Marekova operácia dopadla veľmi dobre, hoci trvala 6 hodín. Škodlivá cieva bola odstránená. V piatok by ho mali prebrať z umelého spánku. Prosime o modlitbu aj naďalej za jeho skoré zotavenie a za trpezlivosť jeho rodiny.🙏
Sv. Mária Dominika Mazzarellová (9.5.1837 – 14.5.1881). Skromná. Pracovitá. Veselá. Normálna. Skrátka – svätá. :)
Spolu s donom Boscom je spoluzakladateľkou inštitútu Dcér Márie Pomocnice. Dcéra roľníckej rodiny, ambiciózna a šikovná. Prácu na poli zvláda tak, že muži s ňou nevedia udržať krok. Zamilovaná do Ježiša. Každé ráno neľutuje námahu, len aby stihla rannú omšu v kostole vzdialenom tri štvrte hodiny cesty. 23-ročnú ju týfus oberá o všetky sily. Spolu s priateľkami sa začne starať o opustené dievčatá. 27-ročná sa stretla s donom Boscom. Neskôr prijíma jeho návrh stať sa saleziánkou.
Je zvolená za predstavenú prvej komunity saleziánok – Dcér Márie Pomocnice, po taliansky Figlie di Maria Ausiliatrice, preto majú skratku FMA. Venujú sa výchove dievčat. Spolu so sestrami hrdinsky prekonáva pre nás dnes už nepredstaviteľné počiatočné ťažkosti. Nedá sa znechutiť, nestráca nadšenie. Posiela sestry na ďalšie miesta, až do Južnej Ameriky. Odvážna, sympatická a skromná je vynikajúcou vodkyňou, matkou sestier a magnetom pre dievčatá. 44 – ročná končí svoj pozemský život ako obetu za rozvíjajúce sa dielo.
Sestry saleziánky máme aj tu v Dubnici nad Váhom. Aktuálne ich rehoľnú komunitu tvorí 6 sestier.
Don Bosco chcel, aby tieto sestry boli živým pamätníkom vďačnosti na počesť Panny Márie. Tešíme sa, že aj naše mesto je takto poctené ich prítomnosťou. Ďakujme Bohu, že nám ich sem poslal ako svoj vzácny dar, zvlášť pre mladých. Prosme ho aj o dar odvážnej viery pre dievčatá, ktoré v srdci vnímajú pozvanie ku rehoľnému povolaniu, aby toto dielo mohlo pokračovať aj v budúcnosti… :)
Ako vznikli Dcéry Panny Márie Pomocnice?
V máji roku 1871 don Bosco zvoláva „radu“ saleziánskej spoločnosti. Boli tam Michal Rua, Ján Cagliero, Pavol Albera a ďalší. Don Bosco hovorí: „Viacerí ma opätovne povzbudzovali, aby som aj pre dievčatá urobil trochu toho dobra, ktoré robíme s pomocou Božou pre mladíkov… Zdá sa mi, že by som sa protivil Prozreteľnosti, keby som to nebral vážne. Teda to predkladám na uváženie aj vám.“ Na ďalšom zasadaní títo radcovia, ktorých sa každého osobne opýtal na mienku, dali priaznivú odpoveď. Don Bosco sa teda rozhodol založiť „Dcéry Panny Márie Pomocnice“. Základným kameňom bude skupina dievčat, ktoré vlastne už žijú v tichosti skutočný rehoľný život v Mornése. Na ich čele stojí Mária Mazzarellová a sú pod vedením dona Pestarina.
Felícia Mazzarellová, sestra Márie, takto spomínala na život začiatkov: „Mnoho ráz chýbali tejto malej komunite aj veci potrebné pre naše živobytie. Chýbala dokonca múka na polentu. A keď sme mali múku, chýbalo drevo na to, aby sme si ju uvarili. Vtedy Mária išla s niektorou z dcér do lesa, nazbierali raždia, zviazali ho, vzali na plecia, vrátili sa domov a pripravovali pokrm. Keď bola polenta hotová, vyniesla ju na dvor, položila misu na zem a pozývala všetky na „bohatý“ obed. Chýbali tanieriky, náčinie, ale nechýbal apetít ani dobrá nálada.“
Po rozhodnutí založiť dcéry Márie Pomocnice don Bosco zavolal dona Pestarina a oznámil mu svoje rozhodnutie. Záznam, ktorý o tom urobil don Pestarino hneď potom, hovorí: „Don Bosco vyjadril svoj úmysel, že myslí na kresťanskú výchovu dievčat ľudovej vrstvy. Vyslovil sa, že Mornése sa mu zdá najvhodnejším miestom, pretože sú tam „dcéry Nepoškvrnenej“. Spomedzi nich sa môžu vybrať tie, ktoré sú povolané k spoločnému životu, opustiť svetský život a začať „Inštitút Dcér Panny Márie Pomocnice pre dobro toľkých dievčat z ľudovej vrstvy.“
Don Pestarino to poslušne prijal. Ale znepokojovali ho dve ťažkosti. Tie dievčatá boli dobré kresťanky, ale ani jednej z nich nikdy neprišlo na um stať sa rehoľníčkou. Okrem toho don Bosco chcel určiť ústav na hornom konci (Borgo Alto) za začiatočné sídlo dcér Panny Márie Pomocnice. Ale dedina Mornése ho pomáhala stavať so zámerom, že to bude ústav pre chlapcov. Táto zmena by mohla vzbudiť hlboké rozčarovanie. Ale keď don Bosco rozhodol takto…
Prvá predstavená nechce o tom ani počuť
Dňa 29. januára roku 1872 don Pestarino na pokyn dona Bosca zvolá prvých 27 dcér Márie Pomocnice, aby zvolili svoju prvú predstavenú. Mária Mazzarellová dostala 21 hlasov. Ona je však z toho náramne prekvapená a naľakaná a hneď žiada svoje spolusestry, aby si vybrali inú. Sestry však nástoja a don Pestarino rozhodne, aby to riešil don Bosco. Mária sa upokojí. Myslí si totiž, že don Bosco vie o jej neschopnosti a istotne to zruší. Don Bosco však veľmi dobre vedel, aká je schopná a potvrdí voľbu – na jej veľké ustarostenie.
Lenže nová rehoľa potrebovala aj rehoľný dom. „Kláštor“. Na hornom konci dediny tamojší obyvatelia postavili s tým, že sa tam čoskoro nasťahujú saleziáni a vznikne tam oratórium. Don Bosco nariadil, dom má patriť sestrám. Ale ako to urobiť a nevzbudiť nespokojnosť v dedine? Na pomoc prišla nehoda. Tamojšia fara bola už stará a hrozila sa zrútiť. Obecná rada rozhodla, že ju treba zbúraať a postaviť novú. Preto prosili dona Pestarina, aby dal k dispozícii pána farára dom vedľa kostola, ktorý je jeho vlastníctvom.
– A dcéry, ktoré učia krajčírstvo, kde pôjdu?, namieta kňaz.
– Pošlite ich do Borgo Alto. Tam je už prízemie hotové a ešte tam nebýva nikto. To bola tá budova pre nové oratko…
Don Pestarino si zhlboka vydýchol. Rozkázali mu vlastne to, čo sa on neodvážil navrhnúť. Dcéry sa presťahovali a na niekoľkých sedliackych vozoch previezli aj hodvábnikov (priadka morušová), čo bolo jedným z ich chudobných príjmov.
Udalosť sama v sebe nevzbudila nijaké počudovanie. Ale len čo sa rozšírila v dedine správa, že dcéry zostanú v budove natrvalo a bude z toho nový rehoľný inštitút, bolo z toho „všeobecné šomranie a hundranie“. Počet dcér totiž rástol veľmi rýchlo. Jeden z historikov píše výslovne: „Občania Mornése kričali, že boli oklamaní. Dcéry Márie Pomocnice teda robili prvé kroky v ovzduší nepochopenia, takmer nepriateľstva.“
Oči skromné, ale hlavu hore
5. augusta 1872 prvých pätnásť dcér Márie Pomocnice prijíma rehoľné rúcho. Medzi nimi je aj Mária Mazzarellová. Don Bosco im hovorí: „Ste utrápené, pretože aj sami vaši príbuzní sa od vás dištancujú. Nerobte si z toho nič, že svet s vami takto zachádza. Len takto budete môcť urobiť veľa dobra. Správajte sa ako osoby zasvätené Bohu: oči skromné, ale hlavu hore“ (MB 10, 61 a nasl.). Usmernenie dona Bosca je jasné. Skromným pohľadom chválime Božiu velebu, ale medzi ľuďmi musíme chodiť so vzpriamenou hlavou, nie ako slúžky, ale veselo a hrdo ako Božie dcéry.
Mnohé z nich mali za podušku kus dreva omotaný handrami. Všetky podušky v dome boli pre dievčatá. Mária Mazzarellová nechcela, aby mladšie sestry takto žili, ale nemohla im príliš zakazovať, pretože ona bola prvá, čo to vymyslela.
9. februára roku 1876 – práve padal sneh – odchádzajú prvé tri sestry. Idú do Vallecrosie v Ligúrii, aby tam otvorili oratórium a školu pre dievčatá.
29. marca ďalších sedem sestier odchádza do Turína. Vo vzdialenosti asi päťdesiatich metrov od Valdocca otvárajú oratórium a dievčenskú školu. Tento dom sa stane na viac než štyridsať rokov hlavným domom Dcér Panny Márie Pomocnice.
Roku 1878 Dcéry Panny Márie Pomocnice sú už početnou rodinou rozšírenou po celom svete. Ústredný dom sa prenesie na don Boscov rozkaz z Mornése do Nizze Monferrato. Pre Máriu Mazzarellovú je to bolestná udalosť. Rozlúči sa so staručkými rodičmi, s cintorínom, kde odpočíva don Pestarino a niektoré z prvých spolusestier.
Márii Mazzarellovej nikdy neudrelo do hlavy, že je generálnou predstavenou. Aj ako taká mávala v spálni láskavý dozor nad najmenšími dievčatkami. Jednému z malých dievčeniec omrzliny zlepili spolu nohy, ponožky i topánky. Popozeralo sa dookola, či ho niekto nevidí a šuchlo sa do postele aj s topánkami. Matka Mazzarellová to zbadala, ale nepovedala nič. Zbehla do kuchyne, priniesla v lavóre teplej vody, obväz a vatu. Položila to vedľa postele a pošepkala dievčatku. „Ukáž mi tvoje nožičky. Neboj sa nič ti neurobím.“
V januári roku 1881 sestry začínajú badať, že zdravotný stav matky Mazzarellovej sa zhoršuje. Ktosi jej pošepol, aby sa viac starala o svoje zdravie. Ale ona odpovie s úsmevom. „Je lepšie pre všetky, aby som už odišla. Zvolia si druhú predstavenú, ktorá bude schopnejšia než ja.“
Jej zdravotný stav sa prudko zhoršil, keď sprevádzala skupinu sestier, ktoré odchádzali na misie do Ameriky. Nešťastnou náhodou musí stráviť celú noc oblečená a schúlená v akomsi kúte, kde sa triasla v horúčke. Ráno sa nevládala postaviť na nohy. „Silný zápal pohrudnice“, konštatuje lekár. Štyridsať dní ju mučia obkladmi, ktoré sú v tých časoch jedinou liečbou. Príde do Nizze bledá a vysilená. Privítajú ju veľmi slávnostne, čo ju naozaj dojme. Ďakuje im niekoľkými slovami:
– Tu na svete sa nesmieme ani príliš tešiť, ani príliš smútiť, nech by sa stalo čokoľvek. Sme v rukách Božích. Boh je naším Otcom a my musíme byť vždy ochotné plniť jeho vôľu.
Na jar ďalšie zhoršenie. Cez okno mohla vidieť zeleň a kvety. Páčil sa jej džavot dievčat, ktoré behali veselo a bezstarostne po dvore. Chcela ešte prehovoriť k svojim sestrám. Povedala im:
– Majte sa rady. Držte vždy spolu. Opustili ste svet. Nebudujte si druhý svet v reholi. Myslite na to, prečo ste vstúpili do kongregácie.
Cítila sa zle, ale nechcela obťažovať nikoho až do samého konca. Snažila sa ešte aj spievať. Pán jej prišiel v ústrety na úsvite 14. mája roku 1882. Ešte sa jej podarilo zašeptať: „Dovidenia v nebi.“ Mala štyridsaťštyri rokov.
Počas týchto dní sme sa s cieľom zmenšenia rizika nákazy novým koronavírusom rozhodli doplniť ešte jednu sv. omšu. Sláviť sa bude v našom farskom kostole sv. Jakuba na poludnie o 12:00 každý deň do soboty 9. mája.
Nedeľné sv. omše v našej farnosti už budú v obvyklých časoch všade okrem sv. omše v penzióne, ktorá je vzhľadom na bezpečnostné riziká zrušená do odvolania.
V stredu 6. mája má sviatok sv. Dominik Sávio. U nás na Slovensku od tohto dňa kompetentné autority povoľujú verejné slávenie sv. omší.
Je potrebné naďalej dodržiavať prísne hygienické opatrenia: hygienické rúška na tvár, bezpečnostné odstupy 2 metre atď.
V našom farskom kostole to znamená, že sa bude sedieť v každej druhej lavici a max. dve osoby na jednu lavicu. Nateraz máme v kostole vyznačených 46 miest na sedenie. Ostatní môžu stáť, resp. byť vonku pred kostolom.
V Novom kostole a v Prejte to bude obdobné. Prosíme veriacich o rešpektovanie týchto opatrení.
Sv. prijímanie sa bude rozdávať „na ruku“ a to dnu v kostole, aj vonku pred kostolom. Veriaci, ktorý takto prijme Eucharistiu na ruku ju hneď pred kňazom s úctou skonzumuje. To znamená, že ju nebude odnášať kamsi „vedľa“, ani akože „adorovať“. Uvedomujeme si, že pre nás všetkých to bude nová skúsenosť, ale – zvykneme si. :) Samozrejme, v rade na sv. prijímanie je tiež potrebné dodržiavať bezpečnostné rozostupy 2 metre.
Kostol sa otvorí cca 10 min. pred začatím sv. omše, nateraz nebude bývať ruženec pred, ani žiadne spoločné modlitby po sv. omši. Kto chce, pomodlí sa doma, resp. vonku pred kostolom. ;)
Spovedať budeme počas sv. omší vonku pred kostolom. Je potrebné mať ochranné rúško.
Prosíme všetkých veriacich o trpezlivosť a zodpovedný prístup. Všetci budeme svojim dielom prispievať k tomu, aby si naše bohoslužby aj napriek náročnej situácii zaslúžili toto vznešené pomenovanie… :)
V rámci uvoľnovania obmedzení pri prevádzke malých predajní je od minulej stredy otvorená aj predajňa KASOČE ktorá sa nachádza pri našom farskom kostole.
Týmto Vás aj srdečne pozývame na nákup nových kníh a náboženských predmetov.
Včera začal týždeň modlitieb za duchovné povolania. Chceme vás pozvať do intenzívnej modlitby na tento úmysel. Kto vníma, že Pán ho volá kráčať cestou zasväteného života alebo kňazstva, nech neváha a príde sa porozprávať so saleziánom alebo sestrou saleziánkou.
Posolstvo sv. otca Františka k 57. svetovému dňu modlitieb za povolania vyjadrujú 4 slová: námaha, odvaha, obeta a vďačnosť. Pozastavuje nad evanjeliovým príbehom o nepokojnej plavbe učeníkov po rozbúrenom Galilejskom jazere. Ich nočnú plavbu plnú strachov, obáv a pochybností prirovnáva k životnej púti každého z nás. Na tejto ceste nie sme sami.
„Povolanie sa nám podarí objaviť, keď sa naše srdce otvorí vďačnosti a dokáže zachytiť Boha, prechádzajúceho naším životom.“;
„Pán vie, že zásadné životné rozhodnutie vyžaduje odvahu. On pozná otázky, pochybnosti, ťažkosti, ktoré zmietajú loďkou nášho srdca, a preto nás ubezpečuje: ‚Nemaj strach, ja som s tebou! ‚“;
„Každé povolanie obnáša úsilie. Keď sa z únavy alebo strachu začneme báť, Pán nás drží za ruku a dodá nám potrebnú odvahu, aby sme žili svoje povolanie s radosťou a nadšením.“
„Mária s vierou Bohu zverila svoje obavy a neistoty a odvážne odpovedala na jeho povolanie. Jej život sa tak stal trvalým Pánovým chválospevom.“
Celé posolstvo sv. otca:
https://www.cirkev.cz/cs/aktuality/200331poselstvi-svateho-otce-frantiska-k-57-svetovemu-dni-modliteb-za-povolani
Vážení rodičia.
Oznamujeme Vám, že zápis detí do Materskej školy na školský rok 2020/2021 v ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia bude prebiehať v dňoch od 30.4. do 30. 5 2020, bez osobnej prítomnosti detí, prostredníctvom elektronickej formy prihlasovania na internetovej stránke školy www.zsds.sk, alebo prostredníctvom Slovenskej pošty (rodič si vytlačí prihlášku zverejnenú na internetovej stránke školy a vyplnenú zašle na adresu: ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia, Školská 386, 018 41 Dubnica nad Váhom).
Ak nemáte inú možnosť príďte do školy a to bez prítomnosti detí v dňoch 6. mája, 13. mája a 20. mája 2020, v čase od 14.00 h do 16.00 h. Osobný zápis sa uskutoční za prísnych hygienických podmienok (ochranné rúško, dodržiavanie stanovených rozostupov) vo vestibule školy za prítomnosti vedenia školy, ktorý vydá príslušné pokyny k vyplneniu tlačiva.
Ahojte naši dobrodinci. Malá rekapitulácia našej výzvy: Za prvých 10 dní našej výzvy sme vyzbierali 165 km a odbehli 142 km. Ďakujeme :) Zostáva nám ešte 15 dní do konca výzvy. Prosíme o akýkoľvek malý príspevok. Pre ďalšie info a fotky kliknite tu.
Áno. Dobre vidíte. Sestry saleziánky sa v Dubnici dajú stretnúť u nich v SCVČ Laura, v CZŠ s MŠ sv. Dominika Sávia aj v Kaťáku. Naša sestra Lamiya Jalilová FMA je okrem toho celkom riadne aktívna aj v mediálnom priestore. Jej video vlog naozaj stojí za pozretie. :) Veď sa presvedčte sami. Nech sa páči. :)
Vzdelanie detí a mladých v utečeneckom tábore Kakuma je ohrozené
Prostredníctvom verejnej zbierky Tehlička
chceme zabezpečiť presťahovanie rúcajúcej sa školy na bezpečné miesto.
Má v týchto okolnostiach zmysel pokračovať v tejto zbierke?
Myslíme si, že to zmysel má. Čo nám pomôže prekonať túto krízu, spôsobenú Korona vírusom, je ľudská spolupatričnosť a solidárnosť. A tá sa nemôže obmedziť len na našu krajinu.
A tu začína naša Výzva:
Začneme stavať školu z drevených tehličiek. Každá tehlička bude stáť vás 5 eur a nás 5 km behu :) Teda za každý vaše darované euro niekto z nášho tímu odbehne 1 km v prírode a za každých nazbieraných 5 eur prilepíme jednu tehličku k našej stavbe. Fotky z rastúcej stavby a z výhľadov na prírodu z našich behov, budeme uverejňovať na sociálnych sieťach a tu :)
Stačí kliknúť a prispieť akoukoľvek aj malou sumou tu: https://savio.darujme.sk/p2p/2552/behame-a-staviame-pre-kakumu/
ĎAKUJEME! (Bobe, Juro, Lamiya, Danka, Vlado)
