Kde bolo tam bola, tam kde sneh nepadal, leží mesto Dubnica nad Váhom. Z toho, na prvý pohľad malého mestečka, vzišlo 7 statočných (2 boli cezpoľní, ale to teraz nie je dôležité), ktorí sa rozhodli do Dubnice (aj za pole) priniesť sneh. Tak ráno nastúpili do svojho červeného tátoša a vydali sa do krajiny za siedmimi horami a siedmimi dolinami hľadať sneh. Po príjazde do tohto mierne zahranične šľahnutého (ale naozaj len mierne šľahnutého) kraja zistili, že ani tam nemajú sneh. 
Keď už ale prešli takú neďalekú cestu, tak sa rozhodli aspoň vyliezť na jednu z tých siedmich hôr a poobzerať sa, kde by ten sneh mohol byť. Ten kopec sa volal Veľká Javorina. Na ich obrovské počudovanie sa už po pár metroch cesty hore začal objavovať sneh. S pribúdajúcou výškou pribúdal aj sneh a mráz. 
Na vrchole zistili, že jednému z nich, zmrzla pravá polovica tváre, aj s bradatou termoizoláciou.
To im bolo znamením, že sú na tom najlepšom mieste, na aké mohli len prísť hľadať sneh a samozrejme aj znamením, že sa treba zohriať a hlavne najesť.
Tak aj tak urobili. Všetci, čo nezmrzli, mali guláš, iba náš milý trpaslíček polievočku sŕkal, kým z neho všetok ľad neopadal. Keď z neho aj posledný kúsok ľadu opadol, vybrali sa späť k dolu k tátošovi. Cestou našli zázračné ovocie, ľadovú madarínku. Jeden z nich ju zobral a zjedol. To však nemal robiť, lebo bola začarovaná temným kúzlom. 
Poplietla mu hlavu a potom sa postavil proti zvyšku svojich priateľov. Začal do nich ten drahocenný sneh hádzať a tým svoje pomiatnutie rozširovať. Pomiatli sa teda všetci (okrem jedného, ale toho to aj tak nakoniec dostalo).
A začala sa obrovská vojna medzi nimi. 
Bojovali dlho, až kým kúzlo nezačalo pomaly vyprchávať. Nakoniec vyprchalo a pomstili sa tomu, čo mandarínku zjedol a kúzlo rozšíril. Pri tejto vojne si ani nevšimli, že už sú pri tátošovi, lebo sneh už priniesli aj dolu. Nasadli do tátoša a rozhodli sa ísť navštíviť tamojšiu kráľovskú rodinu na hrade Čachtice. 
Výstup na hrad bol takmer ťažší ako na horu (toho snehu zobrali až príliš a začal sa do nich fúkať), ale nakoniec to v zdraví zvládli. Nečakal ich tam ani kráľ, ani kráľovná, dokonca ani hrad. Iba zrúcanina a security pes, ktorý im bývalé sídlo kráľovskej rodiny s radosťou ukázal. Naši 7 statoční sa s ním aj zahrali. Kameň a drevo mu hádzali. 
Keď slnko už začínalo zapadať, security pes ich vyprevadil k hradnej bráne. Rýchlo zbehli k červenému tátošovi a potom rovno domov, rozniesť sneh, po ktorý tak neďaleko putovali. Doma všetok sneh rozniesli (aj za pole), ukázali sa domácemu Kráľovi a žili šťastne, až kým nezapadli… Filip Dian
A teraz o tom istom, ale v inej verzii… ;)
Vo štvrtok 3.1.2019 , keď ešte doznievajú posledné petardy a vybušniny, sa „sedem statočných“ z nášho strediska vybralo pozrieť krásy zimnej prírody na vrchu Veľkej Javoriny pri Novom meste nad Váhom.
Počty boli takmer vyrovnané – traja saleziáni a štyria mladí chalani. Všetcispoločne vystúpili na vrch, avšak každý jeden musel prekonať snehové záveje a omrznuté pravé líce štipľavým západným vetrom. Na vrchole ich síce nečakal panoramatický výhľad kôli hustej hmle a sneženiu, ale o to bol lepší pohľad do taniera na guľáš v tamojšej Holubyho chate. Po doplnení energie sa pobrali naspäť do dedinky Květná, odkiaľ aj vychádzali. Na záver si ešte skočili pozrieť bývale sídlo neslávne známej grófky Alžbety Báthoryovej – Čachtický hrad. Výlet sa ukončil sv.omšou v kaplnke u saleziánov. Za všetko patrí vďaka Bohu a zúčastneným za ich účasť. Marek Hudec
