Stretli sme stretká a ešte oveľa viac

Necelé dva dni sa môžu zdať ako celkom krátky čas, ale dokáže sa doň zmestiť veľa pekných stretnutí. V Bratislave 12.-13. apríla 2019 bola totiž akcia s názvom Stretko stretiek, na ktorú boli pozvané dievčenské stretká zo všetkých slovenských stredísk. Pozvanie prijali dievčatá z Humenného, Trnavy a samozrejme aj z Dubnice nad Váhom.

Dobrodružstvo stretka Crazy girls začalo už vo vlaku. Tu sme stretli naozaj milých ľudí, trpezlivých s našou počuteľnou radosťou, ktorá pokračovala aj v bratislavskej električke spevom ľudových piesní. Spievaniu a stretnutiam však nebol koniec, ba priam naopak, všetko ešte len začínalo. Len čo sme si zložili veci na ZŠ Angely Merici, šli sme na sv. omšu, ktorú na naše milé prekvapenie doprevádzala svojím spevom Sima Marthausová s priateľmi. Potom sme už mali spoločný večer, počas ktorého si jednotlivé stretká vytvárali svoje erby a predstavovali sa. Odvahu, radosť a tvorivosť preukázali dievčatá aj pri ďalšej hre, v ktorej už súťažili v zmiešaných tímoch.

Skupiny vytvorené z rôznych stretiek nás sprevádzali aj sobotné dopoludnie počas mestskej hry, ktorá viedla cez rôzne miesta a úlohy na Bratislavský hrad. Po zaslúženej odmene sme sa rozlúčili s ostatnými stretkami a vybrali sa domov. Cestou sme sa hrali hry, jedli pizzu a tešili sa na našu Dubnicu.

Toto podujatie realizovala Laura, združenie mladých.

Púť Mornese – Turín

Dubnica mala v dňoch 18.3 – 24.3. na púti do Mornese a Turína tiež svoje zastúpenie. Na púť s GPS, sa vybrali i dve dievčatá, ktoré sa boli modliť ( aj ) za svoje povolanie.

Katka a Maťka
Katka a Maťka

Púť do Mornese za spoznávaním svätej Márie Dominiky Mazzarellovej ( zakladateľky Dcér Márie Pomocnice) , jej rodiska, života a pôsobiska, a tak isto aj návšteva Turína a don Bosca ( zakladateľa Saleziánov) sa začala v skorých ranných hodinách. Autobus plný dievčat, saleziánok a jendého kňaza, vyrážal z Bratislavy o druhej hodine ráno a zamieril na smer: Padova, k sv. Antonovi Paduánskemu, patrónovi stratených vecí. Časový sklz donútil dievčatá pridať do kroku, aby mohli mať sv. omšu v kaplnke Baziliky sv. Antona , no nakoniec sa im podarilo všetko stihnúť a po malej zastávke v Padove, čakala dievčatá ešte dlhá cesta so Mornese.

kostol u sestier v Mornese


V Mornese strávili dievčatá následne celé tri dni. Sestra Gabika Baňasová sa postarala o prednášky pre dievčatá, ktoré sa zoznámili s celým životom Márie Dominiky Mazzarellovej (ďalej Main, alebo MDM).

Od politickej situácie do ktorej sa Main i don Bosco narodili, až po Mainine posledné chvíle života . Dievčatá navštívili rodný dom MDM , miesta, kde Main počas svojho života žila so svojou rodinou a tiež aj miesta, ktoré navštevovala a kde žila svoj ,,sen,,: pôsobila ako rehoľná sestra.

Viac o don Boscovi dievčatám povedal najmä don Peter Štellmach , s ktorým sa stretli v Turíne vo Valdoccu, mieste, kde don Bosco vybudoval základy saleziánskeho diela.

príjemné stretnutie so Štellkom

Dievčatá majú veľmi pekné zážitky. Z Mornese žiarila pokojná atmosféra a bolo cítiť, že Pán Boh bol prítomný na ich púti a žehnal ich ceste.

Veríme, že vďaka tejto púti vzniklo mnoho pekných priateľstiev a určite aj mnoho povolaní ! :)

Katarína Bolčeková

Čo sa dialo za dverami?

Tajomstvo zatvorených dverí je veľkým lákadlom pre mnohých ľudí. V SCVČ Laura sa však 17. marca 2019 dvere dokorán otvorili. Rodičia detí, príbuzní, priatelia – každý mohol prísť a nahliadnuť čím a ako sa tu žije. Jednotlivé stretká a krúžky, ktoré sa tu pravidelne schádzajú, si pre všetkých hostí (a bolo ich celkom dosť) pripravili zaujímavé, veselé i vážne scénky, tance, či chutné reklamy. Program bol tiež poďakovaním rodičom za ich starostlivosť, lásku a výchovu, ktorú svojim deťom odovzdávajú.

Hneď na začiatku sme sa ocitli v galérii, kde živý záujem o SCVČ Laura (najmä o skvelé stretká) prejavili viaceré vzácne a známe umelecké diela. Pokračovali sme napínavým športovým spravodajstvom, ktoré nám sprostredkovalo ďalšie stretko a nechýbali ani viaceré tance v podaní šikovných dievčat z tanečného krúžku. Jednou piesňou na viac spôsobov sa prezentoval aj krúžok anglického jazyka v MŠ. Medzitým sme nazreli aj do sveta princezien a hrozivého dvojhlavého draka, no žiaden strach lebo odvážne deti zo stredajšieho oratka „Z rozprávky do rozprávky“  si s ním hravo poradili. Odvahu a priateľstvo ukázalo aj stretko Svetielkové raketky cez krátky príbeh o kvietkoch a motýlikoch. Nevyhubiteľný druh hmyzu, podobný motýľom, sa vyskytol aj v stretku Lentilky, ktoré nás prenieslo cez niekoľko desaťročí na jedno zo svojich pravidelných stretnutí v budúcnosti. Aj po toľkých rokoch si stretko iste zachovalo svoj šarm a energiu, ktorá vyvolala mnohé úsmevy.

Za dverami sa toho predstavilo ešte viac, príďte sa niekedy presvedčiť na vlastné oči.

Toto podujatie realizovala SCVČ Laura v spolupráci s Laurou, združením mladých.

Zjednotení v Piesni

autor: Katka Bolčeková

Spev, smiech, radosť, spoločenstvo, noví kamaráti, hudba, zážitky, aj takto vyzeral tento víkend v našom saleziánskom stredisku. Úžasná atmosféra a milí ľudia urobili túto akciu výnimočnou.

príprava na koncert

1. – 3. marca 2019 sa stretli v Dubnici nad Váhom detské zbory zo Šamorína, Dolného Kubína a Dubnice aby si spolu zaspievali a naučili sa nové piesne. Sústredenie začalo v piatok svätou omšou a pokračovalo zoznamovačkami a spoločnými hrami v Katolíckom dome.
V sobotu doobeda sa nacvičovali piesne na nedeľnú svätú omšu. Po obede začali prípravy na koncert, ktorý zanechal v poslucháčoch úžasný dojem a bol to nezabudnuteľný zážitok. Najväčší úspech zožala pieseň ,,Mamka Mária,, ktorú si zaspievali všetky tri zbory dokopy. Dokonca bola zbory podporiť aj Viki Tarabová, ktorá nedávno mala koncert v Kaťáku.
Končilo sa v nedeľu spoločným obedom a potom nezostávalo už nič iné ako sa rozlúčiť. Alica Šimurdová: „ Najväčší zážitok bol pre mňa keď sme spolu cvičili piesne a bola tam taká príjemná a pozitívna atmosféra.“
Sústredenia sa spolu zúčastnilo približne 90 detí a mladých a ako povedal pán farár po koncerte: „ Síce ste nespievali vo veľkom meste na velikánskom pódiu, ale dnes večer vás určite bolo počuť v nebi.“

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014-2020“, ktorú administruje IUVENTA- Slovenský inštitút mládeže.

Paulína Hírešová

Párty ako sa patrí

Svätý kňaz Ján Bosco. Otec a učiteľ mládeže.

Pre svojich chlapcov bol priateľ, vychovávateľ, spovedník, učiteľ a mnoho iného… Neskôr zakladateľ saleziánskej rehole, ktorej členovia sú aj tu, v Dubnici nad Váhom už jubilejný 50. rok. Vo štvrtok 31. januára sme slávili 131. výročie jeho narodenia pre nebo. Táto slávnosť začala sv. omšou v kostole sv. Jakuba v stredu, pokračovala štvrtkovou sv. omšou v kostole sv. Jána Bosca doprevádzaná mužským zborom a za účasti provinciálneho vikára, a vyvrcholila v nedeľu v Katolíckom dome udalosťou Slávnostná akadémia – Nebeská Párty.

O tom, že to bola skutočne párty , svedčila aj zaplnená sála, hudba, svetlá, tanečné kreácie členiek tanečného krúžku SCVČ Laura a divadelné vystúpenie don Bosco show, ktorého scenáristom a režisérom bol direktor don Pavol Piatrov. Programom zúčastnených sprevádzala moderátorská dvojica Juraj Bartoš a Mária Badačová. Medzi jednotlivými vystúpeniami si mohli zúčastnení pozrieť video o histórii pôsobenia saleziánov v Dubnici od ich príchodu až po súčasnosť, vypočuť si spomienky sestry FMA Márie Bartovej, ktorá pôsobila v Dubnici ešte v čase totality, a taktiež odkaz od hlavného predstaveného saleziánov don Angela Fernandéza Artimeho, ktorý poslal do sveta pre mladých odkaz: „Svätosť je aj pre teba!“. Zlatým klincom bolo už spomínané predstavenie. V ňom účinkovalo 52 hercov + 2 šepkárky všetkých vekových kategórii z prostredia Katolíckeho domu, kde každý stvárnil niektorého zo svätých. A tak sa k názvu Párty pridal prívlastok „nebeská“.

Na záver si mladí zo strediska pripravili poďakovanie pre saleziánov za ich veľkú službu v podobe ďakovného videa a očarujúcej torty s portrétom don Bosca od šikovnej Niky Huňovej. Poďakovanie však patrí každému, kto prišiel a tak dotvoril sebou samým túto veľkolepú oslavu. Bohu vďaka.

Svätý Ján Bosco, oroduj za nás!

AUTOR: Marek Hudec

FOTOGRAFIE: Veronika Jankechová

Laura Párty Pre Animátorov

Každý rok si spomíname na Lauru Vicuňovú v podobe Laura párty. Tak to bolo aj tentokrát. A keďže združenie Laura pôsobí 25 rokov nielen na Slovensku, ale aj v Dubnici nad Váhom, mali sme teda čo oslavovať. Ako na každej párty, ani tu nebola núdza o zábavu v podobe spoločných hier, smiechu, tanca a taktiež dobrého jedla. A aby sme si oprášili alebo načerpali nové vedomosti o Laure, nechýbal aj kratučký kvíz, pri ktorom sme sa poriadne zasmiali. Veľká vďaka patrí sestrám saleziánkam, animátorom a samozrejme našej Laure, ktorá je pre nás veľkým vzorom.

Autor článku: Veronika Kuľhová

Požehnané Vianoce aj Nový rok 2019

Tieto dni boli tu u nás v Dubnici a okolí tak viac spojené s predvianočnými spoveďami. Prostredníctvom tejto mocnej sviatosti, sviatosti zmierenia, sa Boh akoby „rodil“ v životoch rôznych ľudí. Tých, ktorých povzbudila vianočná nádej: že Ježiš nemal problém narodiť sa v maštali. A ak nemal problém prísť do maštale, rád príde aj ku nám. Ku každému jednému z nás. On vie prísť všade, kde je vítaný…

V mene celej saleziánskej rodiny v Dubnici nad Váhom vám všetkým, našim čitateľom aj priaznivcom, želáme požehnané prežitie sviatkov Narodenia Pána, aj celý Nový rok 2019.

A nech je u nás ten, ktorý v Betleheme vstúpil do nášho sveta, vždy vítaný… :)

Paľo Piatrov, sdb

Advent prichádza

Čo môže znamenať čečina, ozdoby, šišky a iný prírodný materiál, mnoho šikovných rúk a dokonca aj prvý sneh, a to všetko spolu na jednom mieste v Dubnici nad Váhom?

Jedine to, že Advent je za dverami (vlastne už tu). A tak, kto chcel a mohol prišiel si 1. decembra k sestrám saleziánkam vyrobiť adventný veniec. Niektorí skúšali po prvýkrát, iní už mali zabehnutú prax. Akciu už tradične organizovalo dubnické stredisko Laury, združenie mladých v spolupráci so SCVČ Laura. Vence vyrábali zástupcovia rodín spoločne, rodičia s deťmi alebo aj deti (či rodičia) samotní. Našli sa tu veľké, stredné, ba aj celkom maličké venčeky a každý originálny. Požehnať ich prišiel salezián don Anton Červeň.

Prajeme vám a modlíme sa, aby stretnutie každej rodiny pri adventnom venci bolo pre vás požehnaním a prípravou na narodenie Pána.

Opustili nás dvaja hokejbaloví velikáni

Musíme úprimne priznať, že z toho nie sme veľmi nadšení. Bohužiaľ však, ako to v dnešnom športovom svete chodí, hráčov svetovej triedy je málo a preto môžeme nad týmito rozhodnutiami prižmúriť očko. Určite bude platným členom pri výchove hokejovej mládeže na ďalekom východe (Aďka) a úspešne bude hájiť znak dvojkríža pri medzištátnych zápasoch na misii v Taliansku (Štellko). Aby som však stále neplakal, poďme trošku poďakovať…poďakovať Pánovi, že sme mali tú česť zahrať si s nimi, a to takmer každý týždeň od minulého leta.

Slušnosť káže začať pri dáme. Asi nikto by pri pohľade na toto krehké stvorenie nepovedal, aká zdatná hokejbalistka vie byť Aďa na ihrisku. Niet sa čo čudovať. Možno viacerí z vás neviete, že Aďa už dávno absolvovala to, čo čaká Štella v Turíne. Ešte predtým, ako si ju Pán povolal za nevestu, brázdila ľadové plochy s dvojkrížom na drese. Mám taký pocit, že vedľa neho bolo vyšité aj kapitánske C-čko. A kapitánkou bola aj u nás na ihrisku. Prítomnosť ženy, zvlášť rehoľnej sestry, dodávala nášmu mužskému, často zdravo agresívnemu, spoločenstvu potrebný pokoj a rozvahu. Naučila nás, že aj keď hokejbal niekedy dosť bolí, nemusí to byť až také zlé. Stačí byť len trošku ohľaduplnejším protihráčom. Koniec-koncov, hráme len pre radosť. Z našich úst razom vymizli slová, ktoré by z našich úst nemali vychádzať, do veľkej miery sa vytratili aj mená Ježiša a našej nebeskej matky. A aj keď niekedy letela loptička príliš vysoko a hokejka v hneve udrela o mantinel, vždy sa usmiala a povedala niečo povzbudivé. Naučili sme sa pri nej, že ak je aj žena hocijako fyzicky silná, vždy musíme my –mužské pokolenie, brať na ňu ohľad. A pri týchto situáciách sa odkryla krása Božieho plánu, ktorý nás stvorili rovnocennými, ale predsa rozdielnymi.

Ak Aďa stelesňovala pokoj, kľud a rozvahu, Štella môžeme označiť za čistý protiklad. Neľakajte sa – je to kompliment! Od sekundy, kedy sa ocitol na betónovej ploche, zmenil sa na nepoznanie. Úsmev razom vymizol a z jeho tváre a očí bolo čítať len túžbu zvíťaziť. Ak sa nepodarilo zvíťaziť v zápase, muselo sa podariť vyhrať každý jeden súboj. Poviem vám, Štello je pre každého protihráča testom trpezlivosti. Bol jednoducho vždy a všade. Zrazu ti niekto podvihol hokejku, zrazu ti niekto vypichol loptičku. Zabránil gólu a mihnutím oka už ohrozoval súperovu bránku. Jeho rozvaha sa prejavovala najmä v túžbe dať zo seba všetko. A myslím, že to je to, čo Štella charakterizuje aj ako saleziána-kňaza. Môžeme v krátkosti skonštatovať, že aj pri hre si zachoval salezianského ducha, ba čo viac, ešte ho viac živil. Stal sa nám príkladom toho, že všetko, čo robíme, máme robiť v prítomnosti Boha. Naučil nás, že šport je darom a je len na nás, akým spôsobom budeme Bohu vďační, že môžeme behať, skákať, hrať hokejbal, či iný šport.

Aďa a Štello. Typologicky odlišní hráči, každí s inými úlohami od svojho nebeského trénera. Don Bosco kedysi povedal, že na ihrisku spoznáš ich pravú tvár. A ich tvár je skutočná, radostná a plná dôvery v toho, komu slúžia. Sme radi, že cez úžasný šport aj nás priviedli o krôčik bližšie k svätosti.

Za všetko veľmi ďakujeme. Držte sa!

(Autor: Marek Strapko)

Zmeny u dubnických saleziánok

Tu na našej zemi sme iba pútnici na ceste do nebeského kráľovstva. Potvrdzuje to aj život rehoľníkov a rehoľných sestier. Dnes sú tu a zajtra inde.

O zmenách v komunite saleziánov sme už informovali. Týka sa to však aj dubnických sestier saleziánok. K 1. augustu sa z Dubnice sťahovali 3 sestry: sr. Lenka Pukajová do Šamorína, sr. Aďa Badíková do Michaloviec a sr. Ela Holá do Rožňavy.

Každá z nich tu urobila veľmi veľa dobrého. A so svojimi kvalitami budú veľkým obohatením pre ich nové komunity. Sprevádzajme tieto sestry v modlitbe.

Zmeny našťastie prinášajú aj vítanie nových sestier. Do Dubnice nad Váhom prichádzajú tri nové. Sr. Gabriela Bauerová prichádza z Michaloviec, sr. Elena Caunerová z Trnavy a sr. Františka Martinková z Nitry – Orechovho dvora. Podrobnejšie ich ešte predstavíme.

Nateraz len: sestry, vitajte a nájdite tu domov. Aspoň teda ten pozemský. Hej, vieme, že naozaj doma budeme až v Nebi. Ale taká predchuť Neba môže byť hádam už aj tu. A aj vďaka vašej prítomnosti… :)                            pp