Tradičnú púť sme zakončili otvorením oratka

Aj tento rok sa naše farské spoločenstvo zúčastnilo tradičnej mariánskej púte k milostivej soche Panny Márie. Tohtoročné zakončenie púte však nebolo také obyčajné. V nedeľu popoludní totiž zaplnili saleziánsky dvor deti s rodičmi, animátormi a celou saleziánskou rodinou. Získavaním bodov v najrôznejších súťažiach si tak deti mohli vybojovať zaujímavé ceny, dospelí sa porozprávať pri káve či koláči, alebo si zahrať so svojimi ratolesťami futbal či spoločne si zasúťažiť. Spoločne tak otvorili nový školský rok v oratóriu (Kaťáku), ktorý aj tento rok ponúka mnoho pravidelných akcií.


 

Dubnická púť

Prinášame Vám niekoľko záberov z tohtoročnej púte.

Stretká a krúžky u sestier saleziánok – odštartované!

Spoločenské hry, vystúpenie psíkov či lákavá tombola. To všetko čakalo na deti a ich rodičov, ktorí spolu s animátorkami, animátormi a saleziánkami prišli 8. septembra otvoriť nový školský rok v Súkromnom centre voľného času (SCVČ) Laura.

Tohtoročnú ponuku SCVČ Laura predstavuje jeho riaditeľka sestra Daniela Oremová: „Tento rok ponúkame deťom spolu 13 krúžkov, medzi ktoré patria napr. divadelný, šachový, gitarový, a modelársky krúžok, no nechýbajú ani tanečný a volejbalový krúžok, či doučovanie z matematiky. “ Okrem krúžkov bude počas školského roka fungovať i viac ako desať stretnutí rovesníckych skupín.

Pokiaľ ste seba alebo svoje ratolesti na krúžok prihlásiť nestihli, poponáhľajte sa. Vyplnenú prihlášku treba odovzdať u sestier saleziánok do 15. septembra.

Zoznam všetkých krúžkov a rovesníckych stretiek spolu s výškou poplatku nájdete na prihláške. K nej sa dostanete buď na stránke saldub.sk v kolónke mládež – SCVČ Laura, alebo si prihlášku môžete osobne vyzdvihnúť v kostole či u sestier saleziánok.

Pätica saleziánov zloží svoje večné sľuby v Košiciach

Saleziáni dona Bosca vás pozývajú na slávnosť, pri ktorej Tomáš Danko, Marek Pančura, Vladimír Plášek, Peter Roth a Marek Vaško zložia svoje večné sľuby do rúk provinciála dona Jozefa Ižolda, SDB. Slávnosť sa uskutoční 10. septembra o 11:00 hod. v Kostole Svätej rodiny v Košiciach na Sídlisku Dargovských hrdinov.

sluby_sdb

Na dôležitú chvíľu skladania večných sľubov sa pripravovali počas uplynulého školského roka a ešte intenzívnejšie posledné dva týždne, ktorými ich sprevádza don Pavol Seman, SDB.

Postupne navštívili mnohých saleziánov a členov saleziánskej rodiny vrátane zástupcov VDB a ASC. Počas presúvania sa z jedného kraja Slovenska na druhý navštívili svojich rodičov v Humennom, Poprade, Banskej Bystrici, Bratislave a Šamoríne. „Jednotlivé dni prípravy boli veľmi pestré. Každé dopoludnie sme mali prednášku na tému zasvätenia a sľubov poslušnosti, chudoby a čistoty a tiež debatu, ktorá pomáhala vzájomne sa pozdieľať, ako prežívame toto zasvätenie sa Pánovi,“ hodnotia mladí spolubratia.

Aktuálne sa pätica saleziánov nachádza na duchovných cvičeniach na Orave v Slanej vode, kde vrcholí fáza ich prípravy na doživotnú profesiu v hlbokej blízkosti Pána.

vecne sluby

(zdroj: www.saleziani.sk)

Keď sa oslavuje dar

Prirodzenou súčasťou osláv sú dary v akejkoľvek podobe. Sú to kvety, prípadne torty alebo aj niečo veľmi hodnotné. Dary sa dávajú. My sme jeden významný oslavovali.
V našej komunite sme 4. septembra 2016 oslavovali dar – život našej sestry Majky Bartovej, ktorá vekom dospela k významnej méte: životnej sedemdesiatke.

Počas príhovoru z jej úst zaznelo: „Ďakujem Bohu za dar viery, že ho môžem poznať. Za dar, že som mohla učiť deti a mladých a za dar povolania. Ako pätnásťročná som čítala životopis don Bosca a to rozhodlo. Takto chcem žiť.“

Náš dom sa naplnil pestrofarebným spoločenstvom. Prišli členovia saleziánskej rodiny, exalievy, rodiny a mladí. Bola to zároveň oslava spoločenstva.

Ako povedal jeden významný človek, nezáleží na tom, koľko človek žije, ale ako žije. Majkin život je plný sebadarovania a saleziánskeho optimizmu.

V prípade tejto našej sestry-oslávenkyne je  naozaj za čo ďakovať.

(Eva Rušínová FMA)


Žiaci našej školy začali šk. rok vzývaním Svätého Ducha

IMG_0604

Skončili prázdniny, čas radovánok, oddychu a bezstarostného leňošenia. Začal sa nový školský rok, keď na deti čakajú aj študijné povinnosti. Rozumný človek vie, že nie všetko je iba o ľudských schopnostiach a snahe, ale že má zmysel prosiť aj o Božiu pomoc. Práve k tomuto sa usilujeme viesť deti na našej škole.

Školský rok sme teda začali slávnostnou sv. omšou a vzývaním Svätého Ducha vo farskom kostole. Lavice sa postupne zaplnili deťmi a ich rodičmi. Najmä tí najmenší, naši nový škôlkari a prváci, boli hojne sprevádzaní svojimi blízkymi. V závere sv. omše všetkých privítala aj pani riaditeľka Mgr. Monika Pastieriková, a pozvala do školy práve tých najmenších. Keďže je pre nich ešte všetko také nové, nech majú priestor v pokoji sa so všetkým oboznámiť.

I keď sa pre žiakov prvý deň skončil skoro, pre pedagógov práca ani zďaleka neskončila. Čakala ich prvá pedagogická porada kde bolo potrebné riešiť mnohé úlohy, a ešte mnoho rôznych vecí. Od administratívy, cez rôzne organizačné problémy, až po technické záležitosti. Aby sa školský rok rozbehol naozaj čo najlepšie.

Ale – rozumný človek vie, že nie všetko je iba o ľudských schopnostiach a snahe, ale že treba prosiť aj o Božiu pomoc. Nezabúdame na to ani my, ale chceme v tomto poprosiť aj o vašu podporu.

(don Jozef Ragula)


 

 

 

 

 

Zdolali sme Východnú Vysokú

IMG_9833

Prvú septembrovú sobotu, ktorá bola pre mnohých zároveň posledná prázdninová, urobila partia desiatich mladých z Kaťáku bodku za prázdninami výstupom na tatranský štít Východnej Vysokej. Skorý ranný vlak, „kontaktná cesta“ (tí, ktorí nepoznajú hru kontakt, nech sa opýtajú Granďa), v Poprade prestup na električku a náročný výstup. Cez Sliezsky dom a Poľský hrebeň  sa nadšenci turistiky vyštverali krátko po obede na tento 2429 metrov vysoký kopec. Cestou dole dostali zabrať hlavne kolená a pre jedného účastníka aj iné časti tela po nešťastnom páde. Takže ponaučenie: niekedy sa oplatí pripoistiť sa pri horských výstupoch. Odmenou pre niektorých bolo, že po prvýkrát videli naživo tatranské kamzíky.

(Ján „Bobe“ Drgoň SDB)


Tri Dubničanky zložili večné sľuby

V prvú septembrovú sobotu zložili v Banskej Bystrici  sestry saleziánky Viera Antalíková, Dagmara Čepelová a Mária Nagyová večné sľuby. Dubničanky svoje definitívne „ÁNO“ Bohu povedali v Kostole Panny Márie Pomocnice v Sásovej.

Viac o ich ceste k zasvätenému životu si môžete prečítať tu:

Sr. Viera Antalíková

sr. Vierka Antalíková

Narodila v r. 1977, pochádza z Dubnice nad Váhom, kde prežila svoje detstvo. Študovala na Gymnáziu sv. Františka z Assisi v Žiline a potom na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku odbor – slovenský jazyk a náboženská výchova.

V Dubnici spolupracovala so saleziánmi a sestrami saleziánkami ako animátorka. V období mladosti sa najprv orientovala do manželstva a hľadala si životného partnera, ale časom, po období hľadania, otázok a nespokojnosti srdca spoznala, že jej srdce je stvorené pre Jedného s veľkým J.

Obdobie prvotnej formácie prežila od roku 2002 v Šamoríne.  4.8.2007 zložila 1.rehoľné sľuby. Jej 1. apoštolským miestom boli Košice- Sídlisko KVP. Tu pôsobila  ako učiteľka slovenského jazyka a náboženstva na Gymnáziu a Základnej škole sv. Košických mučeníkov. Bola triednou učiteľkou, mala na starosti školský časopis a vo farnosti okrem prípravy ku sviatostiam viedla animátorky.

Po piatich rokoch ju cesta poslušnosti zaviedla do slovenského Ríma – Trnavy. Tu 3 roky učila na Obchodnej akadémii a základnej škole náboženstvo. Spolupracovala so saleziánmi  pri formácii animátoriek, príprave ku sviatostiam a bola štatutárkou mládežníckej organizácie Laura.

V roku 2015 zmenila  rovinu za oravskú vrchovinu a pôsobí v Dolnom Kubíne. Učí na základnej škole a gymnáziu náboženstvo. Venuje sa dievčatám – stredoškoláčkam a animátorom. V komunite má na starosti ekonomiku. Na celoslovenskej úrovni pôsobí ako členka redakčnej rady v časopise Don Bosco dnes a v projekte Ciest zrenia zastrešuje vekovú kategóriu dievčat, tzv. Očarujúce.

 

 

Sr. Dagmara Čepelová

Sr. Dagmara Čepelová

Narodila sa v roku 1983  a pochádza z Dubnice nad Váhom, kde navštevovala aj Cirkevnú základnú školu sv. Dominika Sávia. Tu zažila prvý kontakt so saleziánkami na hodinách náboženstva, čo malo na jej život určite vplyv, ale vtedy  ich brala ako obyčajné katechétky a vonkoncom nerozmýšľala o rehoľnom živote.

Neskôr, počas strednej zdravotníckej školy, najprv bližšie spoznala saleziánov, u ktorých zažila veľké prijatie a okamžité zaangažovanie do animátorstva. Čas trávený s nimi v saleziánskom spoločenstve  v „Kaťáku“, na táboroch, ale i pri cyklo-výletoch ovplyvnil  jej  výber vysokej školy a vzbudil otázky o povolaní.

Postupne začala viac navštevovať saleziánky, apoštolovať  v rámci možností popri vysokej škole, ale predovšetkým sa nechala duchovne viesť a spoznávať Boží plán s jej životom. Kľúčové pre rozhodnutie odovzdať sa celá Bohu bolo obdobie po duchovných cvičeniach o povolaní. V modlitbe odpovedala Bohu „Áno“ na jeho volanie a potom už jej cesta viedla do Inštitútu dcér Márie Pomocnice.

Obdobie počiatočnej formácie absolvovala striedavo v Šamoríne a Trnave, kde ešte dokončovala štúdia na vysokej škole v odbore špeciálna pedagogika. Po dvojročnom noviciáte jej prvým pôsobiskom bola Banská Bystrica, kde sa v saleziánskom stredisku venovala krúžkom a stretnutiam rovesníckych skupín, organizovaniu rôznych podujatí, v úzkej spolupráci so saleziánmi.  Vynikala veselosťou, emotívnym zápalom a entuziazmom. Zažívala aj pekné sesterské vzťahy plné dôvery, spoločnej radosti a neúnavnosti v dávaní  sa mladým.

Po trojročnej pozitívnej skúsenosti jej preloženie na nové pôsobisko do Humenného spôsobilo smútok. Mladí na východe si však čoskoro získali jej srdce a naplno sa vložila do apoštolátu v Súkromnom centre voľného času Laura, ale i v saleziánskom stredisku. Tu počas  obdobia 5 rokov hlbšie prenikala aj do sesterského života, nadobúdala reálnejší pohľad na zasvätený život,  duchovne sa prehlbovala, hľadala  a nachádzala. S očakávaním, čo Boh pre ňu pripravil, chce zložením večných sľubov v tejto dobrodružnej ceste pokračovať v saleziánskej rodine a  komunite sestier, s mladými pre mladých.

 

 

Sr. Mária Nagyová

sr. Mária Nagyová

Mária sa narodila v r.1978 v Trenčíne. Detstvo prežila v Dubnici n/V spolu so svojimi 2 mladšími bratmi. Rodičia ich zahŕňali láskou a snažili sa dať im dobrú výchovu.

Počas štúdia na gymnáziu sa dostala do kontaktu s vierou cez veriace spolužiačky. Potom pokračovala v štúdiu matematiky a slovenského jazyka na VŠ v Banskej Bystrici. Pán si pripravoval v jej srdci miesto pre svoje pôsobenie. Božia milosť postupne prebíjala múr srdca s jeho hodnotami a predsudkami. Keď múry padli, otvorila svoje srdce pre dar viery.

Po ukončení VŠ začala učiť na ZŠ v Dubnici n/V. Boli to pre ňu krásne roky darovania sa deťom nielen počas vyučovania, ale ja v oratku, na táboroch v saleziánskom duchu.

V r.2003 začala formáciu u sestier saleziánok ako odpoveď na Pánovo pozvanie. Počas rokov formácie spoznávala a objavovala Božiu lásku voči nej, ale aj svoju osobnú krehkosť.

Po zložení prvých sľubov pôsobila v Banskej Bystrici, kde sa naplno venovala mladým a deťom v saleziánskom stredisku a vyučovala na základnej škole Štefana Moyzesa matematiku a slovenský jazyk. Po šesťročnom pôsobení v Banskej Bystrici jej novým pôsobiskom bola Trnava, kde jej boli zverené animátorky, koordinovala miestne stredisko organizácie Laura, združenie mladých a učila viacero predmetov na základnej škole v Hrnčiarovciach n/P. Momentálne je jej novým miestom pôsobenia Bratislava, komunita provinciálneho domu. Jej pôsobiskom bude ústredie mládežníckeho združenia Laura.

Mária po doterajšej skúsenosti saleziánskej cesty, kde Boh nehľadí na naše schopnosti, ale na milujúce srdce, túži dať Pánovi svoj definitívny súhlas na život dobrodružstva s Ním v saleziánskej rodine a pri práci pre mladých.

(zdroj: salezianky.sk)

(fotografie zo sľubov: Martin Funiak)

Chlapci na Bodke prekročili rieku

IMG_0537

Ako každý rok, už tradične sa 31. chlapčenská Bodka za prázdninami konala v posledný augustový deň v Levoči na Mariánskej hore. Ani skoré ranné vstávanie nás neodradilo; s úsmevom na perách a s túžbou v srdci sme vyrazili autami v hojnom počte, osemnásti. Po príchode sme sa pripojili k mladým z iných saleziánskych stredísk a spoločne sme sa zabávali na scénkach, ktoré sme si pripravili aj nepripravili :). Hoci porota našu scénku neocenila ako najlepšiu, dve prvenstvá nám predsa len nikto uprieť nemôže: najmladší účastník, iba 3-ročný František, patril do našej skupiny a tá pricestovala z najväčšej diaľky! Možnosti sviatosti zmierenia po dobre mierených láskavých slovách neodolal nejeden márnotratný syn. Duchovne očistení, neváhali sme sa posilniť i fyzicky a pretekali sme sa, kto zje viac párkov (ešte teraz mi trávia). Po obede nás rozdelili podľa veku: mladší mali možnosť sa poriadne vyblázniť a starším boli ponúknuté workshopy: prednášky na témy týkajúce sa dospievajúceho muža. Medzi inými veľmi zaujalo rozprávanie o procese blahorečenia saleziána mučeníka don Titusa Zemana, ktorého výrok „Stále čakáš? Prekroč rieku!“ bol mottom tohtoročného stretnutia. Vybláznení a povzbudení sme sa všetci stretli v Bazilike Navštívenia Panny Márie a spoločne s provinciálom don Jozefom Ižoldom sme slávili svätú omšu. Na oslavu Pána sme pridali aj naše hlasy. Po spoločnej fotke sme sa duchovne naplnení vybrali na cestu domov. Pozvanie na zmrzlinu od našich saleziánov sme nedokázali odmietnuť, čo nám prinieslo možnosť prezrieť si historické centrum Levoče. Cestou sme sa ešte zastavili na salaši Krajinka a prezreli si zbierku historických traktorov. Pri nápise Porsche na jednom z vystavených kusov naše chlapčenské srdcia zaplesali vzrušením. Nakoniec ale prišiel čas dokončiť posledný úsek cesty a unavení, ale šťastní sme sa vrátili spať domov.

(Michal Granát)