Dobrovoľníci sa zúčastnili plošného testovania aj v našom meste :)
Príprava v našom saleziánskom stredisku začala telefonátom pani prednostky mestského úradu: “Vypadlo nám jedno testovacie miesto, ste ochotní poskytnúť Kaťák?” Keďže sme po zvážení v komunite odpovedali kladne, mohlo sa do nášho strediska prísť dať otestovať 868 ľudí z nášho okolia. Okrem toho sa z nášho strediska mladí zapájali aj na iných miestach. Spolu sme sa zapojili deviati dobrovoľníci na štyroch miestach. Mne osobne prinieslo testovanie mnoho pekného.
Predovšetkým som mohol zažiť dobrú spoluprácu medzi armádou, mestskou samosprávou a nami dobrovoľníkmi. Veľmi ma povzbudila príprava na testovanie. Nadrotmajster Čepák, prichádzal denne už od stredy, aby do sobotňajšieho rána všetko pripravil. Bolo treba zohnať lekára, obvolať dobrovoľníkov, pripraviť miesto tak, aby malo dostatočný počet testov, certifikátov a ochranných pomôcok. Bolo zaujímavé sledovať komunikáciu s velením, ale aj osobnú návštevu veliteľa pozemných síl v okrese Trenčín. Ľudia z mestskej samosprávy tiež nezaháľali. O dezinfekciu nášho miesta sa postarala koordinátorka testovacích miest, pani Jurisová. Obedy a večere nám osobne doniesla prednostka mestského úradu, pani Kiačiková. Povzbudiť nás prišiel dvakrát pán primátor Wolf. O fotku a uverejnenie na sociálne siete sa postarala referentka pre styk s verejnosťou Badačová.
V dobrovoľníckom tíme vládla super atmosféra. Lekárka aj zdravotníčka skutočne rýchlo a bezbolestne odoberali stery. O dobrú náladu a poriadok sa staral policajt Miloš, ktorá pozná hádam tisíc vtipv. Ja ako administratívny pracovník som zapisoval do zoznamu. Pekné bolo aj porozprávať sa pri obede a večeri.
Samotní ľudia prichádzajúci na testovanie boli obohatením. Okrem úvodného dialógu: “Dobrý deň, poprosím vás občiansky preukaz. Ďakujem J” to boli aj dve tri slová naviac. A pritom veľa zážitkov. Napríklad keď jedna slečna odpadla, hneď sa jeden postaral o odnesenie na rukách, ďalší o prebratie, či donesenie keksíka na povzbudenie J Alebo keď došiel podnapitý muž a bolo ho treba ukľudniť, aby prešiel testovaním pokojne. Alebo keď prichádzali známi a až po chvíli spoznali identitu dobrovoľníka v bielom overale.
V sobotu aj v nedeľu sme odpracovali 16 hodín, ale na otázku, či chcú prísť aj na druhé kolo odpovedali všetci dobrovoľníci áno. Nebolo to len o práci, ale aj o spolupráci a konaní dobra. Jednoducho tým, že spoločne žijeme a urobíme niečo pre dobrú vec, stávame sa sami viac ľuďmi.
autor: Vladimír Plášek sdb
Zostávame s Vami aj počas pandémie :)
Naplánované sv. zmierenia cez našu web stránku sú z dôvodu sprísnenia obmedzení presunuté na čas, keď to bude opäť možne. Ďakujeme za pochopenie a prosíme vás o opätovné zapísanie sa v čase, keď tu bude aktuálne.
autor: Vladimír Plášek sdb
Hlavný predstavený sa predstavil v Dubnici
V predvečer blahorečenia nového blahoslaveného Carla Acutisa v piatok 9.10. prišiel na vizitáciu do Dubnice nový hlavný predstavený saleziánov na Slovensku , don Peter Timko SDB.
Ako prvým sa predstavil mladým na mládežníckej sv. omši o 19:00, ktorých v kázni povzbudil, aby skúmali, čím plnia svoje srdce.
Po omši nasledoval piatkový večer v Kaťáku. Tam bol čas na hry a rozhovory , do ktorých sa zapojil aj provinciál, pri dodržaní hygienických predpisov. Koniec večera patril spoločnej modlitbe a večernému slovku od don Petra Timka. Bol priestor na otázky a odpovede a posledné slovo mala spoločná fotka…
Don Timkovi držíme palce a nech ho Boh požehnáva na jeho novom mieste.
Autor článku: Marek Hudec, FOTO: Veronika Jankechová, Paulína Hírešová
Liezť skoro až do neba
Miništranti našej farnosti dostali za odmenu v miništrantskej súťaži, ktorá prebiehala ešte v predošlom školskom roku, netradičný darček – výlet na lezeckú stenu v Považskej Bystrici. V nedeľu 20. septembra sa tak pred Katolíckym domom stretlo priblizne 16 mladších a 6 starších miništrantov. Na výlete ich sprevádzali don Cyril, don Vlado, Bobe a prišli i traja rodičia chlapcov.
Vydali sme sa autami do Považkej Bystrice a keď sme vstúpili do lezeckej haly, miništrantov zaplavil úžas a túžba prekonať strach, prekonať samých seba a vyliezť najvyššie, ako sa len dá. Na začiatku si chlapci vypočuli krátku katechézu, v ktorej bol výstup na vrchol prirovnaný k výstupu do neba. Povedali sme si, že tak ako bez pomoci a istenia starších animátorov nedokážeme vyliezť na lezeckú stenu, tak ani bez vzájomnej pomoci nedokážeme prísť do neba. Ako pri lezení je nevyhnutné poslúchať rady inštruktora, rovnako aj v živote potrebujeme počúvať rady rodičov. Keď prekonáme strach, môžeme v živote vidieť a zažiť úžasné veci. Po katechéze don Cyril všetkých požehnal – a išlo sa na vec. Približne sedem trás, od najľahšej až po skutočne náročnú, pripravili a zabezpečili skúsení inštruktori. Detská radosť, nadšenie a odvaha boli neopísateľné. Každý sa snažil dať do lezenia všetko tak, aby dosiahol vytúžený vrchol.
Po viac ako 2 hodinách lezenia sme dostali záverečné požehnanie a vrátili sa domov. V deťoch bolo ešte stále vidieť veľké nadšenie. Verím, že tak, ako uspeli v lezení, dosiahnu raz i ten najkrajší cieľ – nebo.
Link na kompletnú fotogalériu:
https://1drv.ms/u/s!AsP0YTkMmo4igp9PCZ0xTOlH_86BTw?e=5pdm4d
