Zjednotení v piesni – sústredenie troch detských zborov

/v , ,

V dňoch 6. až 8. apríla 2018 mohli byť malí, ale i väčší speváci a hudobníci, svedkami znovuzrodenia sa krásnej a originálnej akcie, nesúcej názov Laura song, avšak s vynoveným názvom obsahujúcim posolstvo nášho spoločne prežitého času: Zjednotení v piesni. Počas týchto pestrých dní sme mali neopakovateľnú možnosť zažiť sústredenie troch detských zborov, a to nášho, dubnického, šamorínskeho, a nakoniec, z ďalekého východu, michalovského.

Začali sme v piatok spoločnou svätou omšou, po ktorej nasledovala dlho očakávaná večera hlavne pre našich hosťujúcich hladošov, ktorí k nám precestovali nemalú diaľku. Po nasýtení sa sme mali možnosť lepšie sa zblížiť a spoznať prostredníctvom zábavných zoznamovačiek. Na sklonku dňa sme si ešte vybili zvyšok energie, ktorá nám ostala pri zábavných hrách. Krátko po nich sme sa spoločne pomodlili, a pozreli si hudobný animovaný film Coco.

Sobotňajší deň sme odštartovali chutnými raňajkami, aby sme sa s očakávaním mohli pustiť do pripraveného programu. Celé dopoludnie sa nieslo v znamení štyroch obohacujúcich workshopov, ktoré mali hudobné, spevácke, tanečné a tvorivé zameranie.

Po nich sme sa presunuli na svätú omšu, pri ktorej sme so záujmom počúvali o hlavných pilieroch cesty k svätosti, na ktoré sa pýtal Dominik Savio don Bosca. Byť veselý, plniť si svoje povinnosti a tráviť čas medzi svojimi priateľmi môže byť recept na svätosť aj dnes pre každého z nás. Po skončení svätej omše naplnenej týmito hodnotnými myšlienkami sme trávili čas spoločným stolovaním pri obede. Keďže sme mali plné brušká, nasledoval krátky čas oddychu. Po skončení oddychovania sme mohli na hudobníckom a speváckom nácviku spojiť svoje sily a talenty na nácvik piesní. Už sme sa len navečerali a mohli sme prejsť k sobotňajšiemu galaprogamu a dokázať, ako milujeme Slovensko, pri ktorom sme si zábavnou formou zmerali sily prostredníctvom poznatkov o našej krajine. Nabitý deň sme zakončili modlitbou a odobrali sme sa do ríše snov.

Záverečný deň bol zahájený raňajkami, po ktorých nasledoval dôležitý nácvik piesní na slávenie detskej svätej omše, ktorú sme ako jeden veľký zbor hudobne sprevádzali. Posledný deň veľkonočnej oktávy sa ozýval úprimným a veselým spevom na oslavu zmŕtvychvstalého Krista.

„Počas svätej omše som ďakovala Bohu, že sa nám podarilo zorganizovať toto podujatie. Ďakovala som za ľudí, ktorí nám pomohli akýmkoľvek spôsobom, tiež za to, že Boh nám dáva krásne dary spevu, hudby, dirigovania a že tieto deti a mladí sa nehanbia za tieto dary“. (sr.Lenka, spoluorganizátorka podujatia)

Naše sústredenie sme ukončili spoločným nedeľným obedom, a rozlúčením sa s našimi novými priateľmi zo Šamorína a z Michaloviec. Táto znamenitá akcia bola podčiarknutá radosťou, veselosťou, ale hlavne zjednotením sa s našim dobrým Bohom v piesni.

(Lukáš Venku Druso)

Všetky fotky nájdete na Facebooku.

Rodinný Volley session v Dubnici opäť bodoval

/v , , , ,

Na veľkonočný utorok sa uskutočnil už 11. ročník tradičného volejbalového turnaja Volley session. Organizuje ho Laura, združenie mladých, tento rok v spolupráci so Súkromným centrom voľného času Laura v Dubnici nad Váhom. Netradične sa tento rok zúčastnilo až 10 tímov s priam medzinárodnou účasťou (v tíme Piaristi Nitra bolo i pár kresťanov z Iraku :-)).

V základných skupinách sa stretli tímy z Dubnice, Nitry, Senice, Dolného Kubína, Námestova i ďalekého Bardejova. Celé stretnutie začalo ráno spoločnou svätou omšou v novom kostole sv. Jána Bosca.

Prítomným sa v kázni prihovoril direktor dubnickej komunity don Pavol Piatrov. Koncelebrovali aj niektorí aktívni hráči v turnaji – salezián don Peter Stellmach + na záver dostali prítomní požehnanie od novokňaza piaristu pátra Petra Valachoviča, ktorý prišiel s tímom hráčov z Nitry.

Následne sa podali základné informácie, tímy sa rozdelili do skupín a všetci sa presunuli na miesto svojich zápasov. Regulérny priebeh turnaja zastrešoval na 2. ZŠ Juraj Bartoš a na 3. ZŠ Andrej Babulík, organizačne zase sestra Elena Holá s viacerými dobrovoľníkmi. Tí pomáhali pri príprave, registrácii, bodovaní, občerstvení i odmeňovaní, za čo im patrí úprimná vďaka!

Zo základnej skupiny na 3. ZŠ postúpili tímy Sele zle Námestovo a Spielmachři z Dubnice, ktorí zápasili vo finálových zápasoch na 2. ZŠ s tímami z Dolného Kubína a PGSI (dievčenská slovenská saleziánska volejbalová reprezentácia do 18 rokov).

Spomedzi dvoch oravských kandidátov nakoniec získalo 3. miesto Námestovo a zlato získal v dramatickom zápase domáci tím Spielmachři výhrou nad tímom PGSI.

Celkové poradie:

  1. Spielmachři (Dca)
  2. PGSI
  3. Sele zle Námestovo
  4. Dolný Kubín
  5. Senica
  6. Volleycubes (Dca)
  7. ForFun (Dca)
  8. Krivé ruky
  9. Piaristi NR
  10. Cena útechy (Dca)

Tešíme sa z fair-play hry, aj zapojenia viacerých nových tímov – zvlášť oceňujeme odvahu najmladšieho tímu (prevažne) ôsmakov, aj vďaka ktorým sa „tradičnej volejbalovej Dubnici“ podarilo získať viacero pozícii celkového rebríčka a to od prvého miesta až po desiate :-).

Napriek rozšíreniu turnaja na 2 telocvične sa zachovala rodinná atmosféra, zdravá súťaživosť, a viacerí vyjadrili svoju radosť a spokojnosť aj s priebehom celého podujatia.

Bohu vďaka!

(sestra Elena Holá, FMA)

 

Veľkonočný výlet na Súľovských skalách

/v , , , ,

Hory sú miestom, kde si človek vyvetrá hlavu, pretiahne kĺby a zažije neopakovateľné príhody, ktoré mu sama matka príroda ušije tak, ako uzná za vhodné. Ani na veľkonočný pondelok to nebolo inak. Rôznorodá partia turistov, ktorá pozostávala od chlpatého psa Cézara, animátorov, rodičov, saleziánov až po najmenšieho účastníka v mamkinom brušku, sa z nášho strediska pod vedením Pavla Piatrova SDB vybrali do Súľovských vrchov.

„Báseň je výstup na horu.“ (Antoine de Saint-Exupéry). Všade skaly, majestátny výhľad, ticho, sem-tam nejaká divá zver,… Čo si môže človek viac priať?

Slnko hrialo, turisti pripravení a pred nimi dlhá trasa. Výstup sa odštartoval dopoludnia od parkoviska v dedine Jablonové. Hneď od začiatku vstup do tajomstva týchto končín obklopovali majestátne týčiace sa skalné veže a previsy. Tieto diela pripomínali, že príroda je umelcom bez hraníc. Zima sa vo vyššej nadmorskej výške snažila schovať pred pani Jarou, takže výstup bol náročnejší než sa spočiatku zdal. Ale nikoho to neodradilo a po hodine cesty naši odvážlivci dorazili pod zrúcaniny hradu Súľov.

Po malej prestávke sa presunuli kúsok ďalej, pod hradné bralo, kde sa nachádza Lúka pod hradom. A teraz začala tá ťažšia výzva. Zdolať mokré rebríky, zradné skaly a hlboké výšky. Ale neobávajte sa! Nebolo to také, ako sa to zdá! Naši turisti to zvládli ľavou-zadnou. Aj keď Cézara prinútili pohnúť sa len chutné granule.

Veru námaha stála za to, lebo výhľad, ktorý mohli okúsiť, sa nedá opísať len tak slovami. Bolo to niečo, čo srdce dokáže rozjasať, malo to hĺbku, šírku, tajomnú energiu. To musíte len zažiť!

Ďalšia trasa ich priviedla k Šarkanej diere. Podľa miestnej povesti v nej žije drak, ktorého sa všetci báli. Naši nebojácni turisti sa ho očividne nebáli, lebo ju prebádali skrz-naskrz. Ale draka nenašli.

Po troch hodinách sa unavení, zablatení, ale stále s dobrou náladou vrátili na parkovisko. Odtiaľ autami vyrazili domov rozpovedať zážitky svojim deťom a priateľom. A ešte niečo. Chlapské zastúpenie nezabudlo na veľkonočnú šibačku.

„Na dnešný výlet som sa už dlho tešila. Počasie bolo také nádherné, slnečné, že už od začiatku som bola plná radosti a vďačnosti Bohu za tento krásny deň. Boli sme veľká, rôznorodá partia, som rada, že som mohla spoznať aj nových ľudí a stráviť čas aj so svojou rodinou. Veľká vďaka saleziánom za vymyslenie a zorganizovanie tejto milej a zaujímavej turistiky! Bolo veru čo obdivovať!“ (Elena Holá FMA)

„Bolo to super! Páčilo sa mi spoločenstvo, ktoré sa tam zišlo od najmenších po najväčších; trasa tak akurát so super výhľadom; veľká účasť saleziánov; akurát chýbala voda na dievčatá :) .“ (Marek Hudec)

„Mne sa to páčilo, myslím, že to bola dobrá turistika. Som rada, že nás bolo viacej, lebo tam, kde je viac ľudí, tam je lepšia atmosféra. Na horách, a hlavne na hrade, bol krásny výhľad. Toto všetko nám spríjemňovalo fantastické počasie.“ (Petra Žáková)

„Dnešná turistika sa mi páčila. Počasie nám vyšlo, trochu sa mi šmýkalo, ale aj tak som veľmi spokojná.“ (Martina Lézová)

(text: Jaro Minárik; foto: Peter Štellmach SDB)

 

 

Mladí niesli kríž ulicami nášho mesta

/v , ,

Máme odvahu kráčať za Ježišom? Svätý Otec František nás povzbudzuje: „Priatelia, Ježiš je Pánom rizika, (…) a nie Pánom komfortu, istoty a pohodlnosti. Na to, aby sme nasledovali Ježiša, je potrebné mať dávku odvahy, je potrebné rozhodnúť sa zameniť gauč za pár topánok, ktoré nám pomôžu kráčať po cestách, o ktorých sme nikdy ani nesnívali a ani len na ne nepomysleli…“ (Z príhovoru pápeža Františka mladým počas sobotnej večernej vigílie na SDM 2016 v Krakove.)

Tohtoročná mládežnícka „Krížová cesta nôh“ bola napísaná Pavlom Dankom ako príprava na celoslovenské stretnutie mladých P18. (na stiahnutie)

(foto: p. Siekel)

Posledná večera voviedla mladých do Veľkej noci

/v , ,

Na Zelený štvrtok saleziáni, sestry a mladí prežili spoločnú „Poslednú večeru“.

Tzv. sederová večera v sebe zahŕňala rôzne židovské zvyky, obrady, názvy, pokrmy a symboly, ktoré pripomínajú zotročenie v Egypte, zázračný exodus, obetu, slzy aj krv, námahu i vieru, ktorá sprevádzala izraelský národ na ceste k slobode. Aj sám Ježiš slávil takúto veľkonočnú večeru so svojimi apoštolmi pred svojím umučením.

Cez jednotlivé modlitby, gestá, hudbu, jedlo i videá, sa mohli všetci prítomní zastaviť a uvažovať aj nad svojou i spoločnou cestou od hriechu k slobode, už s vedomím, že Mesiáš prišiel a mohli ho spoznať. Taktiež viaceré prvky silne vytvárali a podporili jednotu a spoločenstvo, ktoré sa zišlo okolo jedného stola. Po skončení večere bol priestor na prijatie sviatosti zmierenia a stíšenie sa na spoločnej adorácii s farnosťou v kostole sv. Jakuba.
Takto spoločne mohli madí vstúpiť do najväčších a najťažších chvíľ spolu s Pánom, so vzdávaním vďaky a chválospevom za Božiu veľkosť, dobrotu a starostlivosť, ktorú môžeme zažívať aj v dnešných časoch, a to aj cez konkrétnych veľkodušných ľudí okolo nás.
(text: Elena Holá FMA; foto: Mária Badačová)

Program veľkonočných sviatkov

/v , , ,

Kompletný program veľkonočných sviatkov v saleziánskej farnosti v Dubnici nad Váhom:(Prihlasovanie na akcie prebieha na FB v skupine „Kaťák“ alebo osobne u SDB.)

Odvaha so sviečkou v ruke (30. výročie Sviečkovej manifestácie)

/v

Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Zhromaždenie bolo predzvesťou nežnej revolúcie zo 17. novembra 1989, ktorá viedla k pádu štyridsaťročnej totality a nástupu demokracie.

Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali pred troma desaťročiami ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer.

Na polhodinovú manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave prišlo asi 2000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.

Hlavných organizátorov Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu. Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách. Biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma.

Surový zákrok proti tichej modlitbovej manifestácii vyvolal v demokratickom svete odpor. Správu o bratislavskej udalosti vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa, či Vatikánsky rozhlas. Domáca štátna propaganda dala naopak uverejniť správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí.

(zdroj: www.svieckovamanifestacia.sk)

Pozrite si prehľad správ k téme Sviečková manifestácia.

Vydavateľstvo don Bosco pri príležitosti 30. výročia Sviečkovej manifestácie vydalo v Edícii Viera do vrecka (č.87) brožúrku s názvom „Odvaha so sviečkou v ruke“ a podtitulom „Nenápadná udalosť, ktorá zmenila dejiny. Čo sa stalo pred tridsiatimi rokmi na Slovensku?„. Autorom je historik z ÚPN, publicista a pedagóg František Neupauer. Zakúpiť si ju môžete na internetovej stránke Vydavateľstva DB alebo v obchodíku Kasoče na Námestí sv. Jakuba.

„Komunistický predstavitelia z hotela sledovali tisíce sviečok, ktoré žiarili v tme, a dali rozkaz zhasiť ich. (…) Ten istý režim, ktorý vyhnal Slovákov z tohto námestia, po dvadsiatich mesiacoch padol. Tým, že ste sa domáhali vlastnej slobody inšpirovali ste revolúciu, ktorá oslobodila váš národ a pomohla pretvoriť celý svetadiel.“

George Walker Bush, prezident USA

(úryvok z Viery do vrecka, str. 1-2)

 

Šírme úctu k životu už od počatia

/v

Občianske združenie Fórum života organizuje 18. ročník kampane „25. marec – Deň počatého dieťaťa“, ktorou si pripomíname, prejavujeme a šírime úctu k životu už od počatia. Každý z nás bol počatý, a preto je tento deň sviatkom každého z nás. Vyjadriť to môžeme nosením bielej stužky na odeve.

Viac informácií nájdete na stránke www.25marec.sk.

Piatkový večer so Šimurajom

/v , , ,

Kto to je ? Čo sa to dialo v Kaťáku?

Juraj „Šimuraj“ Šimkovič – krátky životopis:
Narodený v Dubnici – bývalý animátor v našom stredisku – zabávač – bývalý manažér Benitímu v Bratislave – súčasný vychovávateľ v Novej Dubnici – dielo : Naivná pedagogika z praxe – skvelý človek – …

Toľko z jeho života, poďme späť k veci. O čom bol tento večer?
No keďže je marec – mesiac knihy, rozhodli sme sa pozvať Juraja, aby nám prišiel niečo povedať o jeho živote, jeho začiatkoch (aj v Kaťáku) a jeho knihe. Dlho sme už nemali nejakého hosťa, ktorý by nám niečo pekné povedal a odovzdal ďalej. Tak sme sa s ním skontaktovali a bol veľmi rád, že sme ho oslovili. Nadišiel piatok 23.3. 2018. O 19:15 bolo v Kaťáku plno mladých, ktorí prišli na jeho večer (niektorí ani nevedeli kto to je, ale
nezľakli sa a aj tak prišli) alebo ho len pozdravili. Na začiatku sme si dali trochu otázok a tiež aj telocviku, veď treba sa trochu rozhýbať pred dlhým sedením.

Hneď v úvode nám povedal, že je veľmi rád, že sem mohol prísť. Hovoril nám o jeho živote a aj o jeho pádoch. Keď rozprával, spomenul pri nejakej kapitole / udalosti postavu z Biblie, ktorá bola pre neho inšpiráciou. Boli to Mojžiš, Abrahám, Noe a Jób. Najdôležitejšia vec, ktorá ich spájala, bola: verili Bohu, aj keď mali strach a nemali istotu. Zažil všelijaké pády, buď s knihou, rozhodnutia v živote, … ale nevzdal sa. „Za každým pádom prišla nejaká udalosť či človek, ktorý mi pomohol“.

Ďalšia z jeho myšlienok a aj skúseností je, že najlepšia/najkrajšia je detská úprimnosť a deti sú najlepší učitelia, že sa máme od nich čo učiť. Napríklad: ony neriešia čo majú zajtra, čo majú naplánované, ony žijú tu a teraz a to je jedna z vecí, ktorú sa môžeme od nich naučiť.

Ako sa páčilo našim mladým (aj budúcim) animátorom?

  • Mne sa večer s hosťom páčil, hlavne to ako ma dokázal inšpirovať Juraj, keďže sa chcem v budúcnosti zaoberať učiteľstvom (venovať sa deťom), vo mne to zanechalo dojem a som s týmto piatkom spokojný. (Matej Kotúč)
  • Som rada, že som sa zúčastnila. Je to inšpirujúce vidieť a počuť rozprávať o Jurovom živote, jeho raste, pádoch aj výhrach. Je to chalan od nás zo strediska a naozaj to, čo dostal, dáva ďalej najlepšie ako vie. Oslovilo ma aj to, ako sa Pán Boh stará. Ak niekde zoberie, tak inde pridá, a dá ešte viac ako sme si dokázali predstaviť. (Mária Kuľhová)
  • Bolo to niečo iné, niečo čo tu v Kaťáku ešte nebolo. Juro ma veľmi oslovil. Poukázal na to, že my animátori sa od detí môžeme veľa naučiť a my zasa im môžeme dopomôcť, aby sa stávali lepšími a užitočnými pre tento svet. (Jaro Minárik)
  • Mne sa to veľmi páčilo. Priznám sa, že som čakala, že nám len ukáže nejakú prezentáciu, povie niečo o knihe a mi mu dáme otázky a tak, ale žiadnu prezentáciu nemal, takže mňa to milo prekvapilo a bavilo ma to a bolo to super. (Mária Farská)

Myslím si, že pre každého, kto tu bol, tak to zanechalo niečo milé a čo sa mu zíde v živote. Juraj nám tiež zdôraznil, aby sme budovali spoločenstvo, kde by sme zlepšovali vzťahy medzi sebou, kde sa môžeme vzájomne podporovať a vzájomne inšpirovať.

„Robme malé veci s veľkou láskou.“ ( Matka Tereza )

(Veronika Jankechová)

Misionár z Kene navštívil Dubnicu

/v , , ,

Luke Mulayinkal, salezián – kňaz pochádzajúci z Indie, pôsobí už vyše 30 rokov v Keni a navštívil aj naše saleziánske stredisko v Dubnici nad Váhom. V nedeľu slávil tri sv. omše a v pondelok doobeda prišiel aj medzi deti na CZŠ sv. Dominika Savia, aby sa podelil so svojimi skúsenosťami a vydal svedectvo o ťažkom, no požehnanom živote v nehostinnej Keni.

Zľava: don Pavol Piatrov (direktor komunity), don Luke Mulayinkal (misionár v Keni), don Štefan Kormančík (delegát pe misie)

Mestečko Korr, ktoré podporujeme v tohtoročnej Tehličke, leží v kraji Marsabit, v púšti Kaisut na severe Keni. Obyvateľov tu sužuje suché klimatické podnebie a nedostatok pitnej vody. Daždivé obdobia tu nebývajú veľmi časté takže tu ľudia žijú veľmi ťažko.

„Pol roka tu nepršalo až doteraz. Po dlhom čase sa do tejto oblasti presunuli silné dažde, ktoré spôsobujú veľké záplavy. Ale kvôli veľkému suchu sa všetka voda do dvoch týždňov vyparí. Saleziáni tu pôsobia od roku 1971. Dovtedy tu ľudia žili v primitívnych obydliach a oblečenie, ktoré nosili, si vyrábali z kože zvierat. Postupne sme tu vybudovali školy, zdravotnícke zariadenia, saleziánske strediská a studne. Našou činnosťou v týchto oblastiach je zabezpečiť prísun pitnej vody, vzdelanie pre obyvateľov a v neposlednom rade starostlivosť o zdravie. Ľudia sú tu sociálne slabo vybavení, vrátane zdravotníckych zariadení a stredísk, škôl a majú obmedzený prístup k vode. Vláda krajiny neprejavuje žiadny záujem o svojich obyvateľov. Pestovať ovocie a zeleninu je tu prakticky nemožné, preto najdôležitejšou potravou sa pre nich stáva mlieko a krv z chovaných zvierat. Ak si chcú zaobstarať ovocie, zeleninu alebo zemiaky a iné plodiny, musia cestovať až 140 km do najbližšieho mesta,“ oboznámil otec Luke poslucháčov s aktuálnou situáciou.

Najdôležitejšou prácou saleziánov v týchto oblastiach je pomôcť deťom a mladým ľudom, preto sa tu budujú materské, základné a stredné odborné školy.

Don Luke okrem mesta Korr, v ktorom pracoval dlhé roky, hovoril aj o Bosco Boys, saleziánskom centre v Nairobi, kde momentálne pôsobí a pomáha deťom, ktoré sa životom pretĺkajú bez podpory rodičov či príbuzných. Saleziáni im ponúkajú náhradný domov a vzdelanie. V súčasnosti podporujú asi 600 detí, ktorým poskytujú základné vzdelanie a umožňujú im pokračovať v štúdiu aj na odborných učilištiach, stredných a vysokých školách.

„Veľa chlapcov z ulice ďakuje dodnes za tento prínosný projekt. Istý chlapec sa v centre Bosco Boys vyučil za automechanika. Keď začal pracovať a dostal prvú výplatu doniesol mi z nej veľkú časť so slovami: Duchovný otec, ďakujem ti, že si ma sem priviedol. Prosím použi tieto peniaze na výchovu ďalších detí, aby mohli, zažiť Boží dotyk tak ako ja.“ – don Luke Mulayinkal prerozprával jeden z množstva iných úspešných príbehov.

Ďakujeme všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomôžu ľuďom v Keni uhasiť ich smäd (po vzdelaní)!

(Jaro Minárik)

Viac o tohtoročnej Tehličke sa dozviete na stránke tehlicka.sk alebo v časopise Korr kliknutím na obrázok: