Španielska bodka za piatkovými mládežníckymi večermi

/v , ,

Posledný animovaný piatkový večer, ktorý už tradične chystá neuveriteľne tvorivý a šikovný „ANKJB“ tím (alias Aďa, Natália, Kika, Juro a Bobe), dal za celým školským rokom bodku vo veľkom španielskom štýle.

Po mládežníckej svätej omši, ktorá bola poďakovaním za všetky Božie dotyky počas uplynulého školského, resp. akademického roka, sa zaspievalo slávnostné Te Deum (Teba, Bože, chválime) a mladí sa pomaličky presunuli na dvor za kostolom, kde už bolo všetko prichystané na oslavu. Koho? No predsa úspešných deviatakov, maturantov, bakalárov… a tiež nového direktora, ktorí sa hneď po presunutí škatúľ z auta na izbu prišiel zoznámiť s dubnickými mladými.

Hojdanie v sieti, chutné smoothie, karaoke sóla, tanec limbo, futbalový duel a volejbalové smeče príjemne doplnila typicky španielska zábava s koníkom „Peňata“ naplneným cukríkmi, ktorého musela narodeninová oslávenkyňa Soňa so zaviazanými očami a s palicou rozbiť, aby sa na všetkých vysypalo sladké prekvapenie.

Na záver sa všetci poďakovali za krásny i náročný rok Pánu Bohu v modlitbe, ktorú viedol don Peter Magura a svoje ďakujem vyjadrili veľkým potleskom a malým darčekom aj celému  ANKJB tímu za ochutnanie Španielska a tiež za ďalších deväť zaujímavo pripravených návštev v rôznych kútoch sveta počas tohto roka. A čo nás čaká v septembri? Nechajme sa prekvapiť…

(don Peter Štellmach SDB)

(Nie)smutná rozlúčka so sestrou Evkou

/v , , ,

V sobotu 24.6.2017 sme sa všetci, malí aj veľkí animátori stretli v saleziánskej záhrade, ktorá už od siedmej hodiny večernej vyvoniavala grilovaným mäsom a atmosférou spoločenstva . Aj keď to bola rozlúčková párty, ktorú nám usporiadala samotná Evička, nikto netrúchlil v kúte, všetci sme sa zabávali po svojom, no pritom spoločne.

Evka sa venovala všetkým skupinám a jednotlivcom veľmi osobitne, tak ako to robila vždy. Ak môžem takto odvážne vyhlásiť, po rozhovore s Evkou sa každý môže cítiť výnimočne, pretože sestra Eva si na nás všíma aj to, čo sami nevidíme, robí z nás jej „lovátka“.

A presne v takomto duchu sa niesol sobotný večer plný hier, opekania, rozprávania a chrústov, ktorí sa rozhodli nám trošku spestriť program svojou prítomnosťou. Užili sme si spoločný čas, rozbili raketu na bedminton, darovali Evke nejaké tie darčeky na pamiatku, za čo sme dostali rozlúčkové objatia, ktoré boli naplnené láskou, no a samozrejme padlo aj niekoľko sĺz.

Sestra Eva ide ďalej pomáhať ostatným hľadať ich vlastné dary. A my? Môžeme byť bez Evky, no s Evkou sme, ako ona sama vraví, plnotuční.

Ďakujeme!

(Kika M.)

 

Salezián z Novej Dubnice bude vysvätený za kňaza

/v , ,

V sobotu 24. júna 2017 príjme v Košiciach vkladaním rúk a konsekračnou  modlitbou Mons. Stanislava Stolárika kňazskú vysviacku salezián Michal Cedzo pochádzajúci z Novej Dubnice. Ako chlapec navštevoval SPŠ v Dubnici nad Váhom a silným zlomom v jeho živote bola príprava na sviatosť birmovania. Tento rok ukončil teologické štúdiá na Saleziánskej pápežskej univerzite v Turíne a jeho prvým pôsobiskom ako novokňaza bude Rožňava.

Primičnú svätú omšu bude Michal sláviť vo svojom rodisku v sobotu 1. júla 2017 o 10:30. Všetci sú srdečne pozvaní.

(Peter Štellmach SDB)

Saleziánske dielo v Dubnici bude mať nového direktora

/v ,

Otec provinciál, don Jozef Ižold, vymenoval pre dubnické saleziánske dielo nového direktora. Je ním don Pavol Piatrov SDB.

Don Piatrov pochádza z hontianskej obce Domaníky v okrese Krupina. Narodil sa 21. januára 1974 a saleziánom je od roku 1994. Za kňaza bol vysvätený 25. mája 2002. Ako salezián pôsobil vo viacerých mestách na Slovensku, posledné tri roky bol ekonómom v komunite v Michalovciach.

Don Pavol Piatrov bude otcom provinciálom uvedený do úradu v sobotu 1. júla 2017 pri večernej sv. omši o 18.00 vo farskom kostole sv. Jakuba. Príjmime ho s otvoreným srdcom a podporujme ho v jeho neľahkom úrade svojimi modlitbami.

Zároveň ďakujeme don Jozefovi Ragulovi za jeho trojročné pôsobenie v tomto úrade a prajeme mu veľa Božieho požehnania na novom mieste v neďalekej Novej Dubnici, kde bude direktorom a správcom farnosti.

Deň otcov a pánska jazda – na bicykloch

/v ,

„Keď už máme ten nosič bicyklov, mohli by sme sa tatkovia vybrať niekam na Deň otcov.“ Ako to už býva, na začiatku bola myšlienka. A od myšlienky sme prešli k činu. Povedali sme si, že by sme mohli navštíviť Zelené Pleso vo Vysokých Tatrách. No keď sme sledovali, ako sa vyvíja predpoveď počasia, našli sme alternatívu – Neusiedler See v Rakúsku. A bola to skutočne krásna alternatíva.

Výlet sme začali v sobotu večer  účasťou na svätej omši,  a v deň D sme sa stretli skoro ráno na určenom mieste plní odhodlania a nadšenia. To nevyprchalo ani pri nakladaní bicyklov, pri ktorom sme museli vyskúšať rôzne poradia usporiadania na nosiči, až kým sme nenašli to „pravé orechové“. A potom sme konečne vyrazili.

Po zástavke na kávičke sme pred desiatou dorazili do mestečka Kittse v Rakúsku, kde bol štart i cieľ nášho okruhu. Dobre sme sa „namazali“ krémom na opaľovanie, aspoň niektorí, a šliapli sme do pedálov. Najbližší cieľ – Podersdorf am See. Kilometre ubiehali rýchlo, keďže nám fúkol vietor do chrbta. A tak sme sa ani nenazdali a už sme sa zviezli do dedinky Neusiedel am See, odkiaľ to bolo do Podersdorfu už len 10 km. Tam sa nám naskytol krásny výhľad na jazero Neusiedler See. To sme už mali 40 km za sebou a tak bol pravý čas na posilnenie tela a dobytie energie. No a čo si dáte keď ste tak blízko Viedne. No predsa viedeňský Schnitzel  a dobré rakúske pivko. Potom sme zašli na mólo ku majáku, kde sme sa kochali nádherným pohľadom na jazero. Dlho sme však nevydržali, lebo nás skoro odfúklo do vody. A bolo nám jasné, že ako nám fúkalo predtým do chrbta, tak teraz to bude oproti. Humor nás však ani napriek tomu neopúšťal.

Po inej cyklotrase sme sa teda vydali naspäť. Čím ďalej tie kilometre niektorým ubiehali akosi pomalšie. No nečudo. Boli sme zaujímavá zostava. Niektorí, čo bicyklujú častejšie, iní menej a niektorí v živote neprešli viac ako 20 km. A keď sme v cieli zistili, že sme prešli 91 km tak to bolo treba osláviť – pivko v Rakúsku majú ozaj dobré. Potom už len naložiť bicykle a naspäť na Slovensko.

V humornej atmosfére sme sa dozvedeli koho viac bolia nohy, koho zadok a kto si spálil akú časť tela. No stálo to za to. A preto ďakujeme naším manželkám – maminám, za podporu nielen počas tohto výletu, ale aj v každodennom živote. Bez nich by to také úžasné naozaj nebolo. ĎAKUJEME.

(Karol Benko)

V slavnickej „Chatrči“ sa hodnotil rok

/v , , , ,

Tento víkend sa saleziánska „chatrč“ v Slavnici – Podhorí naplnila animátormi, ktorých čakalo hodnotenie aktivít celého roka. Dátum 16. – 18. jún sa tak niesol v podobe radosti, práce a spoločenstva v Božej prítomnosti. Celé to začalo večernou mládežníckou sv.omšou v Dubnici. Neskôr, už na chate, čakal všetkých tembuildingový program, v ktorom sa do neskorých večerných hodín utužoval jeden kolektív starších i mladších.

Leitmotívom soboty bol svetoznámy bestseller „Chatrč“. Doobeda sa podľa jednej scény, ktorá sa odohráva v záhrade, hodnotila pestrosť a významnosť všetkých aktivít, ktoré rastú v záhrade dubnického strediska. Stretká, krúžky, akcie, vzťahy a všetko čo súvisí s „Kaťákom“ a celým saleziánskym dielom, prebehlo popod ruky tých, ktorí boli vo veľkej miere ich protagonistami.

Poobedie bolo vyplnené voľným časom a duchovnou obnovou. Mladí sa na chvílu zavreli do svojich vlastných „duchovných chatrčí“ , rovnako ako hlavný hrdina filmu, aby sa stretli s milujúcim trojjediným Bohom. Deň sa zakončil opekačkou a spoločenskými hrami.

Na tomto „koncoročnom staffe“ nechýbalo dobré jedlo, tvorive nápady , silné myšlienky a slovné perličky, ako napríklad „tečú mi oči“, čo by mohli symbolicky povedať animátori odchádzajúci z tejto víkendovky. Za všetko patrí veľká vďaka naším saleziánom a saleziánkam.

(Marek Hudec)

Škola v prírode – tentoraz aj s našimi škôlkarmi

/v ,

Deti z našej školy mali opäť príležitosť prežiť jeden týždeň uprostred nádhernej prírody v srdci Malej Fatry v hoteli Boboty. Pre tretiakov bol opäť pripravený aj plavecký výcvik. Pod vedením p. učiteľky Kubovej a sr. Danky Oremovej FMA sa mali možnosť priučiť základom plaveckého umenia priamo v hotelovej plavárni.

Niektorí to zvládli bravúrne, niektorí sa trochu potrápili, ale pokrok urobili všetci. Avšak najväčšiu pochvalu od hotelovej plavčíčky získali druháci, ktorých plavecký výcvik ešte len čaká. Takže už teraz sa máme na čo tešiť. Pravdaže, škola v prírode nie je iba o plávaní. Trochu sme sa aj učili. Ale najviac času mohli deti opäť venovať hrám a športovým aktivitám. V perfektne pripravenom programe si prišli všetky deti na svoje.
Mali sme aj niekoľko výletov do okolitej prírody. Jeden deň sme sa vybrali na najvyšší vrch fatranského pohoria – Veľký Kriváň. Naši škôlkari sa museli držať spolu, aby ich neodfúklo, ale všetci mali na tvárach úsmevy. Najväčšiu radosť mali pravdaže z lanovky. Okrem výhľadov z hrebeňa si mohli deti pohorie vychutnať aj z opačnej perspektívy. Ďalší výlet bol do tiesňavy Jánošíkových dier, kam sme sa priviezli terchovským vláčikom. Tu mohli deti obdivovať hory v ich majestátnej mohutnosti zo samého „dna“.

Každý deň sme sa schádzali aj na slávení sv. omše, kde bola príležitosť poďakovať Pánovi za pekné chvíle počas dňa, ale aj poprosiť za ten nasledujúci. Tento rok sme mávali sv. omšu spoločne s deťmi zo školy z Oščadnice, ktoré boli tiež ubytované v hoteli Boboty, takže sme mali príležitosť nadviazať aj nové priateľstvá.
Bol to opäť krásny, ale pre pedagógov vyčerpávajúci týždeň. Skutočne veľkú vďaku si zaslúžia všetky učiteľky, p.učiteľka Kubová, p. učiteľka sr. Pukajová, p. učiteľka Chudová, p. učiteľka Benková, p. učiteľka Koníčková a p. učiteľka sr. Oremová. Ďakujeme tiež našej zdravotníčke p. Burianovej a aj animátorovi Lukášovi Rajcovi. Všetci odviedli stopercentnú prácu a deťom odovzdali aj kus zo svojho srdca. Môžeme byť hrdí, že máme takýchto ľudí na našej škole.

(don Jozef Ragula SDB)

Júnová relácia Viera do vrecka ponúka pohľad na modlitbu vo vzťahu

/v ,

Prečo je modlitba vo vzťahu dôležitá? Ako zladiť spoločnú modlitbu muža a ženy? Čo s modlitbou v rodine? Aj na tieto otázky odpovedá aktuálna časť saleziánskej relácie Viera do vrecka inšpirovaná edíciou brožúrok Viera do vrecka vydavateľstva Don Bosco.

Pozvanie porozprávať o svojom modlitbovom živote vo dvojici prijali tri rôzne manželské páry, medzi nimi saleziáni spolupracovníci. Počas 13 minút nám prezradia ako začínali so spoločnou modlitbou, akými úskaliami prešli a aké ovocie im modlitba prináša.

Svoje rady a postrehy ponúknu aj kňazi jezuita Vlastimil Dufka SJ a Pavol Hudák, rektor Domu Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.

Ďalšie relácie nájdete na saleziánskom Youtube kanáli a viac o tejto téme v krátkej brožúrke s názvom S modlitbou vo vzťahu z vydavateľstva Don Bosco.

(Zdroj: www.saleziani.sk)

Tri animátorky z Dubnice budú v lete pôsobiť ako misijné dobrovoľníčky

/v , , , ,

Ročná príprava misijných dobrovoľníkov VIDESu sa skončila a preto je čas ísť do akcie, medzi deti.  Z Dubnice nad Váhom budú počas leta pôsobiť na táboroch tri animátorky. Nájdete ich na týchto miestach:

ALBÁNSKO

Tale (11. 6. – 12. 7. 2017) – Alžbeta Hortová, Mária Feledíková

RUMUNSKO

Alesd (14. 7. – 22. 7. 2017) – sr. Erika Páterková, Michaela Linková, Klára Poláková, Alžbeta Benianová, Barbora Šepeľová, Miriam Orolínová, Peter Phanvan

UKRAJINA

Chudlovo (1. 7. – 8. 7 . 2017) – sr. Františka Martinková, Štefan Masič, Lucia Nakatová, Katarína Miklošová, Mária Vavrová, Terézia Fiľová, Kristína Ivančíková, Natália Ivanová

Dubno (9. 7. – 14. 7. 2017) – sr. Monika Foltýnová, Štefan Masič, Katarína Miklošová, Mária Vavrová, Terézia Fiľová, Kristína Ivančíková, Natália Ivanová

Verbivka (15. 7. – 22. 7. 2017) – sr. Monika Foltýnová, Martina Vrbanová, Beáta Hrabajová, Lucia Ťažká

Selekcia (15. 7. – 22. 7. 2017) – Klára Kubištelová,  Šarlota Winterová, Annamária Adamčíková, Štefan Vaclavik

Repechiv (23. 7. – 29. 7. 2017) – Klára Kubištelová, Martina Vrbanová, Beata Hrabajová, Šarlota Winterová, Lucia Ťažká, Annamária Adamčíková, Štefan Vaclavik

SRBSKO, CHORVÁTSKO

Selenča, Josipovec (2. 7. – 16. 7. 2017) – sr. Elena Caunerová, Veronika Hamráková, Mária Kuľhová, Štefan Moravčík, Martina Vacová

VEĽKÁ BRITÁNIA

Liverpool (21. 6. – august 2017) – Peter Farbár, Veronika Jakubová

SLOVENSKO

Nitra – Orechov Dvor (24. – 28. 7 2017) – sr. Františka Martinková, sr. Monika Foltýnová, Zuzana Palušová, Nikola Mihalčinová, Štefan Ščasný

Nitra – Asýrski kresťania (31. 7. – 4. 8. 2017) – sr. Marta Baňasová, Nikola Mihalčinová, Mária Feledíková, Štefan Moravčík, Martin Mičko, Peter Dudák

Rožňava – Prímestský tábor (10. – 14. 7. 2017) – sr. Matilda Pitáková, Mariana Michalková

Boľkovce, Kokava nad Rimavicou (3. – 21. 7. 2017) – Matej Košík, Zuzana Baránková, Martina Škutová, Mária Tomášová

Košice, Luník IX (30. 6. – 9. 7. 2017) – Blažej Fekete, Nikola Mihalčinová, Alžbeta Gogoláková, Klára Poláková, Tímea Drábová

SIBÍR (september – december 2017)

Aleš Doleček (ČR)

 

Ďakujeme za Vaše modlitby a podporu!

Podporte našu činnosť

(prevzaté z www.vides.sk)

Streetwork pre rodiny

/v , ,

Mladí zo strediska sa v nedeľu 11. júna rozdhodli opäť darovať svoj voľný čas deťom a ich rodičom. Na sídlisku „Účko“ sa po párročnej tradícii aktivít, ktoré sa konali na Deň detí, uskutočnil pre zmenu Streetwork pre rodiny. Keďže ,,Sme jedna rodina“, animátori sa snažili zapojiť do aktivít a hier nie len deti, ale aj ich rodičov.

„Ja som to viacmenej pozorovala z diaľky. Naše deti sa veľmi nechceli zapojiť do sútaží, ale i tak som rada, že sme boli, pretože tá atmosféra, tá radosť detí a možnosť stretnutí tak veľmi obohatí a naplní srdiečko, že sa to ani opísať nedá,“ prezradila nám mamička Maťka.

Za rodičov a za animátorov nám Maťka B. napísala milú krátku básničku o vydarenom popoludní:

Slnečné a hravé popoludnie sme dnes zažili, 
za stanoviská sme rôzne pečiatky dostali.
Šmakotinky sme spolu s rodičmi spapali
a nové krásne zážitky získali.

„… i keď bola možno menšia účasť ako po minulé roky, som vďačná za každého kto prišiel. Taktiež i za každého animátora, ktorý obetoval svoj čas pre dobro iných. Veď predsa „dávam ďalej čo som dostal!“ zhodnotila podujatie jej organizátorka, animátorka Aďka P.

(Katarína B. )