Sviatok Pomocnice

V nedeľu, dňa 24.5. 2020, sa na farskej záhrade v Dubnici nad Váhom mala už tradične konať oslava Panny Márie, Pomocnice kresťanov, no tento rok to situácia ohľadom Covidu-19 zariadila inak.

Saleziánska rodina každoročne oslavuje sviatok Pomocnice vo veľkom štýle. Nikdy nechýba pohostenie, bohatý detský program, príjemné popoludnie no najmä sila spoločenstva, ktoré pri každom väčšom stretnutí dokáže celá saleziánska rodina vytvoriť.

V dnešný deň sa na rozdiel od predchádzajúcich rokov síce poskromne, no za to vo veľkej dôvere v silu modlitby stretli viacerí, aby Bohu odovzdali svoje vďaky, prosby a úmysly spoločnou modlitbou ruženca.

Pokiaľ Márii túžite i vy odovzdať svoje radosti či starosti, neváhajte sa na ňu obrátiť s osobnou modlitbou, určite vypočuje každú vašu prosbu.

Liturgické slávenie Sviatku Panny Márie, Pomocnice kresťanov sa z dnešného dňa presunulo na zajtra 25.5. 2020

Mária, Pomocnica kresťanov * oroduj za nás!

Ponuka rodinám pre obdobie zákazu verejných bohoslužieb

O čo ide? Je to ponuka na modlitbu v rodine, sprievodca, ktorý nás môže priviesť k účasti na svätej omši s novým povedomím.

Je za tým projekt „Progetto misterogrande“, venujúci sa službe rodinám. Jeden z autorov, don Bonetti, ho vysvetľuje takto:

Preklad:

„Drahí priatelia, som rád, že Vám môžem poslať text pre domácu liturgiu
4. pôstnej nedele. Toto putovanie k Veľkej noci sme pozvaní žiť uprostred ťažkostí.

A práve vďaka tejto situácii ideme znovuobjaviť vzácny poklad – to, že sme domácou cirkvou. To znamená, že Ježiš je prítomný vo vašom dome – vo vašich príbytkoch mocou sviatosti manželstva.

A aby ste mohli prežívať zdieľanie viery, počúvanie Jeho slova prežívajte intenzívne tento vzácny moment, a snažte sa  byť aj nositeľmi tejto iniciatívy cez prostriedky, ktoré máte k dispozícii.

Povedzte o tomto texte a pošlite ho aj iným rodinám, osobám, aby sa mohli tešiť z tohto, že byť doma neznamená iba utrpenie, ale že to dokonca môže byť aj príležitosť stretnúť Pána. Nech Vás Duch Svätý zahalí do svojho svetla a do svojej sily.“

Don Renzo Bonetti

Pre obdobie zákazu verejných bohoslužieb

Projekt „Mistero grande“

(„Toto tajomstvo je veľké, ja hovorím o Kristovi a Cirkvi“ Ef 5,32)

Nedeľa 22.3. 2020, 4. pôstna nedeľa, rok A

Liturgia domácej Cirkvi

Rodina, manželia, alebo osoby, ktoré sú prítomné doma, sedia okolo jedálenského stola – kde každodenne spolu jedia. Tento stôl odkazuje na oltár, eucharistický stôl pre Rodinu Božích synov a dcér. Môže sa naň položiť svieca, Sväté Písmo, a obraz Svätej rodiny, ale aj nejaký iný posvätný obraz, ktorý je v rodine obľúbený. Najmenšie dieťa zapáli sviecu, ktorej svetlo je znakom prítomného Ježiša medzi manželmi spojenými sviatosťou manželstva (AL 315). Tiež pre každého ďalšieho, kto sa tu stretá, je Ježiš prítomný silou Svojho Slova: „tam, kde sú dvaja alebo traja zjednotení v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi“ (porov. Mt 18,20).

Túto modlitbu vedie otec alebo mama, ale všetci, malí i veľkí sú zapojení do prípravy stola, čítania, tak aby to bolo pekne pripravené ešte predtým, ako sa začne s modlitbou. Ak je v rodine zvykom spievať spoločne, môže sa zaspievať aj nejaká vhodná pieseň na začiatok na oslavu Pána.

***

V (vedúci): V mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.

S (spolu): Amen.

V: Tešte sa s Jeruzalemom a plesajte nad ním, všetci čo ho milujete,

S: Radujte sa s ním, radujte sa všetci, čo ste nad ním trúchlili. Aby ste sali a nasýtili sa z pŕs jeho útechy, aby ste sŕkali a požívali z plnosti jeho slávy. (Iz 66,10-11)

V: Požehnaný si, Otče, lebo Ty plodíš život!

S: Večná je pre nás Tvoja láska!

V: Požehnaný si, Synu, ktorý nás nenecháš samých na púti.

S: Večná je pre nás Tvoja láska!

V: Požehnaný si, Duchu Svätý, pretože obnovuješ tvárnosť zeme.

S: Večná je pre nás Tvoja láska!

Antifona: Zachráň nás, Pane Bože náš.

Chválospev Dan 3, 52-57

( môže sa recitovať na dva hlasy – striedavo)

Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov,*

hoden chvály a vyvýšený naveky.

Zvelebené je tvoje meno, slávne a sväté,*

hodno chvály a vyvýšené nad všetky veky.

Zvelebený si v chráme tvojej svätej slávy,*

hoden chvály a slávy nad všetky veky.

Zvelebený si na tróne svojho kráľovstva,*

hoden chvály a vyvýšený nad všetky veky.

Zvelebený si, čo prenikáš pohľadom priepasti,

a tróniš nad cherubmi,*

hoden chvály a vyvýšený naveky.

Zvelebený si na nebeskej oblohe;*

hoden chvály a slávy naveky.

Velebte Pána, všetky jeho diela;*

chváľte a vyvyšujte ho naveky.

Antifona:Zachráň nás, Pane Bože náš.

V:Pane, spolu Ťa chceme prosiť o odpustenie pre všetky situácie, keď sme si v našej rodine neuvedomovali Tvoju prítomnosť. Zahrň nás svojim milosrdenstvom a pohliadni vo svojej zhovievavosti na naše nedostatky. (chvíľka ticha).

Teraz si podajme ruky, a ak sa niečo medzi nami stalo, čo nás rozdelilo, alebo zranilo, poprosme si vzájomne o odpustenie.

Kto chce, môže v jednoduchosti poprosiť druhých o odpustenie.

V: Ako znak našej vôle k zmiereniu si podajme ruky, alebo sa objímme.

V: Otče, pohliadni s dobrotou na našu rodinu zjednotenú v mene Tvojho Syna Ježiša a urob, aby sme v tento týždeň s pomocou Tvojho Ducha Svätého, žili v harmónii s Tebou, medzi sebou
a so všetkými.

S: Amen.

V: Pomôž nám pozorne počúvať Slovo, ktorým sa Ježiš obracia na každého z nás.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.

(kratšie čítanie: Jn 9, 1.6-9.13-17.34-38)

Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.

Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“

Jedni tvrdili: „Je to on.“

Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“

On vravel: „Ja som to.“

Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“

Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa.

Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“ On odpovedal: „Je prorok.“

Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von.

Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“

On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“

Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“

On povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu.

Počuli sme Slovo Pánovo

S: Chvála Tebe, Kriste!

(V): Komentár k evanjeliu (Ermes Ronchi)

Dnešnou hlavnou postavou je posledný človek mesta, slepý žobrák, jeden
z takých, čo nemajú nič. Ježiš sa zastaví pri ňom. Prvý Ježišov pohľad
na človeka vždy spočinie na jeho utrpení; nesúdi, ale sa priblíži.

Ľudia, ktorí predtým poznali slepého, ho po stretnutí s Ježišom viac nespoznávali: „Je to on,… nie, len sa na neho podobá.“

Čo sa zmenilo? Určite nie jeho vonkajšia fyziognómia (zjav). Keď stretneš Ježiša, stávaš sa inou osobou. Zmení sa to, po čom túžiš, získaš nový pohľad na život, na osoby a na svet. Vidíš dokonale, ďalej, otvoria sa oči srdca.

Potom ho zaviedli k farizejom.

Zo zázračne uzdraveného sa stal vyšetrovaný. Totiž druhý krát sa stalo, že Ježiš uzdravoval v sobotu. V sobotu sa to nesmie (pre Židov), pretože sa týmto prestupujú najsvätejšie predpisy. Je tu etický a teologický problém, ktorý ľudia nevedia vyriešiť a preto ho privádzajú k strážcom učenia, k farizejom. A oni, čo urobia? Nevidia človeka, vidia morálny a náboženský problém.

Náboženská inštitúcia farizejov sa nezaoberá dobrom človeka, pretože pre nich je jediným kritériom pre posúdenie to, či sa zachováva zákon. (Toto hrozí každej náboženskej inštitúcii.)

Z tohto plynie obrovský smútok. Pre ochranu zákona popierajú život. Vedia všetko o zákone, ale nepoznajú človeka. Najradšej by chceli, aby sa vrátil slepý a súhlasil s nimi ( a dal im za pravdu).

Dráma, ktorá sa završuje na tom mieste evanjelia a tiež v toľkých našich spoločenstvách a komunitách je v praxi táto: Boh života a Boh náboženstva nie je ten istý, sú to dvaja rozdielni a títo dvaja sa nedokážu a nemôžu zjednotiť. Teda učenie je oddelené od skúsenosti života.

Ale slepý sa stal slobodným, stal sa silným, trápi a namáha hlavy múdrym: „Vy hovoríte a hovoríte, zatiaľ čo ja vidím“. A nám pripomína, že ak nejaká skúsenosť komunikuje život, je dobrá a požehnaná. Pretože Najvyšším Božím zákonom je, aby človek žil.

„Narodil si sa v hriechoch a ty nás chceš poučovať?“

A aj učeníci sa pýtajú, „Kto zhrešil? On, alebo jeho rodičia?“ Ježiš nesúhlasí: „Ani on nezhrešil a ani jeho rodičia.“ Hneď sa vzdiali od ich názoru, ktorý nás oslepí, mení starú mentalitu: hriech nie je osou, okolo ktorej sa točí Boh a svet, nie je príčinou a pôvodom zla. Boh bojuje s tebou proti zlu, On je zľutovaním, budúcnosťou, živou rukou, ktorá sa dotýka a otvára srdce, láskou, ktorá znovu rozbieha život, ktorý uprednostňuje šťastie svojich synov a dcér pred poslušnosťou. Farizej opakuje: „Chvála Bohu, príkaz je dodržaný!“ Platí však opak – „Sláva Bohu, žobrák vstáva, človek sa vracia šťastný, že vidí. Jeho pohľad je žiarivý, vzdáva vďaky počas všetkých sobôt!“

Pieseň: k Duchu Svätému…

Prosby:

V: Táto 4. pôstna nedeľa je nedeľou radosti. Slávnosť Veľkej Noci sa blíži. Našou radosťou je, že sme tu s otvoreným náručím, aby sme Ťa mohli prijať Ježišu – v Tvojom slove a v spoločenstve medzi nami. Dôverujeme Ti Ježišu, aj keby okolo nás bola ešte tma, lebo Ty si svetlo, ktoré preborí tmy.

  1. Keď vidíme, že niektorých nezaujímajú osoby, ale prípady, čísla;
  • Daj nám radosť z viery, že Ty vidíš každého človeka a pri každom
    z nás sa zastavuješ, neobchádzaš nás a neodsudzuješ nás.
  1. Keď si myslíme, že na prvom mieste sú spravodliví, “ktorí nemajú hriechy”
  • Daj nám radosť z toho, že môžeme ísť hľadať “vody z rybníka Siloe”, pretože Tvoj Duch nás oslobodzuje spod prevahy prikázania, aby sme mohli prijať milosť Tvojej prítomnosti medzi nami.
  1. Keď si myslíme, že vieme všetko, ale sme analfabetmi v láske
  • Daj nám radosť z toho, že sa nás dotýkaš, ako si sa vtedy dotkol slepého, aby sme Ťa mohli vidieť v jednoduchých a chudobných znakoch – v lámaní chleba, v delení sa a v prijímaní sa navzájom.
  1. Keď sa cítime neschopní a smutní
  • Daj nám radosť z viery, že môžeš urobiť žiarivým náš pohľad i našich bratov a sestier v našich rodinách, komunitách, v našej štvrti, meste i krajine tak, aby sa celý náš národ zapáli Božím svetlom.
  1. Za všetkých zdravotníckych pracovníkov, za dobrovoľníkov, ktorí trpiacim ponúkli seba a to, čo dokážu urobiť.
  • Daruj im a všetkým nám srdce otvorené istote, že budeme súdení iba podľa lásky.

***

V : Poďme sa pripravovať aj na návrat k sláveniu nedeľnej Eucharistie

Lebo Túžiaci, túžime…

V týchto týždňoch, v ktorých sme donútení nechodiť na nedeľnú svätú omšu už nejeden pocítil, že mu chýba a zatúžil po účasti na nej. Tieto okolnosti, ktoré nás vzdialili od svätej omše, ktoré v nás vzbudzujú túžbu, nás privádzajú k tomu, aby sme uvažovali o jednej istej a jasnej pravde:

Existuje Niekto, kto túžil a túži po nás stále.“

Je to Boh, ktorý ťa poznal skôr, ako Ťa utvoril v matkinom lone. (Jer 1,5)

Je to Ježiš, v ktorom sme požehnaní všetkým duchovným požehnaním (Ef 1,3).

Je to Ježiš, ktorý sa zverí malej skupinke učeníkov pri poslednej večeri a povie im: „Tak veľmi som túžil…“ (Lk 22,15)

Áno, dnes sa tak ako vtedy, túži darovať celý – vo svojom tele každému z nás. Jeho túžba darovať sa mne a každému z nás je nekonečne väčšia ako je moja túžba.

Túžime ho stretnúť v Eucharistii, v Slove, no teraz vieme, že to je iba to hľadanie odpovede na Jeho túžbu, na túžbu Toho, ktorý nás miloval skôr ako sme ho my poznali.

V: Aj keď nemôžeme prijať sväté prijímanie sviatostne v premenenej Hostii, môžeme aspoň vyjadriť našu túžbu po zjednotení s Ježišom a prijať ho do nášho srdca cez duchovné prijímanie:

S: Ježišu, verím, že si naozaj prítomný vo Sviatosti Oltárnej.

Milujem Ťa nadovšetko a túžim po Tebe v mojej duši.

Keďže Ťa teraz nemôžem prijať sviatostne,

príď aspoň duchovne do môjho srdca.

(tu urobme na chvíľku prestávku, aby sme sa zjednotili s Ježišom)

Práve si prišiel, objímam Ťa a celý sa s Tebou zjednocujem,

nikdy nedovoľ, aby som sa odlúčil od Teba.

V: A teraz zjednotení s Ježišom vyjadrime to, že sme veľká Rodina – pretože sme všetci deti jedného Otca; povedzme spolu:

S: Otče náš…

V: Zakončime našu modlitbu tým, že sa zveríme Márii, Matke Cirkvi, našu rodinu, našu farnosť, a celé ľudstvo, zvlášť tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach a utrpeniach:

S: Zdravas Mária…

V: Mária, Pomocnica kresťanov

S: Oroduj za nás.

Záver:

Rodičia požehnajú deti, tak že im dajú na hlavu ruky (alebo krížik na čelo), manželia sa požehnajú vzájomne tak, že prednesú nasledovné požehnanie:

(Meno) Žehnáme/žehnám Ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.

Môže sa aj zaspievať nejaká pieseň k Panne Márii

Sviatok don Bosca

V piatok 31. 1. 2020, na sviatok zakladateľa saleziánskej rehole svätého Jána Bosca, sa v „novom kostole“ v Dubnici nad Váhom uskutočnila slávnostná svätá omša, na ktorej sa stretla nielen dubnická saleziánska rodina, ale i priatelia a sympatizanti z okolitých miest či dedín.

Slávnostným kazateľom bol Štefan Wallner, sdb, ktorý momentálne pôsobí v Novej Dubnici. V kázni sa s prítomnými podelil o pohľad pápežov na don Bosca a saleziánsku rodinu ako dôležitú súčasť tejto spoločnosti – vychovávateľov detí a mládeže.

Kázeň bola bohatá na mnoho zaujímavých myšlienok a postrehov. Otec Štefan nezabudol i zažartovať, že ďalšie pokračovanie jeho kázne môže o rok „naoplátku“ v Novej Dubnici doprednášať náš otec direktor.

Po sv. omši sa na nádvorí vďaka šikovným rukám mnohých obetavých žien ale i mužov uskutočnilo pohostenie a aj napriek nepriaznivému počasiu prítomných zahrial horúci punč či priateľský rozhovor.

Foto: sestra Lamiya, fma, a Katarína Bolčeková

Sústredenie detského zboru 100&1 Ovečka

Deti zo zboru 100&1 ovečka strávili poslednú novembrovú sobotu spoločnou prípravou na advent. Cely deň mali bohatý program plný zábavy a hier. Časť programu venovali aj nácviku piesní, ktorými spríjemnia detské sv. omše počas adventu. Poobede sa spolu presunuli na výrobu adventných vencov k sestrám do Laury. Detský zbor 100&1 ovečka je plne pripravený na príchod adventu .

Mária Farská

🙂

Viac fotiek nájdete na facebook-ovej stránke : https://www.facebook.com/pg/saldub.sk/photos/?tab=album&album_id=1184738438581868

Deň otcov 2019 – cyklo – výlet

Pozývame všetkých otcov ale aj manželov, ktorí zatiaľ detičky nemajú, rovnako tak aj nádejných otcov, prosto všetkých mužov na 3. ročník cyklo – výletu pri príležitosti oslavy Dňa otcov. Výlet sa uskutoční 9. júna 2019 v prípade priaznivého počasia (bez dažďa). Pokiaľ by nám ozaj počasie neprialo tak informáciu o zrušení ako aj náhradný termín dáme všetkým vedieť prostredníctvom emailu, ktorý nám zanecháte vo formulári.

Zraz je o 7.30 pred Katolíckym domom. O 8.00 vyrážame do Liptovského Hrádku a odtiaľ už bicyklami ku dolnej a hornej nádrži čierneho váhu. V prípade pekného počasia sa môžeme zastaviť v Kalamenoch – prírodné termálne kúpanie. Takže k výbave treba pribaliť aj nejaké plavky a uterák. Príchod naspäť je plánovaný v neskorších popoludňajších hodinách (pravdepodobne do 19.00).

Prihlásiť sa treba cez kontaktný formulár tu.

Šarkaniáda

Pri kostole sv. Jána Bosca sa dnes lietalo v oblakoch …

Rodiny s deťmi dnes prišli stráviť príjemné popoludnie na priestor za kostolom sv. Jána Bosca, kde púšťali šarkany od výmyslu sveta. Malé, veľké, jednofarebné či dúhové, každý si prišiel na svoje.

Fúkalo, čiže ,,počasie bolo vymodlené“,  spomenul salezián koadjútor Bobe, ktorý sa spolu s ďalšími saleziánmi postarali o organizáciu tejto vydarenej akcie.

Účasť detí i šarkanov bola hojná. Každý kto sa zaregistroval, dostal číselko a na konci aj sladkú odmenu. Špeciálne bola vyhlásená súťaž o: najväčšieho, najvyššie lietajúceho a najkrajšieho domáceho šarkana. V každej kategórii sa našiel víťaz, ktorý bol odmenený špeciálnejšie. Ďakujeme za príjemne strávené nedeľné popoludnie a tešíme sa na ďalší rok! Všetky fotky z akcie nájdete na našej facebookovej stránke, viď link nižšie.

text+foto: Katka Bolčeková

 

 

Výstup Titusa Zemana opäť s účasťou dubničanov

Šiesty ročník výstupu Titusa Zemana na Velký fatranský Kriváň sa konal práve na prvé výročie blahorečenia tohto saleziána. Po ročnej prestávke sa tohto výstupu opäť zúčastnili aj zástupcovia z Dubnice. Tento rok však v rekordnom počte. Bolo nás „vyše“ dvadsať. Väčšina si to vyšľapali po svojich, niektorí sa vyviezli do Snilovského sedla lanovkou. Hoci bolo chladno so zvyškami snehu, počasie bolo ako stvorené pre svätú omšu v prírode, ktorú koncelebroval don Pavol Dzivý- direktor saleziánskeho domu v Žiline. Celkovo sa výstupu tento rok zúčastnilo okolo dvesto ľudí.

autor: Bobe

Veľkonočný výlet na Súľovských skalách

Hory sú miestom, kde si človek vyvetrá hlavu, pretiahne kĺby a zažije neopakovateľné príhody, ktoré mu sama matka príroda ušije tak, ako uzná za vhodné. Ani na veľkonočný pondelok to nebolo inak. Rôznorodá partia turistov, ktorá pozostávala od chlpatého psa Cézara, animátorov, rodičov, saleziánov až po najmenšieho účastníka v mamkinom brušku, sa z nášho strediska pod vedením Pavla Piatrova SDB vybrali do Súľovských vrchov.

„Báseň je výstup na horu.“ (Antoine de Saint-Exupéry). Všade skaly, majestátny výhľad, ticho, sem-tam nejaká divá zver,… Čo si môže človek viac priať?

Slnko hrialo, turisti pripravení a pred nimi dlhá trasa. Výstup sa odštartoval dopoludnia od parkoviska v dedine Jablonové. Hneď od začiatku vstup do tajomstva týchto končín obklopovali majestátne týčiace sa skalné veže a previsy. Tieto diela pripomínali, že príroda je umelcom bez hraníc. Zima sa vo vyššej nadmorskej výške snažila schovať pred pani Jarou, takže výstup bol náročnejší než sa spočiatku zdal. Ale nikoho to neodradilo a po hodine cesty naši odvážlivci dorazili pod zrúcaniny hradu Súľov.

Po malej prestávke sa presunuli kúsok ďalej, pod hradné bralo, kde sa nachádza Lúka pod hradom. A teraz začala tá ťažšia výzva. Zdolať mokré rebríky, zradné skaly a hlboké výšky. Ale neobávajte sa! Nebolo to také, ako sa to zdá! Naši turisti to zvládli ľavou-zadnou. Aj keď Cézara prinútili pohnúť sa len chutné granule.

Veru námaha stála za to, lebo výhľad, ktorý mohli okúsiť, sa nedá opísať len tak slovami. Bolo to niečo, čo srdce dokáže rozjasať, malo to hĺbku, šírku, tajomnú energiu. To musíte len zažiť!

Ďalšia trasa ich priviedla k Šarkanej diere. Podľa miestnej povesti v nej žije drak, ktorého sa všetci báli. Naši nebojácni turisti sa ho očividne nebáli, lebo ju prebádali skrz-naskrz. Ale draka nenašli.

Po troch hodinách sa unavení, zablatení, ale stále s dobrou náladou vrátili na parkovisko. Odtiaľ autami vyrazili domov rozpovedať zážitky svojim deťom a priateľom. A ešte niečo. Chlapské zastúpenie nezabudlo na veľkonočnú šibačku.

„Na dnešný výlet som sa už dlho tešila. Počasie bolo také nádherné, slnečné, že už od začiatku som bola plná radosti a vďačnosti Bohu za tento krásny deň. Boli sme veľká, rôznorodá partia, som rada, že som mohla spoznať aj nových ľudí a stráviť čas aj so svojou rodinou. Veľká vďaka saleziánom za vymyslenie a zorganizovanie tejto milej a zaujímavej turistiky! Bolo veru čo obdivovať!“ (Elena Holá FMA)

„Bolo to super! Páčilo sa mi spoločenstvo, ktoré sa tam zišlo od najmenších po najväčších; trasa tak akurát so super výhľadom; veľká účasť saleziánov; akurát chýbala voda na dievčatá :) .“ (Marek Hudec)

„Mne sa to páčilo, myslím, že to bola dobrá turistika. Som rada, že nás bolo viacej, lebo tam, kde je viac ľudí, tam je lepšia atmosféra. Na horách, a hlavne na hrade, bol krásny výhľad. Toto všetko nám spríjemňovalo fantastické počasie.“ (Petra Žáková)

„Dnešná turistika sa mi páčila. Počasie nám vyšlo, trochu sa mi šmýkalo, ale aj tak som veľmi spokojná.“ (Martina Lézová)

(text: Jaro Minárik; foto: Peter Štellmach SDB)


 

 

Karneval? Prečo nie!

Ako každý rok, aj tento musí mať svoj karneval. Začal sa slávnostným odpálením konfiet. Všetci sa roztancovali a bolo zábavné vidieť roztancované domino, Batmana, hippies, dokonca aj pavúka. Pokračovalo sa mnohými aktivitami: hádzanie loptičiek do kotla,triedenie fazule… Samozrejme  nechýbali ukazovacie tance, tradičná macarena či Il pulcino pio.  Nemôžeme zabudnúť ani na sladkú cukrovú vatu. Karneval vyvrcholil oceňovaním masiek. Bola to najťažšia úloha. Napokon sa podarilo vybrať. Vyhrala rodinna štyroch ročných období, postavička z Minecraftu, knihomolky a knihožrútky . Veľká vďaka všetkým a o rok sa vidíme zas!
(Alžbeta Čepelová)