Výročná konferencia Saleziánov Spolupracovníkov ASC

Rok sa stretol s rokom a tak ako vždy v tomto období členovia Združenia Saleziánov Spolupracovníkov (ASC) pri stredisku Dubnica nad Váhom zažili požehnaný čas svojej výročnej konferencie, ktorá prebehla 12. januára 2019.

Konferencia sa začala slávením svätej omše v kostole svätého Jakuba. Hlavným celebrantom bol direktor miestnej komunity saleziánov don Pavol Piatrov a koncelebrantami bol delegát pre saleziánsku rodinu don Anton Červeň. Počas homílie z úst delegáta sme mohli počuť slova povzbudenia aby sme s odvahou žili svoje sameziánske povolanie a pomáhali budovat spoločenstvo svätosti.

Počas svätej omše si prítomní členovia združenia obnovili svoje prísľuby, čím sa opätovne zaviazali usilovať sa o prežívanie evanjeliového Projektu apoštolského života Združenia saleziánov spolupracovníkov, aby sme takto obnovení pod vedením Panny Márie Pomocnice boli vernými Kristovými učeníkmi v Katolíckej Cirkvi.

Po svätej omši sme sa presunuli do Katolíckeho domu, na „pracovnú časť“ konferencie. V krátkosti sme hodnotili našu činnosť, zástupca Provinciálnej Rady Stanislav Mihalovič nám predstavil nové heslo od hlavneého predstaveného na rok 2019 – Svätosť je aj pre Teba, diskutovali sme o možnostiach a spôsoboch a tiež potrebách, ktoré by nám ukazovali kde a ako smerovať našu činnosť a prítomnosť v Dubnici.

Dôležitým bodom programu tohtoročnej konferencie bola voľba Miestnej Rady na nadchádzajúce trojročné obdobie. Miestnu radu tvoria štyria radcovia, laici z členov združenia ASC a miestny delegát pre saleziánsku rodinu don Anton Červeň. Novozvolenými radcami na roky 2019-2021 sú Stanislav Farský ako koordinátor a ďalej Miroslav Červený, Bibána Kulová a Anna Lukáčová. Nech su vedení Duchom Svätým a sprevádzaní pomocou od všetkých členov združenia.

Ostatný čas sme venovali už voľnej diskusii, zdieľaniu sa medzi sebou, osobným svedectvám… v príjemnom kruhu našej rodiny ASC.

Nech je táto konferencia daľším povzbudením pre nás, pre náš duchovný rast ako Saleziánov Spolupracovníkov, ale hlavne daľším odrazovým mostíkom do apoštolátov milých Bohu a potrebných v našom stredisku, v našej farnosti. Zverujeme všetko pod ochranu a pomoc našej vernej Panny Márie a našemu zakladateľovi svätému Jánovi Boscovi.

Stanislav Farský

Koordinátor ASC, stredisko Dubnica nad Váhom.

Miništrantský florbalový turnaj v Novej Dubnici a v Bolešove

Naši miništranti počas vianočných prázdnin nezaháľali duchovne, ale ani telesne. V duchu hesla „V zdravom tele zdravý duch“ sa zúčastnili hneď dvoch florbalových súťaží. Najprv si zmerali sily 27.12. v priateľskom zápase s chlapcami v Novej Dubnici. Treba povedať, že súperi boli o nejaký rok-dva starší. To však neodradilo trénerov Jakuba Harňáka a Tomáša Pecka, aby chlapcov povzbudili a počas obidvoch vzájomných zápasov ich múdro viedli. Prvý zápas skončil nerozhodne 4:4, keď skóre otváral mladučký Andrej Poruban. Predĺženie neprinieslo rozuzlenie, až trestné strieľania rozhodli o našom víťazstve, keď víťazný gól vsietil Samko Chalupka. Druhý zápas vyhrali naši florbalisti 6:2. Ďakujeme Marekovi Michalenkovi z Novej Dubnice za organizáciu zápasu.

Turnaj v Bolešove organizoval miestny pán farár Štefan Kľúčik. Pomáhali mu mnohí mladí z farnosti. Prišli 4 staršie tímy: Nemšová, Beluša, Bolešov a Dubnica nad Váhom. Náš tím obsadil po jednej výhre a dvoch prehrách skvelé 3. miesto. Musím však doplniťť, že druhý zápas, ktorý sme prehrali tesne 1:2 bol ohodnotený ako najlepší na turnaji a súper bol nielen o 5-6 rokov starší, ale aj vzrastom prevyšoval našich deviatakov. Mladší odohrali tri vzájomné zápasy proti miestnemu tímu mladších. Jedenkrát sme remizovali a dvakrát prehrali. Chlapci hrali dobre, ale uázala sa výhoda pravidelnejších tréningov súpera.

autor: Vlado Plášek sdb

Viktória Tarabová koncertovala v Dubnici

Na sviatok Zjavenia Pána zorganizovalo mestské kultúrne stredisko v Dubnici nad Váhom koncert mladej talentovanej speváčky a hudobníčky Viktórie Tarabovej. Odohral sa v dubnickom kaštieli za prítomnosti primátora mesta Mgr. Petra Wolfa. Viktóriu hudobne doprevádzali na klávesoch a cajone Michal Granát, na gitare Filip Siekel a na husliach Vladimír Bačík. Mnohých mladých z nášho strediska, ktorý prišli na koncert oslovili hlboké texty, ktoré si speváčka sama skladá a úprimnosť prejavu. Diváci dokonca mohli navrhnúť názov jednej skladby, ktorú zahrala. Mnohí prirovnávajú Viktóriu Tarabovú k Sime Martausovej pre podobný štýl hudby a pre vieru, ktorá sa odráža v jej prejave.

Link na jednu pieseň z koncertu:

Link na jej najznámejšiu skladbu:

Ján Drgoň SDB

Pripomíname si 50. výročie smrti don Titusa Zemana

„Aj keby som stratil svoj život, nebolo by to márne,

ak by sa aspoň jeden z tých, ktorým som pomohol,

stal kňazom namiesto mňa.“

bl. Titus Zeman

 

8. januára si pripomíname okrúhle výročie smrti slovenského mučeníka za duchovné povolania, blahoslaveného Titusa Zemana.

Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch pri Bratislave: je prvým z 10 detí. Keď mal 10 rokov, po detstve, ktoré bolo poznačené častými zdravotnými problémami, sa na príhovor Panny Márie Sedembolestnej náhle uzdraví. V ten deň jej Titus v tajnosti svojho srdca prisľúbil, že „bude navždy jej synom“, dajúc do tohto vyjadrenia pevné predsavzatie zasvätiť sa.

Do národnej svätyne, ktorá jej je zasvätená, len krátko predtým (v roku 1924) prišli synovia dona Bosca. Titus sa vtedy rozhodne stať sa saleziánom kňazom. Dva roky vzdoruje opozícii rodiny (príliš chudobnej na to, aby mu mohla platiť štúdiá), tiež miestneho farára, ba aj samotného direktora saleziánskeho diela v Šaštíne, dona Jozefa Bokora, ktorý má obavu vzhľadom na jeho mladý vek: „Tu nemáme takých malých ako si ty. Čo urobíme, keď budeš plakať a budeš sa chcieť vrátiť k mamičke?“, pýta sa Titusa don Bokor. Ale Titusa to nepopletie: odpovie, že mamou mu bude Panna Mária Sedembolestná a presvedčí dona Bokora týmito slovami: „Robte čo chcete, ale prijmite ma sem.“

Bolo nemožné vyhovoriť mu to. Rodine Titus povedal: „Ak by som zomrel, peniaze by ste použili na môj pohreb. Prosím vás, aby ste ich použili pre moje štúdiá.“ Rodina teda predala malé pole, pomohli jej niektorí dobrodinci a podporovali Titusa počas dlhých rokov štúdií smerom ku kňazstvu. Novicom bol v r. 1931, prvé sľuby skladal 6. augusta 1932 a večné sľuby 7. marca 1938. Teológiu študoval v Taliansku, v Ríme a v Chieri pri Turíne. Za kňaza bol vysvätený 23. júna 1940 v Turíne a keď sa potom vrátil do vlasti, predstavení ho požiadali, aby študoval chémiu a prírodné vedy. Vyučoval potom v rozličných saleziánskych inštitútoch, zatiaľ čo v pastorácii podporoval aj diecézny klérus a stal sa tiež kaplánom jednej ženskej rehoľnej kongregácie. Človek silnej vôle, pevného zdravia, pokorného a diskrétneho charakteru, radostný, schopný vytvárať pevné vzťahy spolupráce a priateľstva.

Don Titus Zeman je však predovšetkým salezián kňaz. A tak, keď v r. 1946 – po dráme druhej svetovej vojny a ťažkých rokoch prechodu, ktoré nasledovali – komunistická moc, ktorá sa vo vlasti už zakoreňovala, žiada odstránenie krížov zo školských tried, Titus, ako profesor v Trnave, sa s niektorými inými postavia proti: doplatí na to prepustením, no z celého Slovenska mu prichádzajú blahoprajné listy a pohľadnice za to, že sa postavil na obranu Kristovho kríža.

Rovnakou pripravenosťou sa vyznačil niekoľko rokov po tom. Na Slovensku, ktoré stále viac kontroloval komunistický režim a Cirkev tvrdo prenasledoval: nútené väznenie rehoľníkov v koncentračných kláštoroch, vykonštruované súdne procesy predovšetkým s biskupmi, oddelenie mladých rehoľníkov od ich predstavených… Titus Zeman sa stane, spolu s ďalšími, medzi ktorých patrí don Ernest Macák, zodpovedným za odvážny skutok záchrany duchovných povolaní. Don Ernest zostal na Slovensku, aby pomáhal tým, ktorí tu zostanú, prijímal obnovovanie rehoľných sľubov, animoval mladých a nedovolil, aby im bola ukradnutá nádej. Don Titus, koľkých sa len dalo, tajne sprevádzal cez rieku Moravu a Rakúsko do Talianska, aby mohli dokončiť štúdiá teológie a byť vysvätení za kňazov. Mali byť pripravení vrátiť sa do vlasti hneď, ako by boli minimálne signály pádu komunistického režimu.

Tak Titus zorganizoval tri prechody: jeden medzi augustom a septembrom 1950; ďalší v októbri 1950; a posledný v apríli 1951. Medzitým sa aktivita záchrany saleziánskych povolaní stala kanálom, cez ktorý sa pokúsil zachrániť aj prenasledovaných diecéznych kňazov. Po tom, ako ho k tomuto počinu povzbudil vtedajší hlavný predstavený saleziánov don Pietro Ricaldone, ktorého stretol v Turíne, a po tom, ako prekonal ťažkú chvíľu osobnej skúšky „temnej noci“ v januári 1951 v Linzi, keď čakal na vhodné okolnosti návratu do vlasti, bol Titus Zeman spolu s mnohými ďalšími v apríli 1951 zatknutý.

Vykonštruované obvinenia boli: špionáž a velezrada. Prokurátor pre neho žiadal trest smrti. Ale Titusova povesť, a vôľa režimu „nevytvárať mučeníkov“, priniesli zmenu trestu na 25 rokov tvrdého väzenia bezpodmienečne, so stratou občianskych práv. Trinásť rokov Titus znáša väzenie, ťažko mučený, zosmiešňovaný, ponižovaný. Bratislava, Leopoldov, Ilava, Mírov, Valdice a Jáchymov so svojom strašnou „Vežou smrti“, kde bol určený na manuálne drvenie rádioaktívneho uránu, to boli miesta kalvárie Titusa Zemana.

Jeho osud sa prelína so svedectvami viery mnohých iných: blahoslavená sestra Zdenka Schelingová, Boží služobník Michal Buzalka, Ján Chryzostom Korec – neskôr kardinál, don Alfonz Paulen, don Ernest Macák (zomrel v r. 2016 sprevádzaný chýrom svätosti). Titus nebojoval viac ako oni: ale s nimi a spolu s nimi, špecifickým spôsobom, ktorý sa od neho žiadal.

V roku 1964 režim Titusa podmienečne prepustil na slobodu, stále je však trápený, sledovaný a nakoniec sa s ním jednalo ako s pokusným králikom. Zomrel 8. januára 1969. Niekoľko mesiacov potom, v revízii rozsudku padli ako nepravdivé potupné obvinenia, ktoré režimu slúžili ako nástroj na prenasledovanie. V r. 1991 ho rehabilitačný proces vyhlásil definitívne za nevinného, zatiaľ čo aj niektorí z jeho prenasledovateľov sa na konci svojho života obrátili a priblížili k Cirkvi, ba žiadali (niekedy aj verejne) odpustenie zla, ktoré mu urobili.

Dnes samotná Cirkev číta život Titusa Zemana v pojmoch mučeníctva: to najvyššie svedectvo dané z lásky na obranu viery. Jeho smrť bola zapríčinená násilnými skutkami prenasledovateľa, z nenávisti k samotnej viere, ktoré jasným spôsobom viedli k skráteniu jeho života.

V r. 2010 sa začal proces blahorečenia a svätorečenia Titusa Zemana.

V pondelok 27. februára 2017 Svätý Otec František schválil dekrét o mučeníctve dona Titusa a umožnil jeho blahorečenie.

Titus Zeman bol vyhlásený za blahoslaveného 30. septembra 2017 v Bratislave.

Blahoslavený Titus Zeman, oroduj za nás!

(zdroj: tituszeman.sk)

Novoročné miništrantské stretko

Prvá nedeľa tohto roku nebola len takou obyčajnou nedeľou. Tento deň bol zároveň aj sviatok Zjavenia Pána, alebo aj ľudovo – Troch králov.  V tento deň sa najčastejśie spomína putovanie troch mudrcov, ktorí sa vydali za hviezdou , aby sa mohli pokloniť a priniesť dary novonarodenému Spasiteľovi. Hviezda ich doviedla do mesta Betlehem, kde našli v jasličkách malého Ježiša.

A tak, v tento deň taktiež priviedli farské oznamy a plagát na skrini v sakristii miništrantov na tohtoročné prvé miništrantské maxistretko. Za početnej účasti (21 miništrantov) sa vyhodnotila miništrantská hra za mesiac December, a každý zúčastnený dostal odmenu. Prvou cenou bol kríž z ďalekého Jeruzalema. Nasledovalo duchovné slovko od don Vlada Plášeka, vedúceho stretka, pozdrav a info od don Mariána Bielika a potom obľúbený futbal, pinpong a kalčeto…

autor: Marek Hudec

Novoročný koncert žilinskej La Famiglie

Priaznivci krásnej hudby si u nás prišli na svoje v sobotu 5. januára podvečer. Zavítal ku nám do Dubnice chrámový zbor La Famiglia od saleziánov zo Žiliny. Zazneli skladby starších autorov, ale aj Vianočná omša súčasného slovenského skladateľa Pavla Kršku. Dirigentka Barbora Brosová Lipková si so svojim zborom doslova „vychutnávali“ skvelú akustiku nášho farského kostola.Veľmi zaujímavým číslom bola skladba, pri ktorej polovica zboru odišla za oltár a spievala akoby „ozvenu“… Po skutočne kvalitnom hodinovom koncerte ešte hudobne animovali sv. omšu o 18:00. Tam sa už okrem spevu a organu pridali aj ďalšie hudobné nástroje, gitara, kontrabas a bongá.Tešíme sa, ak ich budeme môcť privítať aj niekedy nabudúce. :)

Tu je link na videozáznam z koncertu: https://youtu.be/7aBHV8vgMEE

pp

Otvorili sme lyžiarsku sezónu

V piatok 4. januára 2019 sme otvorili lyžiarsku sezónu výpravou do Valčianskej doliny. Spolu nás lyžovalo 16 a ďalší štyria sa sánkovali alebo korčuľovali. Išli sme na troch autách. Podmienky boli vynikajúce, zjazdovka upravená, vďaka skupinovému lístku bola aj cena prijateľná. Bez zranení a s pekným novoročným zážitkom partie aj lyžovania :)

autor: Vlado Plášek sdb

Výprava na Veľkú Javorinu

Kde bolo tam bola, tam kde sneh nepadal, leží mesto Dubnica nad Váhom. Z toho, na prvý pohľad malého mestečka, vzišlo 7 statočných (2 boli cezpoľní, ale to teraz nie je dôležité), ktorí sa rozhodli do Dubnice (aj za pole) priniesť sneh. Tak ráno nastúpili do svojho červeného tátoša a vydali sa do krajiny za siedmimi horami a siedmimi dolinami hľadať sneh. Po príjazde do tohto mierne zahranične šľahnutého (ale naozaj len mierne šľahnutého) kraja zistili, že ani tam nemajú sneh. Keď už ale prešli takú neďalekú cestu, tak sa rozhodli aspoň vyliezť na jednu z tých siedmich hôr a poobzerať sa, kde by ten sneh mohol byť. Ten kopec sa volal Veľká Javorina. Na ich obrovské počudovanie sa už po pár metroch cesty hore začal objavovať sneh. S pribúdajúcou výškou pribúdal aj sneh a mráz. Na vrchole zistili, že jednému z nich, zmrzla pravá polovica tváre, aj s  bradatou termoizoláciou. To im bolo znamením, že sú na tom najlepšom mieste, na aké mohli len prísť hľadať sneh a samozrejme aj znamením, že sa treba zohriať a hlavne najesť.Tak aj tak urobili. Všetci, čo nezmrzli, mali guláš, iba náš milý trpaslíček polievočku sŕkal, kým z neho všetok ľad neopadal. Keď z neho aj posledný kúsok ľadu opadol, vybrali sa späť k dolu k tátošovi. Cestou našli zázračné ovocie, ľadovú madarínku. Jeden z nich ju zobral a zjedol. To však nemal robiť, lebo bola začarovaná temným kúzlom. Poplietla mu hlavu a  potom sa postavil proti zvyšku svojich priateľov. Začal do nich ten drahocenný sneh hádzať a tým svoje pomiatnutie rozširovať. Pomiatli sa teda všetci (okrem jedného, ale toho to aj tak nakoniec dostalo). A začala sa obrovská vojna medzi nimi.

Bojovali dlho, až kým kúzlo nezačalo pomaly vyprchávať. Nakoniec vyprchalo a pomstili sa tomu, čo mandarínku zjedol a kúzlo rozšíril. Pri tejto vojne si ani nevšimli, že už sú pri tátošovi, lebo sneh už priniesli aj dolu. Nasadli do tátoša a rozhodli sa ísť navštíviť tamojšiu kráľovskú rodinu na hrade Čachtice.

Výstup na hrad bol takmer ťažší ako na horu (toho snehu zobrali až príliš a začal sa do nich fúkať), ale nakoniec to v zdraví zvládli. Nečakal ich tam ani kráľ, ani kráľovná, dokonca ani hrad. Iba zrúcanina a security pes, ktorý im bývalé sídlo kráľovskej rodiny s radosťou ukázal. Naši 7 statoční sa s ním aj zahrali. Kameň a drevo mu hádzali.

Keď slnko už začínalo zapadať, security pes ich vyprevadil k hradnej bráne. Rýchlo zbehli k červenému tátošovi a potom rovno domov, rozniesť sneh, po ktorý tak neďaleko putovali. Doma všetok sneh rozniesli (aj za pole), ukázali sa domácemu Kráľovi a žili šťastne, až kým nezapadli… Filip Dian

A teraz o tom istom, ale v inej verzii… ;)

Vo štvrtok 3.1.2019 , keď ešte doznievajú posledné petardy a vybušniny, sa „sedem statočných“ z nášho strediska vybralo pozrieť krásy zimnej prírody na vrchu Veľkej Javoriny pri Novom meste nad Váhom.

Počty boli takmer vyrovnané – traja saleziáni  a štyria mladí chalani. Všetcispoločne vystúpili na vrch, avšak každý jeden musel prekonať snehové záveje a omrznuté pravé líce štipľavým západným vetrom. Na vrchole ich síce nečakal panoramatický výhľad kôli hustej hmle a sneženiu, ale o to bol lepší pohľad do taniera na guľáš v tamojšej Holubyho chate. Po doplnení energie sa pobrali naspäť do dedinky Květná, odkiaľ aj vychádzali. Na záver si ešte skočili pozrieť bývale sídlo neslávne známej grófky Alžbety Báthoryovej – Čachtický hrad. Výlet sa ukončil sv.omšou v kaplnke u saleziánov. Za všetko patrí vďaka Bohu a zúčastneným za ich účasť. Marek Hudec

Nový rok sme privítali opäť spolu

Opäť nastal čas stretnúť sa ako jedna veľká rodina, aby sme spolu spomínali na rok 2018 a privítali rok 2019.

Tento večer bol plný zábavy, jedla, skvelého programu a čerešničkou na torte bola tento večer hudobná kapela Chapatti.

Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii krásneho večera!

foto: Ján Drgoň SDB

 

Vianočná liga – FUTBAL

Vianočná futbalová liga znova budila záujem.

V posledných rokoch sa cez vianočné obdobie v Kaťáku akosi začali koncentrovať futbalisti.
Túto skutočnosť spôsobuje fakt, že už po štvrtýkrát sa tam koná Vianočná futbalová liga.
Celkovo trinásť tímov sa 28. a 29. decembra zúčastnilo tohto podujatia, z toho dva čisto
dievčenské. Veková hranica hráčov bola rozmanitá, zúčastnili sa hráči od 12 do 25 rokov.

Turnaj prebehol klasicky. Hralo sa 2×10 minút s tromi hráčmi v poli. Tímy sa rozlosovali do
skupín a ďalej sa už postupovalo pavúkovým spôsobom. Víťazom sa stali tretíkrát bratia
Slávikovci s Martinom Suchým.

Lukáš Slávik, ktorý pravidelne vyhráva aj anketu o najlepšieho strelca turnaja, pričom tento rok nebol výnimkou, si ligu pochvaľoval: My si ideme hlavne zahrať. Sme na turnaji už štvrtýkrát. Je to tu dobré, kvalita stále rastie, prichádzajú sem dobrí futbalisti. Hrá sa tu technický futbal.

Jednou z čŕt tohto turnaja je, že naň prichádzajú noví hráči, a tí starí sa vracajú. Budúci rok bude prekvapením, či sa úroveň opäť zdvihne a Vianočná liga si pripíše jubilejný 5 ročník.
Vďaka patrí všetkým zúčastneným za ich účasť a organizátorom za ich ochotu vytvárať pre mladých niečo dobré.

Marek Hudec