275. výročie dubnických mariánskych pútí
V roku 2017 si dubnická farnosť pripomína 275. výročie mariánskych pútí. Najstaršia písomná zmienka o Dubnici pochádza z roku 1193. V druhej významnej listine, ktorá pochádza z roku 1276 sa píše, že dubnický kostol je zasvätený sv. Jakubovi, apoštolovi. Veľký význam pre dubnický kostol mala socha Madony, ktorú v roku 1719 z Trenčianskeho hradu preniesli Ilešháziovci. Umiestnili ju v kaplnke kaštieľa. Pri prestavbe kúrie ju premiestnili na bočný oltár farského kostola.
V roku 1742 dal postaviť miestny farár Daniel Kolačáni na bočný oltár nové tabernákulum. Grófsky pár Jozef Ilešházi a manželka Terézia, keď vychádzali z kostola, sa zastavili pri bočnom oltári. Chceli si pozrieť tabernákulum, ktoré dali pozlátiť. Vtedy grófka zazrela aj starú sochu Panny Márie. Pri pohľade na sochu grófka povedala, že ju treba vymeniť za novú a krajšiu. Následne sa grófke Panna Mária tri noci vo sne zjavovala, pričom ona nemohla zaspať. Grófka pochopila, že Panna Mária si praje, aby táto socha zostala v kostole. So súhlasom manžela sochu nechala na mieste a ešte ju vyzdobila cenným rúchom, berlou a na hlavu jej dala zlatú korunu.
Úcta k Panne Márii začala rásť a ona začala rozdávať vo väčšej miere milosti. Veriaci, ktorí sa k nej utiekali a prosili ju, boli často vypočutí. Ako prvý zázrak sa vo farskej kronike spomína, že mladík Ján Šefranovič vložil do pravej ruky milostivej sochy Panny Márie bielu ľaliu, ktorá mala len puky a bola málo rozkvitnutá. Ľalia nemala tri dni žiadnej vlahy. Ľalia nielenže nevyschla, ale naopak, puky na nej rozkvitli. Panna Mária dala týmto znamenie, že ona je nebeská ľalia, ktorá pomáhala v minulosti a pomáha aj dnes. Jedným z ďalších zázrakov bolo uzdravenie dvojročného dievčatka Zuzany Pokornej z Dubnice. Počas šiestich dní bola úplne slepá a chromá. Jej rodičia učinili zasľúbenie Panne Márii Dubnickej. Choré údy a oči jej potreli olejom z lampy, ktorá horela pred milostivou sochou a dievča začalo vidieť i chodiť. Zápis je z 31. 1. 1758. V iných zápisniciach sa spomínajú zázraky, kde sa slepým vrátil zrak, chromí začali chodiť a barly odložili pri oltári. Niektorí sa uzdravili z epilepsie. Ďalší boli vypočutí, keď sa utiekali k Panne Márii v ťažkých životných situáciách. Svedectvá o uzdravení dokumentovali aj dary zo zlata, striebra a perál, ktoré vďační veriaci priniesli ako poďakovanie, za vypočutie ich prosieb. Niektoré dary boli uložené priamo na oltári v malých pyramídových skrinkách. Farská kronika obsahuje vyše 250 zázračných uzdravení a mimoriadnych udalostí. Posledný je zápis z roku 1779.
Vzhľadom na to, že na mariánsku púť do Dubnice začali chodiť pútnici z viacerých regiónov Slovenska čoraz vo väčšom počte, pôvodný kostol začal byť malý a nevyhovujúci. Z toho dôvodu dali trenčiansky župan Jozef Ilešházi a farár Daniel Kolačáni postaviť v rokoch 1754 – 1756 nový, väčší, súčasný Kostol sv. Jakuba. Žiaľ, za panovania cisára Jozefa II. (1780 – 1790) boli mariánske púte zakázané. Dary z oltára boli zvesené a v roku 1784 skonfiškované. V ďalších rokoch boli mariánske púte opäť obnovené. Vo farskej kronike sa spomína, že v roku 1921 prišlo do Dubnice na púť zvláštnym vlakom 650 ľudí z Moravy, Uherského Brodu. Z Trenčianskej Teplej išli pešo.
V roku 1950 štátne orgány mariánske púte opäť zakázali. Púte boli obnovené až po 40 rokoch. Na sviatok narodenia Panny Márie 8. 9. 1990 prvú sv. omšu o 17.00 hod. celebroval dubnický rodák vdp. Jozef Dvorský. Slávnostnú sv. omšu o 18.30 hod. celebroval významný kazateľ Dr. Jozef Vrablec z Nitry. V nedeľu sv. omšu celebroval Dr. Andrej Dermek SDB. Na týchto sv. omšiach sa v sobotu a nedeľu zúčastnilo okolo 7000 veriacich. Odvtedy sa v Dubnici nad Váhom každoročne pri príležitosti sviatku narodenia Panny Márie, začiatkom septembra, koná mariánska púť. V nasledujúcich rokoch slávnostnú sv. omšu celebrovali: Dr. Anton Hlinka, otec kardinál Ján Chryzostom Korec, arcibiskup Mons. Ján Sokol, ako i ďalší biskupi a kňazi z jednotlivých diecéz. Najčastejšie prichádza žilinský biskup Mons. Tomáš Galis.
V sobotu po slávnostnej sv. omši ide procesia na čele s biskupom k soche Panny Márie, ktorá je na Námestí Matice slovenskej. V sprievode ide aj dychová hudba, ako i skauti a mladí ľudia v krojoch, ktorí nesú zástavy. Mariánsky stĺp je pre Dubničanov veľmi vzácny a uctievaný. Počas prvej a druhej svetovej vojny sa tu často modlievali za ukončenie vojen i za ukončenie rôznych chorôb a epidémií. Socha Panny Márie je podobná ako v kostole. Kňazi sa snažia usmernovať ľudovú zbožnosť veriacich, a preto im pripomínajú, že nie Panna Mária, ale jedine Boh koná zázraky. Panna Mária sa za nás prihovára a oroduje za nás.
Pri príležitosti 270. výročia mariánskych pútí, v roku 2012, vydala Farnosť Dubnica nad Váhom publikáciu pod názvom Dubnická kniha zázrakov. Spracovali ju: dubnický rodák vdp. Mgr. František Mikuláš, PhDr. Ján Prišegem a Mgr. Drahomír Velička, PhD. Spomínaná kniha podrobnejšie opisuje históriu mariánskych pútí, ako i priebeh jednotlivých zázrakov a mimoriadnych udalostí.
(Štefan Antalík)
