SURVIVE – chalanská chatovačka

/v , ,

Každoročná akcia pre mladých chalanov, ktorý radi zažívajú veľa akcie, či sa radi priučia niečomu novému. Miestom pre tieto chalanské tábory/chatovačky je saleziánska chata v Slávnickom Podhorí. No skôr, ako sme sa tam dostali predchádzalo tomu pár vecí. Stretnutie všetkých chalanov bolo 6.8.2020 o 14.00 pred katolíckym domom. Keďže hlavnou myšlienkou chatovačky bolo ‘‘prežiť‘‘, museli sme sa spoľahnúť len sami na seba a svoju fyzickú kondíciu. Preto sme na chatu museli prísť len za pomoci svojich vlastných nôh. Vyrazili sme v zložení cca 20 chalanov, 5 animátorov a 3 saleziánov. Nakoľko nám v ceste stál Váh, museli sme ho prebrodiť/preplávať. Bola to jedna z najlepších aktivít celého tábora.

Prišli sme na chatu a opiekli špekačky ako večeru. Na opekanie sme použili palice, ktoré si musel každý zaobstarať sám. Potom nasledoval ďalší program. Bola už tma a my sme začali stavať dva vojenské stany len s pár baterkami. Podarilo sa. Tieto stany boli našim príbytkom celý tábor. Nadchádzajúci deň sme si v ešusoch pripravili raňajky a večeru vo forme rannej praženice a večerného arabského nekvaseného chleba. Celý deň bolo čo robiť. Športové hry, vodné hry a samozrejme nemohol chýbať airsoft. Ďalší deň sme putovali pre liek proti ‘‘čovidu-20‘‘ až na Vršatec. Počas tejto viac ako 20 kilometrovej túry sme plnili rôzne výzvy a sledovali nádheru okolitej prírody.

Na samotnom Vršatci nás od animátorov čakala chladivá odmena nakoľko v ten deň bolo fakt horúco. Všetci sme dostali pollitrovú kofolu z miestnej krčmičky. Ako obed bola vifonka uvarená v našich ešusoch. Po príchode na chatu sme zjedli rokmi a hlavne svojou chuťou preslávený guláš nazývaný ‘‘bobáš‘‘ ,ktorý nám vždy pripravuje náš salezián Bobe. Po večeri si všetci chalani zahrali ešte jednu hru airsoftu. Potom sme v rúšku noci zapaľovali bengálske ohne.

Nakoniec sme si pozreli  film Stroskotanec. Čakal nás posledný deň. Mnohí z nás si v tento deň vyskúšali zaujímavé aktivity po prvý krát v živote. Skúšali sme hod oštepom, vrhanie nožmi, streľba zo vzduchovky, streľba z praku a streľba z luku. Následne sme upratovali, balili sa a vyhodnotenie celej chatovačky sa uskutočnilo v katolíckom dome.

Všetci zúčastnení si odniesli domov vyklápací multifunkčný nožík , baterku a najmä úžasné zážitky, po akých túži každý chalan. Ďakujeme Pánu Bohu za úspešný priebeh celej akcie bez vážnejšieho úrazu, za skvelé počasie v priebehu celej chatovačky. V neposlednom rade veľké poďakovanie patrí našim saleziánom a animátorom, bez ktorých by sa táto akcia neuskutočnila. Dúfame, že na budúci rok sa stretneme opäť a radi privítame ďalšie nové tváre.

autor: Pavol Beňo

Čas druhého noviciátu

/v ,

„sestra zanechá zvyčajné práce a v atmosfére modlitby a uvažovania prehodnotí svoj život vo svetle Ducha Svätého, aby sa lepšie pripravila dať definitívnu odpoveď vernosti Bohu v Inštitúte…“ ST 98

Prvý a druhý rok prípravy sestier na večné sľuby, nazývaný aj II.noviciát, prebieha v Taliansku zvyčajne v Castel Gandolfe a v Mornese. Vzhľadom na celkovú situáciu, ktorá ešte stále v Európe pretrváva, snažili sme sa našim sestrám pripraviť náhradný program na Slovensku. Darovali sme im čas ako možnosť stretnutia sa samé so sebou a s Bohom. Čas, v ktorom  mali možnosť pýtať sa samej seba, nakoľko vážne chcú žiť to, čo sľubujú Bohu.

Trojtýždňová príprava prebehla na chate v Slávnickom Podhorí 10.-31.7.2020. Bohatstvo programu ponúklo sestrám možnosť s odstupom a skúsenosťami prežitých rokov nanovo sa dotknúť a ponoriť sa do tém charizmy, modlitby, sľubov, identity, ideálov a kríz, ženskosti, komunity, pastorácie, reflexie,…

Menšími či väčšími službami pri realizácii tohto pobytu prispelo priamo na mieste viacero bratov a sestier a mnohí ďalší pomáhali cez PC, tvorbou a vytlačením dokumentov, modlitbami, obetami…Všetkým patrí úprimná vďaka. Sestry ocenili aktivitu večerného slovka, na ktorej sa podieľali všetky zložky saleziánskej rodiny. Mali čas aj na osobný oddych, aj pobyt v okolitej prírode či na pútnickom mieste Skalky nad Váhom. Večery boli uvoľňujúce so snahou o budovanie spoločenstva.

„Som vďačná za čas zastavenia sa pred večnými sľubami. Znova som si tak pri meditáciách nad Božím Slovom ako i pri prednáškach uvedomila, aké je pekné vnímať, že Boh ma sprevádza v mojom živote a že všetko je ozaj darom, aby som rástla v skutočnej láske.  Zároveň bolo pre mňa veľmi pekné, že sme spolu s ostatnými sestrami mohli stráviť dlhší spoločný čas.“ (MF)

„ Druhý noviciát mi dal krásne spoločenstvo so sestrami, uvedomenie si mojej zodpovednosti nielen za moju osobnú modlitbu, ale aj za spoločnú komunitnú modlitbu a naše spoločné posväcovanie. Znovu ma to naštartovalo vo veľkej túžbe nechať sa milovať Bohom a milovať ako On. Podnietilo ma to v túžbe po dušiach a po žití tej krásnej saleziánskej jednoduchosti vo všetkých denných veciach, vidiac za tým hĺbku a duchovnosť don Bosca a Márie  Dominiky Mazzarellovej“. (JO)

Doprevádzajme sestry aj naďalej modlitbou a podporou v komunite, aby to, čo pochopili, mali silu praktizovať v ďalšom živote.

sr.Edita

Spoločenstvo exalliev

/v ,

Tradične svoj formačný rok exallieve ukončujú stretnutím celých rodín, na ktorom nechýba grilovačka.  Tak tomu bolo aj tento rok.

„Bude pršať – nebude pršať? Mária, zverujeme sa pod Tvoj ochranný plášť. Pomodlili sme sa a s dôverou sme začali chystať. Trošku spŕchlo, no rodinky sa nedali odradiť a prišli. Spoločne sme zažili naozaj krásne chvíle plné rozhovorov, detských hier aj dobrého jedla. Zoznámili sme sa aj s novým direktorom B.Levkom, ktorý nás prišiel pozdraviť. Na záver akcie sme dostali od neho kňazské požehnanie“. (ma)

Ku akcii sa vyjadrili aj manželia:

„Opekačka bolo milé stretnutie, kde sme sa porozprávali, spoznali sme nových ľudí. Je to vzácne spoločenstvo a my sme vďační, že môžeme byť jeho súčasťou“. (zmb)

Sr.Edita

Prázdninová duchovná obnova

/v ,

Kúsok ticha po námahách  školského roka je bytostná potreba každého človeka. Po tichu zatúžili aj mamičky z Matelka – mnohé exallieve. Stretnúť sa sama so sebou, porozumieť si a pomenovať, čo sa vo mne deje, je náročná práca. Ich túžba sa splnila v pondelok 20.júla. Toto stretnutie využili pre napĺňanie sa Božím pokojom, tichom ale i posilnením vzájomných vzťahov. Don Červeň obohatil toto stretnutie svojou prítomnosťou a prednáškou z oblasti krásy a hodnoty ženy a vzájomného spolužitia v manželstve.

Zo slov účastníčok:

„Obnova bola pre mňa povzbudením, načerpaním pokoja, obohatením o skúsenosti iných mám a znovunaštartovaním. Ďakujem. Už sa teším na ďalšiu.“ (ar)

„Don Červeň nám opäť zdvihol naše ženské sebavedomie a venoval nám svoj vzácny čas. Povzbudil nás, aby sme si boli vedomé nášho poslania tu na zemi. Máme budovať civilizáciu lásky.“ (mch)
„V tichu otvoriť srdce Bohu, povedať mu, čím žijem, čo ma trápi i teší – s týmito myšlienkami som išla na obnovu. Prednáška i rozhovor don Červeňa mi pomohol v uvažovaní a nasmerovaní, ako ďalej. Ďakujem.“(ma)

„Obnova bola perfektná. Obnovili sme si motiváciu nášho povolania, načerpali duchovnú silu do každodenného života. Vďaka za požehnaný čas.“ (jo)

„Bola to príjemná zmena, kedy sme mali čas iba pre seba a načerpali sme novej duchovnej sily“. (zmb)

„Obnova po dlhej dobe bola prospešná a čas strávený “bez detí” bol veľmi príjemný, až nezvyčajný“. (az)
“Vždy keď sme v CVČ Laura, je to pre mňa plnohodnotne strávený čas. Ďakujem veľmi pekne, že môžeme byť jeho súčasťou“.(ag)

Maminy boli vďačné aj za varovanie detí svojim rodinným príslušníkom. Bez ich pomoci by sa obnovy nemohli zúčastniť. Ďakujeme don Červeňovi, že si na nás našiel čas a venoval nám ho.

Sr. Edita

TÍNEDŽERSKÝ TÁBOR PREŽIŤ 2020

/v , ,

Tábor začínal v pondelok ráno , kedy plní nadšenia a zvedavosti sme odchádzali na teenegerský tábor s témou „PREŽIŤ“. Po príchode do penziónu v Jasenskej doline nás akcia nenechala čakať. Energickí a životom prekypujúci animátori vysvetlili úvodnú aktivitu a pomocou „vyzývačiek“  sa začal súboj medzi chlapcami a dievčatami o vrchné poschodie penziónu( vyhrali dievčatá).

Po rannej modlitbe sme sa ako teleportom dostali do Egypta pri rieku Níl, na ktorej bol nájdený malý Mojžiš v prútenom košíku. Následne sme sa naučili táborový tanec, zahrali zoznamovaciu hru a posunuli sme sa ďalej v príbehu. Mojžíš už ako dospelý muž chcel trochu oddychu pre svoj ľud, ale u faraóna nepochodil.

Dianie sa presunulo na saharskú púšť, kde bolo treba stavať pyramídy. Po dosiahnutí vrcholov každej jednej z pyramíd sme sa interaktívnym spôsobom dozvedeli niečo o Slovensku a Egypte. Za pomoci sirupovej vody, potu, sĺz a múky sme vymiesili nie moc dokonalé cesto na našich tvárach a schovali sme sa do lesa ,kde museli animátori poctivo hľadať.

Na druhý deň sme začali ráno už tradične rannou modlitbou a rozcvičkou. Po krátkej scénke ako sa Mojžíš rozprával s Bohom, sme sa presunuli do raja srdca. Po daných etapách sme si prešli celým životom. Po každej etape sme sa vrátili do raja srdca a zamysleli sme sa nad tým, čo sme práve prežili. Celý život nám ešte spestrovali osud a smrť, ktorí mohli priniesť pozitívne ale niekedy priam až naopak veľmi negatívne správy.

Po PREŽIŤ-í života sme mali svätú omšu tak ako každý deň. Následne sme sa stretli s faraónom ktorý bol veľmi nespokojný s počtom tehiel ktoré vyrábame a odsúdil nás, že mu kradneme slamu. Museli sme ísť do  všelijakých dielní, kde sme si zarobili slamu a naučili sa novým zručnostiam. Neskôr sme slamu vymenili za doláre s ktorými každý z nás hospodáril v kasíne. Niekomu sa zadarilo viac, niekomu menej.

Po ukončení všetkých hier sa cca polovica tábora presunulo spať pod holé nebo, kde bolo kráse vidieť hviezdy. V stredu nám v doobednom programe  „bežal čas“, kedy sa rátala každá minúta. Tábor sa rozdelil na 4 skupiny ,ktoré si merali silu a kondíciu na bežeckých okruhoch. Všetci sa snažili ako najviac vedeli, lebo sa súťažilo o pekný obnos dolárov ,ktoré sa budú hodiť. Po dokončení súťaže sme si naživo mohli pozrieť ako sa faraón sťažuje, že musí piť „odpornú vodu z Nílu“. Poveril nás stavbou aquaduktov , ktoré mu privedú sviežu vodu z hôr. Za vyhraté peniaze sme nakupovali nástroje a suroviny potrebné na výstavbu aquaduktov. Každá skupina sa snažila a postavila majestátny aquadukt.

Následne sme si  všetci skúsili pracovať ako jedna firma a zarábať jej peniaze. Touto aktivitou sme sa naučili pracovať ako celok a nemyslieť len na seba. Prežili sme s Mojžišom trápenia 10 egyptských rán a presunuli sme sa spať. V skorých ranných hodinách nás nečakane prebúdzajú animátori a smerujeme na horu Sinaj (Lysec 1381 m.n.m). Každá skupina niesla určité veci, ktoré boli treba na výstup. Po dosiahnutí vrcholu sme absolvovali omšu s krásnym výhľadom.

Na vrchu Sinaj sme vykopali dve kamenné tabule, ktoré sme naložili do vakov a presunuli sme sa naspäť do tábora. Po obede sme absolvovali typické táborové hry ,ktoré nesmú chýbať. Brutus, HU tu tu alebo vylepšená verzia indiánskej paličky. Po večeri sa celý tábor nahodil do gala a strávil posledný táborový večer pri hudbe , tanci, ohnisku a veľmi príjemnej atmosfére.

Posledný deň, kedy každý smútil že sa končí tábor, sme mali ešte poslednú ale za to veľmi intenzívnu rozcvičku.  Prešli sme si desatoro božích prikázaní v živote a otvorili si nové pohľady. Po poslednom obede sme si spravili fotky a so slzami v očiach odchádzame. Prežili sme krásny týždeň plný nezabudnuteľných zážitkov a naučili sme sa PREŽIŤ . Ďakujeme saleziánskej rodine a všetkým animátorom ktorí obetovali svoj čas a vytvorili nám krásne spomienky.

autor článku: Matúš Kubo

Úspešný školský rok na ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia

/v ,

Počas tohto neobvyklého školského roka sme sa ako škola posunuli a dokončili rozpracované projekty. Dokončili sme detské ihrisko pre deti MŠ v hodnote 10 000 €. Zakúpili sme nové športové náradie do telocvične v sume  4 000 € – nové žinenky, lavičky, švédsku debnu a 10 ks cvičiacich skákacích trampolín. Do školskej jedálne sa zakúpila nová umývačka riadu.

    Úspešne sme dokončili aj projekt EÚ za 100 000 € na nové odborné učebne – učebňa biológie a chémie, nové školské dielne a učebňa informatiky, ktoré sú už kompletne pripravené pre žiakov na vyučovací proces.

    Počas jesenných mesiacov sa uskutočnila náhradná výsadba okrasných stromov a úžitkových ovocných stromov, ktorými sme nahradili vyrezané staré a poškodené stromy a tuje. Rovnako sa zrekonštruovala fontánka pri vchode do školy a zútulnil sa priestor okolo nej.

    V zimných mesiacoch sme museli pristúpiť k rozsiahlej rekonštrukcii kanalizácie, ktorá bola v dezolátnom stave. Prebehli výkopové práce, pokládka nového potrubia a pripojenie k centrálnej kanalizácii. Celková cena tejto investície bola 25 000€. Škola takúto havarijnú situáciu riešila aj vďaka pomoci farského úradu Dubnica nad Váhom a zriaďovateľovi školy Žilinskej diecézy.

    Okrem materiálnych vecí sme investovali aj do vzdelávania pedagógov v materskej ako aj v základnej škole. Pani učiteľky v MŠ sa vzdelávali a rozvíjali svoj potenciál predovšetkým v oblasti jazykovej gramotnosti,  ktorú kvalitne využívajú pri každodennej tvorivej práci s deťmi, ale aj v iných oblastiach – matematickej, prírodovednej, spoločenskej, zdravotnej, kultúrnej, duchovnej a pod. Absolvovali rôzne odborné vzdelávania, webináre a workshopy, vďaka ktorým dokážu vzdelávacie aktivity a činnosti obohatiť o nové zážitkové a skúsenostné metódy. Výučbu spestrujú svojimi znalosťami a schopnosťami, aby tak vplývali na celostný rozvoj osobnosti detí, rozvíjali ich tvorivosť, schopnosť komunikovať, kooperovať, vyhľadávať, spracúvať a kriticky analyzovať informácie, či rozvíjať vyššie poznávacie procesy.

    Pedagógovia základnej školy sa vzdelávali v odbornej príprave svojich predmetov, ako aj v otázkach osobnostného a sociálneho rozvoja. Ako škola sme zapojení do projektu Vysoko efektívne učenie – škola pre 21 storočie, ktorého prvky sa snažíme zahŕňať do výchovno-vzdelávacieho procesu na 1. stupni ZŠ.  Zvládnutie celoživotných zručností je naozaj dôležitá vec, čo nám ukázala aj koronakríza. Vedieť spolupracovať, používať efektívne vyučovacie stratégie a vytvárať pozitívnu sociálnu klímu je základ, ktorý každému dieťaťu pomôže zvládnuť učivo podľa jeho najlepších schopností. Rovnako máme snahu pokračovať a ponúknuť rodičom výučbu matematiky Hejného metódou, nakoľko rozmer matematickej predstavivosti a logického myslenia je dôležitý aspekt vzdelávania.

    Vo výučbe anglického jazyka sme na 2. stupni ZŠ zainvestovali do zakúpenia licencie aplikácie WocaBee, ktorá pomáha deťom rozvíjať slovnú zásobu. Žiaci si aj počas pandémie mohli prechádzať potrebné konverzačné témy. S využitím tejto aplikácie počítame aj v nasledujúcom školskom roku a rozšírime ju aj o nemecký jazyk.

    Milí rodičia, dovoľte mi na záver poďakovať za prejavenú dôveru vychovávať,  vzdelávať a rozvíjať talenty Vašich detí.

    Mgr. Monika Pastieriková,

    riaditeľka školy

    Ďalší deň – v Don Boscovej škole

    /v , ,

    Vo štvrtok, 9.7.2020, turínska táborová mládež v oratku Laura, žiadala od Don Bosca veľkú pomoc. Prestali síce robiť zlo, postavili oratko, boli už aj na výlete, ale čo s každodenným životom? Ako majú prežiť, keď nemajú prácu? A kto dá tejto bande v takýchto nebezpečných časoch prácu? Kto im bude veriť?

    Don Bosco po modlitbe našiel riešenie. Poslal všetkých mladých do školy a pozval ich k usilovnosti. Prijímačky v parku pozostávali z otázok o Don Boscovi (ozaj, poznáte jeho celé meno?) a o zvieratkách (viete, čo robia vydry, keď spia?). Cestu k správnym riešeniam však nakoniec našla každá skupinka, a tak sa mohli zapísať na praktické predmety. Výroba náramku, beh, škrabanie zemiakov, pribíjanie klinca, prišívanie gombíka, pletenie vrkoča, stavanie skákajúcej žabky z papiera, pretláčanie sa rukou, kresba na chodník, za toto všetko mohli deti vlastnou usilovnosťou získavať pečiatky do svojej žiackej knižky.

    Nakoniec tým získali nielen výučný list, ale aj možnosť uchádzať sa o lukratívne zamestnanie. Komu sa podarilo získať viac pečiatok, mohol si vybrať prvý z týchto cechov: záhradníctvo, polícia, drevárska dielňa, televízia, hrnčiarstvo, krajčírstvo, kuchárčina. Nie každému sa ušla práca, ktorú si vysníval, ale nakoniec boli predsalen všetci spokojní. Don Bosco ich v dielňach navštívil a boli skutočne dobrí. Vrátili sa do oratka s radosťou v očiach a množstvom zážitkov. A to nielen deti, ale aj animátori. Ďakujeme všetkým vedúcim dielní, ktorí do svojich domovov, zamestnaní prijali deti z nášho tábora a boli ochotní venovať im svoj čas.  

    Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

    Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

    Prvá busta v Dubnici nad Váhom patrí významnej osobnosti slovenského národa

    /v ,

    V marci uplynulo 285 rokov od smrti katolíckeho kňaza, filozofa, právnika a znalca antickej a slovanskej histórie – Jána Baltazára Magina, ktorý položil pevné základy národného povedomia Slovákov. V Dubnici nad Váhom pôsobil šestnásť rokov.

    Ján Baltazár Magin sa do slovenských dejín zapísal prvou literárnou obranou Slovákov, ktorú na podnet Trenčianskej stolice napísal v roku 1723 práve na dubnickej fare. V Dubnici nad Váhom pôsobil v rokoch 1719 až 1735 a vyznačoval sa horlivou prácou na duchovnom i hmotnom povznesení ľudu.

    Miestny odbor Matice slovenskej Dubnica nad Váhom prišiel s myšlienkou zhotovenia busty tejto významnej osobnosti ešte pred niekoľkými rokmi. Realizácia sa napokon podarila v spolupráci s mestom Dubnica nad Váhom, farským úradom a Trenčianskou župou pri príležitosti 285. výročia úmrtia Jána Baltazára Magina.

    Slávnostnej udalosti odhalenia busty sa zúčastnil primátor mesta Peter Wolf, zástupca primátora Tomáš Truchlý, poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja Eva Bočincová a Pavol Bagin, správca miestnej farnosti Marián Bielik, členovia Miestneho odboru Matice slovenskej, zhotoviteľ busty Tomáš Polonský, hostia – matičiari z okolitých miest, vedúci oddelenia kultúry a knižnice Richard Benech, riaditeľka Dubnického múzea Monika Schwandtnerová a ďalší milí hostia. „Prioritou každého mesta, regiónu i štátu je zachovať a rozvíjať kultúrne dedičstvo. Je to vzácna pamiatka, kultúrna vyspelosť ale i duchovný zdroj, z ktorého čerpajú silu a múdrosť jednotlivé generácie. Miestny odbor Matice slovenskej v Dubnici nad Váhom si váži prácu všetkých osobností, ktoré sa podieľali alebo podieľajú na rozvoji nášho mesta. Vysoko si vážime aj prácu kňaza Jána Baltazára Magina, na ktorého každý rok s úctou spomíname,“ priblížila počas príhovoru predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej (MO MS) Jana Rybárová a dodala, „bol pre nás obrovský záväzok dokončiť dielo, ktoré začali naši predchodcovia. Som veľmi rada, že sa nám to podarilo práve v tomto roku, keď si pripomíname aj 95. výročie založenia MO MS v Dubnici nad Váhom.“

    Spolu s predsedníčkou MO MS Janou Rybárovou bustu slávnostne odhalil primátor mesta Dubnica nad Váhom. Vo svojom príhovore sa poďakoval všetkým, ktorí sa akoukoľvek formou podieľali na realizácii osadenia busty. „Rád by som počas tejto milej príležitosti vyslovil poďakovanie ľuďom, ktorí iniciovali túto myšlienku: členom organizačného výboru pani Rybárovej, pánovi Antalíkovi, pánovi Sýkorovi, pánovi Galkovi a pánovi Špačkovi, ako aj ostatným členom MO MS za aktívnu prácu pri realizácii osadenia busty. Rovnako ďakujem aj zamestnancom mestského úradu, Trenčianskej župe, všetkým sponzorom a všetkým tým, ktorí priložili ruku k dielu. Verím, že vďaka vášmu úsiliu si budeme nielen my, ale i ďalšie generácie pripomínať odvážne a nezmazateľné stopy tých, ktorí tu boli pred nami. Budem rád, ak budeme ako hrdí Slováci, a verím, že i ako hrdí Dubničania, odkaz Jána Baltazára Magina spoločne nasledovať,“ vyslovila hlava mesta.

    Po slávnostnom odhalení bustu posvätil správca dubnickej fary Marián Bielik: „Som dojatý, že práve dnes, pri tejto výnimočnej príležitosti, môžeme posvätiť bustu môjho predchodcu spred 300 rokov. Ján Baltazár Magin, ktorý v Dubnici nad Váhom zakončil svoju životnú púť, sa zaslúžil o to, že v roku 1720 tu bola prvý raz konaná procesia na slávnosť Božieho Tela. Odvtedy sa z tejto procesie stala tradícia. Rovnako zakúpil pre farnosť nové zvony, liturgické predmety, obstaral nový organ, zadovážil krstiteľnicu, posvätné rúcha. Veľkou mierou sa podieľal na dobudovaní kaplnky v Dubnickom kaštieli, kde aj slúžieval sväté omše. Okrem kňazských povinností sa však aktívne venoval aj histórii. Rovnako venoval veľkú pozornosť duchovnému rozvoju dubnickej farnosti. Za túto prácu mu srdečne ďakujeme.“

    Po posvätení busty sa o kultúrny program postarala spevácka skupina Studnica. Na záver vyjadril v krátkosti poďakovanie aj člen organizačného výboru Štefan Antalík: „Ján Baltazár Magin veľmi podporoval cyrilometodskú tradíciu ako dedičstvo otcov. Aj preto sa úprimne tešíme, že sa nám podarilo bustu odhaliť práve dnes, 5. júla, na sviatok sv. Cyrila a Metoda. Ďakujeme Pánu Bohu, že dal slovenskému národu Jána Baltazára Magina.“

    In rodina – spolu to ide lepšie

    /v , ,

    Na tretí deň prímestského tábora, 8.7.2020, si Don Bosco zavolal na pomoc svoju mamu, mamu Margitu. Prišla nielen preto, aby mu pomohla nasýtiť hladných, ale aby bola mamou nielen jemu, ale aj všetkým jeho zverencom. A keďže sa všetci včera veľmi snažili a boli skutočne dobrí, mama Margita s don Boscom zobrali celý tábor na výlet vlakom a na ľahšiu turistiku. Na lúke bola spoločná svätá omša, po ktorej nasledovala  výborná celotáborová hra, ktorú si všetci naplno užili. Po oddychu, mama Margita pozvala skupinky na krásne vyvýšené miesto s výhľadom, na Hričovský hrad. Bolo krásne ukázané, že matkina láska je dôležitá a takisto aj podpora od rodiny, aj v nie ľahkých časoch. Skupinky spolupracovali a navzájom si pomáhali, čo vytvorilo naozaj tu rodinnú atmosféru.

    autor článku: Mária Farská

    Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

    Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

    Trpezlivosť – raz budeme mať oratko!

    /v , ,

    Včera nás prepustili z väzenia, ale ako ďalej? Don Bosco  na nás našťastie nezabudol. Hneď ráno dostal výhodnú pracovnú ponuku od markízy Barolovej, nechcel ju však prijať bez nás. Markíza súhlasila, že v malej nemocničke (námestie pred mestským úradom) sa nájde miesto aj pre naše oratórium.

     Na prvej zastávke nášho putovania sme stretli nového kamaráta Bartolomea Garelliho. Aj spolu s ním nás však odtiaľ onedlho vyhodili kvôli veľkému hluku. Skúsili sme to teda pri kostole sv. Františka Assiského (kostol sv. Jána Bosca – nový kostol). Don Bosco tam mal sen s Pastierkou a ovečkami. Sen sme si zažili aj na vlastnej koži, keď sme si zahrali hru na lúke za kostolom. Ako ovečky sme hľadali ochranu u pastierov pred dravými vlkmi. Tu za nami prišiel zástupca prefekta mesta Turín s listinou, ktorou nám povolili mať svoje oratórium pri kostole sv. Martina (kalvária). A tak sme znova sťahovali celé oratórium. Tam sme si na chvíľu vydýchli, mali svätú omšu, chutný obed, no naša radosť však netrvala dlho. Aj odtiaľ nás vyhnali.

    Ďalšie útočisko sme našli v mestskom parku, na lúke bratov Filpiovcov. Tu sme cestovali vláčikmi a zháňali suroviny na výstavbu skutočného oratka. Nazbierali sme už takmer dostatok, keď sa bratia Filipiovci začali sťažovať, že im dupeme po pozemku. Z tejto zúfalej situácie nás vytrhol sluha pána Pinardiho, ktorý nám ponúkol starú kôlničku na dvore Laury. Nie je toho veľa, ale naša trpezlivosť a vytrvalosť konečne dosiahla svoj cieľ. Máme oratórium, oratko je naše.

    A hoci to bol náročný deň plný dlhého putovania, deti aj animátori prejavili nielen dostatok trpezlivosti, ale aj radosti a nadšenia, ktoré sa prenášalo aj na iných. Don Bosco nám sľúbil, že za odmenu nás zajtra vezme na výlet skutočný vlakom, nuž už sa tešíme na ďalší deň.

    Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

    Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.