Hlavný predstavený saleziánov don Ángel Fernández Artime príde na Slovensko a my sa s ním chceme stretnúť! Príď aj ty do Žiliny a zaži naživo, aký je náš súčasný „don Bosco“! Bližšie informácie nájdeš na našej FB stránke – prihlás sa už teraz!
Pripájame tiež tradičný príhovor don Artimeho pre saleziánsku rodinu o aktuálnom milosrdnom roku:
Od 3. do 30. októbra som zmenila bydlisko. Na chvíľu som sa presťahovala do Dubnice nad Váhom, kde som absolvovala svoju apoštolskú prax. Počas mesiaca som mala možnosť vnímať rôzne polia, na ktorých sestry pôsobia, pozorovať a byť súčasťou bežného života komunity.
Cez týždeň som trávila dva dni v škole, kde som najprv len sledovala prácu sestier a neskôr som si aj vyskúšala učenie náboženstva u prvákov a piatakov. Keďže sestry sú aj triedne učiteľky, mala som možnosť nahliadnuť aj do zákulisia školských papierovačiek. Okrem školy som bola prítomná aj na rôznych krúžkoch v SCVČ, od floorbalu cez volejbal až po krúžok spoločenských hier a nechýbalo ani stretko s dievčatami.
Kto pozná Dubnicu, vie, že neoddeliteľnou súčasťou apoštolátu sestier je aj Matelko (doobedie pre mamy s deťmi do 6 rokov). A tak som sa aj ja každý štvrtok doobeda venovala tým najmenším obyvateľom Dubnice a znovu objavovala krásy detského sveta. Víkendy som trávila pomocou v komunite, či už to bolo varenie, zazimovávanie bazéna alebo iné. Jeden víkend som „utiekla“ naspäť do Šamorína, kde sme mali jesenný kurz GPS a ďalší víkend som mala možnosť byť súčasťou duchovných cvičení pre mladých, keď som pridala ruku k vareniu.
Tento mesiac sa hlboko vpísal do môjho srdca. Veľmi si vážim rodinnosť, lásku a starostlivosť, s ktorou ma sestry prijali, možnosť spoznávať ich a byť súčasťou ich radostí i starostí. Veľkým bonusom a radosťou počas celého mesiaca bola aj prítomnosť bratov, ich ochota a pohostinnosť. Vďačná som aj za prijatie, otvorenosť, úprimnosť a radosť mladých a detí, s ktorými som sa stretávala.
novicka Zuzka
„Kadiaľ sa mám vydať?“ „To záleží na tom, kam chceš dôjsť“, povedal Kocúr. „Je mi to dosť jedno…“, povedala Alenka. „Potom je jedno, kadiaľ pôjdeš“, povedal Kocúr. (Z knihy Alenka v ríši divov)
Alenka z úryvku nemala pevne stanovený cieľ, ale približne 40 mladých z celého Slovenska, ktorí sa v dňoch 21.10-23.10. 2016 vybrali do Liptovskej Štiavnice, áno. Pýtate sa, aký? Nuž, v prvom rade ten, že všetci títo mladí sú nadšení myšlienkou misií a rozhodnutí robiť niečo viac. Stretli sa, aby sa počas víkendu formovali na 1. VIDES stretku s názvom – Dobrovoľník –človek.
Piatkový večer sa začal príchodom a ubytovaním všetkých zúčastnených v útulnom a peknom domčeku s názvom Carmagnola. A potom, keďže sa tu stretli staré známe, ale aj nové neokukané tváre, pokračoval program rôznymi zoznamovačkami a aktivitami na vytvorenie tej správnej videsáckej atmosféry.
Ako už bolo vyššie spomenuté – tento víkend niesol názov Dobrovoľník – človek, takže sobotňajší program bol zameraný už konkrétne na jednotlivcov, na to po AKEJ CESTE a KAM kráčam ja osobne. Väčšina dňa sa niesla v duchu blokových prednášok, ale nemajte obavy, že to vyzeralo ako na nudnej hodine v škole. Všetko bolo robené interaktívne, užili sme si pri tom kopec srandy a samozrejme veľa vecí a poznatkov sme sa snažili hneď aj zapájať do praxe, do osobného života každého z nás.
Aký konkrétny poznatok si z týchto prednášok odnášam ja osobne? Napríklad tieto 3 body:
Týmto však sobota ešte neskončila. Ako to už býva zvykom – sobotňajší večer sa vždy nesie v znamení prevlekova masiek. Tento raz sme sa dohodli, že sa na programe každý z nás príde prezentovať ako knižná postava. Myslím, že keď sa v jednej miestnosti stretne napr. taký Sherlock Holmes s jeho verným Dr. Watsonom, Stromobrat, Červená Čiapočka, Superman a ďalšia kopa iných knižných kamarátov, tak o zábavu je postarané. :)
Okrem tohto všetkého bol však ešte jeden veľmi dobrý dôvod na zábavu a oslavu – slovenský VIDES totiž dosiahol v tomto roku svoje 13. narodeniny! A keďže VIDES je každý jeden z nás, nechýbal ani skvelý narodeninový koláč, tance, prskavky či vypúšťanie lampiónov.
A čo dodať na záver? Keďže sa z nás počas víkendu stali takí „videsácki tínedžeri“, ktorí majú kopec otázok a tiež často hľadajú správny smer, verím, že aj toto stretnutie a zážitky nám pomohli nasmerovať sa k nejakému cieľu a vykročiť po ceste vpred.
Alžbeta Benianová
(zdroj: www.vides.sk)
:: Fotogaléria
Po dlhej pauze sa naši miništranti opäť stretli v maxi počte, aby spoločne strávili krásne nedeľné popoludnie v kruhu svojich kamarátov. Na úvod ich don Peter Štellmach ponúkol chutnými sladkosťami a začal sa rozhovor plný zážitkov od posledného stretnutia.
Po veselej debate sa miništranti presunuli na saleziánsku záhradu, kde si zahrali hru Sever proti juhu. Chlapci si pri nej dobre zabehali a vyskúšali prácu v tíme. Taktiež nechýbala radosť v ich očiach, smiech a krik.
Po zábavnej hre sa vrátili do katolíckeho domu. Tam sa dozvedeli niečo o sviatku všetkých svätých, o získaní odpustkov pre duše v očistci a o tom, prečo je Halloween v rozpore so základnými kresťanskými hodnotami. Nakoniec spoločné stretnutie ukončili krátkym príbehom s hlbokou myšlienkou.
(Jaroslav Minárik)
Každoročne prichádza ponuka, najmä pre pracujúcich a študentov vysokých škôl, ktorí nestihli duchovné cvičenia v letných termínoch, stráviť čas v ústraní práve v „preddušičkovom“ období.
Tentokrát túto možnosť využilo 17 mladých, ktorí sa spolu zamýšľali nad cestou Dvanástich v Markovom evanjeliu.
„Minulý rok sme mali tému Lukášovho evanjelia. Mám takú túžbu počas troch rokov prejsť všetky synoptické evanjeliá, pozrieť sa na ne z určitého pohľadu. Tento rok padlo Markovo evanjelium a keď som nad ním premýšľal, bola to cesta Dvanástich apoštolov, cesta ich viery, ich vzťahu s Ježišom,“ priblížil výber témy Peter Magura, SDB, ktorý spolu s Lenkou Pukajovou, FMA, viedol prednášky spracované od kardinála Carla Maria Martiniho.
Jesenné počasie v kombinácii so Slavnickým Podhorím prinieslo pre mnohých dokonalý priestor pre ústranie, iní zas uprednostnili poctivo vykurovanú chatu. Účastníci sa denne stretávali aj pri svätej omši a liturgii hodín. Poslednú noc zakončili celonočnou adoráciou.
Nad kuchyňou prevzala patronát vychýrená kuchárka, sestra Lenka Pukajová, vďaka ktorej (a jej dvom pomocníčkam – Betke a Zuzke) účastníci posilňovali aj svoje telá.
Za všetkých účastníkov všetkým ešte raz srdečne ďakujeme!
Naša saleziánska farnosť sa chce zapojí do kampane Sviečka za nenarodené deti, ktorú organizuje pro-life organizácia Fórum života s podporou a požehnaním biskupov Slovenska. Hlavnou myšlienkou tejto kampane je spojiť spomienku na našich drahých zosnulých s pripomenutím si osudov detí, ktoré sa nemohli narodiť, lebo zomreli pri spontánnom alebo umelom potrate.
Túto spomienku môžeme vyjadriť symbolicky večer 2. novembra na Pamiatku zosnulých zapálením sviečky a modlitbou s prosbou o Božie milosrdenstvo pre nenarodené deti a všetkých ľudí zranených potratom. V našich kostoloch v Dubnici nad Váhom si v dňoch 26.10. až 2.11.2016 môžete zakúpiť originálnu sviečku s logom kampane a tým podporiť aktivity zamerané na ochranu života od počatia, podporu ľudskej dôstojnosti a rodiny. Sviečky budú umiestnené v kostole sv. Jakuba na stolíku pod chórusom a v kostole sv. Jána Bosca na stolíku pri hlavnom vchode. Cena jednej sviečky je 1 €.
Viac informácií o kampani nájdete na stránke www.sviecka.forumzivota.sk.
Vďaka Operačnému programu potravinovej a základnej materiálnej pomoci na roky 2014 – 2020 (OP FEAD) spolufinancovaného zo zdrojov EÚ boli dňa 25.10.2016 podľa stanoveného harmonogramu a zoznamu oprávnených prijímateľov vypracovaným ÚPSVAR, vydávané potravinové a hygienické balíčky Diecéznou charitou Žilina (DCHZA), už po 2. krát v tomto roku aj občanom mesta Dubnica nad Váhom. Od 9:00 do 14:00 hod. si tak mohlo prísť prevziať určený počet balíčkov do Katolíckeho domu celkovo 102 občanov mesta, ktorí boli dopredu oslovení DCHZA listom alebo SMS správou podľa dopredu stanovených kritérií a zmierniť tak aspoň čiastočne svoju momentálnu nepriaznivú životnú situáciu.
Viac informácii o danom projekte nájdete na stránkach www.potravinovapomoc.sk alebo www.upsvar.sk.
(Rastislav Kolman)
V dňoch 13.-16.10.2016 sa na saleziánskej chate v Slávnickom Podhorí uskutočnili tradičné duchovné cvičenia pre mužov, ktoré tento rok organizovalo miestne Združenie saleziánov spolupracovníkov (ASC). Prednášky z knihy Bože, buď milostivý pútavou formou 11 mužom prezentoval don Jozef Dömény, delegát miestneho združenia ASC.
Autor knihy Dr. Scott Hahn vo svojej knihe podrobne rozobral napríklad aj tieto témy: druhy hriechov, sviatosť zmierenia, ako sa spovedať, ako odolávať pokušeniu, Boží hnev a iné, zároveň pripomenul, že človek veľmi potrebuje Božiu pomoc, aby dokázal ovládať svoju žiadostivosť. Po každej prednáške chlapi v ústraní mohli meditovať nad jej odkazom a aplikáciou v osobnom živote a počúvať, čo na to celé hovorí Boh.
Muži sa okrem prednášok či meditácií v ústraní aktívne venovali aj iným činnostiam, hlavne v krátkom čase poobedňajšej rekreácie. V piatok sme si pred spoločnou modlitbou sv. ruženca zahrali futbal a aj zastrieľali z luku. V sobotu sme zase spoločne navštívili Tlstú Horu, kde sme sa pri lurdskej jaskynke pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva a cestou naspäť sv. ruženec.
V sobotu večer bol dostatočný priestor na otázky a odpovede, ktoré si prítomní potrebovali prekonzultovať. Pozdieľali sme sa s tým, koho a čo oslovilo, ako je to viac či menej dôležité v našich životoch, v individuálnych podmienkach každého z nás, tam, kde sa snažíme hľadať a plniť Božiu vôľu. Rovnako sme diskutovali technické otázky ohľadom organizácie týchto obľúbených duchovných cvičení, hľadali priestor na zlepšenie.
Z duchovných cvičení muži odchádzali duchovne bohatší a naplnení Božou milosťou a, samozrejme, Pánu Bohu patrí naša prvoradá vďaka za tento požehnaný čas. Dali sme si predsavzatie, že získané poznatky sa budeme snažiť aplikovať i vo svojich rodinách, na pracoviskách či pri voľnočasových aktivitách. Účastníci duchovných cvičení ďalej srdečne ďakujú všetkým, hlavne kazateľovi don Döménymu, hneď potom manželkám a rodinám za to, že im vytvorili potrebný čas, ale aj každému, kto sa akoukoľvek formou podieľal na ich príprave a priebehu.
Štefan Antalík, Stanislav Farský, Karol Benko
Vzácny slovenský salezián, bývalý provinciál saleziánov na Slovensku don Ernest Macák, zomrel 13. októbra vo večerných hodinách v Cerovej vo veku 96 rokov. Zo svojho života 80 rokov žil ako rehoľník salezián a 70 rokov bol kňazom.
„Videli sme, že už sa to končí, tak už celý deň sme boli pri ňom a modlili sme sa, tesne pred tým ako vydýchol som mu dal požehnanie Panny Márie Pomocnice,“ povedal salezián Aurel Menke, ktorý bol ostatný rok pri donovi Macákovi v Cerovej, kde sa o neho starali rehoľné sestry.
Životopis zosnulého dona Ernesta Macáka
Don Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 v obci Vištuk ako prvý z piatich detí roľníckych rodičov. Základnú školu navštevoval v rodisku a neskôr študoval na štátnom Gymnáziu Jána Hollého v Trnave, odkiaľ v roku 1932 prestúpil na saleziánske gymnázium v Šaštíne. Po skončení piatej triedy vstúpil do noviciátu Saleziánskej spoločnosti v Hronskom Sv. Beňadiku. V roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby a v moravskej Ostrave potom dokončil gymnaziálne a filozofické štúdiá (1936 – 1939). Saleziánsku pedagogickú prax si vykonával v rokoch 1939 – 1942 v saleziánskych ústavoch v Hronskom Sv. Beňadiku, v Šaštíne a v Trnave.
Na štúdium teológie ho predstavení poslali do Turína v Taliansku. Na tamojšej Teologickej fakulte Pápežskej saleziánskej univerzity však absolvoval iba dva semestre, lebo pre vojnové udalosti sa tam už na jeseň 1943 nemohol vrátiť. Teológiu dokončil na Slovensku a 29. júna 1946 ho biskup Dr. Michal Buzalka vysvätil za kňaza. Na jeseň toho istého roka nastúpil na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave (filozofia a dejiny), pričom vykonával aj kňazskú a pedagogickú činnosť medzi mladými v Bratislave na Miletičovej ulici a na saleziánskom pedagogickom inštitúte v Hodoch pri Galante (1948 – 1949) a nakoniec aj v Šaštíne (1949 – 1950). Tam ho v apríli 1950 stihol drastický zásah komunistického režimu proti slovenským rehoľníkom.
V Podolínci, kam ho deportovali s ostatnými spolubratmi, začal uvažovať o úteku, ktorý sa mu už 10. októbra toho istého roka aj vydaril. Zatykaču, ktorý naňho vydali, sa vyhol tajnou prácou medzi mladými saleziánmi. Pri organizovaní jedného z posledných útekov mladých spolubratov za hranice „sovietskej zóny“ ho 7. septembra 1952 v českom Přerove ŠtB zatkla. Prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci. Z vlastnej iniciatívy sa pustil do „hry na blázna“, a tak sa dostal aj na policajnú psychiatriu v Bohniciach, odkiaľ ho poslali na liečenie do Havlíčkovho Brodu a do Pezinka. Nakoniec ho 20. apríla 1955 prepustili k rodičom. Až do apríla 1968, keď vycestoval do Talianska, pracoval ako roľník v rodnom Vištuku, stále „ako blázon“, trinásť rokov.
V Taliansku účinkoval najprv ako kaplán španielskych rehoľných sestier v Ríme (1968 – 1976), pričom intenzívne spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu (viac ako šesťsto výstupov). V ďalšom období (do roku 1985) zastával úrad direktora saleziánskej komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Vyučoval tam aj na slovenskom gymnáziu a od roku 1987 bol direktorom komunity v Bazileji (Švajčiarsko). Práve z tejto poslednej „zahraničnej vinice Pána“ sa v roku 1990 vrátil na Slovensko, kde mu roku 1991 zverili úlohu direktora saleziánov a riaditeľa Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne. V roku 1993 sa stal provinciálom Saleziánov dona Bosca na Slovensku. Po šiestich rokoch služby bratom a mladým v úlohe „otca“ sa vrátil do milovaného Šaštína. V roku 2005 mu hlavný predstavený don Pascual Chávez počas svojej návštevy Slovenska verejne prejavil poctu a uznanie na veľkom stretnutí saleziánskej rodiny v Bratislave.
(zdroj: www.saleziani.sk)
Ďalšie články:
Bol salezián Ernest Macák mučeník?
V rámci animovaných piatkových večerov sme sa v piatok 14. októbra presunuli na západ do krajiny piva, klobás, futbalu a luxusných áut – do Nemecka.
Počas celého večera súťažili štyri skupinky, ktoré plnili rôzne úlohy. Mali sa napr. v čo najkratšom čase odviezť na motokáre, degustovať a uhádnuť značku piva, učili sa nemecké slovíčka a výrazy, taktiež spolu filozofovali a počítali rovnice.
V mene všetkých ďakujeme tímu A+N+K+J+B a tešíme sa na ďalší výlet. Nezabudnite sledovať piatkové večery na Facebooku!
