Veľkonočný výlet na Súľovských skalách

Hory sú miestom, kde si človek vyvetrá hlavu, pretiahne kĺby a zažije neopakovateľné príhody, ktoré mu sama matka príroda ušije tak, ako uzná za vhodné. Ani na veľkonočný pondelok to nebolo inak. Rôznorodá partia turistov, ktorá pozostávala od chlpatého psa Cézara, animátorov, rodičov, saleziánov až po najmenšieho účastníka v mamkinom brušku, sa z nášho strediska pod vedením Pavla Piatrova SDB vybrali do Súľovských vrchov.

„Báseň je výstup na horu.“ (Antoine de Saint-Exupéry). Všade skaly, majestátny výhľad, ticho, sem-tam nejaká divá zver,… Čo si môže človek viac priať?

Slnko hrialo, turisti pripravení a pred nimi dlhá trasa. Výstup sa odštartoval dopoludnia od parkoviska v dedine Jablonové. Hneď od začiatku vstup do tajomstva týchto končín obklopovali majestátne týčiace sa skalné veže a previsy. Tieto diela pripomínali, že príroda je umelcom bez hraníc. Zima sa vo vyššej nadmorskej výške snažila schovať pred pani Jarou, takže výstup bol náročnejší než sa spočiatku zdal. Ale nikoho to neodradilo a po hodine cesty naši odvážlivci dorazili pod zrúcaniny hradu Súľov.

Po malej prestávke sa presunuli kúsok ďalej, pod hradné bralo, kde sa nachádza Lúka pod hradom. A teraz začala tá ťažšia výzva. Zdolať mokré rebríky, zradné skaly a hlboké výšky. Ale neobávajte sa! Nebolo to také, ako sa to zdá! Naši turisti to zvládli ľavou-zadnou. Aj keď Cézara prinútili pohnúť sa len chutné granule.

Veru námaha stála za to, lebo výhľad, ktorý mohli okúsiť, sa nedá opísať len tak slovami. Bolo to niečo, čo srdce dokáže rozjasať, malo to hĺbku, šírku, tajomnú energiu. To musíte len zažiť!

Ďalšia trasa ich priviedla k Šarkanej diere. Podľa miestnej povesti v nej žije drak, ktorého sa všetci báli. Naši nebojácni turisti sa ho očividne nebáli, lebo ju prebádali skrz-naskrz. Ale draka nenašli.

Po troch hodinách sa unavení, zablatení, ale stále s dobrou náladou vrátili na parkovisko. Odtiaľ autami vyrazili domov rozpovedať zážitky svojim deťom a priateľom. A ešte niečo. Chlapské zastúpenie nezabudlo na veľkonočnú šibačku.

„Na dnešný výlet som sa už dlho tešila. Počasie bolo také nádherné, slnečné, že už od začiatku som bola plná radosti a vďačnosti Bohu za tento krásny deň. Boli sme veľká, rôznorodá partia, som rada, že som mohla spoznať aj nových ľudí a stráviť čas aj so svojou rodinou. Veľká vďaka saleziánom za vymyslenie a zorganizovanie tejto milej a zaujímavej turistiky! Bolo veru čo obdivovať!“ (Elena Holá FMA)

„Bolo to super! Páčilo sa mi spoločenstvo, ktoré sa tam zišlo od najmenších po najväčších; trasa tak akurát so super výhľadom; veľká účasť saleziánov; akurát chýbala voda na dievčatá :) .“ (Marek Hudec)

„Mne sa to páčilo, myslím, že to bola dobrá turistika. Som rada, že nás bolo viacej, lebo tam, kde je viac ľudí, tam je lepšia atmosféra. Na horách, a hlavne na hrade, bol krásny výhľad. Toto všetko nám spríjemňovalo fantastické počasie.“ (Petra Žáková)

„Dnešná turistika sa mi páčila. Počasie nám vyšlo, trochu sa mi šmýkalo, ale aj tak som veľmi spokojná.“ (Martina Lézová)

(text: Jaro Minárik; foto: Peter Štellmach SDB)


 

 

Karneval? Prečo nie!

Ako každý rok, aj tento musí mať svoj karneval. Začal sa slávnostným odpálením konfiet. Všetci sa roztancovali a bolo zábavné vidieť roztancované domino, Batmana, hippies, dokonca aj pavúka. Pokračovalo sa mnohými aktivitami: hádzanie loptičiek do kotla,triedenie fazule… Samozrejme  nechýbali ukazovacie tance, tradičná macarena či Il pulcino pio.  Nemôžeme zabudnúť ani na sladkú cukrovú vatu. Karneval vyvrcholil oceňovaním masiek. Bola to najťažšia úloha. Napokon sa podarilo vybrať. Vyhrala rodinna štyroch ročných období, postavička z Minecraftu, knihomolky a knihožrútky . Veľká vďaka všetkým a o rok sa vidíme zas!
(Alžbeta Čepelová)