Oslava Laury na štýl spoločenských hier

/v , ,

Hoci má Laura Vicuña sviatok 22. januára, oslavovali sme ju už o pár dní skôr.

Začali sme mládežníckou svätou omšou, na ktorej sme nahliadli do života Laury. Po omši sme sa presunuli k sestrám, kde na nás už čakali spoločenské hry, chutné palacinky a iné dobroty. Ale hlavne dobrý kolektív.

Každý si našiel niečo, čo ho zaujalo. Či už išlo o stavanie železničných tratí naprieč svetom, zapojenie fantázie pri kartičkách Dixit, alebo udržanie pozornosti pri hre Kumča a komu sa nechcelo hrať, mohol sa s porozprávať.

Všetci si užívali príjemnú atmosféru a spoločnosť.

text: Hana Svedková

foto: mediálny tím

Nový rok odštartoval animátorskou večerou

/v ,

Rok vystriedal rok a znova sa stretla skvelá partia animátorov. Prvá sobota v roku opäť patrila spoločnej večeri animátorov a prípravkárov v Kaťáku.

„Na večeri sa mi veľmi páčilo, prekonalo to moje očakávania. Bola výborná kapustnica, ale aj ostatné dobroty, čo boli na stole boli výborné,“ vyjadril sa jeden z účastníkov. „Ale po večeri sa mi páčil voľný čas, ktorý sme mohli venovať na zdieľanie a zábavu. Hrali sa mnohé hry, a páčilo sa mi ako si to všetci užívajú a zabávajú sa.“

Animátori sa tešili aj z darčekov – mixu orieškov, voskových obrúskov na zabalenie desiaty a ručne písaného listu určeného zvlášť pre každého jedného animátora, takže si v ňom každý prečítal niečo iné.

„Páčilo sa mi, že sme sa tam zišli pri sviatočnom stole všetci spolu a mohli sme sa porozprávať. Krásne boli aj darčeky a hlavne tie venované listy veľmi som bola za celú tú akciu vďačná,“ povedala o akcii jedna animátorka.

Ďakujeme saleziánom a sestrám za skvelý večer plný zábavy a za chutnú kapustnicu, ktorú pripravil don Peter Bicák.

text: Hana Svedková

foto: sr. Nika Mihalčinová, FMA

Vyslanie animátorov

/v ,

Akcia, ktorá sa často nevidí. V nedeľu 13.októbra 2024 don Marek počas svätej omše predstavil ľuďom vzorku dubnických animátorov.

Spolu si prečítali modlitbu, ktorou sa povzbudili k vnímaniu animátorstva ako životný štýl a následne dostali malý darček – bublifuky.

Po omši sa presunuli do Kaťáku na malé občerstvenie a spoločnú fotku so sochou Panny Márie. 

Hana Svedková

Vyše sedemsto mladých ďakovalo saleziánom

/v ,

Celým rokom 2024 v saleziánskej komunite rezonuje slovo vďačnosť. Storočnica sa totižto oslavuje len raz za sto rokov. Táto naša radosť vyvrcholila cez veľkolepý Víkend vďačnosti 6.-8. septembra v Bratislave a Šaštíne. Tam predsa Dubnica nemohla chýbať!

Piatok

V neskoré piatočné poobedie teda stojí naša dvadsaťčlenná výprava na nástupišti vlakovej stanice. Cieľ je jasný, očakávania veľké. Vlak frčí bez meškania, hlavné mesto nás už očakáva. Koľajnice vymieňame za bratislavskú MHD, smer Petržalka. Vystupujeme z autobusu a tu to je! Salve, Mamateyova! Práve toto stredisko je hlavným dejiskom dnešného programu. Po registrácii sa natešene obzeráme okolo seba. Už sa to tu hemží mladými, bratmi saleziánmi, sestrami saleziánkami a mladými a mladými a mladými… Zdravíme staré známe tváre a tancujeme masový belgičák až pokým nenastane čas stretnúť sa s naším Pánom na spoločnej adorácii doprevádzanej zborom z Mamateyky. Verte nám, otvorené srdcia stoviek mladých, ich duše naplnené vďakou a pery znejúce chválou nikoho z nás nenechali chladnými. Po eucharistickom požehnaní sme večer zakončili ako sa na saleziánskych mladých patrí – večerným slovkom — ktoré nám nerozpovedal nikto iný ako vikár hlavného predstaveného don Stefano Martoglio, SDB. Piatkový program sa skončil a nás už len čakala cesta na Trnávku, kde mala väčšina z nás svoj víkendový domov, ktorý nám poskytli tunajšie rodiny. Nezostávalo nám teda nič iné len sa dobre navečerať a príjemne unavení skočiť do voňavých perín.

Sobota

Sobota bola nabitá udalosťami. Stretli sme sa – dokonca už aj s don Cyrilom a Bohušom – v Gopass aréne, kde mala o 10:30 začať slávnostná svätá omša. Celebroval ju don Stefano Martoglio, SDB spolu s don Petrom Timkom, provinciálom slovenských saleziánov. Rozplývali sme sa nad krásnym spevom Festa Bangu, zoskupenia z Festy v roku 2007. V homílii don Stefano hovoril o dôležitosti vďaky, ktorou Bohu vyznávame, že žijeme z jeho pomoci. Taktiež nám pripomenul, aby sme zostali verní saleziánskemu poslaniu a uistil nás, že Božia Prozreteľnosť nás v ňom bude vždy sprevádzať. Po sv. omši nás čakal obed. Zdvihli sme sa teda ako jeden (hladný) salezián a išli na miesto nášho občerstvenia. Z Marekových pohnútok sme išli pešo a nie autobusom, preto sa cesta neobišla bez občasného „Kedy tam už budeme?“. Obed sme našťastie stihli a spokojne sme sa vybrali kam inam, ako na dezert do mekáča, a odtiaľ šup šup späť do haly. Tam nás už čakal slávnostný ceremoniál, pre ktorý sa motívom stalo budovanie saleziánskeho domu. Moderátori si na pódium pozvali viaceré súčasti saleziánskej rodiny a spoločne reflektovali uplynulé storočie a snívali o tom budúcom. Na záver sme si z celého srdca zaspievali Da mihi animas a ceremoniál sa skončil. Už onedlho sa mal začať večerný program v strediskách, a tak sme sa autobusom naplnenom do posledného centimetra štvorcového odviezli do stredísk na Trnávke a Mamateyovej. Každý z nás si vybral tak, ako mu najviac chutilo; športové súťaže, čajovňa, či muzikál Bola raz jedna klietka v podaní mladých z Trnavy. A keď sme ani potom neboli príliš unavení, na Trnávke sme mohli tento radostný deň zakončiť na spoločnej párty.

Nedeľa

Tancovať do skorého rána sa ale nedalo, a to nielen kvôli susedom. Už o 7:45 sme totižto museli stáť na autobusovej stanici Nivy, odkiaľ sme sa presunuli na Záhorie – do mariánskej baziliky v Šaštíne. Tu celý program Víkendu vďačnosti vyvrcholil svätou omšou, ktorú slávil sám pápežský nuncius Nicola Girasoli. Prítomný bol aj trnavský arcibiskup Ján Orosh, slovenský biskup v Azerbajdžane Vladimír Fekete SDB a predstavení saleziánov z našich susedných krajín. Bazilika bola plná všetkých nás, ktorí sme vďační saleziánom za ich službu v našom národe. Zo všetkých strán bola cítiť radosť a nadšenie a všetkým sa nám zapísali do sŕdc slová otca nuncia: „Dnes sme tu všetci saleziánmi!“ . Na konci svätej omše bol prečítaný list od rožňavského biskupa Stanislava Stolárika a list nášho milovaného pápeža Františka, ktorý nám s vlastnoručným podpisom adresoval práve pre túto výnimočnú udalosť. A teraz hor sa vlakom, rozprávať doma, čo sa dialo!

Naša 100ry

Takto sa skončil náš Víkend vďačnosti. Nečudo, že to bola tak silná 100rka, keď saleziáni takéto príbehy u nás tvoria už od príchodu dona Viliama Vagača a dona Jozefa Bokora do Šaštína vtedy, roku Pána 1924. Nečudo, veď nás vychovávajú pre Božie kráľovstvo už 100ročie. Ďakujeme, bratia naši! Modlíme sa, nech tento sen stále trvá, trvá, trvá, aby sme spolu mohli oslavovať aj ďalšie 100vky. Nech vám Pán všetko odmení! <3

Text: Sofia Anna Šedová

Foto: saleziánsky mediálny tím

Únos animátorov na „prechádzku“ na Kysuce

/v ,

Teraz asi nechápete, ale neskôr pochopíte. Aby sme sa dostali k vysvetleniu nadpisu, potrebujeme zistiť čo sa dialo 24 hodín predtým.

Všetko začalo 24. augusta, kedy sa menšia skupina animátorov vybrala na tohtoročnú letnú animátorská chatu do Slávnického Podhoria. Chatu začali zmrzlinou v Dubnici a potom sa presunuli na chatu, kde don Bohuš odslúžil svätú omšu. Po nej rozložili oheň a pripravili párky a špekačky na tradičnú opekačku. Nemohli chýbať táborové tance, večerné slovko a príbeh života Matúša Kuba v Kaťáku.

Na druhý deň sa animátori spolu so saleziánmi a sestrami saleziánkami obohatili o Slovo z evanjelia a vybrali sa na „prechádzku do lesa“. Nikto (okrem dona Mareka) netušil. kam sa ide. O deviatej nasadli do áut a vydali sa na cestu na Kysuce. Z „prechádzky do lesa“ sa stala túra po skialpinistickej trase popod lanovku na bobovú dráhu. Po zbesilej jazde na bobovej dráhe, sa odobrali do neďalekej kaplnky. Opäť nemohla chýbať svätá omša. Po omši, všetci šťastní, že majú „prechádzku“ za sebou, sa ich nálada otočila o 180 stupňov. Výstup pokračoval ďalej na Veľkú Raču. Na vrchole sa nálada opäť obrátila. Všetci si užili krásny výhľad a gumové kyslé rybičky. Deň venovaný telu zakončili večerným pozeraním muzikálu A week away, ktorý pobavil nielen animátorov.

Tretí deň sa niesol v téme duša a srdce. Doobeda mohli spomaliť a tráviť čas s Bohom počas duchovnej obnovy. Na veľký papier farbami zvýraznili svoje emócie z leta a nadchádzajúcich udalostí a potom sa po skupinkách vybrali na stanoviská, na ktorých si postupne prešli Eliášovu cestu po púšti k jaskyni, kde k nemu prehovoril Boh z lahodného šumu. Nasledovala svätá omša, obed a voľno, ktoré sa nemohlo zaobísť bez spoločenských hier. Po ňom privítali na chate rodinu Kebískových, ktorí sa s nimi podelili o svoj príbeh lásky. Animátori mali možnosť sa opýtať čo ich zaujímalo ohľadom chodenia, manželstva a vecí okolo toho. Po večeri si porovnali svoje vedomosti v slovných hlavolamoch (ako napríklad Duchu, duchu pomôž mi) a prešli sa na Tlstú horu, kde sa pomodlili k Panne Márii. Mozgové závity si prevetrali aj na saleziánskom kvíze – pri príležitosti storočnice príchodu saleziánov na Slovensko.

V štvrtý a zároveň posledný deň bol priestor pre myseľ. Vymýšľali sa kreatívne aktivity nielen na blížiace sa otvorenie Kaťáku a SCVČ Laura, ale aj plány produktívnych aktivít pre súkromnú sféru animátorských životov. Ako na záver každej chaty nechýbala svätá omša, obed – pizza a upratovanie.

Text: Hana Svedková

Foto: sr. Nika Mihalčinová, FMA a Terez Babulíková

Animátori privítali šesťčlennú posilu

/v ,

Počas prímestského tábora animátori medzi seba prijali šesťčlennú posilu prípravkárov: Lindu, Janku, Mišku, Rebeku, Lauru a Tibora.

Pasovanie za animátorov sa konalo po táborovom výlete v stredu 3. júla.

Prípravkári sa na svoju animátorskú službu pripravovali počas celého školského roku: mali mesačné formačné stretnutia, venovali sa prvoprijímajúcim deťom a tiež pomáhali na krúžkoch alebo s doučovaním. Zoznámili sa so životom dona Bosca, sv. Márie Dominiky Mazzarellovej a s hlavnými saleziánskymi výchovnými zásadami. Zúčastňovali sa stretdiskových duchovných obnov a niektorí z nich boli aj na duchovných cvičeniach počas jarných prázdnin.

Väčšina z nich sa zapojila aj do prípravy a realizácie prímestského tábora, kde nadobudli mnohé nové skúsenosti a mohli sa inšpirovať od svojich pokročilejších animátorských kolegov.

„Tešíme sa, že sa naša animátorská partia takto posilnila a že naši práve prijatí animátori majú za sebou takú kvalitnú teoretickú, praktickú aj duchovnú prípravu. Veríme, že sa medzi našimi animátormi budú naďalej rozvíjať a napomáhať tak aj rozvoju nášho strediska,“ zakončil animátorskú „pasovačku“ don Marek Vaško, SDB, zodpovedný za pastoráciu v saleziánskom stredisku.

Text: sr. Andrea Miklovičová, FMA

foto: sr. Nikola Mihalčinová, FMA

Duchovné cvičenia stredoškolákov

/v ,

Dievčatá a chlapci nášho strediska sa počas jarných prázdnin zúčastnili duchovných cvičení.

Na začiatku všetci tak trochu „cestovali v čase“:
Chlapci sa presunuli k Popradu pod Tatry, kde ich privítala zimná atmosféra – zasnežené hory, ranné mrazy…

Dievčatá zase vo Veľkom Bieli pri Bratislave čakali pučiace stromy – príroda sa tam už prebúdzala k jari.

V tichu a pokoji krásneho prostredia sa obidve skupiny nechali osloviť Božím Slovom – až im bolo niekedy treba pripomenúť, že počas jedenia obeda naozaj nie je povinné čítať Bibliu.

Do duše sa im prihovárala aj nádhera okolitej prírody, v ktorej sa dá tak akosi ľahšie začuť Boží hlas.

Don Marek Vaško, SDB, na záver dostal od chlapcov otázku: „Prečo si nám nepovedal, že to bude také super?“

Aj dievčatá si pochvaľovali prekvepivo silné momenty, ktoré mohli zažiť, keď sa odvážili zotrvať v tichu a mlčaní. „Prišla som sem taká unaháňaná. Na chvíľu odložila školu aj veci, čo riešim doma, obavy z toho, čo ma čaká… A teraz sa do svojho života vraciam s pokojom v srdci,“ zhrnulo svoju skúsenosť jedno z dievčat.

Foto: účastníci duchovných cvičení

Text: sr. Andrea Miklovičová

Animátorská chata na Poluvsí

/v ,

10.-11. november patril animátorom a prípravkárom.

Saleziáni vedia dobre prekvapiť a ani tohtoročná jesenná animátorská chata nebola výnimkou.

Namiesto do dobre známej Slavnice sme sa vybrali do Poluvsia neďaleko Žiliny.

Cesta sa niesla v dobrej nálade a skvelých tém na diskusie, takže počas jazdy nebolo ticho.

Po skončení individuálnej obhliadky nového miesta sme si sadli spolu za stôl a najedli sa z vlastných zásob.

Následne sme sa vybrali naspäť do Žiliny, kde nás na SOŠ sv. Jozefa Robotníka čakala prehliadka školy a večer strávený v žilinskom oratku. Na chate sme mali ešte svätú omšu a potom sme si pozreli film.

Ráno sme začali spoločnou modlitbou a potom sme sa už klasicky rozdelili na animátorov a prípravkárov.

Animátori si ukázali na príklade spoločného kreslenia, ako ľudia ovplyvňujú naše životy.

Prípravkári medzitým mali blok o Hre vo výchovnom systéme dona Bosca, kde trénovali, ako vybrať hru, pripraviť ju, vysvetliť deťom a na záver ju zhodnotiť.

Nasledoval spoločný vstup o duchovnom živote – na tému osobnej modlitby.

Ďalej nás čakala omša a spoločný obed. Upratali sme chatu a znova sa vrátili do Žiliny, no tentokrát sme sa vybrali do centra.

Zatlieskali sme si v samom strede Hlinkovho námestia, nazreli sme do diecéznej katedrály, zašli sme aj na Mariánske námestie a nemohli sme vynechať ani návštevu našich obľúbených obchodov.

Za tmy (ale v normálnom čase) sme sa vrátili domov do upršanej Dubnice.

Text: Hana Svedková
Foto: Bohuš Levko, SDB

Tešíme sa z novej generácie animátorov

/v ,

Počas animátorského stretnutia v piatok 19.mája sa konala vzácna a jedinečná udalosť:
Medzi animátorov boli prijatí noví členovia, ktorí sa na túto službu oficiálne pripravovali od augusta. Mnohí z nich však už aj predtým zakúsili čaro animátorskej pomoci na prímestských táboroch, pri doučovaní alebo na krúžkoch.

Praktickým animátorským zácvikom ich cez školský rok sprevádzali aj sestry a animátorky-mamičky – počas aktivít v projekte Deti Svetla.

Medzi animátorov boli počas piatkového stretnutia prijatí:

Terez Babulíková

Lily Ritková

Dominika Ševčíková

Tobias Chudo

Viktor Smatana

Animátorov majú na starosti don Marek a sr. Lamiya, ktorí novopečených animátorov prijali do partie odovzdaním symbolov svetla, modlitby a dozrievania. Prajeme im na ich ceste veľa radosti, nových skúseností a kvalitný osobnostný rast.
A už teraz sa tešíme na novú generáciu, ktorá sa začne pripravovať od ďalšieho školského roka.

Text: Andrea Miklovičová, FMA

Foto: Danielaa Šušová, FMA

Animátori si obnovili sily na jarnej chatovačke

/v , , , ,

Počas predjarného víkendu sa stretla super partia animátorov na slávnickej chate. Akcia sa sa začala prechádzkou na Tlstú Horu ku kaplnke Panny Márie.

Okrem svätej omše, chutnej večere a skvelého spoločného programu v podobe zábavno-vedomostného duelu, ktorý pripravila Peťa s Lukášom, sa riešil aj letný prímestský tábor.

Večer nemohol chýbať ani animátorský zápas v NHL a Ligreto.

Druhý deň sa začal rannou modlitba a (skoro) spišskými párkami. Následoval program – prednáška, počas ktorej animátori objavovali výchovný význam hier a učili sa ich tvoriť pre deti. V tom istom čase sa prípravkári zoznámili s detstvom a mladosťou prvej saleziánky sv. Márie Dominiky a inšpirovali sa od nej, ako popri animátorskej práci vedieť aj čerpať duchovné sily.

Potom sa stretli obidve skupiny spolu, aby sa dozvedeli niečo viac o slávení Veľkej noci a vyrobili si vlastné kríže z prírodných materiálov.

Po svätej omši a chutnom obede – pizzi, ich čakalo už iba upratať chatu a cesta domov.

Text: Hana Svedková

Foto: Bohuš Levko, SDB