„Svojím anjelom dá príkaz o Tebe, aby si si neuderil nohu o kameň.“

/v , , ,

A tak sa to partia mladých (i starších) odvážlivcov vybrala overiť na Martinskú ferratu – zaistený skalný chodník.

Spoločná eucharistia (a káva z automatického kávovaru) sa ukázali ako vhodný začiatok a že zmysel pre humor nechýba ani vozidlu sa ukázalo, keď sa pokazilo priamo pri domovskom servise. Po chvíľkovej low-cost oprave stavili skôr na vieru ako opravu samu a čoskoro začal výstup. Keďže predchádzajúcej noci popršalo, mokré a šmykľavé nebolo iba koryto potoka, v ktorom sa ferrata nachádza, ale všetko.

Na rozdiel od počasia, ktoré sa stále zlepšovalo sa náročnosť chodníka postupne stále stupňovala a čoskoro prišlo i na rebríky, kovové stupy a laná. Odmenou bol o to väčší zážitok a zadosťučinenie. Cestou prebehlo pár neformálnych dialógov (i slivka) s ostatnými turistami. Na vrcholovej fotke, vďaka Bohu, je počet osôb rovnaký ako na úvodnej, lebo „On nie je Bohom mŕtvych, ale živých“. „Škoda, že som si nezobral svojho šarkana“ – vypovedal jeden zo zúčastnených, keď sa na vrchole Martinských holí ujal neúprosný vietor sušiť dopotené šatstvo.

Počas zostupu turisti pozdravili P. Máriu sv. ružencom a o chvíľu neskôr, počas návštevy Martinského národného cintorína, snáď ubudlo z očistca zopár svätých duší. O ceste späť Vám autor tohoto článku veľa povedať nevie, „lebo on dáva svojím miláčikom spánok“.

autor: Michal Granát

Turistika, ktorá rozprúdila adrenalín v tele

Dážď, hmla, ťažké a tmavé oblaky. Takto to vyzeralo ráno v tretí novembrový deň.  Všetko nasvedčovalo tomu, že sa to zruší. Všetko vyzeralo, že je márne. Ale nie tak to nebolo. Bol tu záblesk optimizmu, že počasie sa umúdri a bude hrať na strane turistov.

Turistika, slovo, ktoré niektorým naháňa strach iných povznáša bližšie k výšinám. Alebo inak. Kto by sa vybral na martinskú ferratu? V novembri?  No predsa naši saleziáni spolu so svojimi animátormi a spolupracovníkmi.
Prečo práve ferrata? Proste, už ich nudí chodiť po vyšlapaných chodníkoch, chceli rozpumpovať krv v žilách, zažiť adrenalín. Nie nebolo to až také hrozné. Ale to už predbieham. Prejdeme si to všetko po poriadku.

Vibramy obuté, účasť na spoločnej svätej omši dobrovoľná – napriek tomu sa jej všetci zúčastnili. Raňajkami u saleziánov zasýtený a nabitý elánom sa vydali na cestu. Najprv do Martina, presnejšie Martinské Stráne. Dokopy siedmi odvážni turisti, možno aj pútnici. Odtiaľ začala pravá turistika. Ich cieľ boli Martinské hole (lyžiarske stredisko). Áno, optimizmus sa vyplatil. Nebo prežiarili slnečné lúče. Spočiatku to bola prechádzka ružovou, ale ešte stále mokrou záhradou. Niekedy sa objavili drevené mosty ponad horský potôčik, sem-tam sa pokĺzla noha.Nič ťažké. Zatiaľ žiadne straty na životoch.

Asi po jeden a pol hodine sa tu objavili prvé skaly. Neskôr železné rebríky a nakoniec skaliská. Tu sa výprava zastavila. Dostali sa na križovatku. Možnosť voľby. Ľahšia trasa alebo ťažšia? Voľba padla na tú ťažšiu. Ozajstná ferrata. Určite by ste radi chceli vedieť, čo je tá ferrata. Ferrata je zaistená cesta železnými lanami. Pre zvýšenie bezpečnosti sa niektorý istili svojimi vlastnými. Liezli po skale ponad zurčiaci vodopád až na jej vrchol, odkiaľ sa už bez istenia dostali najprv po náročnejšej a neskôr po lesnej ceste do lyžiarskeho strediska. Tam si oddýchli, pojedli chutný obed a pokochali sa nádherným výhľadom na Martin, Vrútky a okolité vrchy pokryté farbami jesene.

Po namáhavej ceste nahor, sa vybrali cestou nadol. Na miesto odkiaľ začali. Ale nebojte sa! Nie už po takej náročnej trase. Vybrali si cestu cez les. O niečo ľahšiu.

Keď sa vracali naspäť domov, zastavili sa v Slovenskom národnom cintoríne v Martine. Odtiaľ sa unavení, ale šťastní s prírodou v srdci a na topánkach vydali do Dubnice. Za nádherné počasie, zážitky a ochranu počas túry patrí veľká vďaka Pánu Bohu a Panne Márii.

autor: Jaro Minárik

IMG_20181103_101029

IMG_20181103_112335

1

45403652_344587056087591_8160258100838793216_n

DSCN7015

DSCN7018

DSCN7019

DSCN7022

DSCN7024

DSCN7026

DSCN7028

DSCN7029

DSCN7030

DSCN7032

DSCN7035

DSCN7036

DSCN7038

IMG_20181103_123954

DSCN7041

DSCN7042

DSCN7044

DSCN7046

DSCN7047

DSCN7049

DSCN7051

DSCN7052

Prečo sme niekedy márnotratnými synmi?

/v , ,

A ktorým z tých dvoch stratených synov vlastne sme? Vedeli ste vôbec, že tento známy biblický príbeh je vlastne o troch márnotratných postavách? Najmladší syn ponižuje otca, prehajdáka všetko dedičstvo, chce si užívať život bez otca; presne podľa vlastných predstáv. Starší syn je síce poslušne doma, ale cíti sa nanajvýš neslobodne. Jeho srdce je tvrdé, život s otcom berie ako čisté otroctvo. Otec je márnotratný v láske. Rozdáva ju rovnako obom synom, nehľadiac na ich postoje, chyby, zlyhania. Meditujúc nad Rembrandtovým obrazom sme sa všetci účastníci duchovných cvičení v Slávnickom Podhorí snažili nahliadnuť do nášho vnútra a pochopiť, čo nás v našich životoch núti k tomu, aby sme (bohužiaľ) aj my opúšťali nášho Nebeského Otca.

S témou márnotratného syna sme sa na duchovných stretnutiach stretli pred niekoľkými rokmi, ale aj napriek tomu je vždy inšpiráciou zmeny a duchovného posilnenia. Samozrejme za jedného dôležitého predpokladu – naplno sa otvoreniu vplyvu Ducha Svätého, pretože on je Duchom Pravdy a len prostredníctvom Neho sa dokážeme dozvedieť skutočnú pravdu o sebe samých. Preto si každý z nás odnášal rôzne pohľady, postoje, vnemy a impulzy. Rembrandt majstrovsky zobrazil atmosféru návratu mladšieho syna. Je to stretnutie dvoch svetov – sveta svetla a tmy, dobra a zla, odpustenia a nenávisti, vľúdnosti a hnevu. Dom, v ktorom žije otec je tmavý, možno nie dokonalý. Aj napriek tomu, že v ňom žije dokonalý otec, symbol nášho Boha, ktorý je „Dokonalosť“. A rovnako tmavý je niekedy aj náš svet. Často pre nás nemá zmysel, nevládzeme, jedujeme sa v práci, v škole, na ulici… Sme tým negatívnym natoľko pohltený a natoľko zadumaný do uskutočňovania našich predstáv, že si nevšímame a odmietame Svetlo – Boha dokonalého a láskavého. Ako mladší syn, ktorý odišiel, pretože nevnímal svetlo otca, aj starší syn žije so svetlom, ale v tme.

Príbeh márnotratného syna sa dá vyložiť množstvom spôsobov. Nový rozmer, ktorý sme mohli objaviť je aj to, že vždy sa oplatí povedať „áno“ životu. Nech v ňom vládne akákoľvek tma, nech v ňom akokoľvek zápasíme a padáme., vždy je tu Boh, ktorý čaká a vychádza nám v ústrety. Ten krok k nemu však musíme spraviť my sami, my sami ho musíme dennodenne prosiť a pozývať do nášho života, do všetkého, čo robíme, s čím sa trápime aj radujeme. V tom je tá krása aj zákernosť slobodnej vôle…

Don Peťo Magura a sestra Elen pre nás pripravili zaujímavé prednášky (vstupyJ) a prekvapením boli vzácni hostia – manželia Barborka a Jakub. Jakubov osobný príbeh, v ktorom vďaka modlitbám a trpezlivosti svojej partnerky a samozrejme vďaka neustálym príhovorom k Nebeskej Matke Márii našiel opätovne Boha bol ukážkou boja rozumu a viery, so šťastným koncom. Jeho cesta z Moravy na Slovensko je tiež cestou hľadania Božej vôle, ktorú sympatickí manželia, s rôznymi ponožkami na nohách, hľadajú aj v nezištnej a neúnavnej pomoci deťom v africkej Keni. Trikrát sa vrátili do tejto nebezpečnej krajiny. Ich život sa tým však nekončí a pre nás všetkých, slobodných či ženatých boli povzbudením neochvejnej dôvery v Boha, s akou sa človek stretne málokedy; obzvlášť pri takto mladých ľuďoch. Ich nasledujúce kroky smerujú na mesačnú misiu na Sibír, kde okrem nevrelej zimy nájdu aj našich misionárov – saleziánov. Určite sa oplatí sprevádzať ich modlitbami!

ĎAKUJEME!

Stretnutie s Bohom

/v , , ,

Šesť stredoškoláčok zo stretka Lentilky sa pod vedením Danky Oremovej FMA vybralo
v dňoch 25.10. – 28.10. na duchovné cvičenia do Slavnického Podhoria. Rozhodli sa tak
stráviť čas v nádhernej jesennej prírode, v spoločnosti Boha a započúvať sa do jeho slova.
Mali možnosť pocítiť dotyk Božej lásky a viac ho spoznať.


„Boh má pre nás vysnívanú budúcnosť, stačí spraviť jeden krok a odovzdať mu svoj život.“
Nič lepšie ako začať duchovné cvičenia sv. omšou sa asi nedá, a tak sa odštartovalo úžasné
dobrodružstvo s Bohom. Nasledujúce tri dni vstúpili dievčatá do ticha, v ktorom ku nim
hovoril Boh a pomáhal im hľadať cestu života. „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste
preťažení, a ja vás posilním.“ A tak išli po ceste na ktorej ich čakalo sebaprijatie, odpustenie,
pochopenie, dôvera. Danka si pripravila prednášky o strachu a ako ho prekonať, o tom že
každá z nich je milovaná, o Božej prítomnosti, ale aj o sile modlitby. Boh za tieto štyri dni
spravil veľké zázraky v srdciach dievčat.


„Boh miluje bezpodmienečne, on nepotrebuje dôvod na to aby nás miloval. Nič sa nevyrovná
Božiemu milosrdenstvu.“
Dievčatá sa popasovali so svojou minulosťou, ktorá tu vždy bude, ale už ich neprevalcuje
a spolu vykročili za novými výzvami. Zdieľali medzi sebou svoje tajomstvá, úspechy, radosti,
ale aj pády a vytvorili tak úžasné spoločenstvo, ktoré si dokázalo navzájom pomôcť. V sobotu
sa k nám pridala aj Katka Kniebüglová, bývalá členka stretka Lentilky, ktorá docestovala až
z Bratislavy. Myslím, že na týchto duchovných cvičeniach bolo uzdravených veľa rán a srdcia
naplnené Božou milosťou.

K tejto akcii sa vyjadrila aj jedna zo zúčastnených Terezka Šumichrastová: „ Bol to pre mňa
zmysluplne strávený čas v tichu s Bohom, kedy som mohla aspoň na chvíľu zabudnúť na
všetko ostatné.“
No a na záver už len veľká vďaka Bohu a samozrejme sestre Danke Oremovej FMA, Peťovi
Magurovi SDB za kňazskú službu a tetám kuchárkam za ochotu slúžiť na týchto duchovných
cvičeniach.

Paulína Hírešová

Mali sme špeci piatok pre mladých

/v , , ,

Viacerí mladí vedia, že každý piatok je pre nich v Kaťáku niečo nachystané . Tentokrát sme mali ŠPORTOVÝ PIATOK.

Tím, ktorí organizuje tieto piatky sa snaží, aby bol piatok  niečím špeciálny a v mesiaci október to bol práve športový piatok. Zavolali sme pána Mariána Pažitku, ktorý sa vo svojom voľnom čase už niekoľko rokov venuje deťom a mládeži, aby nám prišiel ukázať niečo z KARATE a SEBAOBRANY.

Tohto piatka sa zúčastnilo síce 16 mladých, ale aj menej je niekedy viac.

Lucka Pecková: Tak podla mňa to bolo super, zopakovala by som si to ešte raz. :)

Ďakujeme, že ste prišli, bol to naozaj super večer!  :) Tešíme sa na ďalšie piatky s vami.

Text a foto: Veronika Jankechová (vopred sa ospravedlňujem za kvalitu fotografií)

Odpustková oktáva

/v ,

S novembrom i tento rok prichádza osem dní, počas ktorých môžeme získať úplné odpustky pre duše verných zomrelých v očistci.

V čase od 1. – 8. novembra tak máme jedinečnú príležitosť na pomoc tým, ktorí si pomôcť už nevedia.

Podmienkou na ich získanie je v deň Spomienky na všetkých zosnulých 2. novembra nábožne navštíviť kostol alebo kaplnku a pomodliť sa modlitbu Otčenáš a Verím v Boha, ako aj modlitbu na úmysel Svätého Otca a zároveň splniť i ostatné predpísané úkony. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa, až do polnoci určeného dňa.
Druhý spôsob je nábožne navštíviť cintorín raz denne, počas odpustkovej oktávy, od 1. novembra do 8. novembra a aspoň mysľou sa pomodliť za zosnulých.
Okrem týchto odpustkových úkonov je potrebné splniť tri podmienky, a to prijať sviatosť zmierenia, krátko predtým alebo potom, prijať Eucharistiu (najlepšie v ten istý deň), a pomodliť sa na úmysel Svätého Otca modlitbu Otčenáš, Zdravas, Sláva.

Počas týchto dní treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, i všednému. Tieto odpustky sa dajú získať iba pre duše v očistci.

(zdroj: TK KBS)

Šarkaniáda

/v , , ,

Pri kostole sv. Jána Bosca sa dnes lietalo v oblakoch …

Rodiny s deťmi dnes prišli stráviť príjemné popoludnie na priestor za kostolom sv. Jána Bosca, kde púšťali šarkany od výmyslu sveta. Malé, veľké, jednofarebné či dúhové, každý si prišiel na svoje.

Fúkalo, čiže ,,počasie bolo vymodlené“,  spomenul salezián koadjútor Bobe, ktorý sa spolu s ďalšími saleziánmi postarali o organizáciu tejto vydarenej akcie.

Účasť detí i šarkanov bola hojná. Každý kto sa zaregistroval, dostal číselko a na konci aj sladkú odmenu. Špeciálne bola vyhlásená súťaž o: najväčšieho, najvyššie lietajúceho a najkrajšieho domáceho šarkana. V každej kategórii sa našiel víťaz, ktorý bol odmenený špeciálnejšie. Ďakujeme za príjemne strávené nedeľné popoludnie a tešíme sa na ďalší rok! Všetky fotky z akcie nájdete na našej facebookovej stránke, viď link nižšie.

text+foto: Katka Bolčeková

Viac fotiek na facebooku:

 

 

Dubnica na svätojakubskej ceste

/v , ,

Od júla zdobí vchod do farského kostola sv. Jakuba zaujímavá kachlička s obrazom mušle. Prečo?Okrem dávnej úcty k Panne Márii si v našom farskom kostole zvlášť uctievame aj apoštola Jakuba, ktorému je náš chrám zasvätený. Pozrime sa trochu do tradície, čo nám o ňom hovoria starodávne svedectvá. Kto bol tento apoštol, ktorý je tak zvláštnym spôsobom uctievaný v španielskej Compostelle?
Sv. Jakub Starší, ktorého týmto označením odlišujeme od iného apoštola, ktorý sa takisto volal Jakub, bol synom otca Zebedeja a matky Salome a bratom sv. Jána Evanjelistu. Spolu s apoštolom Petrom a Jánom boli najbližšími spolupracovníkmi Pána Ježiša. Boli svedkami premenenia na hore, vzkriesenia Jairovej dcérky, ale videli aj krvavý pot v Getsemani. Pán Ježiš im dal prezývku „synovia hromu“.

Stará tradícia zachovaná v liste Polykarpa z Efezu pápežovi Viktorovi (189-198) hovorí o sv. Jánovi Evanjelistovi, ale rovnako sa to týka aj jeho brata Jakuba, toto: „Ján, ktorý spočinul na prsiach Pána, bol rodom kňaz a nosil petalon. Bol svedok a učiteľ. On odpočíva v Efeze“. Podľa tohto svedectva obidvaja bratia, Jakub i Ján, pochádzali z veľkňazskej rodiny. Petalon bol čelenkou veľkňazov. Mohlo by nás mýliť, že ich Pán Ježiš povolal ako rybárov. U Židov platilo pravidlo, že každý, kto práve nevykonával úrad veľkňaza, musel sa živiť remeslom. Čosi podobné, ako keď dnes majú v niektorých profesiách pracovníci službu a mimo služby robia čosi iné. Vidíme to napríklad u sv. Pavla, ktorý okrem toho, že študoval u nôh Gamaliela, ovláda výrobu stanov a týmto remeslom – ako výrobca stanov – sa aj živil.

Po Nanebovstúpení Pána hlásal apoštol Jakub evanjelium v Samárii. Iné správy hovoria, že hlásal evanjelium až na území dnešného Španielska. Okolo Veľkej noci roku 44 ho vojaci Herodesa Agripu I. zatkli a na kráľov príkaz apoštola sťali mečom. Jakub bol prvý spomedzi dvanástich apoštolov, ktorý za Krista zomrel mučeníckou smrťou.

Tradícia hovorí, že kresťania postavili na mieste jeho umučenia kostol. Jeho ostatky mali byť okolo roku 70 prenesené na Sinaj, kde pôvodne stál kláštor sv. Jakuba, dnešný kláštor sv. Kataríny. V 8. st. boli relikvie sv. Jakuba zachránené pred pustošením mohamedánov a prenesené do Španielska. Na ich uchovanie a úctu bol v Compostelle postavený kostol kostol sv. Jakuba, ktorý bol posvätený 25. júla 816. Z tohto chrámu sa stalo asi v 10. storočí slávne pútnické miesto Santiago de Compostella. Viedli tam mnohé slávne pútnické cesty, ktoré boli lemované kláštormi a útulkami pre pocestných. A ako smerovník na týchto pútnických trasách sa po stáročia používa symbol mušle…Pochádza to zo starého zvyku, že pútnici, ktorí navštívili Jakubov hrob, dostali klobúk, ktorý bol ozdobený veľkou mušľou. Na obrazoch môžeme svätého Jakuba vidieť ako apoštola, väčšinou s knihou. Tiež býva znázorňovaný ako pútnik s palicou, s mušľou na plášti, s fľašou, s vreckom a klobúkom.

Kachlička s mušľou pri vchode nášho kostola, ktorú nám teraz v lete priniesli priamo z Compostelly teda symbolicky spája dubnický chrám s tamojšou svätyňou. A nenápadne pripomína, že všetci sme pútnici na ceste do nebeskej vlasti… ;)

p.

Jesenná školská „gulášpárty“

/v ,

V piatok 19. októbra bolo na školskom dvore našej CZŠ s MŠ sv. Dominika Savia mimoriadne živo. Prišli mladší aj starší, deti, rodičia aj priatelia školy aby spolu strávili krásne popoludnie. Rada rodičov totiž zorganizovala ďalší ročník už tradičnej „Jesennej guľášovice“.Cieľom nebolo „najesť sa“, ale vytvoriť možnosť stretnúť sa „len tak“, neformálne a stráviť spolu pekný čas. A to sa aj podarilo. Jasné, okrem rozprávania bolo aj čo zjesť a vypiť. Deti sa vyšantili na troch veľkých nafukovacích atrakciách, dospelí pri pohľade na toľkú „energiu“ mohli tiež kus načerpať.

Ďakujeme všetkým, ktorí túto krásnu akciu pripravili a tešíme sa na ďalšie takéto stretnutie o rok.

p.

Synoda o mladých, ktorí sú zreničkou nášho oka

/v

Cirkev sa celý tento mesiac počas biskupskej synody zaujíma o mladých, ktorí sú pre saleziánov zreničkou oka. Ponúkam vám dve svedectvá saleziánov, ktorí sú prítomní na zasadnutiach, aby ste mohli ochutnať ešte za horúca, čo sa tam v tieto dni varí. Najprv dáme slovo hlavnému predstavenému saleziánov (text z oficiálnej FB stránky), a potom spolubratovi-profesorovi z Turína, ktorý má na Synode na starosti redakciu textov (úryvok z mailu, ktorý poslal našej komunite).

Saleziáni prítomní na Synode o mladých

„Svätý otec rozhodol, že Cirkev sa má pýtať ako sprevádzať mladých, aby objavili a prijali povolanie k láske a k životu v plnosti… Ako Saleziáni don Bosca sme povolaní ponúknuť Cirkvi dar našej charizmy spojený s uvažovaním a s pastoračnou skúsenosťou s mladými.“
(don Ángel Fernández Artime, hlavný predstavený)

Pápež František a biskup-salezián Mons. Van Looy SDB

„Synoda napreduje veľmi rýchlo. Keď sú zasadnutia, človek má dojem, že je zaplavený všetkými tými vstupmi (cca 50 denne). Najprv zostane zahltený a zmätený, ale potom, keď ich v pokoji opäť prejde, objaví sa niť, myšlienky sa usporiadajú, niektoré slová zostávajú viac ako iné. Je skutočne pravda, že slová nemajú iba obsah, ale aj váhu a silu. Niektoré sýtia, majú chuť, odovzdávajú život.

Veľmi zaujímavé sú aj slová samotných mladých. Svätý otec ich pozval, aby ich bolo počuť. A tak keď slová nejakého biskupa sa ich hlboko dotknú, jasne vyjadrujú svoju podporu. Sú akýmsi teplomerom zhromaždenia. Aj niektoré ich vstupy sú silné, odvážne, svieže. Veľmi dojemné bolo svedectvo jedného irackého zdravotníka, ktorý rozprával o prenasledovaní, ktoré kresťania zažívali a stále trpia vo svojej krajine. Útoky na chrámy, medzi ktorými aj jeho farský kostol. V nedeľu zdraví priateľov, dohodnú si stretnutie na budúci týždeň, ale nasledujúcu nedeľu tu už nie sú, lebo atentát ich všetkých vyhodil do vzduchu. Keď sa sťažujeme na mladých, pamätajme, že sú aj takýto. Mnohí sú ďaleko pred nami a sú výzvou pre našu priemernosť.“ (don Andrea Bozzolo, profesor dogmatickej teológie)

Modlime sa spoločne za Synodu, aby priniesla bohaté ovocie pre mladých na celom svete, aj pre tých našich v Dubnici.

(Štello SDB)

Ukáž, čo je v Tebe!

/v , ,

Začiatkom októbra sa v Bratislave konala celoslovenská súťaž TeenDance, ktorej sa zúčastnilo spolu 6 stredísk. Boli to Bratislava – Kremnická, Dubnica nad Váhom, Banská Bystrica, Košice – 3 hôrky, Luník IX. a Michalovce. Ako to celé prebiehalo a kto sa tento rok stal víťazom súťaže v kategóriách duo a skupina nám priblížila účastníčka Editka z Michaloviec.

V  piatok, 5.10.2018 sme sa vybrali na dlhú cestu do Bratislavy. Cestovali sme s veľkou nedočkavosťou a radosťou z toho, čo nás tam čaká. Cesta bola dlhá, keďže sme cestovali až z východu. Keď sme konečne dorazili na hlavnú stanicu, museli sme sa s našimi veľkými aj pomerne ťažkými kuframi dopraviť až do Spojenej školy Svätej rodiny Petržalke,  kde prebiehala celá súťaž. Večer sme začali spoločnou sv. omšou, po nej sme sa navečerali a začali náš tanečný program.

Tanečný program sme začali workshopom s našou úžasnou organizátorkou Júliou, ktorá nás naučila, pre niekoho ľahkú, pre iných zas ťažšiu „variačku“. Keď sme sa ju všetci spolu naučili, prezentovali sme sa po strediskách a tak sme vytvorili pravú atmosféru TeenDanc-u. Po pretancovanom večeri sme poďakovali za zvládnutú cestu a úvodný program modlitbou a šli sme si oddýchnuť pred veľkým dňom.

Sobotu sme odštartovali rannou omšou a následnými spoločnými raňajkami. Po raňajkách, ktoré pre nás pripravili organizátori sme sa už nemohli dočkať workshopov. Prvý sa niesol v duchu Lyrical Hip-Hop, ktorý nám predstavila skvelá tanečnica Sima. Po prvom predstavení variácie, ktorú sme sa mali naučiť  sme sa na seba dívali len zúfalými pohľadmi, no po tréningu sme si ju všetky s radosťou a ľahkosťou zatancovali. Na ďalšom workshope sme spoznávali rytmus Latino tancov. S naším lektorom sme zvládli rytmy salsy, chachy a jivu, ktorý zožal najväčší úspech.

Po vypotených tréningoch nás čakal zaslúžený obed. Keď sme doplnili sily, pobrali sme sa po strediskách spoznávať krásy Bratislavy. Keď sme sa vrátili z krásneho centra mesta, nasledovali generálky pred galavečerom, na ktorý sa každé stredisko poctivo pripravovalo.

Po generálkach oboch kategórií, duo a skupina,  po generálke nasledovala večera, a po nej sa už všetky tanečníčky pripravovali na vrchol víkendu – súťažný galavečer. Najskôr  halu naplnili farebné sukne, trblietky a nervózne úsmevy. Stres sa však podarilo odohnať vďaka skvelému rytmicko-tanečnému úvodnému predstaveniu tanečného divadla ATak. Po búrlivom potlesku prišla na rad prvá súťažná kategória DUO.  Po tejto kategórii, v ktorej sa stretli strediská Michalovce, Dubnica nad Váhom a Bratislava, prišla na rad početnejšia kategória: skupina. Všetky tance publikum obdarilo neutíchajúcim potleskom a povzbudzujúcimi úsmevmi. Každé  stredisko ukázalo, čo v sebe skrýva,  a tak si všetky zaslúžia pochvalu, no najviac podľa hodnotenia skvelá Dubnica nad Váhom, ktorá si odniesla bronzovú medailu, Luník IX., ktorý ukázal ako sa dá krásne prepojiť jemnosť s temperamentom na druhom mieste a prvenstvo si tento rok odniesla Banská Bystrica.

V Kategórii DUO sa najviac tešili Michalovce na prvom mieste, Bratislava-Kremnická  si odniesla zaslúžené nasledujúce druhé miesto a na vynikajúcom treťom mieste skončilo vystúpenie sestier z Dubnice nad Váhom. Všetkým strediskám srdečne blahoželáme a veríme, že aj tie, ktorým sa tento rok nepodarilo odniesť si cenu, budú ďalej tancovať a ďalší rok nám ukážu, čo ešte v sebe skrývajú. Po krásnom galavečeri sme si posledné chvíle užívali spoločnou diskotékou, po ktorej sme si šli oddýchnuť po náročnom dni a pred dlhou cestou domov.

Ďakujeme všetkým organizátorom, sr. Marte Baňasovej, Júlii Olexovej a rovnako aj najmilším dobrovoľníčkam, bez ktorých, by sme neprežili, taký úžasný víkend plný radosti a tanca.

Tento projekt bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

(Zdroj: laura-mladez.sk)

Viac fotiek nájdete tu.