Duchovné cvičenia patrili ceste Dvanástich v Markovom evanjeliu

Každoročne prichádza ponuka, najmä pre pracujúcich a študentov vysokých škôl, ktorí nestihli duchovné cvičenia v letných termínoch, stráviť čas v ústraní práve v „preddušičkovom“ období.

Tentokrát túto možnosť využilo 17 mladých, ktorí sa spolu zamýšľali nad cestou Dvanástich v Markovom evanjeliu.

Minulý rok sme mali tému Lukášovho evanjelia. Mám takú túžbu počas troch rokov prejsť všetky synoptické evanjeliá, pozrieť sa na ne z určitého pohľadu. Tento rok padlo Markovo evanjelium a keď som nad ním premýšľal, bola to cesta Dvanástich apoštolov, cesta ich viery, ich vzťahu s Ježišom,“ priblížil výber témy Peter Magura, SDB, ktorý spolu s Lenkou Pukajovou, FMA, viedol prednášky spracované od kardinála Carla Maria Martiniho.

Jesenné počasie v kombinácii so Slavnickým Podhorím prinieslo pre mnohých dokonalý priestor pre ústranie, iní zas uprednostnili poctivo vykurovanú chatu. Účastníci sa denne stretávali aj pri svätej omši a liturgii hodín. Poslednú noc zakončili celonočnou adoráciou.

Nad kuchyňou prevzala patronát vychýrená kuchárka, sestra Lenka Pukajová, vďaka ktorej (a jej dvom pomocníčkam – Betke a Zuzke) účastníci posilňovali aj svoje telá.

Za všetkých účastníkov všetkým ešte raz srdečne ďakujeme!


Sviečka za nenarodené deti

Naša saleziánska farnosť sa chce zapojí do kampane Sviečka za nenarodené deti, ktorú organizuje pro-life organizácia Fórum života s podporou a požehnaním biskupov Slovenska. Hlavnou myšlienkou tejto kampane je spojiť spomienku na našich drahých zosnulých s pripomenutím si osudov detí, ktoré sa nemohli narodiť, lebo zomreli pri spontánnom alebo umelom potrate.

fz_sviecka_2016_660x200

Túto spomienku môžeme vyjadriť symbolicky večer 2. novembra na Pamiatku zosnulých zapálením sviečky a modlitbou s prosbou o Božie milosrdenstvo pre nenarodené deti a všetkých ľudí zranených potratom. V našich kostoloch v Dubnici nad Váhom si v dňoch 26.10. až 2.11.2016 môžete zakúpiť originálnu sviečku s logom kampane a tým podporiť aktivity zamerané na ochranu života od počatia, podporu ľudskej dôstojnosti a rodiny. Sviečky budú umiestnené v kostole sv. Jakuba na stolíku pod chórusom a v kostole sv. Jána Bosca na stolíku pri hlavnom vchode. Cena jednej sviečky je 1 €.

Viac informácií o kampani nájdete na stránke www.sviecka.forumzivota.sk.

(Katarína Lacherová)

 

V Katolíckom dome sa vydávala potravinová pomoc

screenshot-20

Vďaka Operačnému programu potravinovej a základnej materiálnej pomoci na roky 2014 – 2020 (OP FEAD) spolufinancovaného zo zdrojov EÚ boli dňa 25.10.2016 podľa stanoveného harmonogramu a zoznamu oprávnených prijímateľov vypracovaným ÚPSVAR, vydávané potravinové a hygienické balíčky Diecéznou charitou Žilina (DCHZA), už po 2. krát v tomto roku aj občanom mesta Dubnica nad Váhom. Od 9:00 do 14:00 hod. si tak mohlo prísť prevziať určený počet balíčkov do Katolíckeho domu celkovo 102 občanov mesta, ktorí boli dopredu oslovení DCHZA listom alebo SMS správou podľa dopredu stanovených kritérií a zmierniť tak aspoň čiastočne svoju momentálnu nepriaznivú životnú situáciu.

20161025_0842241

Viac informácii o danom projekte nájdete na stránkach www.potravinovapomoc.sk alebo www.upsvar.sk.

(Rastislav Kolman)

Muži zatiahli na hlbinu

foto_5

V dňoch 13.-16.10.2016 sa na saleziánskej chate v Slávnickom Podhorí uskutočnili tradičné duchovné cvičenia pre mužov, ktoré tento rok organizovalo miestne Združenie saleziánov spolupracovníkov (ASC). Prednášky z knihy Bože, buď milostivý pútavou formou 11 mužom prezentoval don Jozef Dömény, delegát miestneho združenia ASC.

foto_2

Autor knihy Dr. Scott Hahn vo svojej knihe podrobne rozobral napríklad aj tieto témy: druhy hriechov, sviatosť zmierenia, ako sa spovedať, ako odolávať pokušeniu, Boží hnev a iné, zároveň pripomenul, že človek veľmi potrebuje Božiu pomoc, aby dokázal ovládať svoju žiadostivosť. Po každej prednáške chlapi v ústraní mohli meditovať nad jej odkazom a aplikáciou v osobnom živote a počúvať, čo na to celé hovorí Boh.

foto_4

Muži sa okrem prednášok či meditácií v ústraní aktívne venovali aj iným činnostiam, hlavne v krátkom čase poobedňajšej rekreácie. V piatok sme si pred spoločnou modlitbou sv. ruženca zahrali futbal a aj zastrieľali z luku. V sobotu sme zase spoločne navštívili Tlstú Horu, kde sme sa pri lurdskej jaskynke pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva a cestou naspäť sv. ruženec.

foto_1

V sobotu večer bol dostatočný priestor na otázky a odpovede, ktoré si prítomní potrebovali prekonzultovať. Pozdieľali sme sa s tým, koho a čo oslovilo, ako je to viac či menej dôležité v našich životoch, v individuálnych podmienkach každého z nás, tam, kde sa snažíme hľadať a plniť Božiu vôľu. Rovnako sme diskutovali technické otázky ohľadom organizácie týchto obľúbených duchovných cvičení, hľadali priestor na zlepšenie.

foto_3

Z duchovných cvičení muži odchádzali duchovne bohatší a naplnení Božou milosťou a, samozrejme, Pánu Bohu patrí naša prvoradá vďaka za tento požehnaný čas. Dali sme si predsavzatie, že získané poznatky sa budeme snažiť aplikovať i vo svojich rodinách, na pracoviskách či pri voľnočasových aktivitách. Účastníci duchovných cvičení ďalej srdečne ďakujú všetkým, hlavne kazateľovi don Döménymu, hneď potom manželkám a rodinám za to, že im vytvorili potrebný čas, ale aj každému, kto sa akoukoľvek formou podieľal na ich príprave a priebehu.

Štefan Antalík, Stanislav Farský, Karol Benko

Zomrel výnimočný salezián don Ernest Macák

Vzácny slovenský salezián, bývalý provinciál saleziánov na Slovensku don Ernest Macák, zomrel 13. októbra vo večerných hodinách v Cerovej vo veku 96 rokov. Zo svojho života 80 rokov žil ako rehoľník salezián a 70 rokov bol kňazom.
„Videli sme, že už sa to končí, tak už celý deň sme boli pri ňom a modlili sme sa, tesne pred tým ako vydýchol som mu dal požehnanie Panny Márie Pomocnice,“ povedal salezián Aurel Menke, ktorý bol ostatný rok pri donovi Macákovi v Cerovej, kde sa o neho starali rehoľné sestry.

screenshot-17

Životopis zosnulého dona Ernesta Macáka

Don Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 v obci Vištuk ako prvý z piatich detí roľníckych rodičov. Základnú školu navštevoval v rodisku a neskôr študoval na štátnom Gymnáziu Jána Hollého v Trnave, odkiaľ v roku 1932 prestúpil na saleziánske gymnázium v Šaštíne. Po skončení piatej triedy vstúpil do noviciátu Saleziánskej spoločnosti v Hronskom Sv. Beňadiku. V roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby a v moravskej Ostrave potom dokončil gymnaziálne a filozofické štúdiá (1936 – 1939). Saleziánsku pedagogickú prax si vykonával v rokoch 1939 – 1942 v saleziánskych ústavoch v Hronskom Sv. Beňadiku, v Šaštíne a v Trnave.

Na štúdium teológie ho predstavení poslali do Turína v Taliansku. Na tamojšej Teologickej fakulte Pápežskej saleziánskej univerzity však absolvoval iba dva semestre, lebo pre vojnové udalosti sa tam už na jeseň 1943 nemohol vrátiť. Teológiu dokončil na Slovensku a 29. júna 1946 ho biskup Dr. Michal Buzalka vysvätil za kňaza. Na jeseň toho istého roka nastúpil na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave (filozofia a dejiny), pričom vykonával aj kňazskú a pedagogickú činnosť medzi mladými v Bratislave na Miletičovej ulici a na saleziánskom pedagogickom inštitúte v Hodoch pri Galante (1948 – 1949) a nakoniec aj v Šaštíne (1949 – 1950). Tam ho v apríli 1950 stihol drastický zásah komunistického režimu proti slovenským rehoľníkom.

V Podolínci, kam ho deportovali s ostatnými spolubratmi, začal uvažovať o úteku, ktorý sa mu už 10. októbra toho istého roka aj vydaril. Zatykaču, ktorý naňho vydali, sa vyhol tajnou prácou medzi mladými saleziánmi. Pri organizovaní jedného z posledných útekov mladých spolubratov za hranice „sovietskej zóny“ ho 7. septembra 1952 v českom Přerove ŠtB zatkla. Prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci. Z vlastnej iniciatívy sa pustil do „hry na blázna“, a tak sa dostal aj na policajnú psychiatriu v Bohniciach, odkiaľ ho poslali na liečenie do Havlíčkovho Brodu a do Pezinka. Nakoniec ho 20. apríla 1955 prepustili k rodičom. Až do apríla 1968, keď vycestoval do Talianska, pracoval ako roľník v rodnom Vištuku, stále „ako blázon“, trinásť rokov.

V Taliansku účinkoval najprv ako kaplán španielskych rehoľných sestier v Ríme (1968 – 1976), pričom intenzívne spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu (viac ako šesťsto výstupov). V ďalšom období (do roku 1985) zastával úrad direktora saleziánskej komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Vyučoval tam aj na slovenskom gymnáziu a od roku 1987 bol direktorom komunity v Bazileji (Švajčiarsko). Práve z tejto poslednej „zahraničnej vinice Pána“ sa v roku 1990 vrátil na Slovensko, kde mu roku 1991 zverili úlohu direktora saleziánov a riaditeľa Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne. V roku 1993 sa stal provinciálom Saleziánov dona Bosca na Slovensku. Po šiestich rokoch služby bratom a mladým v úlohe „otca“ sa vrátil do milovaného Šaštína. V roku 2005 mu hlavný predstavený don Pascual Chávez počas svojej návštevy Slovenska verejne prejavil poctu a uznanie na veľkom stretnutí saleziánskej rodiny v Bratislave.

parte-macak

(zdroj: www.saleziani.sk)


Ďalšie články:

Cez všetko sa dá premodliť!

Bol salezián Ernest Macák mučeník?

 

„Za hranicami“ v Nemecku

V rámci animovaných piatkových večerov sme sa v piatok 14. októbra presunuli na západ do krajiny piva, klobás, futbalu a luxusných áut – do Nemecka.

nemecko

Počas celého večera súťažili štyri skupinky, ktoré plnili rôzne úlohy. Mali sa napr. v čo najkratšom čase odviezť na motokáre, degustovať a uhádnuť značku piva, učili sa nemecké slovíčka a výrazy, taktiež spolu filozofovali a počítali rovnice.

V mene všetkých ďakujeme tímu A+N+K+J+B a tešíme sa na ďalší výlet. Nezabudnite sledovať piatkové večery na Facebooku!


Prvoprijímajúce deti zažili deň otvorených dverí

V rámci prípravy na prvé sväté prijímanie sa deti každú nedeľu po svätej omši zúčastňujú krátkej katechézy. Okrem toho sa však raz do mesiaca stretávajú v katolíckom dome, kde pre nich animátori spolu so saleziánskou rodinou pripravujú animované popoludnie.

Prvý raz v tomto školskom roku sa v Kaťáku zišla približne stovka detí spolu s rodičmi. Pripravený bol pre nich „Deň otvorených dverí“. Ako sa píše v Stanovách saleziánov don Bosca: „Don Bosco prežíval svojráznu pastoračnú skúsenosť vo svojom prvom oratóriu. Bolo pre chlapcov domovom, ktorý prijíma, farnosťou, ktorá evanjelizuje, školou, ktorá pripravuje do života, a dvorom, kde sa priatelia stretávajú a žijú vo veselosti.“

Deti sa preto zoznámili s priestormi SCVČ Laura, kde sídlia sestry saleziánky, so saleziánskym domom, kde bývajú bratia saleziáni, rovnako navštívili Kostol sv. Jakuba, kde mali možnosť dostať sa na miesta, na ktoré by sa bežne neboli dostali, no a nechýbala ani návšteva ihriska, kde sa spoločne zahrali.

Najbližšie nedeľné animované popoludnie bude 13. novembra.


Odfoť sa a súťaž s naším tričkom

Ahoj!

Prichádzame s jednou novinkou:

1. Zober tričko (modré či biele, staršiu alebo novšiu verziu)
2. Odfoť sa na nejakom super mieste alebo pri super aktivite
3. Pridaj to na FB stránku strediska s popisom #Dotykktorytrva, nejakým komentárom obrázka a dátumom, (pravdivým).

Peťa & Veronika

tricko

P.S. Tričko nášho strediska si môžeš kúpiť u don Petra Maguru.

Život školníka je stála služba druhým

01

Každá škola, dokonca i tá, do ktorej chodili Mach so Šebestovou, má svojho pána školníka či pani školníčku. ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia v Dubnici nad Váhom je možno ešte o kúsok rozmaznanejšia – veď sa o ňu stará školník a muzikant v jednom.

Pavol Štefčík je v dubnickej farnosti známy predovšetkým ako zakladateľ kapely Oremus, ktorá prednedávnom oslávila svoje neuveriteľné štyridsiate výročie. Napriek obrovskému množstvu odohratých omší, akcií a koncertov ho však žiaci miestnej cirkevnej školy poznajú najmä ako pána školníka.

Pamätáš si ešte na školníka základnej školy, ktorú si navštevoval ty ako dieťa?

Áno. Bol to mrzút a chodil stále v modrom plášti.

02

Dnes si školníkom ty sám. Ako dlho tu už pracuješ?

Túto profesiu som prevzal od predchádzajúceho školníka v máji 2009. Spolu s ňou som prebral celú budovu školy a okolitý pozemok. Netušil som ešte, čo ma čaká (úsmev). Predstavil som sa učiteľskému zboru a bol som v tom.

Pamätáš si na svoj prvý školnícky deň?

Od samého začiatku bolo čo robiť, a to sa nesťažujem, iba konštatujem (úsmev). Myslím, že hneď v prvý mesiac som riešil zatekanie strechy.

Všetci vieme, že v školstve pracuje zúfalo málo mužov. Vnímaš svoju terajšiu úlohu ako možnosť využiť svoj mužský pohľad na výchovu žiakov?

Ono to človeka akosi samo vtiahne, keď vidí snahu učiteliek spacifikovať to množstvo bezstarostných detí, ale často i mučiteľov s divokými povahami. Verím, že svojím ráznejším postojom nerobím viac škody ako osohu.

04

Sám si otcom teraz už dospelých detí. Pozoruješ rozdiely medzi dnešnými deťmi a tými spred pár rokov či desaťročí?

Na túto otázku by som ti vedel dať odpoveď tak na dve strany (úsmev). V skratke – sú tu rozdiely. U rodín s vyváženou kresťanskou výchovou je to v pohode, ale kde chýba Boh alebo otec či matka, tam to už zjavne škrípe. Ak k tomu pridáme dnešné ponuky masmédií, je to v háji. Sama spoločnosť robí výchove medvediu službu.

Späť k tvojmu školníčeniu – ako ťa oslovujú žiaci? Máš medzi nimi kamarátov?

Volajú ma „pán školník“ a dúfam, že úprimne (úsmev). Čo si o mne myslia, to netuším – ono, každý zamestnanec školy má u detí svoje „zaradenie“ a meno. Bolo to tak za mojich žiackych čias a je to tak určite aj dnes. Priateľov medzi deťmi určite mám a dobre si rozumieme.

Pred pár týždňami sa všetci vrátili z letných prázdnin. Ktorá časť školského roka je pre teba ako školníka najnáročnejšia?

Myslím, že práve začiatok školského roka a tiež jeho záver sú pre mňa dosť hektické.

03

Medzi Dubničanmi si známy ako zakladateľ kapely Oremus a autor mnohých jej skladieb. Podarilo sa ti tvoj hudobný talent a nadšenie pre prácu s mladými premietnuť aj do pôsobenia na škole?

Nepokladám sa za nejakého veľkého hudobníka, aj keď hudba je môj život. Snažím sa vniesť poriadok do hudobného sprevádzania školských svätých omší, lebo tu sa cítim po všetkých tých rokoch hudobného sprevádzania doma, a tak to robím aj v škole.

Je v tvojom repertoári pieseň, ktorou by si mohol vyjadriť svoj vzťah k školníckej práci?

Asi „Cesta“. Je o možnosti výberu cesty životom – buď si vyberieš dobro, alebo zlo. Nič iné medzi tým nie je. Buď budeš druhým pomáhať, alebo nie. Slová sú: „Žiadna stredná cesta, tretiu život nemá, ani na dvoch kreslách sedieť vraj sa nedá.“ No a život školníka je stála služba druhým.

Viem, že si neustále zaneprázdnený, a preto už len posledná otázka – aké povinnosti ťa dnes v škole čakajú?

Potrebujem otvoriť školu a šatne, pripraviť všetko na rannú svätú omšu, ktorú budem aj hudobne sprevádzať, potom pozamykať šatne, opraviť zámok na dverách WC, opraviť skriňu v jednej triede, vyrobiť nástenku, opraviť šatňové dvere, kosiť, hrabať trávu,… a tak ďalej.

 

Autor: Petra Babulíková

Prevzaté z portálu cesta+.

Pápež František v Baku „stratil čas“ a pobudol so saleziánskou rodinou

Hoci pápež František pobudol v Azerbajdžane v nedeľu 2. októbra len asi 10 hodín, prišiel „stratiť čas“ s miestnou komunitou veriacich, aby ich povzbudil vo viere. V Kostole Nepoškvrnenej Panny Márie ho očakávali veriaci mnohých národností a jazykov.

baku-1

Svätý Otec po príchode pozdravoval ľudí na nádvorí pred kostolom, požehnával deti, osobitne pozdravil starých a chorých, ktorí boli v kostole so sestrami Matky Terezy (medzi nimi je Slovenka zo Žiliny) a položil kvety k soche Panny Márie.

Pred začiatkom svätej omše pápež František v pripravenej sakristii osobitne prijal a pozdravil každého z prítomných kňazov, ktorí potom s ním koncelebrovali nedeľnú eucharistiu, medzi nimi aj provinciála slovenských saleziánov don Jozefa Ižolda. Dvoma hlavnými koncelebrantmi boli apoštolský prefekt Azerbajdžanu don Vladimír Fekete a správca miestnej farnosti don Vladimír Baxa. Medzi koncelebrantmi bol, okrem dvoch kardinálov, ktorí prišli so Svätým Otcom, a miestneho nuncia, aj biskup z Kazachstanu a Mons. František Rábek ako hosť – zástupca slovenských biskupov.

baku-3

Po svätej omši obedoval Svätý Otec so saleziánskou komunitou v srdečnej rodinnej atmosfére. Počas obeda mu mohol don Vladimír Fekete predstaviť dielo saleziánov v Baku, tiež mu odovzdal záložku s modlitbou za blahorečenie dona Titusa Zemana s údajmi o živote Božieho služobníka v taliančine. Provinciál don Jozef Ižold a provinciálka sestier saleziánok Janka Kurkinová mu odovzdali darček zo Slovenska – maľovanú štólu. Svätý Otec pred odpočinkom nezabudol vojsť do kuchyne a poďakovať za obed. Miestny kuchár bol takto poctený hostiť po Jánovi Pavlovi II. aj aktuálneho Petrovho nástupcu.

baku-4

Pred odchodom zo saleziánskeho strediska na ďalší oficiálny program návštevy venoval Svätý Otec František niekoľko minút osobitne saleziánom, sestrám saleziánkam a členom mediálnej redakcie Don Bosco media z Bratislavy. Pozdravil ich a odfotil sa s nimi. Keď mu don Vladimír Fekete predstavoval troch spolubratov laikov – koadjútorov, Svätý Otec František ako ctiteľ saleziánskeho blahoslaveného koadjútora Artemida Zattiho poznamenal s humorom: „Koadjútori sú stĺpy tohto diela.“ Napokon pred nástupom do auta venoval ešte niekoľko minút miestnym veriacim mladým, pozdravil ich a oni ho vyprevadili skandovaním „Papa Francesco!“.

baku-2

Prinášame vám prepis slov Svätého Otca na záver svätej omše:

„Niekto si môže myslieť, že pápež stráca toľko času: precestovať toľko kilometrov kvôli návšteve malej 700-člennej komunity v dvojmiliónovom meste… A predsa, nie je to jednotvárna komunita, lebo medzi vami sa hovorí po azerbajdžansky, po taliansky, anglicky, španielsky – toľkými jazykmi… Je to komunita na periférii.
Nuž, pápež v tomto imituje Ducha Svätého: aj On zostúpil z neba na malú komunitu na periférii, uzatvorenú vo večeradle. A to spoločenstvo bolo v strachu, cítilo sa byť chudobné a možno prenasledované alebo odstrčené. Dodáva mu odvahu, silu, parresiu (nebojácnosť ducha), aby išlo vpred a ohlasovalo Ježišovo meno. A dvere jeruzalemskej komunity, ktoré boli zatvorené zo strachu alebo hanby, sa otvárajú dokorán a vychádza sila Ducha. A pápež stráca čas tak, ako ho vtedy strácal Duch Svätý.
Sú potrebné len dve veci: V tom spoločenstve bola Matka. Netreba zabúdať na Matku! V tej komunite bola láska, bratská láska, ktorú do nich vlial Duch Svätý. Odvahu! Vpred! Go ahead! (angl. Kráčajte vpred!) Bez strachu, vpred!“
(Rádio Vatikán)

„Vďačný za prijatie, ktorého sa mi dostalo, v tomto mieste stretnutia a kultúry povzbudzujem vždy voliť cestu človeka: otvorenosť, rešpekt, zdieľanie,“ napísal podľa svedectva vatikánskeho hovorcu do pamätnej knihy v Centre Heydara Aliyeva pápež na záver stretnutia s predstaviteľmi občianskej spoločnosti.

(zdroj: www.saleziani.sk)


Súvisiace články:

Homília pápeža Františka v Baku.

Kde je tá sestra, čo má dnes narodeniny?

Saleziáni pripravili v Baku pápežovi skromnú izbičku a obed podľa jeho chuti.

Farnosť v Baku sa teší na pápeža.