Duchovné cvičenia ASC spolupracovníkov vo Vrícku

/v , ,

Duchovné cvičenia sú pozvanie, dar a miesto, kam prichádzajú saleziáni spolupracovníci so svojim životom a v tom čase a priestore sa k nim prihovára Boh.
Saleziánske povolanie ich pozýva každoročne, aby si našli čas na duchovné cvičenia, ktoré by mali byť centrálnou udalosťou ich duchovného života. Takto to prežíval aj Don Bosco. Ak i takýmto spôsobom neinvestujú do svojej viery, bude im ťažko s vierou v tomto čase nevery a liberalizácie spoločnosti.

Tohtoročné DC zorganizovali dubnickí spolupracovníci opäť po dlhšom čase vo Vrícku, ktoré bolo aj obľúbeným miestom ich dlhoročného delegáta Dona Jožka Kosmála.
Prednášky viedol Don Anton Červeň. Zúčastnilo sa ich 14 členov z dubnického strediska, štyria z Trnavy, jeden z Košíc a jedna spolupracovníčka zo Žiliny. Tohtoročná téma bola : Duchovná cesta podľa sv. Benedikta z Nursie. Téma bola veľmi trefne posadená do dnešných čias. V čase, keď všetci chcú prežívať svoju vieru zážitkovou formou, niečo zažiť, veľa vidieť, všade byť, všetko poznať.

Všetci by chceli prežiť niečo veľkolepé, čo by ich oslovilo.
Covid -19 zosekal mnohé aktivity , uzatvoril ľudí do súkromia a zakryl ústa rúškom. Sv. Benedikt tiež žil v pohnutých časoch, plných rozbrojov, nestability a neporiadkov v spoločnosti. On túto situáciu neriešil nejakými aktivitami na verejnosti, veľkolepými kázňami a bombastickými činmi . On túto situáciu riešil v tichu kláštorov v modlitbe a pokání a takto aj zmenil Európu k lepšiemu. Je to príznačné aj pre dnešnú dobu. Ak sú aktivity obmedzené, ľudia sa môžu intenzívnejšie modliť a konať pokánie. K tomu ich vyzýva aj Kráľovná pokoja: ak sa nebudete veľa modliť a konať pokánie, nebudem vám môcť pomôcť.

Heslo benediktínov bolo a je: MODLI SA A PRACUJ. Mlčanie je pre mníchov tá najrozhodujúcejšia cesta, aby sa osobne stretli so sebou a s Bohom. Vedieť sa stíšiť a počúvať, čo je v rozpore so súčasným svetom, niečo zažiť, svet plný informačného smogu a iného hurhaja. Podľa sv. Benedikta sú vnútorný pokoj, vďačnosť a radosť zo života predpokladom zdravej kultúry života. Nespokojnosť, reptanie je forma vnútorného vzdoru proti životu, blížnym a sebe. S ničím nebyť spokojný. Takí ľudia sa nedokážu ničomu tešiť. A keďže sa už nemôžu ničomu tešiť, sú z toho chorí. Domnievajú sa, že iní ľudia, alebo vzťahy sú príčinou ich nespokojnosti. Lenže príčina väzí v ich duši. Byť vďačný je predpoklad psychického i fyzického zdravia. Reptanie je jeho opak. Rozvracia človeka. Učiť sa byť vďačný za to, čo je. Kristus jediný dokáže vyplniť aj tie najhlbšie túžby. Povzbudení na duši, obohatení vedomosťami a potrebnými milosťami, krásnou prírodou sa spolupracovníci po piatich dňoch rozišli domov, aby mohli žiť spoločenstvo lásky a pokory vo svojich rodinách, na pracoviskách i v strediskách.

POKORA NIE JE NIČÍM INÝM, NEŽ CVIČENÍM SA V LÁSKE, KTORÁ DOSIAHLA SVOJ VRCHOL V LÁSKE K NEPRIATEĽOM I V MODLITBE ZA NICH.

Uvedenie nového direktora do služby

/v ,

V utorok 11.8. 2020 bol do služby direktora v saleziánskej komunite v Dubnici nad Váhom uvedený nový direktor, Bohuš Levko sdb. Do služby ho uviedol vikár provincie Peter Bučány sdb. A tak máme komunitu v novom zložení: Bohuš Levko, Marián Bielik, Peter Bicák, Ján Drgoň, Cyril Gajdoš a Vlado Plášek.

autor: Vladimír Plášek sdb

Duchovné cvičenia chalanov

/v , ,

Začiatkom mesiaca august sa na chcate v Slavnickom Podhorí sa zišli desiati mladí chalani, ktorí chceli venovať svoj čas Bohu a tichu. Duchovné cvičenia sa začali 3.8. spoločnou večerou, po ktorej  sa presunuli do  silenzia (ticha). Po celý čas ich sprevádzala hlavná téma „Život s Bohom“. Duchovné cvičenia viedol Don Bohuš Levko za pomoci Dona Vlada Plášeka. Počas tdní sa preberalo viac tém ako napríklad : Boh ma miluje, Hriech ako nie Božej láske, Dar nového života v krste.  Vo štvrtok 6.8. sa ukončil tento krásne strávený čas chutným obedom a plní Božej milosti sa chlapci rozišli domov.

autor: Matúš Kubo

SURVIVE – chalanská chatovačka

/v , ,

Každoročná akcia pre mladých chalanov, ktorý radi zažívajú veľa akcie, či sa radi priučia niečomu novému. Miestom pre tieto chalanské tábory/chatovačky je saleziánska chata v Slávnickom Podhorí. No skôr, ako sme sa tam dostali predchádzalo tomu pár vecí. Stretnutie všetkých chalanov bolo 6.8.2020 o 14.00 pred katolíckym domom. Keďže hlavnou myšlienkou chatovačky bolo ‘‘prežiť‘‘, museli sme sa spoľahnúť len sami na seba a svoju fyzickú kondíciu. Preto sme na chatu museli prísť len za pomoci svojich vlastných nôh. Vyrazili sme v zložení cca 20 chalanov, 5 animátorov a 3 saleziánov. Nakoľko nám v ceste stál Váh, museli sme ho prebrodiť/preplávať. Bola to jedna z najlepších aktivít celého tábora.

Prišli sme na chatu a opiekli špekačky ako večeru. Na opekanie sme použili palice, ktoré si musel každý zaobstarať sám. Potom nasledoval ďalší program. Bola už tma a my sme začali stavať dva vojenské stany len s pár baterkami. Podarilo sa. Tieto stany boli našim príbytkom celý tábor. Nadchádzajúci deň sme si v ešusoch pripravili raňajky a večeru vo forme rannej praženice a večerného arabského nekvaseného chleba. Celý deň bolo čo robiť. Športové hry, vodné hry a samozrejme nemohol chýbať airsoft. Ďalší deň sme putovali pre liek proti ‘‘čovidu-20‘‘ až na Vršatec. Počas tejto viac ako 20 kilometrovej túry sme plnili rôzne výzvy a sledovali nádheru okolitej prírody.

Na samotnom Vršatci nás od animátorov čakala chladivá odmena nakoľko v ten deň bolo fakt horúco. Všetci sme dostali pollitrovú kofolu z miestnej krčmičky. Ako obed bola vifonka uvarená v našich ešusoch. Po príchode na chatu sme zjedli rokmi a hlavne svojou chuťou preslávený guláš nazývaný ‘‘bobáš‘‘ ,ktorý nám vždy pripravuje náš salezián Bobe. Po večeri si všetci chalani zahrali ešte jednu hru airsoftu. Potom sme v rúšku noci zapaľovali bengálske ohne.

Nakoniec sme si pozreli  film Stroskotanec. Čakal nás posledný deň. Mnohí z nás si v tento deň vyskúšali zaujímavé aktivity po prvý krát v živote. Skúšali sme hod oštepom, vrhanie nožmi, streľba zo vzduchovky, streľba z praku a streľba z luku. Následne sme upratovali, balili sa a vyhodnotenie celej chatovačky sa uskutočnilo v katolíckom dome.

Všetci zúčastnení si odniesli domov vyklápací multifunkčný nožík , baterku a najmä úžasné zážitky, po akých túži každý chalan. Ďakujeme Pánu Bohu za úspešný priebeh celej akcie bez vážnejšieho úrazu, za skvelé počasie v priebehu celej chatovačky. V neposlednom rade veľké poďakovanie patrí našim saleziánom a animátorom, bez ktorých by sa táto akcia neuskutočnila. Dúfame, že na budúci rok sa stretneme opäť a radi privítame ďalšie nové tváre.

autor: Pavol Beňo

Čas druhého noviciátu

/v ,

„sestra zanechá zvyčajné práce a v atmosfére modlitby a uvažovania prehodnotí svoj život vo svetle Ducha Svätého, aby sa lepšie pripravila dať definitívnu odpoveď vernosti Bohu v Inštitúte…“ ST 98

Prvý a druhý rok prípravy sestier na večné sľuby, nazývaný aj II.noviciát, prebieha v Taliansku zvyčajne v Castel Gandolfe a v Mornese. Vzhľadom na celkovú situáciu, ktorá ešte stále v Európe pretrváva, snažili sme sa našim sestrám pripraviť náhradný program na Slovensku. Darovali sme im čas ako možnosť stretnutia sa samé so sebou a s Bohom. Čas, v ktorom  mali možnosť pýtať sa samej seba, nakoľko vážne chcú žiť to, čo sľubujú Bohu.

Trojtýždňová príprava prebehla na chate v Slávnickom Podhorí 10.-31.7.2020. Bohatstvo programu ponúklo sestrám možnosť s odstupom a skúsenosťami prežitých rokov nanovo sa dotknúť a ponoriť sa do tém charizmy, modlitby, sľubov, identity, ideálov a kríz, ženskosti, komunity, pastorácie, reflexie,…

Menšími či väčšími službami pri realizácii tohto pobytu prispelo priamo na mieste viacero bratov a sestier a mnohí ďalší pomáhali cez PC, tvorbou a vytlačením dokumentov, modlitbami, obetami…Všetkým patrí úprimná vďaka. Sestry ocenili aktivitu večerného slovka, na ktorej sa podieľali všetky zložky saleziánskej rodiny. Mali čas aj na osobný oddych, aj pobyt v okolitej prírode či na pútnickom mieste Skalky nad Váhom. Večery boli uvoľňujúce so snahou o budovanie spoločenstva.

„Som vďačná za čas zastavenia sa pred večnými sľubami. Znova som si tak pri meditáciách nad Božím Slovom ako i pri prednáškach uvedomila, aké je pekné vnímať, že Boh ma sprevádza v mojom živote a že všetko je ozaj darom, aby som rástla v skutočnej láske.  Zároveň bolo pre mňa veľmi pekné, že sme spolu s ostatnými sestrami mohli stráviť dlhší spoločný čas.“ (MF)

„ Druhý noviciát mi dal krásne spoločenstvo so sestrami, uvedomenie si mojej zodpovednosti nielen za moju osobnú modlitbu, ale aj za spoločnú komunitnú modlitbu a naše spoločné posväcovanie. Znovu ma to naštartovalo vo veľkej túžbe nechať sa milovať Bohom a milovať ako On. Podnietilo ma to v túžbe po dušiach a po žití tej krásnej saleziánskej jednoduchosti vo všetkých denných veciach, vidiac za tým hĺbku a duchovnosť don Bosca a Márie  Dominiky Mazzarellovej“. (JO)

Doprevádzajme sestry aj naďalej modlitbou a podporou v komunite, aby to, čo pochopili, mali silu praktizovať v ďalšom živote.

sr.Edita

Spoločenstvo exalliev

/v ,

Tradične svoj formačný rok exallieve ukončujú stretnutím celých rodín, na ktorom nechýba grilovačka.  Tak tomu bolo aj tento rok.

„Bude pršať – nebude pršať? Mária, zverujeme sa pod Tvoj ochranný plášť. Pomodlili sme sa a s dôverou sme začali chystať. Trošku spŕchlo, no rodinky sa nedali odradiť a prišli. Spoločne sme zažili naozaj krásne chvíle plné rozhovorov, detských hier aj dobrého jedla. Zoznámili sme sa aj s novým direktorom B.Levkom, ktorý nás prišiel pozdraviť. Na záver akcie sme dostali od neho kňazské požehnanie“. (ma)

Ku akcii sa vyjadrili aj manželia:

„Opekačka bolo milé stretnutie, kde sme sa porozprávali, spoznali sme nových ľudí. Je to vzácne spoločenstvo a my sme vďační, že môžeme byť jeho súčasťou“. (zmb)

Sr.Edita

Prázdninová duchovná obnova

/v ,

Kúsok ticha po námahách  školského roka je bytostná potreba každého človeka. Po tichu zatúžili aj mamičky z Matelka – mnohé exallieve. Stretnúť sa sama so sebou, porozumieť si a pomenovať, čo sa vo mne deje, je náročná práca. Ich túžba sa splnila v pondelok 20.júla. Toto stretnutie využili pre napĺňanie sa Božím pokojom, tichom ale i posilnením vzájomných vzťahov. Don Červeň obohatil toto stretnutie svojou prítomnosťou a prednáškou z oblasti krásy a hodnoty ženy a vzájomného spolužitia v manželstve.

Zo slov účastníčok:

„Obnova bola pre mňa povzbudením, načerpaním pokoja, obohatením o skúsenosti iných mám a znovunaštartovaním. Ďakujem. Už sa teším na ďalšiu.“ (ar)

„Don Červeň nám opäť zdvihol naše ženské sebavedomie a venoval nám svoj vzácny čas. Povzbudil nás, aby sme si boli vedomé nášho poslania tu na zemi. Máme budovať civilizáciu lásky.“ (mch)
„V tichu otvoriť srdce Bohu, povedať mu, čím žijem, čo ma trápi i teší – s týmito myšlienkami som išla na obnovu. Prednáška i rozhovor don Červeňa mi pomohol v uvažovaní a nasmerovaní, ako ďalej. Ďakujem.“(ma)

„Obnova bola perfektná. Obnovili sme si motiváciu nášho povolania, načerpali duchovnú silu do každodenného života. Vďaka za požehnaný čas.“ (jo)

„Bola to príjemná zmena, kedy sme mali čas iba pre seba a načerpali sme novej duchovnej sily“. (zmb)

„Obnova po dlhej dobe bola prospešná a čas strávený “bez detí” bol veľmi príjemný, až nezvyčajný“. (az)
“Vždy keď sme v CVČ Laura, je to pre mňa plnohodnotne strávený čas. Ďakujem veľmi pekne, že môžeme byť jeho súčasťou“.(ag)

Maminy boli vďačné aj za varovanie detí svojim rodinným príslušníkom. Bez ich pomoci by sa obnovy nemohli zúčastniť. Ďakujeme don Červeňovi, že si na nás našiel čas a venoval nám ho.

Sr. Edita

TÍNEDŽERSKÝ TÁBOR PREŽIŤ 2020

/v , ,

Tábor začínal v pondelok ráno , kedy plní nadšenia a zvedavosti sme odchádzali na teenegerský tábor s témou „PREŽIŤ“. Po príchode do penziónu v Jasenskej doline nás akcia nenechala čakať. Energickí a životom prekypujúci animátori vysvetlili úvodnú aktivitu a pomocou „vyzývačiek“  sa začal súboj medzi chlapcami a dievčatami o vrchné poschodie penziónu( vyhrali dievčatá).

Po rannej modlitbe sme sa ako teleportom dostali do Egypta pri rieku Níl, na ktorej bol nájdený malý Mojžiš v prútenom košíku. Následne sme sa naučili táborový tanec, zahrali zoznamovaciu hru a posunuli sme sa ďalej v príbehu. Mojžíš už ako dospelý muž chcel trochu oddychu pre svoj ľud, ale u faraóna nepochodil.

Dianie sa presunulo na saharskú púšť, kde bolo treba stavať pyramídy. Po dosiahnutí vrcholov každej jednej z pyramíd sme sa interaktívnym spôsobom dozvedeli niečo o Slovensku a Egypte. Za pomoci sirupovej vody, potu, sĺz a múky sme vymiesili nie moc dokonalé cesto na našich tvárach a schovali sme sa do lesa ,kde museli animátori poctivo hľadať.

Na druhý deň sme začali ráno už tradične rannou modlitbou a rozcvičkou. Po krátkej scénke ako sa Mojžíš rozprával s Bohom, sme sa presunuli do raja srdca. Po daných etapách sme si prešli celým životom. Po každej etape sme sa vrátili do raja srdca a zamysleli sme sa nad tým, čo sme práve prežili. Celý život nám ešte spestrovali osud a smrť, ktorí mohli priniesť pozitívne ale niekedy priam až naopak veľmi negatívne správy.

Po PREŽIŤ-í života sme mali svätú omšu tak ako každý deň. Následne sme sa stretli s faraónom ktorý bol veľmi nespokojný s počtom tehiel ktoré vyrábame a odsúdil nás, že mu kradneme slamu. Museli sme ísť do  všelijakých dielní, kde sme si zarobili slamu a naučili sa novým zručnostiam. Neskôr sme slamu vymenili za doláre s ktorými každý z nás hospodáril v kasíne. Niekomu sa zadarilo viac, niekomu menej.

Po ukončení všetkých hier sa cca polovica tábora presunulo spať pod holé nebo, kde bolo kráse vidieť hviezdy. V stredu nám v doobednom programe  „bežal čas“, kedy sa rátala každá minúta. Tábor sa rozdelil na 4 skupiny ,ktoré si merali silu a kondíciu na bežeckých okruhoch. Všetci sa snažili ako najviac vedeli, lebo sa súťažilo o pekný obnos dolárov ,ktoré sa budú hodiť. Po dokončení súťaže sme si naživo mohli pozrieť ako sa faraón sťažuje, že musí piť „odpornú vodu z Nílu“. Poveril nás stavbou aquaduktov , ktoré mu privedú sviežu vodu z hôr. Za vyhraté peniaze sme nakupovali nástroje a suroviny potrebné na výstavbu aquaduktov. Každá skupina sa snažila a postavila majestátny aquadukt.

Následne sme si  všetci skúsili pracovať ako jedna firma a zarábať jej peniaze. Touto aktivitou sme sa naučili pracovať ako celok a nemyslieť len na seba. Prežili sme s Mojžišom trápenia 10 egyptských rán a presunuli sme sa spať. V skorých ranných hodinách nás nečakane prebúdzajú animátori a smerujeme na horu Sinaj (Lysec 1381 m.n.m). Každá skupina niesla určité veci, ktoré boli treba na výstup. Po dosiahnutí vrcholu sme absolvovali omšu s krásnym výhľadom.

Na vrchu Sinaj sme vykopali dve kamenné tabule, ktoré sme naložili do vakov a presunuli sme sa naspäť do tábora. Po obede sme absolvovali typické táborové hry ,ktoré nesmú chýbať. Brutus, HU tu tu alebo vylepšená verzia indiánskej paličky. Po večeri sa celý tábor nahodil do gala a strávil posledný táborový večer pri hudbe , tanci, ohnisku a veľmi príjemnej atmosfére.

Posledný deň, kedy každý smútil že sa končí tábor, sme mali ešte poslednú ale za to veľmi intenzívnu rozcvičku.  Prešli sme si desatoro božích prikázaní v živote a otvorili si nové pohľady. Po poslednom obede sme si spravili fotky a so slzami v očiach odchádzame. Prežili sme krásny týždeň plný nezabudnuteľných zážitkov a naučili sme sa PREŽIŤ . Ďakujeme saleziánskej rodine a všetkým animátorom ktorí obetovali svoj čas a vytvorili nám krásne spomienky.

autor článku: Matúš Kubo

Úspešný školský rok na ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia

/v ,

Počas tohto neobvyklého školského roka sme sa ako škola posunuli a dokončili rozpracované projekty. Dokončili sme detské ihrisko pre deti MŠ v hodnote 10 000 €. Zakúpili sme nové športové náradie do telocvične v sume  4 000 € – nové žinenky, lavičky, švédsku debnu a 10 ks cvičiacich skákacích trampolín. Do školskej jedálne sa zakúpila nová umývačka riadu.

    Úspešne sme dokončili aj projekt EÚ za 100 000 € na nové odborné učebne – učebňa biológie a chémie, nové školské dielne a učebňa informatiky, ktoré sú už kompletne pripravené pre žiakov na vyučovací proces.

    Počas jesenných mesiacov sa uskutočnila náhradná výsadba okrasných stromov a úžitkových ovocných stromov, ktorými sme nahradili vyrezané staré a poškodené stromy a tuje. Rovnako sa zrekonštruovala fontánka pri vchode do školy a zútulnil sa priestor okolo nej.

    V zimných mesiacoch sme museli pristúpiť k rozsiahlej rekonštrukcii kanalizácie, ktorá bola v dezolátnom stave. Prebehli výkopové práce, pokládka nového potrubia a pripojenie k centrálnej kanalizácii. Celková cena tejto investície bola 25 000€. Škola takúto havarijnú situáciu riešila aj vďaka pomoci farského úradu Dubnica nad Váhom a zriaďovateľovi školy Žilinskej diecézy.

    Okrem materiálnych vecí sme investovali aj do vzdelávania pedagógov v materskej ako aj v základnej škole. Pani učiteľky v MŠ sa vzdelávali a rozvíjali svoj potenciál predovšetkým v oblasti jazykovej gramotnosti,  ktorú kvalitne využívajú pri každodennej tvorivej práci s deťmi, ale aj v iných oblastiach – matematickej, prírodovednej, spoločenskej, zdravotnej, kultúrnej, duchovnej a pod. Absolvovali rôzne odborné vzdelávania, webináre a workshopy, vďaka ktorým dokážu vzdelávacie aktivity a činnosti obohatiť o nové zážitkové a skúsenostné metódy. Výučbu spestrujú svojimi znalosťami a schopnosťami, aby tak vplývali na celostný rozvoj osobnosti detí, rozvíjali ich tvorivosť, schopnosť komunikovať, kooperovať, vyhľadávať, spracúvať a kriticky analyzovať informácie, či rozvíjať vyššie poznávacie procesy.

    Pedagógovia základnej školy sa vzdelávali v odbornej príprave svojich predmetov, ako aj v otázkach osobnostného a sociálneho rozvoja. Ako škola sme zapojení do projektu Vysoko efektívne učenie – škola pre 21 storočie, ktorého prvky sa snažíme zahŕňať do výchovno-vzdelávacieho procesu na 1. stupni ZŠ.  Zvládnutie celoživotných zručností je naozaj dôležitá vec, čo nám ukázala aj koronakríza. Vedieť spolupracovať, používať efektívne vyučovacie stratégie a vytvárať pozitívnu sociálnu klímu je základ, ktorý každému dieťaťu pomôže zvládnuť učivo podľa jeho najlepších schopností. Rovnako máme snahu pokračovať a ponúknuť rodičom výučbu matematiky Hejného metódou, nakoľko rozmer matematickej predstavivosti a logického myslenia je dôležitý aspekt vzdelávania.

    Vo výučbe anglického jazyka sme na 2. stupni ZŠ zainvestovali do zakúpenia licencie aplikácie WocaBee, ktorá pomáha deťom rozvíjať slovnú zásobu. Žiaci si aj počas pandémie mohli prechádzať potrebné konverzačné témy. S využitím tejto aplikácie počítame aj v nasledujúcom školskom roku a rozšírime ju aj o nemecký jazyk.

    Milí rodičia, dovoľte mi na záver poďakovať za prejavenú dôveru vychovávať,  vzdelávať a rozvíjať talenty Vašich detí.

    Mgr. Monika Pastieriková,

    riaditeľka školy

    Ďalší deň – v Don Boscovej škole

    /v , ,

    Vo štvrtok, 9.7.2020, turínska táborová mládež v oratku Laura, žiadala od Don Bosca veľkú pomoc. Prestali síce robiť zlo, postavili oratko, boli už aj na výlete, ale čo s každodenným životom? Ako majú prežiť, keď nemajú prácu? A kto dá tejto bande v takýchto nebezpečných časoch prácu? Kto im bude veriť?

    Don Bosco po modlitbe našiel riešenie. Poslal všetkých mladých do školy a pozval ich k usilovnosti. Prijímačky v parku pozostávali z otázok o Don Boscovi (ozaj, poznáte jeho celé meno?) a o zvieratkách (viete, čo robia vydry, keď spia?). Cestu k správnym riešeniam však nakoniec našla každá skupinka, a tak sa mohli zapísať na praktické predmety. Výroba náramku, beh, škrabanie zemiakov, pribíjanie klinca, prišívanie gombíka, pletenie vrkoča, stavanie skákajúcej žabky z papiera, pretláčanie sa rukou, kresba na chodník, za toto všetko mohli deti vlastnou usilovnosťou získavať pečiatky do svojej žiackej knižky.

    Nakoniec tým získali nielen výučný list, ale aj možnosť uchádzať sa o lukratívne zamestnanie. Komu sa podarilo získať viac pečiatok, mohol si vybrať prvý z týchto cechov: záhradníctvo, polícia, drevárska dielňa, televízia, hrnčiarstvo, krajčírstvo, kuchárčina. Nie každému sa ušla práca, ktorú si vysníval, ale nakoniec boli predsalen všetci spokojní. Don Bosco ich v dielňach navštívil a boli skutočne dobrí. Vrátili sa do oratka s radosťou v očiach a množstvom zážitkov. A to nielen deti, ale aj animátori. Ďakujeme všetkým vedúcim dielní, ktorí do svojich domovov, zamestnaní prijali deti z nášho tábora a boli ochotní venovať im svoj čas.  

    Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

    Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.