Duchovné cvičenia ASC spolupracovníkov vo Vrícku

Duchovné cvičenia sú pozvanie, dar a miesto, kam prichádzajú saleziáni spolupracovníci so svojim životom a v tom čase a priestore sa k nim prihovára Boh.
Saleziánske povolanie ich pozýva každoročne, aby si našli čas na duchovné cvičenia, ktoré by mali byť centrálnou udalosťou ich duchovného života. Takto to prežíval aj Don Bosco. Ak i takýmto spôsobom neinvestujú do svojej viery, bude im ťažko s vierou v tomto čase nevery a liberalizácie spoločnosti.

Tohtoročné DC zorganizovali dubnickí spolupracovníci opäť po dlhšom čase vo Vrícku, ktoré bolo aj obľúbeným miestom ich dlhoročného delegáta Dona Jožka Kosmála.
Prednášky viedol Don Anton Červeň. Zúčastnilo sa ich 14 členov z dubnického strediska, štyria z Trnavy, jeden z Košíc a jedna spolupracovníčka zo Žiliny. Tohtoročná téma bola : Duchovná cesta podľa sv. Benedikta z Nursie. Téma bola veľmi trefne posadená do dnešných čias. V čase, keď všetci chcú prežívať svoju vieru zážitkovou formou, niečo zažiť, veľa vidieť, všade byť, všetko poznať.

Všetci by chceli prežiť niečo veľkolepé, čo by ich oslovilo.
Covid -19 zosekal mnohé aktivity , uzatvoril ľudí do súkromia a zakryl ústa rúškom. Sv. Benedikt tiež žil v pohnutých časoch, plných rozbrojov, nestability a neporiadkov v spoločnosti. On túto situáciu neriešil nejakými aktivitami na verejnosti, veľkolepými kázňami a bombastickými činmi . On túto situáciu riešil v tichu kláštorov v modlitbe a pokání a takto aj zmenil Európu k lepšiemu. Je to príznačné aj pre dnešnú dobu. Ak sú aktivity obmedzené, ľudia sa môžu intenzívnejšie modliť a konať pokánie. K tomu ich vyzýva aj Kráľovná pokoja: ak sa nebudete veľa modliť a konať pokánie, nebudem vám môcť pomôcť.

Heslo benediktínov bolo a je: MODLI SA A PRACUJ. Mlčanie je pre mníchov tá najrozhodujúcejšia cesta, aby sa osobne stretli so sebou a s Bohom. Vedieť sa stíšiť a počúvať, čo je v rozpore so súčasným svetom, niečo zažiť, svet plný informačného smogu a iného hurhaja. Podľa sv. Benedikta sú vnútorný pokoj, vďačnosť a radosť zo života predpokladom zdravej kultúry života. Nespokojnosť, reptanie je forma vnútorného vzdoru proti životu, blížnym a sebe. S ničím nebyť spokojný. Takí ľudia sa nedokážu ničomu tešiť. A keďže sa už nemôžu ničomu tešiť, sú z toho chorí. Domnievajú sa, že iní ľudia, alebo vzťahy sú príčinou ich nespokojnosti. Lenže príčina väzí v ich duši. Byť vďačný je predpoklad psychického i fyzického zdravia. Reptanie je jeho opak. Rozvracia človeka. Učiť sa byť vďačný za to, čo je. Kristus jediný dokáže vyplniť aj tie najhlbšie túžby. Povzbudení na duši, obohatení vedomosťami a potrebnými milosťami, krásnou prírodou sa spolupracovníci po piatich dňoch rozišli domov, aby mohli žiť spoločenstvo lásky a pokory vo svojich rodinách, na pracoviskách i v strediskách.

POKORA NIE JE NIČÍM INÝM, NEŽ CVIČENÍM SA V LÁSKE, KTORÁ DOSIAHLA SVOJ VRCHOL V LÁSKE K NEPRIATEĽOM I V MODLITBE ZA NICH.

Prvá busta v Dubnici nad Váhom patrí významnej osobnosti slovenského národa

V marci uplynulo 285 rokov od smrti katolíckeho kňaza, filozofa, právnika a znalca antickej a slovanskej histórie – Jána Baltazára Magina, ktorý položil pevné základy národného povedomia Slovákov. V Dubnici nad Váhom pôsobil šestnásť rokov.

Ján Baltazár Magin sa do slovenských dejín zapísal prvou literárnou obranou Slovákov, ktorú na podnet Trenčianskej stolice napísal v roku 1723 práve na dubnickej fare. V Dubnici nad Váhom pôsobil v rokoch 1719 až 1735 a vyznačoval sa horlivou prácou na duchovnom i hmotnom povznesení ľudu.

Miestny odbor Matice slovenskej Dubnica nad Váhom prišiel s myšlienkou zhotovenia busty tejto významnej osobnosti ešte pred niekoľkými rokmi. Realizácia sa napokon podarila v spolupráci s mestom Dubnica nad Váhom, farským úradom a Trenčianskou župou pri príležitosti 285. výročia úmrtia Jána Baltazára Magina.

Slávnostnej udalosti odhalenia busty sa zúčastnil primátor mesta Peter Wolf, zástupca primátora Tomáš Truchlý, poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja Eva Bočincová a Pavol Bagin, správca miestnej farnosti Marián Bielik, členovia Miestneho odboru Matice slovenskej, zhotoviteľ busty Tomáš Polonský, hostia – matičiari z okolitých miest, vedúci oddelenia kultúry a knižnice Richard Benech, riaditeľka Dubnického múzea Monika Schwandtnerová a ďalší milí hostia. „Prioritou každého mesta, regiónu i štátu je zachovať a rozvíjať kultúrne dedičstvo. Je to vzácna pamiatka, kultúrna vyspelosť ale i duchovný zdroj, z ktorého čerpajú silu a múdrosť jednotlivé generácie. Miestny odbor Matice slovenskej v Dubnici nad Váhom si váži prácu všetkých osobností, ktoré sa podieľali alebo podieľajú na rozvoji nášho mesta. Vysoko si vážime aj prácu kňaza Jána Baltazára Magina, na ktorého každý rok s úctou spomíname,“ priblížila počas príhovoru predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej (MO MS) Jana Rybárová a dodala, „bol pre nás obrovský záväzok dokončiť dielo, ktoré začali naši predchodcovia. Som veľmi rada, že sa nám to podarilo práve v tomto roku, keď si pripomíname aj 95. výročie založenia MO MS v Dubnici nad Váhom.“

Spolu s predsedníčkou MO MS Janou Rybárovou bustu slávnostne odhalil primátor mesta Dubnica nad Váhom. Vo svojom príhovore sa poďakoval všetkým, ktorí sa akoukoľvek formou podieľali na realizácii osadenia busty. „Rád by som počas tejto milej príležitosti vyslovil poďakovanie ľuďom, ktorí iniciovali túto myšlienku: členom organizačného výboru pani Rybárovej, pánovi Antalíkovi, pánovi Sýkorovi, pánovi Galkovi a pánovi Špačkovi, ako aj ostatným členom MO MS za aktívnu prácu pri realizácii osadenia busty. Rovnako ďakujem aj zamestnancom mestského úradu, Trenčianskej župe, všetkým sponzorom a všetkým tým, ktorí priložili ruku k dielu. Verím, že vďaka vášmu úsiliu si budeme nielen my, ale i ďalšie generácie pripomínať odvážne a nezmazateľné stopy tých, ktorí tu boli pred nami. Budem rád, ak budeme ako hrdí Slováci, a verím, že i ako hrdí Dubničania, odkaz Jána Baltazára Magina spoločne nasledovať,“ vyslovila hlava mesta.

Po slávnostnom odhalení bustu posvätil správca dubnickej fary Marián Bielik: „Som dojatý, že práve dnes, pri tejto výnimočnej príležitosti, môžeme posvätiť bustu môjho predchodcu spred 300 rokov. Ján Baltazár Magin, ktorý v Dubnici nad Váhom zakončil svoju životnú púť, sa zaslúžil o to, že v roku 1720 tu bola prvý raz konaná procesia na slávnosť Božieho Tela. Odvtedy sa z tejto procesie stala tradícia. Rovnako zakúpil pre farnosť nové zvony, liturgické predmety, obstaral nový organ, zadovážil krstiteľnicu, posvätné rúcha. Veľkou mierou sa podieľal na dobudovaní kaplnky v Dubnickom kaštieli, kde aj slúžieval sväté omše. Okrem kňazských povinností sa však aktívne venoval aj histórii. Rovnako venoval veľkú pozornosť duchovnému rozvoju dubnickej farnosti. Za túto prácu mu srdečne ďakujeme.“

Po posvätení busty sa o kultúrny program postarala spevácka skupina Studnica. Na záver vyjadril v krátkosti poďakovanie aj člen organizačného výboru Štefan Antalík: „Ján Baltazár Magin veľmi podporoval cyrilometodskú tradíciu ako dedičstvo otcov. Aj preto sa úprimne tešíme, že sa nám podarilo bustu odhaliť práve dnes, 5. júla, na sviatok sv. Cyrila a Metoda. Ďakujeme Pánu Bohu, že dal slovenskému národu Jána Baltazára Magina.“

V bruchu veľkej ryby

Deti z miniprímestského tábora Náš JoNÁŠ sa nenechali zahanbiť ani druhý deň letného dobrodružstva. Dnes 2.7.2020 totiž pokračovalo pátranie po Jonášovi, ktorý utekal pred Pánom Bohom, a ktorého námorníci hodili do mora.

Ráno sme si opäť hravo precvičili schopnosť počúvať a byť potichu. Za odmenu sme sa dostali k indíciám, kde by asi mohol byť náš stratený Jonáš. Plavili sme sa po Dubnickom mori, plnili rôzne úlohy, až sme nakoniec odhalili, že ho zhltla veľká ryba. Tá práve oddychovala v Kaťáku. Deti aj animátorky prejavili veľkú odvahu a vliezli do rybieho brucha. Jonáš tu vraj strávil dosť dlhý čas. Aj nám už bolo dlho, a tak sme sa hrali, súťažili, vyrábali, vyfarbovali… Niektorí vyhlásili: „Netušil som, že v bruchu ryby je tak dobre. Ja by som tu aj býval.“ Jonáša sme však nevideli. Našli sme len odkaz, že sa v rybe modlil a tá ho vraj po troch dňoch vypľula. Potom už poslúchol Pána Boha a šiel do mesta Ninive. Nuž tak sme šli aj my.

Našli sme viacerých Ninivčanov v mestskom parku, ktorí potrebovali našu pomoc. Obviazali sme raneného, ukázali cestu stratenému, potešili smutného a uzmierili pohádaných. Nakoniec sa nám unaveným podarilo dostať do Laury, kde nás čakala sladká odmena. Zajtra zistíme, či sa nám podarilo všetkým týmto úsilím predsalen zachrániť Ninive.

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom v spolupráci so ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia.

Srdce oratka zachránené!

Vo štvrtok 25.6.2020 do SCVČ Laura v Dubnici nad Váhom zavítalo okolo 100 ľudí. Veľa odvážnych detí prišlo zachrániť srdce oratka a tak osláviť záver školského roka, ktorý sa niesol v duchu rozprávky Odvážna Vaiana.

Vaiana so svojou babičkou zistili, že srdce Tefity zasiahla temnota. Pokúsili sme sa ju spoločne s deťmi odohnať radosťou z tanca, či zbierania farebných kokosov, no ani to nestačilo. Znásobili sme teda svoje úsilie a vybrali sa na dobrodružné cesty po stanovištiach. Stavali sme loďky z papiera, trénovali plavbu na skateboarde, preliezali územím nebezpečných kokosov – kakamôr a trénovali vodnú streľbu. Pozorne a s dobrou pamäťou sme strážili aj krabí poklad Tamatou, balansovali na slagline nad ríšou príšer, vyfarbovali mušľu alebo si z nej vytvárali pekný prívesok. Odmenou nám bola možnosť obnoviť srdce Tefity alebo ochutnať sladkú morskú penu (cukrová vata z dielne sestry Danky :). O ďalšie chutné občerstvenie sa postarali aj viaceré mamičky.

Kým prebiehala záchrana srdca oratka, bola možné zapísať sa aj na budúci školský rok na stretká a krúžky do SCVČ Laura. (táto možnosť stále je, nech sa páči :) Takto sa opäť farbami rozžiarilo oratkovské srdce Te fity. Deti ho zachránili tak, že priložili k dielu vlastné srdcia.

Ďakujeme všetkým animátorom, rodičom, deťom, ktorí prispeli k vytvoreniu peknej atmosféry a milej akcie. Tešíme sa na ďalšie stretnutia.

Akciu realizovalo SCVČ Laura v spolupráci s Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

Ukončenie školského roka a.k.a. Po-Koronapárty

Školský rok už končí, blíži sa leto a to predsa bolo treba osláviť!
Posledný júnový piatok sa po omši na farskej záhrade konalo ukončenie školského roka pre mladých, pod krycím názvom Po-Korona párty. Počasie vyzeralo všelijako, až do poslednej chvíle nebolo jasné, či sa akcia bude konať, ale na príhovor všetkých svätých vyšlo krásne počasie.
Mladí zo strediska ho využili na plno. Hral sa futbal, spoločenské hry, chodilo po slackline… Celý večer sa niesol v znamení priateľských rozhovorov po tej dlhej dobe od seba. Samozrejme, že nemohli chýbať ani klasické kaťákovské tance ako sú belgičák, írsky… Bolo postarané aj o prázdne žalúdky. Kto bol hladný, si mohol dať mäsitý alebo bezmäsitý burger aj s hranolkami, ktoré pripravili chlapci zo strediska, s mäsovou zmesou pomohol pán Benko. DJ Tome hral do nálady samé dobré piesne.
Niekoľko odvážnych dievčat bravúrne zaspievali karaoke. Ich vystúpenie zožalo veľký úspech.
Keď už sa začalo stmievať a nad Prejtou už bolo vidieť blesky, ukončili sme túto vydarenú akciu po saleziánsky – modlitbou a slovkom. Pomodlili sme sa za animátora Mareka, aj za letné akcie.
Dosluhujúci direktor v rámci slovka povedal krásny príbeh o hriechu a tiež pospomínal na svoj príchod do Dubnice, kedy sa v deň jeho príchodu konala rovnaká akcia. Následne sme spolu všetko upratali, rozlúčili sa a hor sa do leta!
Jedna z animátoriek túto akciu zhodnotila ako bavenica a papanica.


Akcia bola realizovaná vďaka podpore Pastoračného fondu Žilinskej diecézy.

Modlitba- čas milosti

Končí sa mariánsky mesiac. S Pannou Máriou máme mnoho súkromných alebo aj spoločných zážitkov. Máriine dotyky a jej starostlivosť o nás vnímame celý rok. Sú to dotyky a vyprosené milosti nielen ohľadne uzdravenia tela z choroby. Mária nám pomáha aj pri riešení vzťahov, pri zbavovaní sa zlých návykov, pri ľudsky neriešiteľných situáciách.

Za naším kostolom máme lurdskú jaskynku s ďakovnými tabuľkami Panne Márii, ako zasahuje v živote dubnických ľudí. Vďaka p. Zuzke Čepelovej som sa dozvedela, čo sa za niektorými tabuľkami skrýva. Nie je to len chladný mramor. Sú to celé mesiace, roky modlitieb, prejavov dôvery, túžob, čakania,…

Zo slov Zuzky :

príbeh bielej tabuľky:

„Matka dvoch synov čakala tretie dieťa. Bola už vo vyššom veku a genetické testy neukazovali nič dobré. Bolo to pre rodinu ťažké obdobie. Matka sa chodievala modliť ku kaplnke a prosila Pannu Máriu o pomoc. Výsledok – na svet prišlo zdravé dievčatko.“

príbeh šedej tabuľky :

„ Mamička je tuhá fajčiarka a nie a nie sa zbaviť zlozvyku. Niekoľko rokov chodila a prosila Pannu Máriu o zbavenie sa tejto závislosti. Dostala z neba zvláštne „hodiny terapie“. Porodila krásne dieťatko a odvtedy nefajčí.“

príbeh ďalšej tabuľky :

„ Starší muž – prijal sviatosti, ale nepraktizoval vieru až do času, kým neochorel jeho syn. Rakovina. Uvedomil si, že bez Boha sa neuzdraví. Začal znova chodiť pravidelne do kostola a prosiť Pannu Máriu o pomoc. Pomohla. Syn sa uzdravil.“

Verím, že o chvíľu pribudne ďalšia ďakovná tabuľka, za ktorou sa bude skrývať životný príbeh animátora Mareka. Týmto príbehom žije celá Dubnica, Slovensko i zahraničie. Marek, ktorý je pripútaný na lôžko spája generácie. Modlia sa deti, mladí i dospelí. Spája ľudí jednej vekovej kategórie. Samotných animátorov – starších a mladších. Je to dar, keď sa ľudia vedia zjednotiť a spoločne sa zasadia za dobrú vec.  Boh vie, čo je pre Mareka najlepšie. Momentálne sa postupne preberá z umelého spánku.

Čas modlitby je čas milosti. Táto milosť zasahuje modliaceho sa, ale pôsobí i na jeho okolie. Preto nech nám Panna Mária pomáha vnášať do nášho života postoj počúvania, otvárania sa, prijatia, uživotňovania  Božích vnuknutí.    Sr.Edita

Sviatok Pomocnice

V nedeľu, dňa 24.5. 2020, sa na farskej záhrade v Dubnici nad Váhom mala už tradične konať oslava Panny Márie, Pomocnice kresťanov, no tento rok to situácia ohľadom Covidu-19 zariadila inak.

Saleziánska rodina každoročne oslavuje sviatok Pomocnice vo veľkom štýle. Nikdy nechýba pohostenie, bohatý detský program, príjemné popoludnie no najmä sila spoločenstva, ktoré pri každom väčšom stretnutí dokáže celá saleziánska rodina vytvoriť.

V dnešný deň sa na rozdiel od predchádzajúcich rokov síce poskromne, no za to vo veľkej dôvere v silu modlitby stretli viacerí, aby Bohu odovzdali svoje vďaky, prosby a úmysly spoločnou modlitbou ruženca.

Pokiaľ Márii túžite i vy odovzdať svoje radosti či starosti, neváhajte sa na ňu obrátiť s osobnou modlitbou, určite vypočuje každú vašu prosbu.

Liturgické slávenie Sviatku Panny Márie, Pomocnice kresťanov sa z dnešného dňa presunulo na zajtra 25.5. 2020

Mária, Pomocnica kresťanov * oroduj za nás!

Tehlička pre misie

Ahoj, je tu prosba z misijneho salezianskeho oddelenia podporit tehlicku pre misie:

– veľmi pekná brožúrka, ktorá celú situáciu vysvetľuje> https://drive.google.com/file/d/15sMpcT02pQSNGNeIxZSokhHBJVD1xmDC/view?usp=sharing

– v tejto brožúrke je 17 výziev, ktoré si možno spraviť aj doma

– motivačné video sa dá pozrieť aj na youtube tu: https://youtu.be/Tkeiz853aXU

– hodinovú online besedu o Tehličke je tu: https://www.facebook.com/oratkoonline/videos/237914084236860/

Ďaľšou možnosťou je vytvoriť takzvanú „výzvu“ na našej stránke, ktorou sa niekto (jednotivec alebo skupina) zaviaže k pokusu vyzbierať určitú sumu peňazi medzi svojimi známymi v online priestore.

Takáto „výzva“ sa dá vytvoriť TU: https://savio.darujme.sk/p2p/nova/

Pre inšpiráciu, pripájame aj prebiehajúce výzvy na tohtoročnú Tehličku TU:

1.Mária MAzanová – https://savio.darujme.sk/p2p/2459/za-tvoje-malo-oni-dostanu-to-najviac/?fbclid=IwAR0dem8pi7ladCv8zifSDCSbqDa4CkJ2vVkKNexk9q6wUIJQ3K-xgbXxAHo

2.Robert Kucharik (ten by potreboval vacsi support na FB a na instagrame) – https://savio.darujme.sk/p2p/2446/cvicim-na-22-stresnych-plechov-a-114-tehlovych-kamenov-pre-deti-v-kakume/?fbclid=IwAR31g2Fyypx8ToiydlgSdqLUl6wQuC-FsqoyPLOTdvFjnEoliqSo8pTLLZ0

3.Martin Šebest – už s výzvou skončil tak len pre informáciu – https://savio.darujme.sk/p2p/2438/pandemia-pomoci-kakume-kakuma-virus/

4.Veronika Rendeková – https://savio.darujme.sk/p2p/2458/karaokekuma/?fbclid=IwAR1k7DMEkYZnTGtmXMTpyWvL2dNMgBORqH0LE9f9ZxWBr0_EZpz4_OgvEPE

Ponuka na Domácu liturgiu počas Veľkonočného Trojdnia

Na Slovensku sa v tomto roku nebudú sláviť veľkonočné obrady verejným spôsobom. Preto všetkých veriacich povzbudzujeme sledovať liturgické obrady Veľkonočného Trojdnia ako aj ďalšie pobožnosti a duchovné aktivity prostredníctvom TV Lux, rádia Lumen, alebo rôznych farských a internetových prenosov. Prosíme vás, sledujte ich spôsobom, akoby ste na nich boli osobne prítomní so všetkou zbožnosťou a sústredenosťou.

Druhý vatikánsky koncil hovorí, že v rodine, ktorú možno nazvať domácou cirkvou, majú byť rodičia slovom a príkladom prvými hlásateľmi viery pre svoje deti a majú pestovať povolanie vlastné každému z nich a s osobitnou starostlivosťou duchovné povolanie (Lumen gentium 11). Súčasná situácia rodičom a rodinám ponúka aj v tejto oblasti doteraz neobjavené možnosti…

Jednou z nich môže byť aj slávenie domácej liturgie. Jej texty, ktoré tu predkladáme, zostavil kňaz Spišskej diecézy František Trstenský. Cieľom je napomôcť hlbšiemu prežitiu tohtoročných veľkonočných sviatkov v našich domácnostiach. Môže sa ich pomodliť rodina, ale aj jednotlivec. Nech sa páči. :)