V júnovú sobotu sa stretli členky združenia exalliev v tomto šk. roku posledný krát.
Toto stretnutie bolo tak trochu výnimočné. Pripomenuli sme si 5 výročie vzniku nášho strediska. Spoločne sme to oslávili i s rodinnými príslušníkmi. Ďakovnú sv.omšu celebroval don Ragula. Po nej bolo spoločné posedenie pri ohni v družnom rozhovore. Aj deti si prišli na svoje. Akcia prebehla na pôde CZŠ, za čo p. riaditeľke Pastierikovej zo srdca ďakujeme.
(es)
Naši mladí i starší miništranti sa opäť stretli, aby spolu zažili posledné MAXI stretnutie miništrantov v tomto školskom roku.
Tentoraz pre miništrantov boli pripravené MAXI úlohy a hry. Najprv si zahrali hru palma, pri ktorej využívali zručnosť, prácu v tíme, trpezlivosť, obratnosť a rýchlosť. Po tejto pútavej hre si zahrali futbal, ktorý sa všetkým páčil najviac. Po zábave na nich čakal napínavý a hlavne poučný MAXI kvíz. Pomocou neho si zopakovali názvy liturgických predmetov a naučili sa, ako sa má miništrant správať pri svätej omši. Taktiež ako obvykle tu nechýbal ani chutný koláč od saleziánov.
K tomuto stretnutiu sa vyjadril istý animátor: „Stretko sa mi páčilo, lebo sme mali veľa pohybu. Najviac sa mi páčil futbal, na ktorý sa chytili aj chlapci. Myslím si, že to bolo pekné stretnutie na záver. Zachovalo si rovnaké hodnoty ako počas minulých stretnutí.“
(Jaro Minárik)
Letné prázdniny sa už nezadržateľne blížia. No a keďže počas tohto obdobia krúžky a stretká v Súkromnom centre voľného času (SCVČ) Laura prebiehať nebudú, i tento rok sa stretli deti s rodičmi, animátori, saleziánky a saleziáni, aby spoločne ukončili činnosť SCVČ.
Aj teraz boli pre deti pripravené rôzne úlohy, ktorých plnením sa približovali k odmene – cukrovej vate. Okrem toho čakala na členov združenia Laura tombola. Deti aj rodičia boli oboznámení s ponukou krúžkov a stretiek na ďalší školský rok. Okrem tých známych čakajú na deti v novom školskom roku i nejaké tie novinky, napr. v podobe Divadelného krúžku.
Pre viac informácií môžete kontaktovať sestry saleziánky osobne, alebo e-mailom: scvcdubnica@gmail.com
Mladí zo strediska sa spoločne zúčastnili v poradí už 24. ročníka kresťanského hudobného festivalu Lumen, ktorý sa konal tradične prvý júnový víkend v Trnave.
Pre účastníkov bol pripravený bohatý program: sväté omše, adorácie, workshopy, prednášky a, v neposlednom rade, lákavé slovenské i zahraničné kapely. XL zóna ponúkla extra vystúpenie Mariána Čekovského, Janais, divadelno-improvizačného zoskúpenia 3T či evanjelizačného projektu Godzone… Každý si mohol prísť na svoje.
Opýtali sme viacerých, čo si z tohtoročného festivalu odniesli domov: ,,Už dávno som nebol na tomto festivale, takže som mal radosť z jeho vysokej úrovne, od hudby až po duchovnú ponuku. Vychutnal som si film „V mene Krista“, tanečné divadlo aTak o fázach života a hlavne tie nespočetné stretnutia s ľuďmi z celého Slovenska, ktorých mám rád,“ poznamenal don Peter Štellmach, SDB, ktorý cestoval na Lumen s mladými. Animátor Lukáš spomína: „Páčili sa mi prednášajúci M. Kuffa a J. Luscoň, SDB, a top hudobná kapela bola pre mňa Guvna B z Anglicka.“
Špeciálnou udalosťou tohtoročného Lumenu bola oslava 25. narodenín DOMKY, združenia mladých, ktorá aktívne spolupracuje so Saleziánmi na Slovensku. I na tejto oslave sa mladí zo strediska podieľali či účasťou na sv. omši, zapojením sa do sprievodných aktivít, alebo dobrovoľníctvom v DOMKA stane. „Zabavili sme sa pri “kalčete“, keď sme hrali proti chalanom z Mamateyky, ktorých sa nám podarilo poraziť. Bolo super,“ dodal k zážitkom Lukáš.
(Katarína Bolčeková)
V máji prišla do Dubnice návšteva z ďalekého Talianska z Assisi, bola to naša rodáčka Terézia Kilianová- sestra Chiara Gabriela. Sestra Chiara Gabriela potešila viacerých ľudí svojou návštevou a milými slovami. Pri tejto príležitosti sme jej položili zopár otázok.
V krátkosti sa môžeš predstaviť.
Volám sa až dvoma menami: prvým, ako ma poznajú aj Dubničania poznajú – Terézia Kilianová a druhým, rehoľným, Chiara Gabriela. Som klariskou, čiže patrím do rehole Chudobných sestier sv. Kláry, ktorá je kontemplatívnym rádom vo veľkej františkánskej rehoľnej rodine. Mám 42 rokov, bývam v Assisi v našom kláštore už 23 rokov.
Kedy si pocítila, že si povolaná do zasväteného života?
Bolo to v období, keď som ako gymnazistka absolvovala kurz pre katechétov organizovaný Nitrianskou diecézou, kde som osobne prežila svoje stretnutie s Ježišom a kde som pochopila, cítila v hĺbke srdca, že môj život sa musí radikálne zmeniť. Tam som spoznala aj Školské sestry sv. Františka, na nich som videla, že patriť úplne Bohu neoberá o radosť zo života, ale naopak, dodáva mu niečo naviac. Ale ideál pravej kresťanskej rodiny som cítila príťažlivejší…Až dovtedy, kým Pán vo mne znovu prehovoril, „Ja chcem byť Tvojím životom„. Trvalo to niekoľko mesiacov.
Kedy si sa definitívne rozhodla, že chceš patriť Bohu? Koľko si mala vtedy rokov?
Bolo to krátko po tom, ako som prijala s obrovskou radosťou toto pozvanie a zároveň som lepšie spoznávala Školské sestry; ich život, charizmu, konkrétnu prácu .Mala som 18 rokov.
Prečo si sa rozhodla práve pre túto reholu?
Vstúpila som k nim z rôznych dôvodov. Videla som na nich, ako úplné odovzdanie Bohu napĺňa ich život radosťou a šťastím, ktoré svet nepozná. Potom aj kvôli sv. Františkovi, jeho ideálu chudoby a lásky k Pánu Ježišovi, páčilo sa mi, aké mali medzi sebou pekné priateľské, jednoduché vzťahy, ich aktivita v školstve, misie.
A prečo klarisky? Pre radikalitu odovzdania Pánovi, žiť naplno vieru, v ktorej tvrdíme, že Boh je prameň šťastia, že On je Láska.
Čo pre teba znamená žiť zasvätený život?
Kráčať v každodennom živote v prítomnosti Pána, počúvať Ho, neustále pokračovať v ceste obrátenia, ktorá nikdy nie je úplne dokončená, snažiť sa milovať tých /tie/, s ktorými žijem, vo vedomí, že od toho, ako ja odpovedám na povolanie závisí aj odpoveď iných, mne neznámych. Znamená aj neustály objav toho, ako sa Pán o mňa stará, sprevádza svojím Milosrdenstvom a vernosťou.
Čo považuješ za najdôležitejšie v pôsobení v zasvätenom živote?
Najdôležitejšie je práve vedomie, že sme dostali nesmierny, nepochopiteľný, nezaslúžený dar, ktorý je iba prejavom nekonečnej Božej Lásky k nám. K tomu patrí presvedčenie a hlboký pocit, že sme zvlášť milované – teda vďačnosť a pokora..
Koľko rokov si už zasvätená? Kde všade si už pôsobila?
O niekoľko mesiacov to bude 20 rokov a som stále v mojom kláštore v Assisi.
Kto je tvoj obľúbený svätý a prečo?
Je to sv. Terezka Ježiškova, bola mojou prvou najlepšou priateľkou a zostala ňou dodnes. Je mojou patrónkou od krstu a tým je aj určitým spôsobom aj matkou môjho kresťanského života. Rada som sa zastavila pri jej soche v kostole. Očarila ma jej autobiografia, jej geniálne intuície o Bohu, Jeho Milosrdnej Láske, v čom spočíva naša odpoveď na Jeho dielo v našich dušiach – veriť, že nás miluje takých, akými sme – slabí, krehkí, nedokonalí. Vedieť to prijať a nechať, aby nám odpustil, aby nás miloval, nič viac. Jej svätosť bola taká všedná, nenápadná, založená na malých skutkoch lásky. Veľmi sa mi páči jej úprimnosť, otvorenosť, odvaha, zároveň aj ako videla Božiu prítomnosť a prozreteľnosť vo svojom konkrétnom živote, v ktorom zažila aj utrpenie a rany, cez ktoré dokázala rásť a dozrievať. Aj ja som jej blízkosť často pocítila.
Za rozhovor ďakujem a prajem veľa Božích milostí, nech si pre všetkých viditeľnou Božou prítomnosťou a požehnaním.
Pri príležitosti sviatku Medzinárodného dňa detí aj tento rok zavítali saleziáni a saleziánky spolu s animátormi na sídlisko „Ú-čko“. Tému minuloročných „Angry birds“ vystriedali toho roku Mimoni.
Spolu dvanásť stanovíšť čakalo na viac ako sto detí, ktoré prišli spolu s rodičmi vysúťažiť Mimoňovi banánové poukážky. Za ich šikovnosť, ktorú preukázali pri plnení rôznych úloh, ich čakala sladká odmena. Atmosféru viac približuje animátorka Katka: „Myslím, že akcia dopadla na jednotku. Aj keď to tak doobeda nevyzeralo, počasie sa nakoniec skvele vyjasnilo, detí bolo naozaj veľa a počas celého priebehu bola medzi nami priateľská atmosféra.“
Pre tých najmenších, ktorí sa do súťaží zapojiť ešte nemohli, bol pripravený priestor s hračkami, no a tí menej súťaživí sa mohli dať pokresliť farbami na tvár. Chcelo to však veľkú trpezlivosť, pretože animátorky si v stánku ani na chvíľu nevydýchli a rady detí sa nerozpúšťali ani po skončení podujatia.
„Pri zhodnotení celej akcie, je, myslím, najvýstižnejšia otázka malého chlapca, ktorý sa vypytoval, kedy znova prídeme. Aj týmto podujatím sa chceme priblížiť k deťom, ktoré nechodia k nám do strediska, či na našu školu. Takisto chceme predstaviť saleziánskeho ducha ich rodičom a zároveň osloviť deti ponukami táborov, ktoré chystáme v lete,“ komentuje podujatie Peter Štellmach SDB.
Cez leto sú pre deti pripravené dva veľké tábory. Prvý, Prímestský tábor NARNIA sa uskutoční od 11.-15. júla u sestier saleziánok. Druhý, Saleziánsky pobytový tábor, sa bude konať od 7.-14. augusta v Podskalí. Prihlášky na oba tábory si môžete vyzdvihnúť na stolíku pod chórusom alebo sa môžete prihlásiť online na našej stránke.
Na našej škole úspešne funguje aj bohatá krúžková činnosť. Medzi obľúbené krúžky patrí zaiste aj turistický krúžok pod vedením saleziánky spolupracovníčky p. učiteľky Kubovej. Krúžok spája nielen žiakov rozličných vekových kategórií, ale aj ich rodičov. Každý mesiac na nich čaká nový objavný výlet do širšieho okolia nášho mesta.
V závere školského roka býva už tradične výlet celovíkendový, spojený s nocovačkou. V tomto školskom roku to vyšlo na posledný májový víkend. Ako cieľ bola zvolená Orava. Totiž v Dolnom Kubíne teraz pôsobí sr. Peťková FMA, ktorá donedávna učila na našej škole a bola aj aktívnou členkou turistického krúžku. Takže aj pre žiakov to bola príležitosť sr. Martu navštíviť, a zároveň spoznať aj niečo z prírodných pokladov oravy. Neďaleko domu sestier saleziánok v Dolnom Kubíne sa nachádza impozantný vrch – Choč. Toto bol cieľ sobotnej túry. I keď predpoveď počasia vyzerala hrozivo, nestrácali sme dôveru v Božiu ruku. A skutočne sa vyplatilo. Po namáhavom výstupe sme si mohli naplno vychutnať nádherné pohľady na široké okolie. I keď tento výstup patril k tým náročnejším, zvládli ho napokon všetci. Búrky nás úspešne obchádzali, takže sme si pri návrate mohli vychutnať ešte aj opekačku v lone krásnej prírode.
Deň bol síce únavný, no deti sa z neho rýchlo otriasli. Večer si vymysleli pre dospelákov rôzne divadelné scénky, pri ktorých sme sa všetci dobre zabávali. Napokon sa predsa len podarilo všetkých uložiť na nočný odpočinok, aj keď sme si museli vypočuť rôzne vtipné poznámky typu: „spánok je najväčšia nuda“, a podobne. V nedeľu po sv. omši sme ešte pred návratom vyskúšali miestny aquapark, a potom sme už cestovali domov. Keďže bolo ešte potrebné porobiť aj školské úlohy a čosi sa naučiť.
Bol tu skutočne krásny výlet, naozajstná bodka tohtoročného turistického krúžku. Je pravda že leto sa ešte len začína, ale pre školské krúžky príde príležitosť znova až od septembra. Takže neváhajte a pridajte sa k nám.
(don Jozef Ragula SDB)
27.5.2016, 14:30, sme sa my ako prípravný tím stretli v telocvični s nádejou, že to všetko, čo sme si odložili na posledný deň, stíhame urobiť. Pred nami bol ďalší piatkový večer, tentoraz dokonca noc, boli sme nesvoji a nervozita stúpala každou jednou sekundou, ktorá nás delila od cesty do Veľkej Británie, kde sme sa, ako kráľovská rodina vydali na dostihy.
Po tom, čo sme vyrobili figúrky, pomaľovali podlahu viacej ako kulisy a chlapci doladili posledné technické detaily, prišiel čas našej premeny. Keď sa nám, po viacerých úpravách, podarilo dosiahnuť výzor aspoň trochu podobajúci sa skutočnej ROYAL FAMILY, začali prichádzať hostia. Telocvičňa Katolíckeho domu, pretvorená na dostihovú dráhu, sa začala pomaly plniť ľuďmi v spoločenskom oblečení, ktorí si zvedavo prezerali herný plán spoločenskej hry premietaný na podlahu.
Keď zaznela zvučka, vlajka Spojeného kráľovstva sa začala dvíhať vo vetre a nám neostala už ani sekunda na zaváhanie. Za zvuku hymny Veľkej Británie sme sa snažili verne znázorniť našich kráľovských dvojníkov. Naty, ktorá sprevádzala tento piatkový večer, šarmantne otvorila dostihovú sezónu a hra sa mohla začať. Všetky skupinky spokojne usadené vo vlastných lóžach dostali špeciálne bankovky, ktoré sa vďaka súťaživosti rýchlo míňali, no počet voľných koní sa znižoval, každý mal svoju taktiku, ako získať najviac koní, zarobiť si a, samozrejme, vyhrať. No na hernom pláne boli aj políčka, ktoré občas vedeli hru riadne zamotať. Asi nikoho by nepotešilo, ak by si vytiahol kartičku hlásajúcu stratu koňa či preplatenie jeho nákladov.
Hru sprevádzali aj rôzne úlohy, takže bolo možné, napríklad, zahliadnuť dievčatá pri nácviku kráľovskej chôdze s knihou na hlave, či celú skupinku premýšľať nad kvízovou otázkou. A nechýbali ani skutočné dostihy, počas ktorých sa skupiny snažili svojím krikom nielen podporiť svojho koňa, ale zároveň aj vyprovokovať súpera k hnevu.
Po deväťdesiatich minútach zaznel zvonec a našich kráľovských pretekov bol koniec. Sčítali sme peniaze, naši hostia, spokojní so svojím výsledkom alebo už zmierení s prehrou, sa mohli kedykoľvek ponúknuť veľkobritskými lahôdkami (čaj s mliekom nesmel chýbať!).
Aj keď víťaz môže byť len jeden (v tomto prípade skupina zelených), na spoločnej fotke sa všetci usmievajú a my s nimi.
Je za nami predposledný piatkový večer plný radosti, spoločne stráveného času, trošky stresu a, čo je podstatné, spokojných kaťákovcov.
(Kika Machálková)
K slávnosti Panny Márie Pomocnice posiela hlavný predstavený don Ángel Fernández Artime svoj video príhovor pre saleziánov a pre celú saleziánsku rodinu.
