Jack Sparrow k nám opäť zavítal.

6.9. po prázdninovej prestávke SCVČ Laura otvorilo brány pre všetky deti, ktoré chcú zažiť úžasné dobrodružstvá a spoznať nových kamarátov.  A tak sa animátori a aj sestry saleziánky tešili na veselé popoludnie.

Na ihrisku pobehovalo veľa detí, ktoré sa prišli zapísať na stretká a krúžky a  tiež si zasúťažiť. Všetci si  mohli zaspomínať na leto a na prímestský tábor V neznámych vodách . Túto príležitosť si nenechal ujsť ani Jack Sparrow, ktorý potreboval od detí pomoc.

Zničili mu loď a ledva doplával k Laure. Nevedel, ako sa dostane z Laury a preto sa prišiel spýtať deti, či mu pomôžu postaviť novú loď a on bude môcť znovu odplávať na šíre more. Každé dieťa si na začiatku muselo postaviť lodičku z papiera, na ktorú zbierali pirátske pečiatky. Zo všetkých lodičiek potom postavili jednu veľkú loď. Deti si mohli vyskúšať streľbu, morzeovku, záchranárstvo, varenie a veľa ďalších pirátskych aktivít. No nemôžeme zabudnúť ani na sladkú odmenu, ktorou bola cukrová vata. Na záver všetci spoločne zahájili začiatok školského roka v Laure a slávnostne vystrelili konfety.

Otvorenie si tiež užívali aj nové sestry , medzi ktoré patrí aj Elen: “Otvorenie SCVČ bolo tento rok veľmi akčné, dynamické a taktiež dobrodružné. Ja som bola veľmi prekvapená zo zapojenia animátorov, ako sa do tých úloh vedeli vžiť a vedeli sympaticky sprostredkovať stanovište, ktoré mali na starosti. Verím, že v tomto roku zažijeme niečo pekné a spoločné. A tak ako sme odštartovali,tak verím, že budeme dobre pokračovať.”

Nakoniec ešte názor od animátorky Veroniky Kuľhovej: “Deti sa zabávali a užívali si to. Mohli vidieť ako funguje oratko a že aj cez školský rok tu majú veľa rôznych a zaujímavých aktivít, kde môžu chodiť. Myslím si, že ich to oslovilo a zapísali sa na rôzne krúžky a stretká.”

Paulína Hírešová

(Foto : Veronika Jankechová)

 

Mladí prišli na brigádu aj dnes :)

Dnešné upratovanie kaťáku bolo nekonečne krásne, hlavne natieranie zábradlia. Čistili sa okná,upratoval divadelný sklad, ale hlavne sa natieralo. Pri natieraní bola biela farba doslova všade. Na nohách,rukách,perách,oblečení a topánkach.

 

Svätú omšu sme slávili v Katakovskej kaplnke a hrou na gitare ju obohatila Mária.

Spoločný obed bol priam dokonalé(pizza nemala chybu :) Kaťák poupratovaný,všetci unavení a aj dobre najedení. Spoločnými silami sme všetko spravili.

Bonbónikom bolo vytvorenie nadpisu „Dubnická Panna Mária“.

A na záver niektorí sme išli na kofolu na Slavnické letisko a zastavili sme sa pri jednom z najstarších kostolíkov na Slovensku, Sedmerovec-Pomínovce.

(autor: Klaudia Pavlačková)

Lásku ku Kaťáku sme preukázali spoločnou brigádou

Dnes 13. augusta sme prezili nadherne dopoludnie v Kataku, upratovali sme. Paulina, Mata, Kika, Sona, Beta, Terezka, Maria, Filip, Matus, Tomas, Palo, Grando a Alenka prisli rano o 9.00 a pomohli upratat bar, klubovne, podium, umyt okna a ponatierat vsetky mozne ploty okolo Kataku :)

Oslavili sme Pana spolocnou sv. omsou a zazili peknu partiu pri spolocnom obede, pri ktorom nechybala pizza :) Skratka nadherny den.

A co je najkrajsie, zajtra mate rovnaku prilezitost aj vy, ktori ste to dnes premeskali, lebo zajtra je druhy a posledny den brigady v Kataku. Pridte a neolutujete. Ako hovoril don Bosco, chlieb, praca a nebo vam nebudu chybat :)

 

(Autor: Vlado Plášek sdb)

Opustili nás dvaja hokejbaloví velikáni

Musíme úprimne priznať, že z toho nie sme veľmi nadšení. Bohužiaľ však, ako to v dnešnom športovom svete chodí, hráčov svetovej triedy je málo a preto môžeme nad týmito rozhodnutiami prižmúriť očko. Určite bude platným členom pri výchove hokejovej mládeže na ďalekom východe (Aďka) a úspešne bude hájiť znak dvojkríža pri medzištátnych zápasoch na misii v Taliansku (Štellko). Aby som však stále neplakal, poďme trošku poďakovať…poďakovať Pánovi, že sme mali tú česť zahrať si s nimi, a to takmer každý týždeň od minulého leta.

Slušnosť káže začať pri dáme. Asi nikto by pri pohľade na toto krehké stvorenie nepovedal, aká zdatná hokejbalistka vie byť Aďa na ihrisku. Niet sa čo čudovať. Možno viacerí z vás neviete, že Aďa už dávno absolvovala to, čo čaká Štella v Turíne. Ešte predtým, ako si ju Pán povolal za nevestu, brázdila ľadové plochy s dvojkrížom na drese. Mám taký pocit, že vedľa neho bolo vyšité aj kapitánske C-čko. A kapitánkou bola aj u nás na ihrisku. Prítomnosť ženy, zvlášť rehoľnej sestry, dodávala nášmu mužskému, často zdravo agresívnemu, spoločenstvu potrebný pokoj a rozvahu. Naučila nás, že aj keď hokejbal niekedy dosť bolí, nemusí to byť až také zlé. Stačí byť len trošku ohľaduplnejším protihráčom. Koniec-koncov, hráme len pre radosť. Z našich úst razom vymizli slová, ktoré by z našich úst nemali vychádzať, do veľkej miery sa vytratili aj mená Ježiša a našej nebeskej matky. A aj keď niekedy letela loptička príliš vysoko a hokejka v hneve udrela o mantinel, vždy sa usmiala a povedala niečo povzbudivé. Naučili sme sa pri nej, že ak je aj žena hocijako fyzicky silná, vždy musíme my –mužské pokolenie, brať na ňu ohľad. A pri týchto situáciách sa odkryla krása Božieho plánu, ktorý nás stvorili rovnocennými, ale predsa rozdielnymi.

Ak Aďa stelesňovala pokoj, kľud a rozvahu, Štella môžeme označiť za čistý protiklad. Neľakajte sa – je to kompliment! Od sekundy, kedy sa ocitol na betónovej ploche, zmenil sa na nepoznanie. Úsmev razom vymizol a z jeho tváre a očí bolo čítať len túžbu zvíťaziť. Ak sa nepodarilo zvíťaziť v zápase, muselo sa podariť vyhrať každý jeden súboj. Poviem vám, Štello je pre každého protihráča testom trpezlivosti. Bol jednoducho vždy a všade. Zrazu ti niekto podvihol hokejku, zrazu ti niekto vypichol loptičku. Zabránil gólu a mihnutím oka už ohrozoval súperovu bránku. Jeho rozvaha sa prejavovala najmä v túžbe dať zo seba všetko. A myslím, že to je to, čo Štella charakterizuje aj ako saleziána-kňaza. Môžeme v krátkosti skonštatovať, že aj pri hre si zachoval salezianského ducha, ba čo viac, ešte ho viac živil. Stal sa nám príkladom toho, že všetko, čo robíme, máme robiť v prítomnosti Boha. Naučil nás, že šport je darom a je len na nás, akým spôsobom budeme Bohu vďační, že môžeme behať, skákať, hrať hokejbal, či iný šport.

Aďa a Štello. Typologicky odlišní hráči, každí s inými úlohami od svojho nebeského trénera. Don Bosco kedysi povedal, že na ihrisku spoznáš ich pravú tvár. A ich tvár je skutočná, radostná a plná dôvery v toho, komu slúžia. Sme radi, že cez úžasný šport aj nás priviedli o krôčik bližšie k svätosti.

Za všetko veľmi ďakujeme. Držte sa!

(Autor: Marek Strapko)

Boli sme pozorovať hviezdy

Dňa 3.8.2018 na Facebookovú stránku Pozorovanie hviezd pribudol oznam od organizátorky Katky: „Hlásia jasnú oblohu na zajtra!“
Čo pre nás ostatných znamenalo zobrať deku, nejaké to občerstvenie, stiahnuť si aplikáciu na rozpoznávanie súhvezdí a vydať sa spoločne od Kaťáku na Kolačanské lúky.
Prekvapením pre nás boli ďalšie dve skupiny mladých ľudí, ktoré sme na „našich“ lúkach stretli. Samozrejme nám táto skutočnosť nezabránila rozložiť svoje veci o kúsok ďalej, zahrať si mestečko Palermo popri západe slnka a neskôr si užiť príjemnú atmosféru tvorenú svetlom nočnej oblohy, úžasnými ľuďmi a spoločnou modlitbou vešpier.

Mars

Videli sme veľa padajúcich hviezd? Nie. Za to sme sa konečne stretli s priateľmi, s ktorými sa cez rok často nevidíme a vychutnali sme si pocit spoločenstva plnými dúškami. Naozaj veľmi plnými, pretože nás prišli pozrieť traja naši saleziáni :-)

(Autor: Kristína Machálková)

Mladí načerpali silu z blahoslavenstiev

Šiesti animátori pod vedením Petra Maguru SDB a Danky Oremovej FMA sa rozhodli vstúpiť do ticha prírody, nechať sa premeniť Božou milosťou, slovom a spoznať Božie plány v ich životoch na duchovných cvičeniach v Slávnickom Podhorí v dňoch od 31. júla do 3. augusta. Hlavnou témou boli BLAHOSLAVENSTVÁ.

„Blahoslavený znamená naplnený Bohom. Blahoslavenstvá nám pomáhajú odstraňovať to, čo nám bráni v prebývaní Boha v nás.“ Blahoslavenstvami spoznali mladí nezištnú lásku Ježiša.

Duchovné cvičenia odštartovali návštevou pútnického miesta na hore Butkov, kde sa zúčastnili krížovej cesty. Obetovali ju za svoje rodiny a zavŕšili ju svätou omšou. Počas týchto dní sa naplno ponorili do tajomstva blahoslavenstiev. Snažili sa ich prepojiť so svojím životom, nájsť spôsob ako ich začať uskutočňovať v každodennom živote. Bol to čas strávený v Božom náručí.

„Keď čítame Božie slovo a zotrvávame v ňom, vstupujeme do Božieho kráľovstva“ (Benedikt XVI) Odvážni mladí sa počas štyroch požehnaných dní nechali premieňať Božím slovom.

Miernosť, chudoba, milosrdenstvo, čisté srdce, boli kľúčové slová tém počas duchovných cvičení, z ktorých v tichosti čerpali milosti mladí ľudia z Dubnice. Vzájomne si pomáhali budovať pevné základy na prijatie cesty blahoslavenstiev. Prijali minulosť takú aká bola a odvážne vykročili za výzvami, ktoré ich čakajú. Silencium poskladalo peknú mozaiku zo zážitkov, radostí, ale aj poklesov. Zúčastnení odovzdali seba, svojich priateľov a najbližších do Božích rúk. Nakoniec don Peter povzbudil mladých, aby sa nebáli ísť za svojím snom, aj keď to bude veľmi ťažké.

Radosť z evanjelia naplnila ich život a srdce. Veľké ďakujem patrí Bohu, prednášajúcim, ale aj Lenke Pukajovej FMA, ktorá pripravovala chutné raňajky, obedy a večere.

(Jaromír Minárik)

Ako nás chudobné deti obohatili

Pred pár dňami sme sa vrátili z tábora v Jasení pre deti zo sociálne slabých rodín, ktorý už 21 rokov organizuje Patrik Herman spolu s občianským združením Štvorlístok deťom. Samozrejme, tábor by sa nezaobišiel bez finanncií od sponzorov a podnikateľov, ktorý ešte vedia dávať tým, čo majú málo. Počas 2 týždňov sme s partiou 24 ľudí spríjemnili život 115 deťom z ťažko skúšaných rodín. Do tohto projektu sme sa prihlásili ako dobrovoľníci vo funkcii inštruktorov. Našou úlohou bolo pomáhať pri organizačných činnostiach, rozdávanie desiaty, olovrantu, dozeranie na deti po večierke pokiaľ všetky nezaspali atď. Jednoducho byť po ruke, keď niekto niečo potreboval.

Program pre deti v tábore bol veľmi pestrý a nabitý. Počas tábora sa deťom pomohlo po materiálnej aj zdravotnej stránke. Materiálnu stránku predstavovali školské  a hygienické potřeby, obliekací deň, kedy si podnikatelia, športovci, ľudia so štedrým srdcom zobrali jedno alebo viac detí a nakúpili pre nich oblečenie podľa potreby. Po zdravotnej stránke to bolo preventívne vyšetrenie očí a zakúpenie okuliarov deťom, ktoré to potrebovali. Tieto tábory pomohli už viac ako 4800 deťom z celého Slovenska. Sú to pre nás nezabudnuteľné zážitky na celý život. Emócie, čo nenechali nikoho chladného. Sme šťastní a ďakujeme hlavnému organizátorovi Patrikovi Hermanovi,  že sme sa mohli zúčastniť tohto úžasného projektu.

(Pavol Beňo, Matej Kotúč)

Animátori sa obzreli za uplynulým rokom

Na konci školského roka sa animátori nepripravujú len na blížiace sa leto, ale spolu so saleziánmi a sestrami saleziánkami sa obzreli aj za uplynulým rokom.

Staff v záhrade kvôli počasiu nakoniec v záhrade nebol, ale nechýbala ani jedna jeho dôležitá časť. Poobede bol priestor pre spoločnú hru, po ktorej nasledovali spievané vešpery v kostole naplnené chválou za všetky krásne zážitky. Tie sa pokúsili animátori aj spísať na papier a hodnotenia akcií v troch pracovných skupinách sa napokon predstavili pred všetkými. Animátor Michal povedal: „Palec hore za nové akcie ako Cyclocross či Zjednotení v piesni, ale je škoda, že animátori počas roka nereagovali na ponuky ako Animák, ktoré boli pre nich a pre ich osobný rast.“

Za úprimným a konštruktívnym hodnotením dalo bodku malé pohostenie a poblahoželanie dvom oslávencom – Jankovi „Bobemu“ k meninám a Paulínke ku krásnym 18. narodeninám. Prajeme im, aby boli animátormi – „oduševňovateľmi“ – v duchu don Boscovho motta: Daj mi duše, ostatné si vezmi.

(text: Štello SDB / foto: Ela FMA)

Bežali sme o dušu na SAVIO RACE

Sviatok sv. Dominika Savia, patróna saleziánskej komunity a cirkevnej školy, sa v Dubnici nad Váhom rozhodli osláviť netradičným spôsobom.  Zahájili prvý ročník SAVIO RACE alebo inak povedané „drsné preteky“, ktoré zocelia každého chlapca a dievča. Súťaž sa konala  za novým kostolom sv. Jána Bosca dňa 5. mája. Trať plná rôznych zaujímavých prekážok merala vyše 1100 m. Na tejto akcii sa zúčastnilo 42 nebojácnych detí  spolu so svojimi rodičmi, ktorí bez prestania povzbudzovali svoje ratolesti.

Slnko hrialo, adrenalín rozpumpoval krv v žilách, songy „rozhecovali“ súťažiacich, dobrá nálada a hlavne bojovný duch chlapcov a dievčat. To všetko ich pripravilo bežať  „o dušu“ po stopách Dominikovho života. Bežecká trať pozostávala z desiatich prekážok, ktoré stvárňovali výzvy a ťažkosti z Dominikovho svätého života. Pretekári museli napríklad ťahať a prevaľovať pneumatiky, podliezať pavučinu, prejsť cez blatovú jamu… Nechýbala ani strelnica, kde museli papierovou guľou trafiť plastové fľaše. Za každú netrafenú strelu sa bežalo trestné kolo.

Pre tých, ktorí nepretekali, boli pripravené atrakcie ako nafukovací hrad, jazda na poníkovi či gladiátorský ring. Celý čas panovala dobrá nálada, na obed sa podávali chutné párky, vytvorila sa nezabudnuteľná rodinná atmosféra.

Pretekári sa pasovali s prekážkami húževnato, preukázali nevýslovnú šikovnosť a silu. Behali sebavedome a na niektorých sa usmialo aj šťastie a obsadili medailové pozície.

Opýtali sme sa niektorých rodičov, súťažiacich a organizátorov na ich postrehy a zážitky z tohto podujatia:

„Akcia bola skvele zorganizovaná. Naše dievčatá sa tento rok ešte neodvážili súťažiť, hoci najmenšia by aj chcela, ale tá zase nespĺňala vekový limit. Sprievodné atrakcie nás zabavili, stretli sme kopec kamošov, zasmiali sa, povzbudili tých, ktorí súťažili a zatancovali si na Bobeho hitovky.“ (Petra Babulíková)

„Veľmi sa mi páčila táto akcia. Obdivovala som všetky vekové kategórie, ako dokázali bojovať na tak dlhej a ťažkej trase. A tiež ma povzbudili všetci dobrovoľníci a spolupracovníci, ktorí sa nasadili do práce a služby druhým. Veľká vďaka našim saleziánom. A tiež dobrému Bohu za stále zlepšujúce sa počasie.“ (Ela Holá FMA)

„Bola to oslava nášho malého veľkého patróna Dominika vo veľkom štýle! Dnes, vďaka tomu, že sme „bežali o dušu“, sme mohli okúsiť chuť radostnej svätosti.“ (Peter Štellmach SDB)

„Podľa mňa to bol veľmi dobrý nápad zorganizovať túto ,,race“.  Veľmi sa mi páčila trať nakoľko bola urobená podľa Dominikovho života. Ďakujem Pánu Bohu, Panne Márii a samozrejme aj samému Dominikovi, že mňa aj všetkých, čo súťažili, sprevádzali.“ (Tomáš Pecko)

Medailovým víťazom gratulujeme a prajeme všetkým, aby neprestávali „bežať o dušu“ aj naďalej presne tak ako Dominik Savio. Veľké ĎAKUJEM patrí všetkým dobrodincom (od pokosenia ihriska až po zábery z dronu), chlapom z Champion.Clubu, animátorom, saleziánskej rodine, rodičom, súťažiacim a tiež Bohu, ktorý požehnával toto radostné podujatie. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník.

(text: Jaroslav Minárik / foto: Mária Badačová a neznámy kamarát s dronom)


Príď bežať o dušu na SAVIO RACE

V sobotu 5. mája 2018, deň pred sviatkom sv. Dominika Savia, pozývame všetkých chlapcov a dievčatá narodených r. 2000-2011 zmerať si svoje sily na preteky cez zaujímavé prekážky SAVIO RACE. „Bežať o dušu“ sa bude ako časovka jednotlivcov na vyznačenom okruhu v areáli Kostola sv. Jána Bosca (Hasičská ul. 9).

Prihlásiť sa môžeš – so súhlasom rodičov – cez SAVIO RACE – PRIHLÁŠKA alebo na mieste v deň súťaže. Podujatie má podporu saleziánskych dobrodincov a dobrovoľníkov, štartovné sa preto neplatí.

V deň súťaže pri prezentácii je potrebné preukázať sa kartičkou poistenca pre overenie veku, resp. pre prípad úrazu. Prezentácia súťažiacich (prevzatie štartovného čísla…) začína o 10:00.

Tešia sa na vás organizátori 1. ročníka SAVIO RACE

saleziáni, saleziánky, animátori, ZŠ sv. Dominika Savia, Champion.Club

Kontaktná osoba

Pavol Piatrov SDB
+421 904 575 747
piatrov@gmail.com