K vianočným sviatkom okrem iného neodmysliteľne patrí i dobré jedlo, čas strávený pred televíznym prijímačom a povaľovanie sa na pohovke. Za druhý koniec to však vzali niekoľkí mladí, ktorí sa rozhodli sviatky prežiť o niečo aktívnejšie.
Katolícky dom hostil počas niekoľkých dní spolu približne 70 účastníkov dvoch športových líg: futbalovej a volejbalovej. Futbalová liga, nad ktorou záštitu prebral Vladimír Kuric, sa začala 23. decembra. Štvrťfinálové, semifinálové a finálové zápasy sa odohrali už v novom roku, 2. januára.
„Keďže sa blížili Vianoce, futbal je moja srdcovka a počas školy som naň nemal skoro žiaden čas, premýšľal som, ako to všetko najlepšie využiť. Tak som sa rozhodol zorganizovať túto futbalovú ligu, ktorej podmienkou bolo vytvorenie aspoň štyroch tímov. Tajne som dúfal, že by ich mohlo byť osem. Napokon sa ich prihlásilo až dvanásť.“ – vysvetlil Vladimír a zároveň dodal: „S prvým ročníkom som bol nadmieru spokojný. Zápasy sprevádzala príjemná atmosféra, ktorú vytvárali všetci tí, ktorí práve nehrali. A to bolo zrejme aj to najdôležitejšie, prežiť spolu príjemný čas pri športe. Verím, že podobný záujem bude aj o rok.“
Pre tých, ktorí holdujú skôr volejbalu, bola vďaka Petrovi Bartošovi usporiadaná i volejbalová vianočná liga. V porovnaní s futbalovou má však tá volejbalová za sebou už ročnú tradíciu. Zápasy sa začali hrať 27. decembra a vyvrcholili 3. januára. Viac o lige prezradil organizátor: „Môžem povedať, že tohtoročná liga bola zas o niečo lepšia než tá predchádzajúca a priniesla vyrovnanejšie zápasy s naozaj kvalitným volejbalom. Jej cieľom bolo stráviť čas s priateľmi a spraviť niečo pre svoje zdravie. Už teraz sa teším na ďalší rok a premýšľam, ako to opäť pozdvihnúť na trošku vyššiu úroveň.“
Pokiaľ ste volejbalovú ligu nestihli, no chceli by ste sa tomuto športu venovať pravidelne, tréningy sa konajú každý utorok a sobotu o 19. hodine v Katolíckom dome. Podmienkou je dobrá nálada a chuť napredovať.
Matej Švančara
Mária Kuľhová
/v Misie, SvedectváLuník IX, Orechov dvor
Počas leta 2015 som sa vďaka misijnej organizácii VIDES zúčastnila ako animátorka na dvoch táboroch na Slovensku. Prvý týždeň to bol denný tábor na Košickom sídlisku Luník IX. Témou tábora bola oslava dvestého výročia narodenia sv. Jána Bosca, ktorý bol ústrednou postavou nášho týždňa. Každý deň sme mali rôzne súťaže a aktivity zamerané na určitú dobrú vlastnosť alebo návyk (priateľstvo, poriadok/služba, radosť, zodpovednosť, modlitba). Každé ráno sa začínalo dobrovoľnou svätou omšou a polhodinovým „oratkom“, kde mohli deti skákať na švihadle, trampolíne, mohli hrať kalčeto, tancovať, hrať sa s loptou. Program bol pestrý, neboli sme iba v priestoroch tamojšieho saleziánskeho strediska. Na Luníku je vždy živo, je tam veľa detí a ruchu a ľudia sú buď vonku alebo pozerajú z okien na ulicu :). Niektoré hry a súťaže sme mali aj za plotom strediska, a tak sa k nám pripájali aj deti, ktoré neboli prihlásené na tábor. V posledný deň sme poriadne oslávili don Boscove narodeniny, nechýbala torta ani cukrová vata.
Čítať ďalej
Lucia Daňová
/v Misie, SvedectváRumunsko
Už je to pár rokov, čo som „zanechala“ VIDES. Vysokoškolské povinnosti v zahraničí ma odstavili, ale srdcom som Videsáčka stále. Moje spomienky a všetko to, čo som sa na Ukrajine a v Rumunsku naučila, sa totižto odstaviť nedajú.
Čítať ďalej
Klára Kubištelová
/v Misie, SvedectváUkrajina
Moje misijné dobrovoľnícke pôsobenie sa začalo pred ôsmimi rokmi. Túžba po misijnom dobrovoľníctve však vo mne bola už dva roky predtým, vďaka kamarátke, ktorá mi rozprávala o svojej dobrovoľníckej skúsenosti na Ukrajine, kde bola cez organizáciu VIDES.
Keď som prišla prvýkrát na Ukrajinu, zažila som na vlastnej koži kultúrny šok. Bola som naivne presvedčená, že mňa sa to netýka, ale opak sa stal skutočnosťou. Našťastie, tento šok netrval dlho, iba pár dní, pokiaľ sme sa nestretli s ukrajinskými animátormi, s ktorými sme začali naplno spolupracovať pri tvorbe tábora.
Čítať ďalej
Marián Záhradník
/v Misie, SvedectváJuhoafrická republika
Na myšlienku ísť na misie som prišiel pravdepodobne vtedy, keď som prvýkrát prišiel do osobného vzťahu s misionárom (jeden rok pôsobil v Dubnici n/V salezián – brat Peter Červeň, ktorý až doteraz pôsobí v Azerbajdžane). Mal som vtedy asi 16 rokov. Peter pracoval u nás v oratóriu a všetci sme ho mali radi, bol naozaj správnym človekom.
Postupne u nás kratšiu alebo dlhšiu dobu pôsobilo niekoľko misionárov a táto myšlienka sa mi stávala bližšou, až kým ma priatelia prvýkrát nezavolali na misijné prípravné stretká organizované saleziánmi, na začiatok len tak nezáväzne. Pôvodne som mal ísť po bakalárskom ročníku na rok do Sudánu, potom sa to však skomplikovalo a na misie som sa dostal až po ukončení štúdia o ďalšie dva roky cez organizáciu sestier saleziánok VIDES.
Čítať ďalej
Po ročnej prestávke sa opäť silvestrovalo
/v KaťákOslavy Silvestra v Katolíckom dome majú v Dubnici nad Váhom už niekoľkoročnú tradíciu. Po minuloročnej pauze sa organizácie toho tohtoročného chytili animátori.
Pod záštitou Petra Maguru, SDB, podľa ktorého slov sa večer niesol v duchu radosti a rodinnosti, sa do dvojtýždňových príprav pustilo desať animátorov. Tí pre približne 120 zúčastnených pripravili rôzne scénky i zábavné slovo, no nechýbali ani hudba, tance, tombola a rozhovory pri stole.
To, ako vníma oslavy Silvestra v Katolíckom dome, prezradil jeden z účastníkov Lukáš: „Rodinný Silvester v kaťáku mal vždy svoje čaro. Zažil som už mnoho spôsobov trávenia posledného dňa v roku, no tento je predsa len špecifický. Na jednom mieste sa stretnú ľudia takmer všetkých vekových kategórií. Som veľmi rád, že po prerušení tejto tradície z minulého roka sa opäť našli ochotní ľudia, ktorí sa podujali na prípravu.“
Pred polnocou mali účastníci možnosť presunúť na do kostola na krátku adoráciu, po ktorej sa pokračovalo v zábave do štvrtej hodiny nadránom.
Mária Badačová
Brána milosrdenstva otvorená aj vo farskom kostole
/v FarnosťSpomedzi 92 vybraných slovenských kostolov bola 13. decembra otvorená Brána milosrdenstva aj v Kostole sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom. Z poverenia biskupa Tomáša Galisa ju pri svätej omši otvoril Mons. Marek Hriadel.
Ten vo svojej homílii povzbudil prítomných k pravidelnému čítaniu a načúvaniu Božieho slova a takisto zdôraznil výzvu Svätého Otca konať skutky duchovného a telesného milosrdenstva.
Cez príklady zo života a Svätého Písma zameral pozornosť na vzájomné odpúšťanie, na vieru v odpustenie hriechov a Božie milosrdenstvo vo sviatosti zmierenia. Na záver oslovil prítomných: „Drahí bratia a sestry, v tomto Roku milosrdenstva otvorme svoje srdcia Bohu, prekračujme túto Bránu milosrdenstva telesne aj duchovne, otvárajme srdce Kristovi, odložme všetok strach a všetku príťaž!“
Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva je príležitosťou prejsť cez Bránu milosrdenstva aj v Kostole sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom. Ktokoľvek ňou prejde, nech „zakúsi Božiu lásku, ktorá utešuje, odpúšťa a dáva nádej“ (pápež František, Misericordiae vultus).
Stanislava Prítrská
Športovalo sa aj počas sviatkov
/v KaťákK vianočným sviatkom okrem iného neodmysliteľne patrí i dobré jedlo, čas strávený pred televíznym prijímačom a povaľovanie sa na pohovke. Za druhý koniec to však vzali niekoľkí mladí, ktorí sa rozhodli sviatky prežiť o niečo aktívnejšie.
Katolícky dom hostil počas niekoľkých dní spolu približne 70 účastníkov dvoch športových líg: futbalovej a volejbalovej. Futbalová liga, nad ktorou záštitu prebral Vladimír Kuric, sa začala 23. decembra. Štvrťfinálové, semifinálové a finálové zápasy sa odohrali už v novom roku, 2. januára.
„Keďže sa blížili Vianoce, futbal je moja srdcovka a počas školy som naň nemal skoro žiaden čas, premýšľal som, ako to všetko najlepšie využiť. Tak som sa rozhodol zorganizovať túto futbalovú ligu, ktorej podmienkou bolo vytvorenie aspoň štyroch tímov. Tajne som dúfal, že by ich mohlo byť osem. Napokon sa ich prihlásilo až dvanásť.“ – vysvetlil Vladimír a zároveň dodal: „S prvým ročníkom som bol nadmieru spokojný. Zápasy sprevádzala príjemná atmosféra, ktorú vytvárali všetci tí, ktorí práve nehrali. A to bolo zrejme aj to najdôležitejšie, prežiť spolu príjemný čas pri športe. Verím, že podobný záujem bude aj o rok.“
Pre tých, ktorí holdujú skôr volejbalu, bola vďaka Petrovi Bartošovi usporiadaná i volejbalová vianočná liga. V porovnaní s futbalovou má však tá volejbalová za sebou už ročnú tradíciu. Zápasy sa začali hrať 27. decembra a vyvrcholili 3. januára. Viac o lige prezradil organizátor: „Môžem povedať, že tohtoročná liga bola zas o niečo lepšia než tá predchádzajúca a priniesla vyrovnanejšie zápasy s naozaj kvalitným volejbalom. Jej cieľom bolo stráviť čas s priateľmi a spraviť niečo pre svoje zdravie. Už teraz sa teším na ďalší rok a premýšľam, ako to opäť pozdvihnúť na trošku vyššiu úroveň.“
Pokiaľ ste volejbalovú ligu nestihli, no chceli by ste sa tomuto športu venovať pravidelne, tréningy sa konajú každý utorok a sobotu o 19. hodine v Katolíckom dome. Podmienkou je dobrá nálada a chuť napredovať.
Matej Švančara
Hudobné a spevácke dary
/v Články, SCVČ LauraFloorballový turnaj
/v Články, SCVČ LauraZáhradné vodné hry
/v Články, SCVČ Laura