CYCLOCROSS 2021 úspešne za nami

Po ročnej prestávke sa saleziánska komunita spolu s animátormi a dobrovoľníkmi rozhodla opäť usporiadať už 4. ročník cyklocrossových pretekov, CYCLOCROSS 2021. V sobotu, 18. septembra 2021, sa priestranstvo za kostolom sv. Jána Bosca premenilo na pretekársku dráhu ktorá merala 700 m. Súťaž bola rozdelená do 5 kategórií, 1 dievčenská, 3 chlapčenské a 1 kategória stredoškolákov, vysokoškolákov a pracujúcich.

Príprava cyclocrossu začala už v piatok poobede. Ochotní animátori spolu so saleziánmi vybudovali členitú a miestami náročnú závodnú trať, ktorá preverila aj tých najzdatnejších športovcov. V sobotu ráno organizačný tím celú akciu aj počasie vložil vo sv. omši do Božích rúk. Po jej skončení sa prípravný tím rozdelil na menšie skupiny, ktoré zabezpečovali a dohliadali na hladký priebeh celého podujatia. Niektorí pripravovali občerstvenie v podobe chutných bagiet, iní sa starali o správne vyplnenie prezenčnej listiny a rozdelenie účastníkov do súťažných kategórií. Okrem toho bolo potrebné mať aj ľudí priamo v teréne. Nesmeli tu chýbať traťoví rozhodcovia, zapisovači časov, mediálny tím a zdravotník.

Približne o 9:30 sa to všetko začalo. Účastníci s dávkou odvahy a adrenalínu očakávali odštartovanie svojej kategórie. Hneď na úvod sa predstavila kategória dievčat. Aj keď v tomto ročníku bola jediná dievčenská kategória, nechýbali napínavé momenty boja o výsledný čas, ktorý zohral dôležitú úlohu pri konečnom umiestnení. Chlapčenských kategórií bolo niekoľko. V kategórii mladších chlapcov sa predstavilo veľa favoritov, ktorí bicyklovali za medailovým umiestnením. Spočiatku sa zdalo, že medailové pozície sa budú ťažko rozdeľovať. K tejto dileme však dopomohlo posledné kolo, kde sa stali víťazi tí, čo si rozumne rozložili svoje sily. V kategórii starších chlapcov bolo napätie rovnaké. V prvom kole sa predpokladalo, že najlepší chlapci si udržia popredné priečky až do posledného kola. No v poslednom kole sa všetko zmenilo. Niektoré časy boli tak vyrovnané, že na druhom mieste sa umiestnili dvaja pretekári. Posledná najstaršia kategória chlapcov bola najzaujímavejšia, tým, že v nej súťažila aj pretekárka, Lucia Hudoková. Do kategórie stredoškolákov, vysokoškolákov a pracujúcich boli zaradení niektorí rodičia, saleziáni a animátori.

Všetci prítomní si prišli na svoje. Najmenšie deti vyskúšali prekážkovú dráhu, súťažiaci zabojovali o medailové pozície a rodičia sa tešili z výkonov svojich detí. Zároveň jesenné počasie dotvorilo neopakovateľnú atmosféru a podmienky pre uskutočnenie závodu. Ďakujeme všetkým, ktorí sa zúčastnili a už teraz ste srdečne pozvaní na ďalší ročník.

Výsledná listina medailových pozícií:

Kategória Dievčatá (2010-2011)

PoradieŠtartovné čísloČas
13356:16Katarína Gombárová 
22166:24AdelaKoyšová
33788:42BarboraBenková

Kategória Chlapci mladší (2012-2014)

Poradie Štartovné číslo Čas
12573:31MichalRajec 
23213:33MatúšStrapko
33733:46StefanKoperniech

Kategória Chlapci starší (2009-2011)

Poradie Štartovné číslo Čas
13939:18MatejLiška
233710:40MatejRajec 
238810:40QuidoMichalička
338311:37AndrejPoruban

Kategória Chlapci najstarší (2007-2008)

Poradie Štartovné číslo Čas
135510:35LuciaHudoková
237610:57FilipKoyš
334612:33TobiášChudo

Kategória Stredoškoláci a pracujúci

Poradie
1Barbora Gombárova
2Robert Pham
3Vladimír Plášek

autor: Vladimír Plášek, Jaroslav Minárik

foto: Barbora Gombárová

Hľa robím, všetko nové… Vedie nás nádej

Niekoľko vecí je nových aj v našom Kaťáku. Na poschodí sme dali nové elektrické rozvody a vymaľovali kaplnku. Vymaľovali sme jednu stenu, aby bol biely podklad pre fotografiu bl. Titusa Zemana. Teraz sa už táto miestonoť právom môže volať “Titusovka”. Korytnačka Giovanni je na zimu u nás v dome, predsa len je tu teplejšie a má si ju kto všimnúť :). Dali sme tabuľky s rozpisom časov pre stretká a aktivity v jednotlivých miestnostiach, už len aby boli povolené :). Okrem toho sme dokončili pár drobných opráv. Dokúpili sme veci na upratovanie, aby sme po otvorení lepšie udržiavali poriadok :)

Vlado Plášek sdb

Pripájam aj staršiu fotku z rekonštrukcie športového skladu, keď ešte situácia dovoľovala stretávanie sa :)

Objavili sme poklad Ánd alebo netradičný tábor za nami

Okolo 50 šikovných objavovateľov pokladov z Dubnice nad Váhom a okolia sa od 15.-18.2.2021 zúčastnilo netradičného prímestského tábora: Objav poklad Ánd. A veruže sme ich objavili dosť!

Každý deň si deti vyzdvihli na dohodnutých miestach danú časť denníka objaviteľa. V ňom cez rôzne úlohy, hádanky, výzvy odhaľovali príbeh jedného dievčaťa y Južnej Ameriky, pod horami Andy. Áno, tušíte správne, bola to Laura Vicuňa a spolu s ňou deti objavili mnoho pokladov.

Prvý deň bola naším pokladom rodina a miesto, kde žijeme. Mladí objavovatelia nakreslili množstvo krásnych rodinných hier, spoznávali historické pamiatky svojho mesta a všetko dokumentovali fotkami, ktoré posielali na táborový mail. Večer sme sa ešte stretli na spoločnom zoom-e, kde sme sa mohli trochu osobnejšie podeliť so svojimi zážitkami a naučiť sa hymnu tábora.

V utorok prekročili spolu s Laurou Andy a dostali sa z Chile do Argentíny. Tu našli ubytovanie na ranči Manuela Moru. Bol to náročný deň, no predsa plný radosti, slobody pri hľadaní zvieratiek ukrytých po celej Dubnici. Niektorí sa zvládli zapísať aj do vrcholového denníka Ánd na Kalvárii. Popritom všetkom si nezabúdali chrániť svoj najväčší poklad – čisté srdce, aj tým, že sa usilovali častejšie používať slová: ďakujem, prosím, prepáč.

Poklad, ktorý sme objavili tretí deň bola škola a priateľstvo. Zisťovali sme mnoho zaujímavých vecí u seba doma, ale aj vonku, hrali sme sa rôzne hry a spolu sme sa snažili byť stále lepšími. Dokonca sa mnohí z nás pripojili aj na táborovú online sv. omšu.

Posledný deň tábora sa niesol v znamení hľadania najväčšieho pokladu – neba, aj za cenu obetí. Museli sme vynaložiť trpezlivosť, odvahu, vytrvalosť pri viacerých úlohách a popritom si dávať pozor na Manuela Moru. Večer sme sa opäť stretli na zoom-e, kde sme spolu oslávili Laurino (aj naše) víťazstvo, každý s tým, čo sa mu podarilo „ukuchtiť“ a vyrobiť podľa návodov. Pozreli sme si televízne noviny o tábore, ktoré pripravili naši animátori a konečne sme mohli otvoriť obálky, ktoré sme si ráno prevzali spolu s poslednou časťou denníka objavovateľov. Okrem malého darčeka v ňom bol aj obrázok Laury poskladaný z našich fotiek, lebo aj my sami sme pokladom.

Podujatie realizovali v spolupráci Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom, Domka, združenie saleziánskej mládeže, stredisko Dubnica nad Váhom a SCVČ Laura.

Čo všetko sa dialo počas … ?

Všade okolo nás to hýri informáciami o súčasnom svete počas „koronakrízy“. Stále počujeme slová ako koronakríza, pandémia, stop všetkým akciám, … a ako inak, aj my sme museli stopnúť činnosti, pri ktorým sme sa vedeli mnohí odreagovať a oddýchnuť si.

Síce sa stopla činnosť v strediskách, no my sme sa, aj napriek vtedy aktuálnemu stavu,
nedali zastrašiť a pokračovali sme online !

Prebiehali :
– online stretká,
– súťaž od IamBonDosco,
– opravy na hokejbalovom ihrisku,
– vytvoril sa úžasný projekt ORATKO ONLINE, ktorého súčasťou bola niekoľkokrát aj Dubnica,
– naši kňazi vysielali omše cez náš youtube kanál (Saleziánske stredisko Dubnica nad Váhom),
– modlili sme sa za nášho animátora Mareka Moška,
– či mnohé iné aktivity.

Jedna z úloh zo súťaže od IamBonDosco – úlohou našich komunít bolo dabovanie scény (ľubovoľný výber scény) z filmu Winnetou na tému Názov mládežníckeho strediska – KAŤÁK

FMA KOMUNITA -PRIJATIE VÝZVY

SDB KOMUNITA -PRIJATIE VÝZVY

Ďalšou z úloh bolo vytvoriť jeden deň na tábore počas tej – veď viete počas čoho. My sme si zvolili pobytový tábor a tému Hollywood.
Tu by sme sa chceli poďakovať Harňákovcom (Harňák s.r.o), že nám dovolili natočiť časť videa v ich menšom autobuse.

Autor: Veronika Jankechová, Zdroj: youtube.com, facebook.com, saldub.sk

Sviatok Pomocnice

V nedeľu, dňa 24.5. 2020, sa na farskej záhrade v Dubnici nad Váhom mala už tradične konať oslava Panny Márie, Pomocnice kresťanov, no tento rok to situácia ohľadom Covidu-19 zariadila inak.

Saleziánska rodina každoročne oslavuje sviatok Pomocnice vo veľkom štýle. Nikdy nechýba pohostenie, bohatý detský program, príjemné popoludnie no najmä sila spoločenstva, ktoré pri každom väčšom stretnutí dokáže celá saleziánska rodina vytvoriť.

V dnešný deň sa na rozdiel od predchádzajúcich rokov síce poskromne, no za to vo veľkej dôvere v silu modlitby stretli viacerí, aby Bohu odovzdali svoje vďaky, prosby a úmysly spoločnou modlitbou ruženca.

Pokiaľ Márii túžite i vy odovzdať svoje radosti či starosti, neváhajte sa na ňu obrátiť s osobnou modlitbou, určite vypočuje každú vašu prosbu.

Liturgické slávenie Sviatku Panny Márie, Pomocnice kresťanov sa z dnešného dňa presunulo na zajtra 25.5. 2020

Mária, Pomocnica kresťanov * oroduj za nás!

Spoločne sme došli do cieľa :)

Zvládli sme to! Dnes sme všetci spoločne došli do cieľa a zvíťazili nad hrou Jumanji.

Ráno to vôbec nevyzeralo tak optimisticky, najmä po tom, čo sa niektorí animátori napili z fľaše, ktorú poslal Záškodník. Ako sme mnohí očakávali, trochu ich priotrávil a zmenil na svojich pomocníkov. Oni zajali nášho Alana – jedného z animátorov a dôležitých hráčov hry. Našou jedinou nádejou bol veľmi drahý liek. Deti však preukázali veľkú odvahu i vytrvalosť pri získavaní mincí na záchranu obľúbených animátorov. Museli odtiahnuť slona (auto), zostreliť dinosaura obrovským prakom, strieľať z luku, loviť ryby, vyhrať súboj s obrými vatovými tyčinkami či kohutie zápasy, a ešte všeličo iné. Zvládli to skutočne bravúrne, uzdravili sme animátorov, vyslobodili Alana a chceli sme mu predviesť aspoň jednu z úloh, ktoré sme podstúpili. Vybrali sme si preťahovanie lanom, chlapci proti dievčatám: tri-dva-jedna-štart… a PRÁSK… lano sa roztrhlo a všetci popadali na zem. Čo dodať – deti sú skutočne silní hráči :)

Po sv. omši a malej obednej prestávke prišla na rad posledná výzva Jumanji. Museli sme sa spoločne prepracovať ku krabičke v strede telocvične. V ceste sme sa posúvali hádzaním „6“ na kocke, no miestami nás zastavili rozličné úlohy: Spočítať všetky jednotky na vysvedčení, ktoré skupinka dostala, vytvoriť zo seba nápis JUMANJI, byť minútu úplne potichu alebo sa opäť brániť proti moskitom, či jedovatej rastline, ktorá sa nám v telocvični veľmi rozrástla.

Ako sa tiež dalo očakávať, vzhľadom na šikovnosť detí, všetko spoločne zvládli. V krabičke sme našli zvonec, na ktorý všetci štyria animátorskí hráči – zástupcovia skupín, spoločne zazvonili a začali padať balóny a cukríky. Takto veselo sme ukončili náš dlhý boj o prežitie v Jumanji. Hru potom animátori zakopali. Veríme, že spolupráca, priateľstvo, odvaha i vytrvalosť, ktoré sme museli tento týždeň preukázať, v nás ostanú aj v ďalších dňoch.

Ďakujeme všetkým, ktorí akokoľvek prispeli k týmto pekným zážitkom: odvážnym animátorom a deťom, všetkým, ktorí čistili zablatené topánky unaveným bojovníkom, aj tým ktorí všelijakými dobrotami sýtili vďačných animátorov a mnohým ďalším. A najmä Pánu Bohu, ktorého požehnanie a ochranu cme cítili celý tábor :)

autor: Fany Martinková fma

Toto podujatie realizovala Domka, združenie saleziánskej mládeže v spolupráci s Laura, združenie mladých.

Vytrvalo hráme ďalej

Napriek ukradnutej hre sme dnes znova prišli na tábor, v nádeji, že ju akosi získame. Museli sme však preukázať veľkú dávku vytrvalosti. Už pri rannej modlitbe sme si stanovili ciele, ktoré chceme počas pôstu dodržať. Potom sme našli odkaz od Záškodníka, ktorý nám hru včera ukradol. Zavolal nám na vojenský telefón a požadoval za hru výkupné v podobe sladkostí.

Deti s ním vyjednávali, no nakoniec vyslali z každej skupiny zástupcu, ktorý mu v kufríku doniesol 20 sladkostí. Za výkupné sme dostali hru a znovu prišlo na hádzanie kockou. Hra nám vyslala odkaz: „Z dňa sa stáva noc, rozmýšľať musíš moc“ a v telocvični sa zhaslo. Svetlo sme získali poskladaním Ubonga potme. Ďalší hod kockami nám priniesol tento odkaz: ,,Nenechaj si ruky zhniť, poď si niečo vyrobiť“ a tým sa začali dielničky, počas ktorých si deti mohli vyrobiť rôzne zvieratká.

Po poobedňajšom odpočinku sme znova hádzali kockou a hra nám vyslala odkaz: ,,Teraz nastal správny čas, spolupráca volá zas.“ Skupinky spolupracovali v rôznych vyzývačkách. Neskôr sme hrali aj vybíjanú: deti proti animátorom. Nestihli sme však dohrať, pretože do telocvične vtrhol Záškodník a ukradol nám táborovú poštu a s ňou uniesol aj jedno dieťa. Jeho pomocník sa však pridal na našu stranu a ukázal nám mapu, v ktorej bola vyznačená tajná skrýša.

Štyria hráči vybrali z každej skupinky jedno dieťa a spolu išli do Záškodníkovej skrýše. Ostatné deti všetko sledovali cez videohovor na premietacom plátne. Podľa mapy sa nám podarilo nájsť Záškodníkovu skrýšu, v ktorej boli jeho plány na pokazenie tábora, unesené dieťa aj s táborovou poštou a taktiež aj samotný Záškodník. Vybrané deti aj s hráčmi ho zviazali a priniesli do telocvične, kde sme ho uväznili, kým hru nedohráme a on nezmizne spolu s ostatnými katastrofami. 

Potom nasledovala naša celotáborová hra, ktorá mala preveriť našu vytrvalosť. Cieľom hry bola spolupráca detí, aby ich animátori nepochytali skôr, ako donesú papieriky, ktoré získali od ostatných skupiniek do svojej skupinky. Nakoniec sme deťom rozdali táborovú poštu a v nádeji, že zajtra hru dokončíme, sme aj s požehnaním ukončili náš deň.

Autori článku: Nika Š., Saška B.

Toto podujatie realizovala Domka, združenie saleziánskej mládeže v spolupráci s Laura, združenie mladých.

Odvážili sme sa pokračovať

Dnešný druhý deň tábora sa niesol v znamení odvahy. Tú sme museli preukázať hneď od začiatku, keď sme prišli ešte o hodinu skôr ako včera a odchádzali na dobrodružnú výpravu za strateným hráčom do Žiliny.

Cesta autobusom bola veselá, plná odvahy a spevu, no ten niektorých trochu prešiel, keď videli prvý cieľ našej cesty – vyhliadku Dubeň.

Predsa sa nám však podarilo vyjsť hore a väčšina sa odvážila vyliezť aj na vyhliadkovú vežu. Sáru – chýbajúcu hráčku, sme tam žiaľ nenašli. Skúsili sme napriek tomu pokračovať v hre, ale podvod nás vyšiel draho. „Nemal si ísť zasa, bude z teba prasa,“ odkázala hra a nám k zablateným topánkam pribudli aj prasačie rypáčiky.

 Po svätej omši u bratov Saleziánov v Žiline a obedňajšej prestávke sme Sáru napokon objavili priamo medzi nami. Snažili sme sa jej dodať odvahu, aby s nami dohrala hru Jumanji a zbavila nás tak vypustených pohrôm.

Hod kockami však priniesol jedovaté, mäsožravé rastliny, ktorým sme sa šťastlivo ubránili, no po ďalšom  hode prišla opica a tá nám ukradla hracie kocky. Hoci hneď utiekla, našli sme ju ľahko podľa odhodených banánových šupiek. Za ich poupratovanie nám zmizli rypáky a opica bola nakoniec ochotná vrátiť nám aj kocky za množstvo úloh, ktoré sme splnili.

Šťastie sa nám však v Jumanji akosi vyhýba. Keď sme už konečne držali kocky a vyberali hru, zrazu nám ju ktosi neznámy vytrhol a utiekol s ňou preč. Náhodou mu však vypadla akási dopravná kartička, vďaka ktorej sme zistili, že pochádza z Dubnice nad Váhom. Zajtra teda bude pokračovať naše dobrodružstvo tu, veríme, že tentokrát budeme mať už viac šťastia.

autor: Fany Martinková fma

Toto podujatie realizovala Domka, združenie saleziánskej mládeže v spolupráci s Laura, združenie mladých.