj prenasledovaných diecéznych kňazov. Po tom, ako ho k tomuto počinu povzbudil vtedajší hlavný predstavený saleziánov don Pietro Ricaldone, ktorého stretol v Turíne, a po tom, ako prekonal ťažkú chvíľu osobnej skúšky „temnej noci“ v januári 1951 v Linzi, keď čakal na vhodné okolnosti návratu do vlasti, bol Titus Zeman spolu s mnohými ďalšími v apríli 1951 zatknutý.

Vykonštruované obvinenia boli: špionáž a velezrada. Prokurátor pre neho žiadal trest smrti. Ale Titusova povesť, a vôľa režimu „nevytvárať mučeníkov“, priniesli zmenu trestu na 25 rokov tvrdého väzenia bezpodmienečne, so stratou občianskych práv. Trinásť rokov Titus znáša väzenie, ťažko mučený, zosmiešňovaný, ponižovaný. Bratislava, Leopoldov, Ilava, Mírov, Valdice a Jáchymov so svojom strašnou „Vežou smrti“, kde bol určený na manuálne drvenie rádioaktívneho uránu, to boli miesta kalvárie Titusa Zemana.

Jeho osud sa prelína so svedectvami viery mnohých iných: blahoslavená sestra Zdenka Schelingová, Boží služobník Michal Buzalka, Ján Chryzostom Korec – neskôr kardinál, don Alfonz Paulen, don Ernest Macák (zomrel v r. 2016 sprevádzaný chýrom svätosti). Titus nebojoval viac ako oni: ale s nimi a spolu s nimi, špecifickým spôsobom, ktorý sa od neho žiadal.

V roku 1964 režim Titusa podmienečne prepustil na slobodu, stále je však trápený, sledovaný a nakoniec sa s ním jednalo ako s pokusným králikom. Zomrel 8. januára 1969. Niekoľko mesiacov potom, v revízii rozsudku padli ako nepravdivé potupné obvinenia, ktoré režimu slúžili ako nástroj na prenasledovanie. V r. 1991 ho rehabilitačný proces vyhlásil definitívne za nevinného, zatiaľ čo aj niektorí z jeho prenasledovateľov sa na konci svojho života obrátili a priblížili k Cirkvi, ba žiadali (niekedy aj verejne) odpustenie zla, ktoré mu urobili.

Dnes samotná Cirkev číta život Titusa Zemana v pojmoch mučeníctva: to najvyššie svedectvo dané z lásky na obranu viery. Jeho smrť bola zapríčinená násilnými skutkami prenasledovateľa, z nenávisti k samotnej viere, ktoré jasným spôsobom viedli k skráteniu jeho života.

V r. 2010 sa začal proces blahorečenia a svätorečenia Titusa Zemana.

V pondelok 27. februára 2017 Svätý Otec František schválil dekrét o mučeníctve dona Titusa a umožnil jeho blahorečenie.

Titus Zeman bol vyhlásený za blahoslaveného 30. septembra 2017 v Bratislave.

Blahoslavený Titus Zeman, oroduj za nás!

(zdroj: tituszeman.sk)

Novoročné miništrantské stretko

/v ,

Prvá nedeľa tohto roku nebola len takou obyčajnou nedeľou. Tento deň bol zároveň aj sviatok Zjavenia Pána, alebo aj ľudovo – Troch králov.  V tento deň sa najčastejśie spomína putovanie troch mudrcov, ktorí sa vydali za hviezdou , aby sa mohli pokloniť a priniesť dary novonarodenému Spasiteľovi. Hviezda ich doviedla do mesta Betlehem, kde našli v jasličkách malého Ježiša.

A tak, v tento deň taktiež priviedli farské oznamy a plagát na skrini v sakristii miništrantov na tohtoročné prvé miništrantské maxistretko. Za početnej účasti (21 miništrantov) sa vyhodnotila miništrantská hra za mesiac December, a každý zúčastnený dostal odmenu. Prvou cenou bol kríž z ďalekého Jeruzalema. Nasledovalo duchovné slovko od don Vlada Plášeka, vedúceho stretka, pozdrav a info od don Mariána Bielika a potom obľúbený futbal, pinpong a kalčeto…

autor: Marek Hudec

Novoročný koncert žilinskej La Famiglie

/v ,

Priaznivci krásnej hudby si u nás prišli na svoje v sobotu 5. januára podvečer. Zavítal ku nám do Dubnice chrámový zbor La Famiglia od saleziánov zo Žiliny. Zazneli skladby starších autorov, ale aj Vianočná omša súčasného slovenského skladateľa Pavla Kršku. Dirigentka Barbora Brosová Lipková si so svojim zborom doslova „vychutnávali“ skvelú akustiku nášho farského kostola.Veľmi zaujímavým číslom bola skladba, pri ktorej polovica zboru odišla za oltár a spievala akoby „ozvenu“… Po skutočne kvalitnom hodinovom koncerte ešte hudobne animovali sv. omšu o 18:00. Tam sa už okrem spevu a organu pridali aj ďalšie hudobné nástroje, gitara, kontrabas a bongá.Tešíme sa, ak ich budeme môcť privítať aj niekedy nabudúce. :)

Tu je link na videozáznam z koncertu: https://youtu.be/7aBHV8vgMEE

pp