Stretnutie s Bohom

Šesť stredoškoláčok zo stretka Lentilky sa pod vedením Danky Oremovej FMA vybralo
v dňoch 25.10. – 28.10. na duchovné cvičenia do Slavnického Podhoria. Rozhodli sa tak
stráviť čas v nádhernej jesennej prírode, v spoločnosti Boha a započúvať sa do jeho slova.
Mali možnosť pocítiť dotyk Božej lásky a viac ho spoznať.


„Boh má pre nás vysnívanú budúcnosť, stačí spraviť jeden krok a odovzdať mu svoj život.“
Nič lepšie ako začať duchovné cvičenia sv. omšou sa asi nedá, a tak sa odštartovalo úžasné
dobrodružstvo s Bohom. Nasledujúce tri dni vstúpili dievčatá do ticha, v ktorom ku nim
hovoril Boh a pomáhal im hľadať cestu života. „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste
preťažení, a ja vás posilním.“ A tak išli po ceste na ktorej ich čakalo sebaprijatie, odpustenie,
pochopenie, dôvera. Danka si pripravila prednášky o strachu a ako ho prekonať, o tom že
každá z nich je milovaná, o Božej prítomnosti, ale aj o sile modlitby. Boh za tieto štyri dni
spravil veľké zázraky v srdciach dievčat.


„Boh miluje bezpodmienečne, on nepotrebuje dôvod na to aby nás miloval. Nič sa nevyrovná
Božiemu milosrdenstvu.“
Dievčatá sa popasovali so svojou minulosťou, ktorá tu vždy bude, ale už ich neprevalcuje
a spolu vykročili za novými výzvami. Zdieľali medzi sebou svoje tajomstvá, úspechy, radosti,
ale aj pády a vytvorili tak úžasné spoločenstvo, ktoré si dokázalo navzájom pomôcť. V sobotu
sa k nám pridala aj Katka Kniebüglová, bývalá členka stretka Lentilky, ktorá docestovala až
z Bratislavy. Myslím, že na týchto duchovných cvičeniach bolo uzdravených veľa rán a srdcia
naplnené Božou milosťou.

K tejto akcii sa vyjadrila aj jedna zo zúčastnených Terezka Šumichrastová: „ Bol to pre mňa
zmysluplne strávený čas v tichu s Bohom, kedy som mohla aspoň na chvíľu zabudnúť na
všetko ostatné.“
No a na záver už len veľká vďaka Bohu a samozrejme sestre Danke Oremovej FMA, Peťovi
Magurovi SDB za kňazskú službu a tetám kuchárkam za ochotu slúžiť na týchto duchovných
cvičeniach.

Paulína Hírešová

Zažili sme prvý tohtoročný kurz ANIMÁK – SAŠka

V dňoch 12. – 14. 10. 2018 sa uskutočnil prvý víkendový kurz pod názvom ANIMÁK – SAŠka v priestoroch saleziánskej chaty a jej okolia v Slávnickom Podhorí. ANIMÁK je určený animátorom stretiek, ale aj ďalším nadšencom (akým som aj ja), ktorí už majú nejakú tú skúsenosť s animátorstvom na tábore, či iných akciách.

Čo znamená SAŠ? S = stredisková,  A = Animátorská, Š = Škola. Škola trvá dva roky, pričom počas každého roka sú 4 víkendové kurzy (ešte v decembri, februári a apríli), ktorých téma je vždy o niečom inom. Ale poďme pekne po poriadku…

Dievčatá o 17:45 – chlapci spred Katolíckeho domu. Bolo nás spolu 20 mladých pod dozorom saleziánov Peťa Maguru, Vlada Plášeka a super sestry FMA Danky Oremovej. Treba ale spomenúť i pomoc skúsených „starších” animátorov: Peťo Bartoš, Laura Babulíková. Po príchode na chatu nasledovalo rozdelenie do izieb, dobrá večera, po nej hrové aktivity (aj nočný prechod po lúke s horiacimi sviečkami, ktoré osvetľovali cestu a my sme mali splniť určité úlohy napísané na papierikoch) s prednáškou „Čo je tajomstvo” a na záver svätá omša.

 

Sobota začala rannou modlitbou, raňajkami, po nich nasledovala prednáška o Abrahámovi, po ktorej sme odišli do ústrania. Po obednej sieste sme na ihrisku hrali futbal, po ňom sme sa pomodlili sv. ruženec a kto chcel, mohol využiť i možnosť sviatosti zmierenia. Večer sa nezaobišiel bez zábavných hier, ohňa, rozhovorov a pod.

Posledný deň – nedeľa – bola bodkou za kurzom. Kto chcel, mohol vidieť skoro ráno aj východ slnka…zažiť spoločnú rannú modlitbu, výdatne sa naraňajkovať… Potom sme sa zbalili, počúvali krátku prednášku, upratali chatu a odišli o 10:30 hod. na sv. omšu do Dubnice, ktorá začala o 11:00 hod. v kostole sv. Jakuba.

Prežili sme víkend plný zábavy a poučných prednášok, získali sme nové priateľstvá a to všetko za prítomnosti Ducha Svätého. Už teraz sa teším na ďalšie stretnutie našej SAŠ-ky.

Autor: Adam Nikodém

Výstup Titusa Zemana opäť s účasťou dubničanov

Šiesty ročník výstupu Titusa Zemana na Velký fatranský Kriváň sa konal práve na prvé výročie blahorečenia tohto saleziána. Po ročnej prestávke sa tohto výstupu opäť zúčastnili aj zástupcovia z Dubnice. Tento rok však v rekordnom počte. Bolo nás „vyše“ dvadsať. Väčšina si to vyšľapali po svojich, niektorí sa vyviezli do Snilovského sedla lanovkou. Hoci bolo chladno so zvyškami snehu, počasie bolo ako stvorené pre svätú omšu v prírode, ktorú koncelebroval don Pavol Dzivý- direktor saleziánskeho domu v Žiline. Celkovo sa výstupu tento rok zúčastnilo okolo dvesto ľudí.

autor: Bobe

Kaťák pre mladých je opäť otvorený.

Keďže sme už v novom školskom roku stihli otvoriť poobedné oratko pre deti a mládež u sestier Saleziánok a aj v Katolíckom dome, chýbalo už len otvorenie večerných piatkov pre mladých.

Tohtoročné otvorenie sa nieslo v duchu Hollywood. V úvode nás don Peter Magura povzbudil krátkym príhovorom a slávnostne prestrihol červenú pásku. Mladí mali možnosť otestovať si svoje vedomosti z kinematografie, zahrať si spoločenské hry, odfotiť sa v pripravenom fotokútiku a taktiež osviežiť sa aj občerstviť v Charlieho bare, Večer sme zakončili spoločnou modlitbou a tanečným kolom táborových tancov.

Ďakujeme za krásne strávený spoločný čas a tešíme sa na ďalšie piatky, ktoré budú určite plné športu, spoločenských hier, jedla a iných skvelých vecí.

Laura Babulíková

Foto: Veronika Jankechová, Katka Bolčeková

Keď sa otvára Kaťák…

 Či si malý a či veľký, zbystri svoje zmysly. Pretože druhé septembrové nedeľné popoludnie sa stalo veľmi originálnym.

Svoje brány otvoril po dvoch dlhých mesiacoch náš obľúbený KAŤÁK. V ňom všetkých, ktorí sa prišli pozrieť na túto super akcošku, hneď na začiatku privítala Dubnická Panna Mária v podobe novučičkej sochy, ktorú posvätil otec direktor Pavol Piatrov. Po slávnostnom požehnaní pokračoval program na salezianskej záhrade, kde boli prichystané pre deti stanoviská. Tie mali pod palcom animátori. A tak si mali možnosť starší aj mladší vyskúšať napríklad streľbu z luku, hod pneumatikou, nasadiť kartónovému snehuliakovi nos, či zahrať si futbal a mnohé ďalšie aktivity. Za ich splnenie deti dostali „hollywoodske“ peniaze používané na slávnom tohtoročnom tábore „Hollywood“ v Podskalí, za ktoré si potom mohli kúpiť sladkú odmenu. Vychytávkou boli dva nafukovacie hrady, ktoré lákali nielen deti.

Na otvorenie Kaťáku prišli aj známe osobnosti. Jednou z nich bola sestra Ela, ktorá prišla pozrieť svoje bývalé pôsobisko z ďalekej Rožňavy: “ Je to tu úplne SUPER, stretávam veľa známych ľudí, nádherné počasie, hudba, atmoška, stanovištia, súťaže, supéér… Po programe nechýbala čerešnička na torte v podobe miestnych freerun-istov a ich odvážnych skokov. Úplný záver patril záverečnému slovu don Peťa Maguru a modlitbe Zdravas Mária, ktorej patrí vďaka za túto akciu a tiež všetkým, čo sa pričinili o to, aby nám bol spolu hneď od začiatku v tomto novom školskom roku v Kaťáku dobre :)

Marek Hudec

 

Foto: Katka Bolčeková

DUCHOVNÁ OBNOVA KAŤÁK, SEPTEMBER 2018/2019

Práca v skupinkách

  1. Čo ma najviac oslovilo z kázne o. Sedláčka? Prečo?Hanba je pre mňa chybou a chyba hanbou – citlivosť

    Existuje bolesť bez zmyslu, ale nie zmysel bez bolesti – vydržať

    Ideme k lepšiemu – nádej, snaha

    Výpovede chalpcov z knihy, všetko sa deje pre niečo.

    Čo je v našom živote také, čo v nás mení zranenie na dobro?

    Osobnosť kňaza je dôležitá.

    Odpustenie príde, neboj sa.

    Mnoho ľudí bolo osobne dotknutých kázňou.

  2. Aké vlastnosti by mal mať dobrý otec a mama?Odpúšťajúci

    Milujúci

    Dôvera v dieťa

    Počúvať

    Učiť sa od Nebeského Otca a Matky Márie

    Ako v Božskej Trojici tak v manželskej dvojici

    Prijímať sa v nedokonalosti

    Rásť

    Muž a žena v plnosti (lim→∞)

    Obetavosť

    Nerobiť rozdiel medz súrodencami

    Jednota, Držať spolu ako rodičia

    Mať čas pre dieťa

    Hravosť

    Úprimnosť

    Tvorivosť

    Komunikatívnosť

    Povzbudenie II

    Záujem II

    Vedia poradiť

    Láskavosť II

    Pravidlá, mať určené hranice

    Napomenutie

    Pochopenie II

    Vzor

    Dobre variť

    Sloboda

  3. Pred čím má strach dnešný mladý človek? Čo by ste mu poradili pre zdravé citové dospievanie?

Strach z...

Škola

Sklamanie

Nepochopenie II

Záväzky II

Zodpovednosť II

Odsúdenie II

Neprijatie II (stav, chyby, viera)

Odmietnutie

Neúspech, zlyhanie

Zlyhanie ako otec, manžel

Strata priateľa

Hlad

Rodičia II

Výsmech II

Vkročiť do nového III

Rozhodnutie

Presadiť sa

Hanba II

Samota

Zmeny

Straty

Poradil/ poradila by som…

Mať duchovné vedenie III

Nebyť na to sám, spoločenstvo II

Modlitba, adorácia

Sebazápor

Mať odvahu II

Nájsť povzbudenie

Poznať pravdu

Učiť sa z vlastných chýb a z chýb ostatných

Hľadieť na sebe pozitívne- nie však egoisticky

Ísť si za cieľom, mať svoje sny II

Nepočúvať ohováranie

 

Prednášku, ktorá nasledovala po práci v skupinkách nájdete na FB :)

Jack Sparrow k nám opäť zavítal.

6.9. po prázdninovej prestávke SCVČ Laura otvorilo brány pre všetky deti, ktoré chcú zažiť úžasné dobrodružstvá a spoznať nových kamarátov.  A tak sa animátori a aj sestry saleziánky tešili na veselé popoludnie.

Na ihrisku pobehovalo veľa detí, ktoré sa prišli zapísať na stretká a krúžky a  tiež si zasúťažiť. Všetci si  mohli zaspomínať na leto a na prímestský tábor V neznámych vodách . Túto príležitosť si nenechal ujsť ani Jack Sparrow, ktorý potreboval od detí pomoc.

Zničili mu loď a ledva doplával k Laure. Nevedel, ako sa dostane z Laury a preto sa prišiel spýtať deti, či mu pomôžu postaviť novú loď a on bude môcť znovu odplávať na šíre more. Každé dieťa si na začiatku muselo postaviť lodičku z papiera, na ktorú zbierali pirátske pečiatky. Zo všetkých lodičiek potom postavili jednu veľkú loď. Deti si mohli vyskúšať streľbu, morzeovku, záchranárstvo, varenie a veľa ďalších pirátskych aktivít. No nemôžeme zabudnúť ani na sladkú odmenu, ktorou bola cukrová vata. Na záver všetci spoločne zahájili začiatok školského roka v Laure a slávnostne vystrelili konfety.

Otvorenie si tiež užívali aj nové sestry , medzi ktoré patrí aj Elen: “Otvorenie SCVČ bolo tento rok veľmi akčné, dynamické a taktiež dobrodružné. Ja som bola veľmi prekvapená zo zapojenia animátorov, ako sa do tých úloh vedeli vžiť a vedeli sympaticky sprostredkovať stanovište, ktoré mali na starosti. Verím, že v tomto roku zažijeme niečo pekné a spoločné. A tak ako sme odštartovali,tak verím, že budeme dobre pokračovať.”

Nakoniec ešte názor od animátorky Veroniky Kuľhovej: “Deti sa zabávali a užívali si to. Mohli vidieť ako funguje oratko a že aj cez školský rok tu majú veľa rôznych a zaujímavých aktivít, kde môžu chodiť. Myslím si, že ich to oslovilo a zapísali sa na rôzne krúžky a stretká.”

Paulína Hírešová

(Foto : Veronika Jankechová)

 

Mladí prišli na brigádu aj dnes :)

Dnešné upratovanie kaťáku bolo nekonečne krásne, hlavne natieranie zábradlia. Čistili sa okná,upratoval divadelný sklad, ale hlavne sa natieralo. Pri natieraní bola biela farba doslova všade. Na nohách,rukách,perách,oblečení a topánkach.

 

Svätú omšu sme slávili v Katakovskej kaplnke a hrou na gitare ju obohatila Mária.

Spoločný obed bol priam dokonalé(pizza nemala chybu :) Kaťák poupratovaný,všetci unavení a aj dobre najedení. Spoločnými silami sme všetko spravili.

Bonbónikom bolo vytvorenie nadpisu „Dubnická Panna Mária“.

A na záver niektorí sme išli na kofolu na Slavnické letisko a zastavili sme sa pri jednom z najstarších kostolíkov na Slovensku, Sedmerovec-Pomínovce.

(autor: Klaudia Pavlačková)

Lásku ku Kaťáku sme preukázali spoločnou brigádou

Dnes 13. augusta sme prezili nadherne dopoludnie v Kataku, upratovali sme. Paulina, Mata, Kika, Sona, Beta, Terezka, Maria, Filip, Matus, Tomas, Palo, Grando a Alenka prisli rano o 9.00 a pomohli upratat bar, klubovne, podium, umyt okna a ponatierat vsetky mozne ploty okolo Kataku :)

Oslavili sme Pana spolocnou sv. omsou a zazili peknu partiu pri spolocnom obede, pri ktorom nechybala pizza :) Skratka nadherny den.

A co je najkrajsie, zajtra mate rovnaku prilezitost aj vy, ktori ste to dnes premeskali, lebo zajtra je druhy a posledny den brigady v Kataku. Pridte a neolutujete. Ako hovoril don Bosco, chlieb, praca a nebo vam nebudu chybat :)

 

(Autor: Vlado Plášek sdb)

Opustili nás dvaja hokejbaloví velikáni

Musíme úprimne priznať, že z toho nie sme veľmi nadšení. Bohužiaľ však, ako to v dnešnom športovom svete chodí, hráčov svetovej triedy je málo a preto môžeme nad týmito rozhodnutiami prižmúriť očko. Určite bude platným členom pri výchove hokejovej mládeže na ďalekom východe (Aďka) a úspešne bude hájiť znak dvojkríža pri medzištátnych zápasoch na misii v Taliansku (Štellko). Aby som však stále neplakal, poďme trošku poďakovať…poďakovať Pánovi, že sme mali tú česť zahrať si s nimi, a to takmer každý týždeň od minulého leta.

Slušnosť káže začať pri dáme. Asi nikto by pri pohľade na toto krehké stvorenie nepovedal, aká zdatná hokejbalistka vie byť Aďa na ihrisku. Niet sa čo čudovať. Možno viacerí z vás neviete, že Aďa už dávno absolvovala to, čo čaká Štella v Turíne. Ešte predtým, ako si ju Pán povolal za nevestu, brázdila ľadové plochy s dvojkrížom na drese. Mám taký pocit, že vedľa neho bolo vyšité aj kapitánske C-čko. A kapitánkou bola aj u nás na ihrisku. Prítomnosť ženy, zvlášť rehoľnej sestry, dodávala nášmu mužskému, často zdravo agresívnemu, spoločenstvu potrebný pokoj a rozvahu. Naučila nás, že aj keď hokejbal niekedy dosť bolí, nemusí to byť až také zlé. Stačí byť len trošku ohľaduplnejším protihráčom. Koniec-koncov, hráme len pre radosť. Z našich úst razom vymizli slová, ktoré by z našich úst nemali vychádzať, do veľkej miery sa vytratili aj mená Ježiša a našej nebeskej matky. A aj keď niekedy letela loptička príliš vysoko a hokejka v hneve udrela o mantinel, vždy sa usmiala a povedala niečo povzbudivé. Naučili sme sa pri nej, že ak je aj žena hocijako fyzicky silná, vždy musíme my –mužské pokolenie, brať na ňu ohľad. A pri týchto situáciách sa odkryla krása Božieho plánu, ktorý nás stvorili rovnocennými, ale predsa rozdielnymi.

Ak Aďa stelesňovala pokoj, kľud a rozvahu, Štella môžeme označiť za čistý protiklad. Neľakajte sa – je to kompliment! Od sekundy, kedy sa ocitol na betónovej ploche, zmenil sa na nepoznanie. Úsmev razom vymizol a z jeho tváre a očí bolo čítať len túžbu zvíťaziť. Ak sa nepodarilo zvíťaziť v zápase, muselo sa podariť vyhrať každý jeden súboj. Poviem vám, Štello je pre každého protihráča testom trpezlivosti. Bol jednoducho vždy a všade. Zrazu ti niekto podvihol hokejku, zrazu ti niekto vypichol loptičku. Zabránil gólu a mihnutím oka už ohrozoval súperovu bránku. Jeho rozvaha sa prejavovala najmä v túžbe dať zo seba všetko. A myslím, že to je to, čo Štella charakterizuje aj ako saleziána-kňaza. Môžeme v krátkosti skonštatovať, že aj pri hre si zachoval salezianského ducha, ba čo viac, ešte ho viac živil. Stal sa nám príkladom toho, že všetko, čo robíme, máme robiť v prítomnosti Boha. Naučil nás, že šport je darom a je len na nás, akým spôsobom budeme Bohu vďační, že môžeme behať, skákať, hrať hokejbal, či iný šport.

Aďa a Štello. Typologicky odlišní hráči, každí s inými úlohami od svojho nebeského trénera. Don Bosco kedysi povedal, že na ihrisku spoznáš ich pravú tvár. A ich tvár je skutočná, radostná a plná dôvery v toho, komu slúžia. Sme radi, že cez úžasný šport aj nás priviedli o krôčik bližšie k svätosti.

Za všetko veľmi ďakujeme. Držte sa!

(Autor: Marek Strapko)