Otvorenie nového školského roka v SCVČ Laura

/v , , ,

Aj tento rok prišli deti, mladí a rodičia na zápis a otvorenie nového školského roka 2017/2018 do areálu Súkromného centra voľného času Laura k sestrám saleziánkam.

Od 15-tej do 17-tej hodiny vďaka ochotným mladým animátorom mali deti priestor na hry, súťaže a zaujímavé úlohy s priebežným vystúpením „trampolinistov“ – šikovných chlapcov, ktorí svoje akrobatické kúsky trénovali počas leta (najlepší sa dostal až k počtu 16 skokov za sebou :-)). Ostatné deti mali možnosť sa staviť, kto koľko skokov zvládne na prvý pokus a za dobrý tip dostali sladkú odmenu.

Rodičia mohli medzitým využiť čas na informovanie sa a zápis svojich detí do záujmových krúžkov a vrstovníckych stretiek SCVČ Laura. Ponuka je i tento rok pestrá. Z celkových 13 krúžkov spomenieme napr. detský zbor, šach, tanečný, tvorivý, varenie, spoločenské hry, doučovanie či rôzne druhy športov. Vrstovníckych skupín – stretiek je tento rok v ponuke 9 – od najmenších detí spolu s mamičkami (Matelko) až po vysokoškolákov.

Po chutnom občerstvení dážď zahnal účastníkov aj do vnútorných priestorov, kde sa vyhodnotili jednotlivé súťaže. Sestra Daniela Oremová, poverená riadením SCVČ Laura, bola s akciou veľmi spokojná: „Teším sa na všetky deti, ktoré dnes prišli a zvlášť na tých, čo sú tu po prvýkrát. Som rada, že sme spolu prežili také príjemné spoločné popoludnie a teším sa na celý školský rok v našom SCVČ Laura. Prihlásiť sa môžete ešte do 14.9. 2017, samotná činnosť sa začína od 19.9. 2017.“ (Prihláška na stiahnutie tu)

Toto podujatie prišli podporiť svojou prítomnosťou aj bratia saleziáni, ktorí spravujú dubnickú farnosť. Prišiel aj don Pavol Grach, SDB z provinciálnej rady – delegát pre saleziánsku rodinu na Slovensku.

(sr. Elena Holá, FMA)

Katolícky dom v novom šate

/v , ,

Prázdniny patrili v našom stredisku hlavne letným aktivitám pre mladých. A hoci bol Kaťák oficiálne počas leta zatvorený, predsa v ňom pulzoval ruch. Pracovný ruch. Toto leto sme sa pustili do rozsiahlej rekonštrukcie interiéru Katolíckeho domu. Cieľom bolo zlepšiť celkové prostredie, zútulnenie, skrášlenie aj zmodernizovanie, aby nám napríklad v bare nevyhadzovali kanvice poistky. Od začiatku prázdnin sme teda:

  • vyrovnávali krivé steny
  • sekali a naťahovali nové rozvody elektriny
  • vypratávali staré nábytky
  • riešili nové vstupy do klubovní
  • sťahovali sme knižnicu
  • opravovali stropy a vymieňali svetlá
  • vynovili sme barový pult
  • vymenili sme staré podlahy v klubovniach
  • natierali sme zábradlia, zárubne, radiátory a tiež čiary na schodoch
  • vymieňali sme dvere a viaceré zárubne
  • vymaľovali sme priestory
  • doložili sme obklad tam, kde na chodbách ešte nebol
  • a mnoho iného

Po týchto zásahoch bolo treba poupratovať, a tak sme vyhlásili na prvý septembrový deň veľkú upratovaciu brigádu. Celkovo prišla asi päťdesiatka ľudí, ktorým sa chceme aj touto cestou poďakovať, že čistili priestory, umývali okná a dvere, vysávali stavebný prach, tepovali, leštili a natierali. Ako povedal don Peťo Magura na brigádnickej omši pred obedom: „Stretli sa tu tri generácie na akcii, ktorú si za moje roky pôsobenia v Dubnici nepamätám“. Už teraz sa môžeme všetci tešiť na oficiálne otvorenie Kaťáku cez púťový víkend v nedeľu 10. septembra.

(Ján Drgoň SDB)

Chlapci dali na Kôprovskom štíte a na mariánskej hore v Levoči bodku za prázdninami

/v , ,

Už veľa rokov (vyše 30) slovenskí saleziáni organizujú na Mariánskej hore v Levoči pre chlapcov zo stredísk Bodku za prázdninami. Bola aj tento rok a zúčastnili sa na nej aj zástupcovia dubnického strediska. Šiesti vyštartovali už v utorok 29.8. popoludní vlakom do Popradu. Večera, hry a nocľah v tamojšom oratóriu na sídlisku Juh. V stredu skoro ráno sv. omša v kaplnke a po nej presun električkou na Popradské pleso. Tam začala nádherná túra na Kôprovský štít (2367 m.n.m.).

Až gýčovo modré nebo sa pozeralo na čoraz namáhavejší výstup dubnických „bodkárov“. Niekoľkokrát to vyzeralo, že sa až na vrchol štítu nepodarí dôjsť. Ale chlapci sa hecli a podarilo sa. Spiatočnú cestu cez Štrbské pleso a Štrbu „spestrilo“ vyše hodinové meškanie vlaku. Naštastie na stanici v Štrbe bolo celkom príjemne, hoci keby tam bola dajaká reštika, naši chlapci by jej asi urobili tržbu. A hladných turistov tam bolo „vyše“.

Vo štvrtok 31.8. prišla druhá časť (trio) dubničanov. O deviatej ráno sa už registrovali na Mariánskej hore. Nasledovali tradičné scénky, tentokrát inšpirované životopisom Tutusa Zemana podľa knihy „Titus, ideš!“. Ďalším bodom programu bola možnosť stíšenia sa, prijať sviatosť zmierenia. Po párkovom obede nasledovali pre mladších súťažné hry, pre starších „vorkšopy“.

Všetko vyvrcholilo slávnostnou sv. omšou v Bazilike. Bodku za „Bodkou“ nachystala chutná večera v ružomberskej drevenici „Dobrý pastier“. Čas čakania na jedlo chlapci využili aj na naháňanie oviec. Krásne bolo. Prázdniny skrátka skončili. Bodka.

(don Pavol Piatrov SDB)

Mladí na duchovných cvičeniach zažili silu ticha a pestrosť modlitby

/v , ,

Vyvrcholením všetkých letných akcií a akousi čerešničkou na torte boli trojdňové duchovné cvičenia pre mladých od nedele 27. do stredy 30. augusta na chate v Slavnici-Podhorí.

Odvahu vojsť do ticha našli štyria chlapci a päť dievčat, ktorých sprevádzali don Peter Štellmach, sr. Daniela Oremová a chutnou stravou pani kuchárka Zacharová. Duchovné cvičenia boli zamerané na modlitbu, predovšetkým cez úryvky z evanjelia podľa Lukáša, ktorému najviac zo všetkých evanjelistov ležala na srdci dôležitosť modlitby. Ďalšími podnetmi na uvažovanie boli tiež trefné myšlienky kňaza Mariána Kuffu, ktoré účastníci počúvali počas stolovania, či rôzna duchovná literatúra, ktorá bola prichystaná v prednáškovej miestnosti.

Silné chvíle ticha a modlitby (ranné chvály, sv. omša, ruženec, adorácia) po obede a po večeri vystriedala rekreácia, počas ktorej sa mohli všetci vyrozprávať a zahrať.

Duchovné cvičenia, ktoré don Bosco tak veľmi odporúčal, pomohli mladým urobiť bodku za uplynulým letom i rokom a vo svetle Božieho Slova urobiť si osobný projekt na najbližší školský a akademický rok.

(don Peter Štellmach SDB)

Prihláška do SCVČ Laura na nový školský rok je tu!

/v ,

Prihlášku si stiahneš tu: Prihlaska SCVC 2017-18

 

Okrem toho Ťa srdečne pozývame na Zápis na krúžky a stretká v školskom roku 2017/18.

Stretneme sa v stredu 6. septembra o 15:00 v SCVČ Laura.

Tešíme sa na Teba!

Hľadáš svoje povolanie? Vykroč s nami na cestu rozlišovania!

/v , ,

Cesta rozlišovania povolania je projekt, ktorý Saleziáni dona Bosca na Slovensku ponúkajú už viac ako 25 rokov mladým mužom maturantom, vysokoškolákom alebo už pracujúcim, ktorí hľadajú svoje životné povolanie. Táto jednoročná cesta je rozdelená na desať víkendových stretnutí, vždy v inom kúte Slovenska. Každé zastavenie na tejto ceste ponúka príležitosť stretnúť zaujímavého hosťa, vypočuť inšpiratívnu tému, zažiť silu spoločenstva, byť osobne sprevádzaný a prehĺbiť svoj duchovný život. Ak chceš stretnúť Boha, spoznať seba a svoje miesto v živote, tak vykroč s nami a rozbaľ svoje povolanie!

Inštitút dcér Márie Pomocnice má 4 nové členky

/v ,

Sľub chudoby, čistoty a poslušnosti. Túto cestu si vybrali štyri ex-novicky Elena Holá, Lamiya Jalilová, Mária Kráľovičová a Zuzana Šimková, ktoré v sobotu 5. augusta 2017 zložili svoje prvé rehoľné sľuby. Neoprofesky svoje „ÁNO“ Bohu povedali v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Šamoríne za prítomnosti veľkej saleziánskej rodiny, príbuzných a priateľov. Hlavným celebrantom slávnostnej sv. omše bol apoštolský prefekt v Azerbajdžane, don Vladimír Fekete.

Na nové sestry saleziánky, ktoré sa včerajším dňom stali súčasťou početnej saleziánskej rodiny, už čakajú i nové komunity. A to v Bratislave, v Humennom, v Trnave a v Dubnici nad Váhom, ktorá bude prvým pôsobiskom sestry Eleny Holej.

V tento veľký deň slávil Inštitút dcér Márie Pomocnice aj iný sviatok. Na 5. augusta 2017 pripadlo 145. výročie vzniku tejto rehole, ktorá je v súčasnosti rozšírená v takmer 100 krajinách sveta.

 

Mária Badačová

foto: salezianky.sk

Tábor pre mládež s downovým syndrómom bol fontánou radosti

/v , , ,

V dňoch 31. 7. až 5. 8. sa v Belušských Slatinách uskutočnil tábor pre mládež s downovým syndrómom, ktorý bol síce pod záštitou Spoločnosti downovho syndrómu na Slovensku, ale o jeho plánovanie, fungovanie a priebeh sa postarali dubnickí saleziánski animátori pod vedením Andrey Pilnej.

Prežili sme týždeň plný zážitkov, radosti ale hlavne milých a vzácnych opätovných stretnutí po minuloročnom tábore. Náš spoločný čas sme odštartovali nájdením tajomného denníka, ktorého strhujúci obsah bol akýmsi sprievodcom našich dní a robil nejednu chvíľu autentickejšou.

Naše dni boli naplnené športovou olympiádou, vyrábaním rôznych vecí, tancom, hudbou a toto všetko bolo podčiarknuté radostným prežívaním. Do nášho naplneného programu sa nám podarilo zakomponovať aj výlet, ktorý bol bohatým spestrením programu. Aj napriek extrémne vysokým teplotám, ktoré nás neopustili ani na jedinú chvíľu, sme strávili neobyčajné a vzácne momenty.

Lukáš „Venku“ Druso

Školský prímestský tábor si „skočil“ do Bratislavy, „preplavil sa“ cez Trnavu, aby našiel poklad v Dubnici

/v , ,

Na prelome prázdnin od 31. júla do 4. augusta bol na ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia v Dubnici nad Váhom už po siedmy raz tradičný letný prímestský tábor.

Pre milovníkov štatistických údajov dopĺňame, že na ňom bolo prihlásených 48 detí vrátane animátorov, čo boli väčšinou budúci deviataci, ale aj bývalí žiaci. Na všetko dohliadali pani učiteľky Andrea Kubová ASC, Eva Benková ASC a sr. Andrea Badíková FMA. Pomáhali aj p. Gabriela Krupová a Zdenka Šťastná. Do programu boli zapojené všetky základné zložky saleziánskej rodiny v Dubnici, okrem už spomenutých aj p. Karol Benko ASC a don Paľo Piatrov SDB, ktorý by mal v škole aj cez šk. rok zastupovať miestnu saleziánsku komunitu.

Pondelok zbehol v zoznamovačkách, potom deti vyrábali skupinové vlajky, vymýšľali pokriky, modlili sa na sv. omši, ale aj obedovali v Lavante. A hrali sa.

V utorok sa všetci vlakom vybrali na výlet do Bratislavy. Pri prezidentskom paláci vraj pre horúčavu nebola prezidentská stráž, no táborníci sa nedali odradiť a vybrali sa spoznávať naše hlavné mesto. O 12:00 sa pridali na sv. omšu v Dóme sv. Martina. Výrazne znížili vekový priemer účastníkov, chlapci miništrovali, dievčatá čítali čítania aj prosby. Nasledovala prehliadka mesta vláčikom Blaváčikom. Dobrá správa pre všetky princezné: na bratislavskom hrade už nie je drak. Plní dojmov nasadli na autobus smer letisko. Cieľom bola nová Jumparéna (pozn. pre nehovoriacich anglicky: čítaj džamp aréna). Majú tam 23 navzájom poprepájaných trampolín. Skrátka, pozemský raj pre skákaniachtivé deti. Poriadne vyskákaní večer dorazili do saleziánskeho mládežníckeho strediska na Miletičovej 7, kde „popapkali“ večeru (10 polmetrových pízz) a na prelome dní, keď si už ako-tak zvykli na stále cenganie električiek, sladko zaspali.

Streda začala o 7:30 rannou sv. omšou. Po raňajkách nasledovala rozlúčka s tamojšími saleziánmi aj s hlavným mestom a presun vlakom do Trnavy. Je tam nový aquapark s  tobogánmi, ktorý si deti do sýtosti užili.

Vo štvrtok už program tábora pokračoval opäť v Dubnici tradične netradičnou športovou olympiádou. Na školskom dvore aj v priľahlom parku celý deň prebiehali všemožné športové disciplíny.

Posledný deň nášho tábora bola pokladovka po meste. Deti hľadali odkazy, ktoré ich priviedli až na studničku nad záhradkami. Počas tejto cesty mali za úlohu nakúpiť čo najviac za 1€ a vymeniť čokoľvek za jeden klinec. Boli by ste prekvapení, čo všetko sa dá kúpiť za 1€. V cieli ich čakali adrenalínové lanové aktivity, chutný obed, záverečná sv. omša, aj vyhodnotenie tábora. Veľmi chutnou bodkou bola zmrzlina, ktorú si dali cestou domov.

Ešte raz veľká vďaka pedagógom ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia, vďaka ktorým bolo možné prežiť taký krásny týždeň.

don Paľo Piatrov SDB

Don Bosco privítal vo svojom rodisku našich animátorov

/v , , , , ,

Mladí z Kaťáku načerpali z prameňa don Boscovho života. Navštívili a bližšie spoznali jeho rodisko a miesta kde sa celým srdcom obetoval pre mladých.

„Da mihi animas“, životné motto Janka Bosca, sa hlbšie dotklo deviatich mladých pútnikov z Dubice pod vedením Petra Štellmacha SDB a Danky Oremovej FMA. Nezabudnuteľná cesta do Talianska sa začala 25. júla skoro ráno svätou omšou na sviatok sv. Jakuba vo farskom kostole, ktorá ju naplno odštartovala. Po dlhej unavujúcej ceste neskoro večer zakotvili na mieste narodenia dona Bosca, Becchi, kopec Colle don Bosco, kde ich ubytovali miestni saleziáni.

Na druhý deň začali spoznávať don Boscove detstvo a mladosť. Navštívili baziliku sv. Jána Bosca, ktorá je postavená na mieste jeho rodného domčeka. Taktiež sa zastavili v jedinom zachovalom dome, kde býval od svojich dvoch rokoch. Tam si mohli pozrieť expozíciu fotografií z jeho života a obytné priestory domu.  Vo veľkom úžase spoznali krásne aj ťažšie chvíle v jeho detstve a mladosti.

 

Tretí deň sa niesol v duchu misijnej činnosti dona Bosca. Po chutných talianskych raňajkách sa vydali na cestu do Morialda, kde si prezreli dom, v ktorom žil Dominik Savio a zúčastnili sa na svätej omši, ktorú odslúžil don Peter Štellmach v miestnom kostolíku. Po nej nasledovala cesta do Mondonia, kde videli dom, v ktorom zomrel Dominik Savio. Nasledujúci kurz púte ich priviedol do Castelnuova a napokon do Chieri, kde spoznali seminár, ktorý bol pre don Bosca nezabudnuteľný.

Vyvrcholenie púte nastalo vo štvrtý deň, kedy zamierili do Turína. Tam navštívili prvé don Boscove oratórium, Valdocco. Okrem toho navštívili aj turínske trhy a katedrálu sv. Jána Krstiteľa, kde je uchované Turínske plátno.

Predposledný deň spoznávania Talianska sa vydali do Álp, presnejšie do dediny Chamois, kam sa prepravili lanovkou a odkiaľ vyrazili turistickou trasou k jazeru Lago di Lod, ktoré je situované vo výške 2015 mnm. V spojitosti s Alpami si pripomenuli blahoslavenéhoho Pier Giorgia Frassatiho, ktorý spoznával Boha cez prírodu a snažil sa byť dobrým kresťanom.

Posledný deň púte bol sprevádzaný únavou, ale aj nadšením, lebo mladí cestovali domov. Okrem ďalšej dlhej cesty ich čakala aj zastávka pri Jadranskom mori, Grado, kde sa osviežili vlnami mora.

Niektorých mladých sme sa spýtali na pocity a zážitky z púte:

„Táto partia sa mi páčila, lebo sa tu stretli výnimočný ľudia. Okrem toho som cítil charizmu dona Bosca na každom kroku. Najviac som ju cítil zo starostlivosti saleziánov o nás. Aj pamiatky a miesta, kde žil do Bosco boli super.“ (Marek Hudec)

„Najviac sa mi páčilo, že Štello jedol hranolky v Mc Donalde. To sa často nevidí. Takisto sa mi páčilo aj more.“ (Filip Dian)

„Bolo veľmi fascinujúce  uvedomiť si, že po miestach, ktoré sme navštívili, chodili don Bosco alebo Dominik Savio.“  (Petra Žáková)

Nakoniec sa všetci v zdraví vrátili do Dubnice. Veľké poďakovanie patrí vám za vaše modlitby a Bohu, ktorý pútnikov požehnával a obdarúval svojim milosrdenstvom.

(Jaro Minárik, fotky Paulína Hírešová)