275. výročie dubnických mariánskych pútí

/v ,

V roku 2017 si dubnická farnosť pripomína 275. výročie mariánskych pútí. Najstaršia písomná zmienka o Dubnici pochádza z roku 1193. V druhej významnej listine, ktorá pochádza z roku 1276 sa píše, že dubnický kostol je zasvätený sv. Jakubovi, apoštolovi. Veľký význam pre dubnický kostol mala socha Madony, ktorú v roku 1719 z Trenčianskeho hradu preniesli Ilešháziovci. Umiestnili ju v kaplnke kaštieľa. Pri prestavbe kúrie ju premiestnili na bočný oltár farského kostola.

V roku 1742 dal postaviť miestny farár Daniel Kolačáni na bočný oltár nové tabernákulum. Grófsky pár Jozef Ilešházi a manželka Terézia, keď vychádzali z kostola, sa zastavili pri bočnom oltári. Chceli si pozrieť tabernákulum, ktoré dali pozlátiť. Vtedy grófka zazrela aj starú sochu Panny Márie. Pri pohľade na sochu grófka povedala, že ju treba vymeniť za novú a krajšiu. Následne sa grófke Panna Mária tri noci vo sne zjavovala, pričom ona nemohla zaspať. Grófka pochopila, že Panna Mária si praje, aby táto socha zostala v kostole. So súhlasom manžela sochu nechala na mieste a ešte ju vyzdobila cenným rúchom, berlou a na hlavu jej dala zlatú korunu.

Úcta k Panne Márii začala rásť a ona začala rozdávať vo väčšej miere milosti. Veriaci, ktorí sa k nej utiekali a prosili ju, boli často vypočutí. Ako prvý zázrak sa vo farskej kronike spomína, že mladík Ján Šefranovič vložil do pravej ruky milostivej sochy Panny Márie bielu ľaliu, ktorá mala len puky a bola málo rozkvitnutá. Ľalia nemala tri dni žiadnej vlahy. Ľalia nielenže nevyschla, ale naopak, puky na nej rozkvitli. Panna Mária dala týmto znamenie, že ona je nebeská ľalia, ktorá pomáhala v minulosti a pomáha aj dnes. Jedným z ďalších zázrakov bolo uzdravenie dvojročného dievčatka Zuzany Pokornej z Dubnice. Počas šiestich dní bola úplne slepá a chromá. Jej rodičia učinili zasľúbenie Panne Márii Dubnickej. Choré údy a oči jej potreli olejom z lampy, ktorá horela pred milostivou sochou a dievča začalo vidieť i chodiť. Zápis je z 31. 1. 1758. V iných zápisniciach sa spomínajú zázraky, kde sa slepým vrátil zrak, chromí začali chodiť a barly odložili pri oltári. Niektorí sa uzdravili z epilepsie. Ďalší boli vypočutí, keď sa utiekali k Panne Márii v ťažkých životných situáciách. Svedectvá o uzdravení dokumentovali aj dary zo zlata, striebra a perál, ktoré vďační veriaci priniesli ako poďakovanie, za vypočutie ich prosieb. Niektoré dary boli uložené priamo na oltári v malých pyramídových skrinkách. Farská kronika obsahuje vyše 250 zázračných uzdravení a mimoriadnych udalostí. Posledný je zápis z roku 1779.

Vzhľadom na to, že na mariánsku púť do Dubnice začali chodiť pútnici z viacerých regiónov Slovenska čoraz vo väčšom počte, pôvodný kostol začal byť malý a nevyhovujúci. Z toho dôvodu dali trenčiansky župan Jozef Ilešházi a farár Daniel Kolačáni postaviť v rokoch 1754 – 1756 nový, väčší, súčasný Kostol sv. Jakuba. Žiaľ, za panovania cisára Jozefa II. (1780 – 1790) boli mariánske púte zakázané. Dary z oltára boli zvesené a v roku 1784 skonfiškované. V ďalších rokoch boli mariánske púte opäť obnovené. Vo farskej kronike sa spomína, že v roku 1921 prišlo do Dubnice na púť zvláštnym vlakom 650 ľudí z Moravy, Uherského Brodu. Z Trenčianskej Teplej išli pešo.

V roku 1950 štátne orgány mariánske púte opäť zakázali. Púte boli obnovené až po 40 rokoch. Na sviatok narodenia Panny Márie 8. 9. 1990 prvú sv. omšu o 17.00 hod. celebroval dubnický rodák vdp. Jozef Dvorský. Slávnostnú sv. omšu o 18.30 hod. celebroval významný kazateľ Dr. Jozef Vrablec z Nitry. V nedeľu sv. omšu celebroval Dr. Andrej Dermek SDB. Na týchto sv. omšiach sa v sobotu a nedeľu zúčastnilo okolo 7000 veriacich. Odvtedy sa v Dubnici nad Váhom každoročne pri príležitosti sviatku narodenia Panny Márie, začiatkom septembra, koná mariánska púť. V nasledujúcich rokoch slávnostnú sv. omšu celebrovali: Dr. Anton Hlinka, otec kardinál Ján Chryzostom Korec, arcibiskup Mons. Ján Sokol, ako i ďalší biskupi a kňazi z jednotlivých diecéz. Najčastejšie prichádza žilinský biskup Mons. Tomáš Galis.

V sobotu po slávnostnej sv. omši ide procesia na čele s biskupom k soche Panny Márie, ktorá je na Námestí Matice slovenskej. V sprievode ide aj dychová hudba, ako i skauti a mladí ľudia v krojoch, ktorí nesú zástavy. Mariánsky stĺp je pre Dubničanov veľmi vzácny a uctievaný. Počas prvej a druhej svetovej vojny sa tu často modlievali za ukončenie vojen i za ukončenie rôznych chorôb a epidémií. Socha Panny Márie je podobná ako v kostole. Kňazi sa snažia usmernovať ľudovú zbožnosť veriacich, a preto im pripomínajú, že nie Panna Mária, ale jedine Boh koná zázraky. Panna Mária sa za nás prihovára a oroduje za nás.

Pri príležitosti 270. výročia mariánskych pútí, v roku 2012, vydala Farnosť Dubnica nad Váhom publikáciu pod názvom Dubnická kniha zázrakov. Spracovali ju: dubnický rodák vdp. Mgr. František Mikuláš, PhDr. Ján Prišegem a Mgr. Drahomír Velička, PhD. Spomínaná kniha podrobnejšie opisuje históriu mariánskych pútí, ako i priebeh jednotlivých zázrakov a mimoriadnych udalostí.

(Štefan Antalík)

Nový direktor má byť pre Dubnicu živým donom Boscom

/v , , ,

V sobotu 1. júla pri večernej sv. omši bol provinciálom Saleziánov dona Bosca, don Jozefom Ižoldom, uvedený do úradu nový direktor don Pavol Piatrov. Počas homílie otec provinciál poukázal na niektoré typické črty direktora, ktorý má v rehoľnej komunite „zastupovať Krista“ a „byť živým donom Boscom v Dubnici nad Váhom“.

„Direktor zastupuje Krista, ktorý zjednocuje svojich v službe Otcovi. Je v centre komunity, brat medzi bratmi, ktorí uznávajú jeho zodpovednosť a autoritu. Jeho prvoradou úlohou je animovať komunitu, aby žila verne podľa Stanov a rástla v jednote. Koordinuje úsilie všetkých, pričom má na zreteli práva, povinnosti a schopnosti každého. Je priamo zodpovedný aj za každého spolubrata. Pomáha mu realizovať jeho osobné povolanie apodporuje ho v práci, ktorá mu je zverená. Stará sa aj o mladých a spolupracujúcich, aby rástli v spoluzodpovednosti za spoločné poslanie. V reči, v častom kontakte a v primeraných rozhodnutiach je otcom, učiteľom a duchovným vodcom“ (Stanovy SDB, č.55).

Po homílii nasledoval samotný obrad uvedenia do úradu, ktorý pozostával z prečítania menovacieho dekrétu hlavného predstaveného don Ángela Fernándeza Artimeho z apríla 2017, z nicejsko-carihradského vyznania viery nového direktora pred oltárom a z podpísania úradného dokumentu.

Po sv. omši otec provinciál navštívil miestnu komunitu, kde v bratskej atmosfére spoločne oslávili nového direktora, ale tiež meniny Petrov, Pavla, čerstvý bakalársky titul Janka Drgoňa a 88. narodeniny don Kosmála.

Don Piatrov pochádza zo Zvolena a má 43 rokov. Saleziánom sa stal v roku 1994 a za kňaza bol vysvätený v roku 2002. Ako salezián pôsobil vo viacerých mestách na Slovensku, posledné tri roky bol ekonómom v komunite v Michalovciach. Prijmime ho s otvoreným srdcom a podporujme ho v jeho neľahkom úrade svojimi modlitbami.

Zároveň ďakujeme don Jozefovi Ragulovi za jeho trojročné pôsobenie v tomto úrade a prajeme mu veľa Božieho požehnania na novom mieste v neďalekej Novej Dubnici, kde bude direktorom a správcom farnosti.

Zloženie saleziánskej komunity a krátke životopisy spolubratov nájdete tu.

(don Peter Štellmach SDB)

 

 

Saleziánska gardenparty alebo ako sme Pomocnicu oslávili

/v , , , ,

24. máj je v saleziánskej rodine významný deň. V tento deň má sviatok Panna Mária Pomocnica, ktorú uctieval zakladateľ saleziánov don Bosco.

Oslava dubnickej saleziánskej rodiny sa z pracovného týždňa posunula na najbližšiu nedeľu, aby sa jej mohli zúčastniť všetci jej členovia a sympatizanti.

Počas oslavy sa prezentovala ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia so svojimi šikovnými žiakmi od škôlkarov až po „veľkých“ školákov. Po nich prezentovali svoj talent deti, ktoré navštevujú Súkromné centrum voľného času Laura. Dievčatá z tanečného krúžku zaujali deti natoľko, že pod pódiom ich nasledovali ďalšie budúce tanečníčky.

K rodinnej oslave patrí aj chutné jedlo, ktoré bolo tento rok na profesionálnej úrovni. O grilovačku sa postaral brat Jána Drgoňa, ktorý so svojim tímom pripravili kuracie špízy. Okrem jedla boli pre deti a rodiny pripravené stanoviská, kde mohli získať odmenu.

„Na oslave nechýbal rodinný duch, atmosféra bola uvoľnená. Jedlo bolo fantastické a vystúpenia detí tiež,“ zhodnotila oslavu jedna z účastníčok.

(Klára Kubištelová)

Celú fotogalériu si môžete pozrieť na našej facebookovej stránke.

Naši prvoprijímajúci prijali najväčší Dar

/v ,

Prvoprijímajúce deti sa konečne dočkali svojho dňa „D“. V sobotu 27. mája 2017 sa priestranstvo pred farským Kostolom sv. Jakuba zaplnilo deťmi a ich príbuznými. V slávnostnom sprievode deti prišli do krásne vyzdobeného kostola. Ich duše vyzdobené milosťou sviatosti zmierenia prijali najväčší dar – Ježiša v Eucharistii. Na záver sa rodičia i deti poďakovali pánu farárovi Mariánovi Bielikovi SDB za celoročnú prípravu počas nedeľných svätých omší a pravidelných katechéz. Vyjadrili vďaku Petrovi Štellmachovi SDB za mesačné stretnutia, ktoré im pripravil spolu s animátormi. Venovali tiež kvietky vďaky svojim katechétkam za prípravu v škole.

A čo je najkrajšie? V nedeľu to nevzdali a takmer v plnej zostave zaplnili obidva kostoly, aby vo farskom spoločenstve znova prijali Ježiša do svojho srdca.  Po sv. omši, pri krátkej videoprezentácii, si  s chuťou zaspievali, podobne ako na svojom prvom sv. prijímaní.

Stanislava Prítrská

Naši prvoprijímajúci zažili Božie milosrdenstvo

/v ,

Nedeľa Božieho milosrdenstva mala pre deti našej farnosti pripravujúce sa na prvé sväté prijímanie osobitný význam. Trinásti z nich prijali sviatosť krstu a 122 detí zažilo prvýkrát milosť sviatosti zmierenia.

Pod obrazom Božieho milosrdenstva zanechali malý ovčinec. K ikone Ježiša dobrého pastiera si každý položil ovečku so svojím menom. Prvá svätá spoveď vo väčšine detí vyvolávala bázeň aj zvedavosť aké to bude. Hlboké výdychy, úsmev na tvári a spokojnosť sprevádzali slová:

„Nabudúce sa už nebudem báť.“ „Cítim akoby niečo zo mňa spadlo.“ „Cítim v srdci pokoj.“ „Cítim sa taká očistená.“ Spokojnosť vyjadrili aj spovedajúci kňazi: „Deti boli pekne pripravené.“ „Radosť spovedať….“

Na záver deti spolu s pánom farárom Bielikom symbolicky spálili „ťaháky s hriechmi“. Vyjadrili tak dôveru, že na ich vyznané a oľutované hriechy, ktoré zhoreli v ohni Božieho milosrdenstva , si už Boh nespomenie.

(Stanislava Prítrská)

Program veľkonočných sviatkov

/v , ,

Na veľkonočný pondelok sa pre mladých chystá výlet a lyžovačka.

 

Ples rodičov a priateľov školy vo veľkom štýle

/v , , ,

Plesová sezóna je v plnom prúde, a zahanbiť sme sa nechceli dať ani my. Jedenásteho februára  nadišla príležitosť aj pre rodičov a priateľov našej školy, aby sa spolu dosýtosti zabavili. Aj tohtoročný ples organizovala už tradične Rada rodičov školy. Ale predsa len v niečom výnimočný bol, totiž prvýkrát sa konal v priestoroch reštaurácie Lavante, čo si pochvaľovali všetci zúčastnení. O celkovej spokojnosti hovorí aj počet zúčastnených, ktorých bolo až 180.

Ples sa rozbiehal už tradičným privítaním, keď zúčastnené dámy dostaly drobný darček vo forme kozmetiky a páni zasa pohárik domácej pálenky. Oficiálne privítali hostí riaditeľka školy pani Monika Pastieriková, predseda rady rodičov pán Peter Burian a direktor saleziánov don Jozef Ragula. Po krátkych príhovoroch nastal čas kultúrneho programu. V pôsobivom vystúpení sa predviedli členovia folklórneho súboru Kolíska, v ktorom sa angažujú aj viaceri žiaci našej školy. Ich vystúpenie bolo príjemným nabudením do celého večera.

O ďalšiu zábavu sa už starala hudobná skupina Melody, ktorá svojim umením bavila hostí až do nasledujúceho rána. Samozrejme s občasnými prestávkami, ktoré mali tiež svoje opodstatnenie. Najskôr sa podávala bohatá večera, neskôr mali účastníci možnosť navštíviť bufet a venovať sa rozhovorom v kruhu priateľov, a napokon o polnoci na všetkých čakalo aj milé prekvapenie – pečené prasiatko.

Počas večera si účastníci mohli zakúpiť aj lístky do tomboly. Tento rok na nich čakalo 77 hodnotných cien, ktoré vzbudili všeobecný záujem a po lístkoch sa len tak zaprášilo. Síce nemohli vyhrať všetci, ale radosť to nevzalo nikomu. Zábava pokračovala až do bieleho rána, kedy sa účastníci – unavení, ale spokojní – rozchádzali domov.

Za túto vydarenú zábavu chceme poďakovať najmä Rade rodičov školy, ktorá sa do organizácie vložila skutočne naplno. Zodpovedne celý ples pripravovali, čo nakoniec prinieslo aj vytúžené ovocie. A tiež chceme poďakovať aj starším žiačkám, ktoré boli ochotné pomôcť v šatni a pri iných drobných úlohách. Pevne verím, že naozaj všetci odchádzali domov spokojní, a mám nádej že sa opäť stretneme pri iných pekných akciách našej školy.

(don Jozef Ragula SDB)

Spoločne sme oslávili sviatok don Bosca

/v ,

Oslavy dona Bosca trvajú v Dubnici celý týždeň, ale ich srdcom bola slávnostná sv. omša celej saleziánskej rodiny v utorok 31. januára, keď sa don Bosco „narodil pre nebo“, v kostole, ktorý je zasvätený práve tomuto inšpiratívnemu svätcovi. Prinášame vám zopár fotografií z osláv v našej saleziánskej farnosti.

(foto: Ján Rajec)

Prvoprijímajúce deti spoznali don Bosca

/v , ,

V poradí už štvrté nedeľné popoludnie pre prvoprijímajúce deti sa nieslo v duchu osláv don Bosca, ktorý považoval deň prvého svätého prijímania za najdôležitejší v živote dieťaťa.

Po úvodnej scénke o sne Janka Bosca z deviatich rokov nasledovali aktivity, pri ktorých deti vedené svojimi animátormi spoznávali rôzne epizódy z detstva dona Bosca. Mohli si pozrieť kúsok filmu z jeho života, pomodliť sa v taliančine, vyskúšať si kaukliarske kúsky ako chodenie na chodúľoch či výrobu ovocného pohára so šľahačkou. Aj viacerí rodičia zostali so svojimi deťmi a so záujmom sledovali aktivity svojich detí alebo len tak popíjali kávu a rozprávali sa medzi sebou.

Na záver sa v scénke predstavila mamka Margita, ktorá pripravila Janka Bosca na jeho prvú sv. spoveď a prvé prijímanie. Po spoločnej fotke a požehnaní dostali deti dve ponuky na február, keď bude pre ne pripravený detský karneval (12.2.) a jarný prímestský tábor (27.2.-2.3.).

Po piatich rokoch ožilo divadlo

/v , , ,

Divadelnou hrou od svetoznámej spisovateľky a dramatičky Agathy Christie prerušil novovzniknutý divadelný súbor päťročnú prestávku. Najhranejšiu detektívku Agathy Christie Pasca na myši si prišlo začiatkom januára pozrieť približne 200 divákov. Dvojhodinové predstavenie v dvoch dejstvách si niektorí diváci museli doslova odstáť pre nedostatok miesta.

„Divadlo bolo z môjho pohľadu veľmi zaujímavé. Keďže poznám hercov, páčili sa mi zadelené charaktery postáv. Určitým spôsobom bolo humorné, no vražda vo mne vyvolala reálne emócie. Klobúk dole všetkým, ktorí sa na vytvorení tohto predstavenia podieľali“, hodnotí divadlo Katarína, ktorá dúfa v obnovenie divadelných predstavení.

Novovzniknutý divadelný súbor v počte osem členov si pod režisérsky patronát vzali Alžbeta Kubištelová a Peter Štellmach SDB. „S nácvikom sme začali už začiatkom septembra kvôli náročnosti celého divadla. Počas skúšok som mala trochu strach, či to zvládneme nacvičiť. No všetci sa do toho pustili s odhodlaním a zvládli sme to. Na všetkých som naozaj veľmi hrdá,“ zhodnotila premiéru režisérka.

Divadlo by však nebolo divadlom bez kulís, poriadneho nasvetlenia či nazvučenia, hudby a upútaviek. A tak veľkú vďaku po predstavení venovali divadelníci Jánovi (Bobemu) Drgoňovi SDB, ktorý sa vo veľmi veľkej miere zaslúžil o kulisy, ozvučenie a osvetlenie, Michalovi Granátovi (jednému z hercov), ktorý skomponoval k divadlu skvelú hudbu a takisto súrodencom Sieklovcom, ktorí pomáhali či už s kulisami, ozvučením, alebo propagáciou.

foto: Veronika Sieklová