Ďalší krok na spoločnej ceste

Zápis do 1. ročníka

Riaditeľstvo Základnej školy s materskou školou sv. Dominika Savia v Dubnici nad Váhom oznamuje, že zápis detí do 1. ročníka sa bude konať 27. – 29. apríla  2016 v čase od 15.00 – 17.00 hod. v priestoroch školy.

Deti budú do školy prijímané v zmysle § 10 Štatútu školy. Rodičia sú prvými a nezastupiteľnými vychovávateľmi svojich detí a pozitívne pôsobenie školy je možné len pri dobrej vzájomnej spolupráci školy a rodičov.

K zápisu je potrebné priniesť rodný list dieťaťa. Nevyhnutným predpokladom na zapísanie dieťaťa bude aj písomný súhlas rodičov s rešpektovaním výchovnej línie školy.

Škola je plno organizovaná, má školský klub detí a školskú jedáleň. Škola prešla rekonštrukciou – v triedach sú inštalované interaktívne tabule, nové okná, nové plávajúce podlahy, nový školský  nábytok, vynovená učebňa informatiky, novozriadená učebňa prírodných vied, dve učebne cudzích jazykov a interaktívna učebňa, nová podlaha v telocvični školy, vymaľované priestory školy. V priestoroch školy sa nachádza školská kaplnka, učebňa náboženskej výchovy, ako aj školská knižnica.

Na škole sa vyučujú cudzie jazyky, od prvého ročníka anglický jazyk a od šiesteho ročníka nemecký a ruský jazyk. Od prvého ročníka sa vyučuje informatika. Pre využitie voľného času detí ponúkame bohatú mimoškolskú činnosť.

Podrobnejšie informácie o profilácii školy nájdete na internetovej stránke školy – www.zsds.sk – v sekcii dokumenty Školský vzdelávací program.

V prípade záujmu môžete získať bližšie informácie na sekretariáte školy na tel. čísle 042/4421324, resp. na www.zsds.sk

Mgr. Monika Pastieriková

riaditeľka školy


 

«Radosť z lásky» – nový dokument pápeža Františka o láske v rodine

Pope Francis caresses a baby as he leaves at the end of his weekly general audience, in St. Peter's Square, at the Vatican, Wednesday, May 29, 2013. The rain hasn't stopped Pope Francis. The 76-year-old pontiff, who lost part of a lung during his youth to an infection, got soaked Wednesday as he braved a brief spring shower to kiss babies and greet crowds at his weekly general audience in St. Peter's Square. Zooming around the piazza in his open-air jeep, Francis had no umbrella or cover over him as he made his way through a sea of brightly colored umbrellas, happily stopping to caress and kiss babies handed up to him. (AP Photo/Andrew Medichini)

V piatok 8. Apríla 2016 bola zverejnená apoštolská postsynodálna exhortácia o rodine Amoris laetitia, formálne datovaná na 19. marec 2016, sviatok svätého Jozefa, ktorá vyšla po dvoch synodách o rodine v rokoch 2014 a 2015. Dokument má deväť kapitol, 325 paragrafov a 264 strán. Prv, ako by sme predstavili v krátkych rysoch tento dôležitý dokument, treba poukázať na jeden dôležitý prvok.

Svätý Otec v úvode dokumentu vystríha pred „urýchlenými všeobecnými interpretáciami“ a komentármi, ktoré by mohli vzniknúť pri povrchnom a urýchlenom čítaní dokumentu. Taký obsiahly dokument nie je možné urýchlene prečítať a objektívne ho zhodnotiť. Na druhej strane všetky denníky a internetové stránky sa usilujú hneď predstaviť dokument svojim čitateľom.

Tlačové stredisko Svätej stolice publikovalo pre prítomných novinárov aj krátku syntézu dokumentu. V Úvode dokumentu sa hovorí, že „učiteľský úrad Cirkvi nechce v danej chvíli riešiť svojimi zásahmi všetky doktrinálne, morálne a pastoračné debaty“ o rodine, a upresňuje, že „v Cirkvi má existovať jednotné učenie a jednotná prax, čo však nie je prekážkou, aby existovali rôznorodé interpretácie niektorých doktrinálnych prvkov alebo dôsledkov, ktoré z nich vyplývajú“. Pápež vystríha pred „frenetickou túžbou všetko zmeniť bez dostatočnej reflexie alebo základu“, ale aj pred „postojom, ktorý si nárokuje všetko riešiť, aplikujúc všeobecné normy alebo urobiac prehnané uzávery na základe niektorých teologických úvah“.

Prvá kapitola predkladá niektoré prvky náuky o rodine, vyplývajúce zo Svätého Písma. Svätý Otec poznamenáva, že práve na začiatku Biblie a proti každej gnostickej perspektíve sa hovorí o dobrote pohlavnej odlišnosti medzi mužom a ženou. Pohľad Božieho slova na rodinu je veľmi reálny. Poukazuje na krásu manželskej lásky a radosť z detí, ale predkladá aj „cestu utrpenia a krvi“, ktorou rodina musí vo svojich dejinách prejsť a ktorú dokáže zdolať vďaka „čnosti, ktorej často ignorovaná v tejto dobe frenetických a povrchných vzťahov – je to nežnosť“.

V druhej kapitole Svätý Otec prejde od biblického posolstva k súčasnej situácii, nakoľko je dnes inštitúcia rodiny v hlbokej kríze, i keď netreba podceňovať jej schopnosť klásť odpor a vyhýbať sa kultúre neplodného lamentovania. Spomedzi viacerých príčin krízy rodiny Svätý Otec cituje zrýchlenie „rytmu súčasného života“ (ide o blízku tému sociológov, študujúcich dobu) a individualizmus, ktorý pobáda mnohých mladých nedôverovať manželstvu a rodine alebo mať z neho strach. Avšak „ako kresťania nemôžeme nepredkladať manželstvo preto, aby sme neprotirečili súčasnej citlivosti, boli modernými alebo že sa cítime byť menejcennými zoči-voči morálnemu a ľudskému úpadku“. Spomedzi dôsledkov krízy Svätý Otec pripomína rozpad rodinnej jednoty, ktorú často spôsobuje migrácia, protipôrodné zmýšľanie, potraty, eutanázia, umelé oplodnenie, pornografia, droga, zneužívanie mladistvých, zanedbávanie starostlivosti o nevládnych a starých, násilie na ženách, o ktorom mnohí hovoria, no vyhýbajú sa odsúdiť jeho formy, ako je „prax prenájmu maternice“ alebo manipulovanie a obchodovanie so ženským telom v súčasnej masmediálnej kultúre“.

„Antikoncepcia, sterilizácia alebo dokonca potrat“ sú „neprijateľné aj na miestach s vysokou pôrodnosťou, ale treba povedať, že politici sú ich zástancami aj v tých krajinách, ktoré trpia drámou veľmi nízkej miery pôrodnosti“. Ide „o protirečivé konanie a nie sú verní svojej povinnosti“. Dokument tvrdo odsudzuje aj „ideológiu, ktorá sa všeobecne nazýva gender: ona popiera prirodzenú odlišnosť a reciprocitu muža a ženy. Jej perspektívou je vybudovať spoločnosť bez pohlavnej odlišnosti, čím narúša antropologický základ rodiny“. Je veľmi závažné, keď sa teória druhu usiluje „presadiť seba ako jedinú myšlienku, ktorá určuje aj výchovu detí“. Netreba upadnúť do pokušenia „neuznať, že ide o kultúrny úpadok“ alebo ho neodsúdiť. Na druhej strane je veľmi ťažké konať tak, aby najmä mladí pochopili krásu rodinnej lásky nástojac iba na doktrinálnych, bioetických a morálnych otázkach bez toho, aby sa nemotivovala otvorenosť voči Božej milosti“.

Tretia kapitola predkladá učenie Cirkvi o rodine. Obsiahla syntéza poukazuje na prorocký a stále aktuálny rozmer encykliky Humanae vitae blahoslaveného Pavla VI., textov svätého Jána Pavla II. a Benedikta XVI.. Táto stať hovorí, že Cirkev sa v žiadnom prípade nemôže vzdať, aby nehlasovala svoje učenie, podľa ktorého manželstvo je nerozlučiteľné, pretože „v samotnej prirodzenosti manželskej lásky je prítomná otvorenosť voči definitívnu“. To neznamená, že formy aspoň potenciálne pozitívnej angažovanosti– no s cieľom sprevádzať ich smerom ku „konverzii“ a kde je to možné, smerom k „sviatosti manželstva“ – nemožno nájsť aj medzi tými, ktorých formy spolunažívania sa líšia od formy manželstva. „V snahe jasne vyjadriť učenie Cirkvi treba sa vyhýbať úsudkom, ktoré by nebrali do úvahy zložitosť odlišných situácií, a preto treba venovať pozornosť spôsobu, akým osoby žijú a trpia z dôvodu svojho stavu“.

Štvrtá kapitola je hymnom na manželskú lásku, zloženú z trpezlivosti, láskavosti, nežnosti, dôvery, odpustenia. Nechýba ani náznak radosti zo stolovania a dobrej kuchyne s citáciou z obľúbeného filmu Svätého Otca – Babettina hostina. Z Druhého vatikánskeho koncilu a z bohatého učenia pápeža Wojtyłu o ľudskom tele pochádza učenie, podľa ktorého manželstvo nemožno zredukovať iba na afektívne a sexuálne zložky, ktoré, samozrejme, netreba podceňovať, ba naopak, treba im dať širší priestor. Ak „nemôžeme ignorovať, že mnoho ráz pohlavnosť je odosobnená a badať u nej aj niektoré patológie“, „v žiadnom prípade nemôžeme chápať erotický rozmer lásky ako dovolené zlo alebo ako ťarchu, ktorú treba znášať pre dobro rodiny, ale skôr ako Boží dar, ktorý skrášľuje stretnutie medzi manželmi“.

Panenstvo a kňazský celibát toto učenie nepopierajú, ale svojím osobitným svedectvom, ku ktorému nie všetci sú povolaní, ho posilňujú. Svätý Otec poukazuje aj na „transformáciu lásky“ u starých ľudí, keď „dlhší život spôsobuje, že sa deje niečo, čo v iných časoch nebolo bežným javom: intímny vzťah a vzájomná spolupatričnosť musia pretrvávať štyri, päť alebo šesť desaťročí“. „Telesný aspekt sa síce mení, ale to nie je dôvod, aby láskyplná príťažlivosť zanikla. Zamilujeme sa do celej osoby s jej vlastnou totožnosťou, nie do jedného tela, aj keď toto telo – napriek jeho starnutiu – stále nejakým spôsobom vyjadruje tú osobnú totožnosť, ktorou si získala srdce“.

Piata kapitola predkladá plodnosť lásky: krásu tehotenstva, narodenia, rodinných vzťahov, ktoré majú dosah na starých rodičov, bratov, sestry, strýkov a tety, a sú také široké, že objímajú v politickej a cirkevnej solidarite najchudobnejších a najnúdznejších. V texte je naznačená aj skutočnosť, že naša spoločnosť je „spoločnosťou bez otcov“, ktorá absolútne potrebuje znovu objaviť dve veci: zmysel byť otcom a byť synom, dcérou.

V šiestej kapitole sa Svätý Otec zaoberá problémom rodinnej pastorácie konštatujúc, že kňazi často nie sú dostatočne pripravení čeliť výzvam, ktorým musia čeliť rodiny v 21. storočí. Ak sú nedostatočne pripravení kňazi (a preto treba v tomto smere zlepšiť formáciu v seminároch), aj laici a snúbenci sú často zle pripravení na manželstvo z dôvodu zlej kvality predmanželských kurzov vo farnostiach, ktoré treba preto prehodnotiť a zreformovať. Kňazi sa budú musieť naučiť sprevádzať prvé a často náročné roky novomanželov, vdovy a vdovcov, ale aj manželov, ktorí žijú odlúčene alebo sa už rozviedli. Po tom, čo podčiarkol dôležitosť nedávnej reformy kánonickej procedúry pri uznaní nulity manželstva, Svätý Otec zdôrazňuje, že „rozvod je zlo a nárast počtu rozvodov je veľmi znepokojujúci“.

Na druhej strane „rozvedeným, ktorí žijú v novom manželstve, treba preukázať, že sú časťou Cirkvi, že „nie sú exkomunikovaní“ a že sa s nimi tak ani nezaobchádza, pretože vždy sú súčasťou hlbokého cirkevného spoločenstva. Pri rozlišovaní a sprevádzaní si tieto situácie vyžadujú veľkú úctu, vyhýbajúc sa každej reči a postoju, vďaka ktorým by sa cítili byť diskriminovanými, a podporovať ich účasť na živote farského spoločenstva“, no nikdy nie na úkor „svedectva o nerozlučiteľnosti manželstva“, ktorého sa Cirkev nemôže zrieknuť. Svätý Otec sa v krátkosti zmieňuje aj o homosexuálnych osobách, ktoré treba prijať „s úctou, súcitom a jemnocitom“, ako učí „Katechizmus Katolíckej Cirkvi“.

Keď ide o právne uznanie homosexuálnych zväzkov, pápež  sa stotožňuje so závermi Synody z roku 2015: „Keď ide o plán zrovnoprávniť s manželstvom zväzky medzi homosexuálnymi osobami, neexistuje žiaden podklad, na základe ktorého by bolo možné asimilovať alebo stanoviť analógie, ani tie z minulosti, medzi homosexuálnymi zväzkami a Božím plánom s manželstvom a rodinou, a je neprijateľné, aby miestne cirkvi podliehali tlaku v tejto oblasti a medzinárodné organizmy podmieňovali finančnú pomoc chudobným krajinám podmienkou, že majú uviesť zákony, ktoré určujú ´manželstvo´ medzi osobami rovnakého pohlavia“.

Siedma kapitola sa venuje výchove. Potvrdzuje princípy sociálneho učenia Cirkvi v oblasti slobody výchovy a predkladá pedagogické prvky, ktoré by mohli pomôcť čeliť súčasnej výchovnej kríze. Tvrdí, že Cirkev dnes prijíma takú sexuálnu výchovu, ktorá sa nebude usilovať „sexualitu banalizovať a ju ochudobňovať“, ale sa stane súčasťou integrálnej „výchovy k láske“. Je pomýlené vychovávať k „chránenému sexu“, učiac, ako treba používať antikoncepčné prostriedky, pretože týmto spôsobom sa namiesto prijatia podporuje „narcistická agresivita“.

Ôsma kapitola bola veľmi očakávaná, pretože sa týka situácií ľudskej krehkosti – najmä keď ide o rozvedených, ktorí sa znovu zosobášili – a ich postavenie v Cirkvi. Niektoré novinárske očakávania sa nenaplnia, pretože Svätý Otec tvrdí, že od tejto exhortácie netreba očakávať „nové všeobecné predpisy kánonického charakteru, aplikovateľné na všetky prípady“. Možno v niektorých prípadoch dovoliť, aby rozvedení, ktorí sa nanovo zosobášili, mohli pristúpiť k svätému prijímaniu? Pápež poznamenáva, že nechce schváliť „nový predpis“. Biskupi a kňazi budú musieť potvrdiť „všeobecné predpisy“, pretože manželstvo je nerozlučiteľné a rozvod je vždy zlo.

Súčasne sú poverení „starostlivým osobným a pastoračným rozlišovaním, keď ide o osobitné prípady“. „Rozvedení, ktorí žijú v novom manželskom zväzku, sa môžu ocitnúť vo veľmi rozdielnych situáciách, ktoré nemožno katalogizovať alebo uzavrieť do príliš strnulých tvrdení bez toho, aby sa nechal priestor pre primerané rozlišovanie“ jednotlivých prípadov, kde viny, zodpovednosť a „poľahčujúce okolnosti“ môžu byť veľmi odlišné. Rozlišovanie by malo pomôcť uznať, že nakoľko ´stupeň zodpovednosti nie je rovnaký pre všetky prípady´, dôsledky  alebo účinky nejakého predpisu nemusia byť nevyhnutne vždy tie isté“, dokonca „ani vtedy (pripomína to jedna poznámka pod čiarou), keď ide o sviatostnú disciplínu, nakoľko rozlišovanie môže zistiť, že osobitná situácia neobsahuje vážnu chybu“.

František vyzýva „veriacich, ktorí sa nachádzajú v zložitých situáciách, aby s dôverou pristúpili k rozhovoru so svojimi pastiermi alebo laikmi, ktorí sa úplne oddali Pánovi. Nie vždy potvrdia ich vlastné idey a túžby, ale istotne prijmú svetlo , ktoré im umožní lepšie pochopiť to, čo sa s nimi deje, a budú môcť objaviť cestu osobného vyzrievania“. Svätý Otec pastierom odporúča „logiku milosrdenstva“, ktorá pokladá , aj keď veľmi dobre pozná predpis“, že „v určitých okolnostiach osoby majú veľké ťažkosti konať odlišným spôsobom. […] Pastoračné rozlišovanie, ktoré síce má mať na zreteli správne formované svedomie osôb, sa má zaoberať aj týmito situáciami“.

No a nakoniec deviata kapitola predkladá manželskú a rodinnú spiritualitu a nanovo potvrdzuje, že manželský stav nie je prekážkou a ani menšou cestou k svätosti. „Tí, ktorí majú hlboké duchovné túžby, nemajú vnímať, že ich rodina odďaľuje od rastu života Ducha, ale že ide o cestu, ktorú Pán používa, aby ich po nej priviedol k vrcholom mystickej jednoty“. Záverečná modlitba tohto dlhého dokumentu je príklad tejto spirituality.

Štefan Turanský SDB

(zdroj: http://www.zasvatenyzivot.sk/papez-frantisek-amoris-laetitia/ – spracované podľa zahraničných materiálov)

Gospeltalent z Dubnice čaká na tvoj hlas!

Štvrtý ročník súťaže pre začínajúcich hudobných gospelových interpretov sa dostáva do semifinále, v ktorom súťaží so svojou piesňou „Óda na Teba“ aj dubnický gitarista Filip Siekel. Ak sa vám páči jeho pieseň, dajte jej svoj hlas a budete zaradení do zlosovania o hodnotné vecné ceny.

Bližšie informácie o súťaži aj nahrávku Filipovej piesne nájdete na: http://gospeltalent.sk/skladba/oda-na-teba.

gospel talent

Óda na Teba

Ty, Pane, všetko prevyšuješ.
Si najvyšší na celej zemi.
Tebe patrí moja pieseň,
Teba ňou chcem velebiť,
nesmiernu moc osláviť.

Si vznešený, krásny môj Kráľ.
Si môj stvoriteľ.
Som šťastný, že Tebe patrím.
Si milostivý ku mne,
nepohŕdaš prosbami.

Dobrotivý nesmierne,
všetko si stvoril pre mňa.
Spravodlivý vo všetkom.
Chcem Tvoje sväté meno
všetkým vyspievať!

Láska bezhraničná,
veď ma do večnosti.
Láska nadpozemská,
plná si milostí.
Láska trojjediná,
si vzor všetkých čností.

Len v Tebe chcem navždy žiť,
len Tebou sa naplniť.

Láska bezhraničná,
veď ma do večnosti.
Láska nadpozemská,
plná si milostí.
Láska trojjediná,
si vzor všetkých čností.

Pozrite si jubilejné 100. vydanie Saleziánskeho magazínu!

Saleziánsky magazín oslavuje svoje sté vydanie. Poďte si spolu s nami zaspomínať, ako sme začínali. Kto stál pri zrode Saleziánskeho magazínu a aké ovocie priniesol do života mladých, ktorí sa podieľali na jeho výrobe? Nebudú chýbať archívne zábery, výpovede našich mladých spolupracovníkov zo saleziánskych stredísk z celého Slovenska i pohľad saleziána Pavla Dzivého, jedného zo spolutvorcov tohto mediálneho projektu.

Už o niekoľko týždňov bude Slovensko v spolupráci s Rakúskom hostiť Medzinárodné saleziánske športové hry PGSI 2016. Aktuálne prebehlo prvé veľké stretnutie dobrovoľníkov, ktorí budú na hrách pomáhať. Prečo sa rozhodli venovať svoj čas dobrovoľníctvu a ďalšie informácie o hrách vám prinesieme v reportáži.

V jubilejnej stej časti si vychutnáme to najlepšie z tohtoročných svedectiev saleziánov. Prajeme vám príjemné sledovanie a ďakujeme za priazeň.

(Zdroj: www.saleziani.sk)

Duchovná obnova pod vedením národnej koordinátorky Modlitieb matiek

P1020560

V sobotu 2. apríla 2016 to bolo presne 15 rokov, keď do našej farnosti prišla prvýkrát národná koordinátorka hnutia Modlitby matiek Jana Pajanová. Prijala pozvanie vtedajšieho správcu farnosti dona Jozefa Zachara a Hany Jurisovej, zakladateľky prvej skupinky MM v Dubnici nad Váhom, aby predstavila toto hnutie v našom kostole.

Dnes už vo farnosti pôsobí 5 skupiniek modliacich sa mamičiek. Preto práve si tento dátum mamy vybrali na Duchovnú obnovu pod jej vedením. V službe národnej koordinátorky  na Slovensku je už 20 rokov.

Obnova začala slávením svätej omše, ako vďakyvzdaním za 15 rokov MM v Dubnici, čo mamy vyjadrili v obetných daroch 15-timi šípovými ružami. Pán farár don Marián Bielik v homílii poďakoval mamám z MM, že okrem telesného rozvoja a hmotného zabezpečenia im záleží aj na duchovnom smerovaní a na večnom živote svojich, ale i ostatných, detí. MM sú tak pre farnosť požehnaním, uviedol. Po svätej omši sa nám prihovorila Janka a pozvala nás ku svedectvám. Mamy boli otvorené a s láskou sa s ostatnými podelili o svoje skúsenosti a čo im MM dávajú.

Po občerstvení sme pokračovali v Katolíckom dome spoločnými Modlitbami matiek. Nasledovali otázky a odpovede. Stretnutie sme ukončili adoráciou v kostole. Viedla ju Janka spolu s mamou Maruškou z Bratislavy.

Prišli aj mamy z okolitých farností: z Ilavy, Bolešova, Hornej Poruby, Valaskej Belej, z Kolačína, Trenčína i  Trenčianskych Teplíc. Všetky ocenili možnosť prejsť bránou milosrdenstva.


Z reakcií prítomných mám:

mama Silvia

Janka ma stále udivuje múdrosťou, jednoduchosťou a prirodzenou autoritou, a samozrejme aj nasadenosťou v službe, ktorú vykonáva. Domov som sa vrátila plná radosti, nadšenia a dojmov. Manžel mi vraví: „Vidím, že si šťastná. A teraz som aj ja šťastný, lebo si konečne tam, kde si mala byť.“ Ďakujem Pánovi za vzácne krásny a požehnaný deň, ktorý som mohla so všetkými maminkami prežiť.

mama Katka z Trenčianských Teplíc

Srdečne ďakujeme za spoločné stretnutie MM.  Spolu s Vami, mamy z Dubnice, ktoré ste si pripomenuli 15 rokov existencie tohto spoločenstva, sme si aj my, mamy z Trenčianskych Teplíc, zaspomínali na našu cestu a ďakovali za všetko, ako nás dobrý Pán Boh viedol a vedie, ako nás i naše deti posilňoval a požehnával, usmerňoval a premieňal. Ako toľkokrát presne vypočul naše prosby, ako nás aj učil prijímať jeho riešenia našich problémov… Veľmi pekne chcem poďakovať za svätú omšu, za Jankine usmernenia, aby modlitby v našich skupinkách boli také ako majú byť, za spoločnú modlitbu MM, i za adoráciu. Opäť vďaka aj za Jankine svedectvo, ako môžeme prežívať adoráciu, aby nás Pán očistil, oslobodil a uzdravil. Nepoznám iné slovo, len ĎAKUJEM pekne. Veľké poďakovanie patrí aj ostatným maminkám z Dubnice, ktoré sa postarali o občerstvenie.

mama Martinka

Veľmi ma obohatili svedectvá i Janka Pajanová. Uvedomila som si, že každý má tú svoju cestu viery a primknutia sa k Pánovi a Panne Márii. Bolo veľmi zaujímavé to počúvať a zároveň aj veľmi povzbudzujúce s ohľadom na tých, ktorí sú okolo mňa len vlažní kresťania alebo neveriaci. Uvedomila som si, že naozaj každého chce Pán pritiahnuť. A ešte ma oslovilo to, ako tie maminy, ktoré majú už staršie alebo aj dospelé deti, rozprávali o tom, ako ich úplne odovzdali Pánovi, modlia sa za ne a to je všetko. Akú majú veľkú dôveru, ktorej sa ja ešte len učím. Veľmi sa mi páčilo, že Janka Pajanová rozprávala o úplných začiatkoch MM na Slovensku a vy ostatné o tom ako to bolo v Dubnici. Teraz sa cítim taká viac zahrnutá do spoločenstva MM, toho celoslovenského aj dubnického. Myslím, že usporiadanie toho dňa malo veľký význam a hoci som sa ho nemohla zúčastniť celého, aj doobedie mi dalo veľa. Teraz mi stretnutie v rámci trojdnia pripadá ako veľmi dôležité, ak sa chcem spoznať aj s mamami z iných skupiniek a cítiť sa tak  viac „členkou“.

mama Magda z Trenčína

Znovu si vybavujem sobotňajšie ráno 2. apríla, keď som sedela vo vlaku a cestovala na duchovnú obnovu do Dubnice. Prenasledovali ma myšlienky, či je to vôbec správne, že sa zúčastňujem „jubilejného stretnutia“ ktoré svedčí o tom, že už 15 rokov sa stretávate na Modlitbách matiek, s prijatím všetkých starostí, aktivít a vzájomných povzbudení, ktoré sú ich súčasťou. Moja osobná účasť je iba niekoľko posledných mesiacov, preto som zápasila s pochybnosťami. Na druhej strane úprimne pozvanie z vašej strany moje pochybnosti výrazne odľahčilo. Nasledovalo milé zvítanie a svätá omša, ktorá takisto znela oslobodzujúco. Nasledovali ďalšie oslovenia a povzbudenia zo svedectiev jednotlivých mám. Boli úprimné a nasledovania hodné. Veľmi ma zaujala svojou inteligenciou a zároveň bezprostrednosťou Janka Pajanová, naša koordinátorka. U nej každý dostáva priestor, nekádruje, neodsudzuje, ale s láskou prijíma človeka, ktorý potrebuje prijatie, ktorý túži ísť k Svetlu. Janka sa neschováva za škrupule, ale rozväzuje naše často uzavreté, ustráchané srdce. Na záver, po jubilejnom stretnutí som cestovala domov a vo vlaku som premýšľala, ako by mi veľmi chýbalo a ochudobnilo ma „ustráchané“ rozhodnutie neprísť medzi Vás. Bola som jedna zo všetkých prítomných a veľmi ma to obohatilo.


mama Janka Pajanová nám napísala do kroniky:

15. rokov MM v Dubnici

„Ďakujeme Vám, drahé dubnické mamy za to, že ste vydržali v modlitbách v jednoduchosti a poslušnosti. Ďakujeme Vám za radosť, ktorú dávate svetu a ľuďom okolo Vás. Pane, ďakujeme za všetky milosti, ktoré si dal všetkým týmto mamám. Ďakujeme, že sme dnes mohli vidieť ovocie modlitieb. Ty, Pane, si vinič a my sme ratolesti.

S láskou a vďakou mama Jana a mama Maruška.“


Cesta okolo sveta – USA

Tak, ako pred mesiacom, aj teraz sa naši mladí opäť stretli, aby v kruhu svojich priateľov strávili  ďalší piatkový mládežnícky večer. Tentokrát zakotvili v Severnej Amerike, presnejšie v USA. Počas neho sa Katolícky dom premenil na americký fast food, ktorý dostal názov Mc Kaťák’s. V ňom si mohli objednať tradičné americké jedlá: hamburger, hot dog, hranolky či kolu.

Nechýbala rodinná atmosféra, diskotéka a nezabudlo sa ani na narodeniny Lukáša Drusa, ktoré oslávil v americkom štýle. Jeden účastník sa o tomto večere vyjadril: „Človek má normálne radosť cestovať, takto spolu s priateľmi.“

Na ďalšom mládežníckom večeri, ktorý sa bude konať 27.05.2016, naši mladí pricestujú do Anglicka.

(Jaroslav Minárik)


 

Volley session

Na veľkonočný utorok povedali mladí svoje áno volejbalu. Mládežnícka organizácia Laura, združenie mladých, zorganizovala v Dubnici nad Váhom tradičný volejbalový turnaj pod názvom Volley session. Šesť tímov hralo v dvoch skupinách. Okrem domácich mladých nechýbali ani tímy z Námestova a Nemšovej.

Súčasťou programu bola aj sv. omša v Kostole sv. Jána Bosca, ktorú slúžil salezián Peter Štellmach. Hralo sa o putovný pohár, ktorý si odnieslo víťazné družstvo z Dubnice. Okrem iného si mladí pripomenuli aj memoriál Maji Futejovej – saleziánky, ktorá zomrela v mladom veku po ťažkej chorobe pred dvomi rokmi a mala veľmi rada šport.

Turnaj bol tento rok v komornejšom zložení, ale o to rodinnejšom. Nechýbal športový zápal a radosť zo športu. „Veríme, že o rok sa stretneme opäť,“ odkazujú organizátori.

Zdroj: www.salezianky.sk


 

Veľkonočný výlet na Červený Kameň

„Ráno, prvý deň v týždni…“ (Jn 20,1) sme sa aj my vybrali prežiť veľkonočnú radosť do prebúdzajúcej sa prírody v okolí Červeného Kameňa. Hoci nás nebolo veľa (čo, dúfam, o rok napravíme), atmosféra bola výborná a okrem prechádzky na Vršatec a výstupu na Chmeľovú (925 m.n.m.) sme sa pri dvoch pomníkoch pomodlili aj za obete leteckej tragédie z 20. augusta 2015. Peknou bodkou za celým dňom bol lietajúci dron jedného z účastníkov, ktorý nám urobil zábery zo samého neba.

 


Displaying