TEHLIČKA pre Jakutsko očami misionára

/v , , ,

Občianske združenie SAVIO každoročne vyhlasuje celoslovenskú verejnú zbierku TEHLIČKA, ktorá pomáha chudobnej a opustenej mládeži žiť lepší a dôstojnejší život v rozvojových krajinách a na miestach sužovaných humanitárnymi katastrofami. Tento rok je zbierka určená pre podporu saleziánskeho diela v JAKUTSKU. Zbierka sa oficiálne začína začiatkom pôstneho obdobia, 17. februára 2021.

„SPOLOČNE ZAHREJME ĽUDÍ NA NAJCHLADNEJŠOM MIESTE NA ZEMI“

SPOZNAJME JAKUTSKO

Pred 30. rokmi boli do Jakutska povolaní prví slovenskí saleziáni s cieľom zlepšiť neľahké podmienky deťom, mladým ľuďom a rodinám po rozpade Sovietskeho zväzu. Dodnes tu pôsobia saleziáni spolu s misionármi z celého sveta. O tom aká je súčasná situácia v Jakutskej republike, ale aj to, akým výzvam čelia miestny saleziáni, sme sa opýtali saleziána, kňaza a misionára, Jána Krupu SDB.

Koľko rokov už pôsobíš v Jakutsku a čo ťa za ten čas táto misia naučila?

„Na tejto misii som „služobne“ najmladší. Som tu dva roky. Môžem povedať, že stále ešte spoznávam a učím sa nové veci. Učím sa viac spoznávať seba a menej sa spoliehať na svoje sily. Spoznal som aj novú časť sveta, kde v drsných podmienkach žijú ľudia, ktorí taktiež hľadajú Boha a Božie kráľovstvo. Aj keď často nevedomky…“

Vedel by si nám v krátkosti priblížiť život v Jakutsku a porovnať ho so životom na Slovensku?

„Jakutská republika je najväčšia z ruských federálnych republík. Rozlohou je 63-krát väčšia ako Slovensko no žije tu len niečo vyše milióna obyvateľov. Na Slovensku to mylne nazývame Sibír, no Jakutsko je až za Sibírou. Je to Ďaleký východ. Bývajú tu dlhé a studené zimy, no aj krátke a intenzívne leto. Ročné teploty sa pohybujú približne od – 55 do + 35. V zime sú krátke dni, slnko vychádza len na hodinku-dve a v lete zase takmer nezapadá. Príroda ovplyvňuje aj životy ľudí a určuje rytmus a spôsob života.“

Aká je najväčšia výzva, ktorej momentálne čelíte a v čom a ako môžeme pomôcť?

„V tomto (prípadne budúcom) roku nutne potrebujeme vymeniť strechu domu v ktorom žijeme. Ide o dom v meste Aldan, kde slovenskí saleziáni prišli pred 30-timi rokmi. Okrem toho, dom potrebuje rekonštrukciu, aby mohol slúžiť aj naďalej. To je prvá výzva. Vyzbierať finančné prostriedky na túto opravu.“

„Druhá výzva je nechať sa spoznať. Náš život tu a aj životy miestnych ľudí. Tu sa každý môže zapojiť propagáciou, zdieľaním, „likeovaním“ a hlavne hovorením. Osobné predstavenie niekomu inému je vždy príťažlivé.“

„Tretia výzva je osobne spoznať túto misiu. Po čase pandémie zase radi privítame dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní darovať kus svojho života v službe pre misiu.“

„Aj v mene všetkých spolubratov v Jakutsku prajem požehnaný pôst.“

Saleziánska komunita (vľavo) a komunitný dom v Aldane (vpravo)

AKO MÔŽEME POMÔCŤ?

Modlitbou srdca

Darujme finančný príspevok na rekonštrukciu komunitného domu v Aldane

Vymyslime vlastný spôsob ako zohnať peniaze a zapojiť svoje okolie

AKO SA MÔŽEME ZAPOJIŤ?

Okrem možnosti prispieť, zbierka Tehlička 2021 nám ponúka načerpať, niečo nové sa naučiť a zabaviť sa:

Hry  

Aktivity

Duchovné materiály

Viac sa dozviete

na

www.tehlicka.sk

Zdroj obrázkov: www.tehlicka.sk

Moja misia

/v , , , , , , , , , , , , ,

Mesiac október bol pápežom Františkom vyhlásený ako misijný mesiac, a tak sa mladí dubnického strediska dňa 25. 10. 2019 na duchovnej obnove zamýšľali nad tým, čo je ich misiou a ako ju objaviť.

Duchovnú obnovu viedol salezián Vlado Plášek a svedectvo misie v každodennosti pridala sestra Lamiya.

Myšlienkou duchovnej obnovy boli slová Archanjela Gabriela venované Panne Márii:
,,Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha.“

Prednášajúci skrze tieto anjelove slová priblížil situáciu, keď Panna Mária pociťovala strach zo svojej životnej misie, do ktorej ju Pán Boh pozval, ale napriek tomu mu dokázala povedať svoje ÁNO. Vladko rozdelil tieto anjelove slová na tri časti a preniesol ich do súčasného sveta mladých, ktorých Pán Boh rovnako aj v tejto dobe povoláva. Zachytili sme pár myšlienok, aby ste sa i vy mohli stíšiť a  zamyslieť nad vašou misiou.

Neboj sa – Mladí tejto doby majú strach a obavy  z budúcnosti, z neprijatia, majú strach z toho, že budú málo milovaní …
Ako riešenie tejto situácie bolo navrhnuté, že treba začať rozlišovať svoje pocity, vedieť pomenovať vlastné obavy…
Strach je prirodzená súčasť bytia, ale existuje cesta.
Pán Ježiš vo Sv. Písme hovorí : ,,Čo sa tak bojíte, ešte stále nemáte vieru?“
Viera je akoby cesta čeliť obavám a strachu.
Vo Sv. Písme je 365x spomenutá výzva: „Neboj sa!“ Máme mať motiváciu prekonávať strach každý deň v roku.

Mária – Boh volá po mene. Dať meno znamená dať identitu. I mnohí rehoľníci prijímajú nové meno ako symbol novej identity. Boh povoláva každého človeka k niečomu jedinečnému. Treba len byť odvážny a nebáť sa vykročiť, ak počujeme volanie.

Milosť u Boha – Milosť je  nezaslúžený dar, ktorý sme každý jeden dostali.  Milosťou sme povolávaní k našej životnej misii. Boh, ktorý povolanie dal, ho aj udržiava v čase.

Ako príklad súčasnej odvahy bola uvedená Matka Tereza, ktorú Boh oslovil a ktorá poslúchla a rozhodla sa nemať strach a vykročiť pre svoje povolanie služby núdznym, no pritom vnútorne počas dlhých rokov svojej služby už nikdy nepocítila utvrdenie…

Sestra Lamiya mladým na koniec prednášky priblížila video, ktoré natočila ako svedectvo k príležitosti misijného októbra,  kde sa snažila ukázať, že človek nemusí ísť na misie do Afriky, ale stačí začať viac vnímať svoje okolie a plniť misiu tam, kde žije. Mladí boli povzbudení  k citlivému a otvorenému srdcu a v jednoduchosti dňa hľadať príležitosti služby.

Boh povoláva všetkých mladých. Tak, aká je tvoja misia ?https://www.facebook.com/598192526931917/posts/2847447575339723/

Katarína Bolčeková

Martina Reháková

/v ,

Luník IX

 

V spomienkach som zalovila do posledného ročníka gymnázia, kde sme mali pravidelnú mesačnú duchovnú obnovu. Tú pre mňa nezabudnuteľnú viedol don Jozef Bago. Témou duchovnej obnovy bolo: ,,Vy ste svetlom a soľou zeme.“ V súvislosti s touto témou nám rozprával o svojej misii na Ukrajine, dokonca nám priniesol aj bibliu v miestnom jazyku. A vtedy sa vo mne zapálila taká malá iskrička ísť na misiu. Keďže som išla maturovať a už dlhodobo som sa pripravovala na prijímačky na vysokú školu, túto svoju rodiacu sa túžbu na misiu som potlačila so slovami: keď vyštudujem medicínu, pôjdem do Afriky a tam budem vykonávať misiu ako detská lekárka. Lenže Boh to chcel inak.

Štúdium medicíny som zanechala kvôli starostlivosti o rodinu. Vždy, keď som doma spomenula, že chcem ísť na misiu, moja mama pohotovo odvetila, že však misiu vykonávam tu doma – v starostlivosti o rodinu, sestru a medzi mladými v saleziánskom stredisku.

Čítať ďalej

Mária Kuľhová

/v ,

Luník IX, Orechov dvor

Počas leta 2015 som sa vďaka misijnej organizácii VIDES zúčastnila ako animátorka na dvoch táboroch na Slovensku. Prvý týždeň to bol denný tábor na Košickom sídlisku Luník IX. Témou tábora bola oslava dvestého výročia narodenia sv. Jána Bosca, ktorý bol ústrednou postavou nášho týždňa. Každý deň sme mali rôzne súťaže a aktivity zamerané na určitú dobrú vlastnosť alebo návyk (priateľstvo, poriadok/služba, radosť, zodpovednosť, modlitba). Každé ráno sa začínalo dobrovoľnou svätou omšou a polhodinovým „oratkom“, kde mohli deti skákať na švihadle, trampolíne, mohli hrať kalčeto, tancovať, hrať sa s loptou. Program bol pestrý, neboli sme iba v priestoroch tamojšieho saleziánskeho strediska. Na Luníku je vždy živo, je tam veľa detí a ruchu a ľudia sú buď vonku alebo pozerajú z okien na ulicu :).  Niektoré hry a súťaže sme mali aj za plotom strediska, a tak sa k nám pripájali aj deti, ktoré neboli prihlásené na tábor. V posledný deň sme poriadne oslávili don Boscove narodeniny, nechýbala torta ani cukrová vata.

Čítať ďalej

Lucia Daňová

/v ,

Rumunsko

 

Už je to pár rokov, čo som „zanechala“ VIDES. Vysokoškolské povinnosti v zahraničí ma odstavili, ale srdcom som Videsáčka stále. Moje spomienky a všetko to, čo som sa na Ukrajine a v Rumunsku naučila, sa totižto odstaviť nedajú.Lucka 3

 

 

 

 

Čítať ďalej

Klára Kubištelová

/v ,

Ukrajina

 

Moje misijné dobrovoľnícke pôsobenie sa začalo pred ôsmimi rokmi. Túžba po misijnom dobrovoľníctve však vo mne bola už dva roky predtým, vďaka kamarátke, ktorá mi rozprávala o svojej dobrovoľníckej skúsenosti na Ukrajine, kde bola cez organizáciu VIDES.

Keď som prišla prvýkrát na Ukrajinu, zažila som na vlastnej koži kultúrny šok. Bola som naivne presvedčená, že mňa sa to netýka, ale opak sa stal skutočnosťou. Našťastie, tento šok netrval dlho, iba pár dní, pokiaľ sme sa nestretli s ukrajinskými animátormi, s ktorými sme začali naplno spolupracovať pri tvorbe tábora.

Čítať ďalej

Marián Záhradník

/v ,

Juhoafrická republika

 

Na myšlienku ísť na misie som prišiel pravdepodobne vtedy, keď som prvýkrát prišiel do osobného vzťahu s misionárom (jeden rok pôsobil v Dubnici n/V salezián – brat Peter Červeň, ktorý až doteraz pôsobí v Azerbajdžane). Mal som vtedy asi 16 rokov. Peter pracoval u nás v oratóriu a všetci sme ho mali radi, bol naozaj správnym človekom.

Postupne u nás kratšiu alebo dlhšiu dobu pôsobilo niekoľko misionárov a táto myšlienka sa mi stávala bližšou, až kým ma priatelia prvýkrát nezavolali na misijné prípravné stretká organizované saleziánmi, na začiatok len tak nezáväzne. Pôvodne som mal ísť po bakalárskom ročníku na rok do Sudánu, potom sa to však skomplikovalo a na misie som sa dostal až po ukončení štúdia o ďalšie dva roky cez organizáciu sestier saleziánok VIDES.

Čítať ďalej