Pohreb don Jozefa Ižolda

„Zomrel provinciál, zomrel veľký človek”, začal svoj príhovor na pohrebe don Peter Timko. Veľkosť Kristovho učeníka sa nemeria podľa funkcie, ktorú zastáva a ani podľa úspechov, či množstva a významnosti skutkov. Veľkosť Kristovho učeníka závisí od toho, nakoľko sa podobal Kristovi. Nakoľko bol jeho život bol oslavou Nebeského Otca,“ povedal v homílii magister saleziánskych novicov a budúci saleziánsky provinciál Peter Timko s tým, že človek môže osláviť Boha aj cez svoju chorobu.

“Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel.” Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu. Čo je slávou Boha? Život v plnosti. „Choroba a smrť môžu byť zjavením života,“ zdôraznil. Ak človek prehliada svoju slabosť a zakladá si len na svojich silách, život stráca. Človek môže osláviť Boha cez svojku krehkosť, cez svoju slabosť, cez svoju chorobu, ktorej podlieha. Ba priam privilegovaným miestom zjavenia života. Kde je prítomný Ježiš, tam nemôže byť smrť. Tu je prameň života každého človeka.

Tradícia na ostrove Athos. Keď zomrel mních, všetci sa zhromaždili a opát vyvolával mená prítomných. Každý odpovedal “Prítomný”, tak prišli až k menu zosnulého. Nastalo ticho. Nakoniec povedal ešte jedno meno: Ježiš Kristus. A všetci mnísi zvolali “prítomný”. A tak zjavili dôležitú pravdu. Kde je prítomný Ježiš Kristus, tam nemôže zvíťaziť smrť.

Zároveň pripomenul úvodník Jozefa Ižolda, ktorý bol zverejnený v saleziánskom časopise dvakrát. Názov mal „Netreba lamentovať. Pán je s nami.“ Milovať z celého srdca. Nedá sa to urobiť raz navždy. Treba to urobiť denne, dnes, práve teraz. Nikdy nevieme, či je to dostatočné, úplné. Naše srdce môžeme ponúkať v každom okamihu. Prítomná chvíľa je oknom, ktorým k nám prúdi Božia láska. Boha možno zastihnúť v každom úspechu aj neúspechu. Uprostred hory povinností a tiesnivých nakopených prác je potrebné urobiť len to jedno, to čo je Božie. Vedomie Božej prítomnosti je oslobodzujúce. Život sa podobá moreplavcovi stačí vedieť, že je s ním Boh. Nemusíme vidieť všetko ďaleko dopredu. Život v prítomnej chvíli nám umožní nelamentovať nad minulosťou, ani sa nebáť budúcnosti. Veď s nami je Pán.

Ťažkosti, byť provinciálom, priviedli Jožka k upevneniu vieru, naplnil odporúčanie don Bosca, Ničím sa neznepokojuj.

Celý príhovor aj priebeh pohrebu a článok môžete pozrieť, kliknite tu