Hokejbaloví veteráni na turnaji v Žiline

/v ,

Po ročnej pauze sme sa aj my, dubnickí hokejbaloví veteráni, zúčastnili saleziánskej hokejbalovej veteránky v Žiline. Káder sa tvoril postupne, absolvovali sme pár tréningov a išlo sa. Teda tých tréningov bolo doslova pár.

Po ubytovaní nás čakalo rozlosovanie. Do skupiny sme dostali Partizánke, Prešov, Žilinu oratko a Šaštín-Stráže. Hralo sa 2 x 10 minút. V prvom zápase sme Partizánskemu nedali ani gól, jeden dostali, a tak sme prehrali 0:1. V druhom zápase sme sa stretli s naším „družobným“ tímom – Prešovom. Kamaráti sme s nimi dobrí, ale na to sa na 20 minút zabudlo. Zlepšili sme streľbu a vyhrali tesne 2:1. Góly dali stálice nášho tímu Maroš Zábojník a Rasťo Pago Bielik. Nálada sa hneď zlepšila, no nie nadlho. Prišlo derby so žilinským oratkom. Po bezgólovom prvom polčase pekne zavesil Jano Medvedík a víťazstvo Žiliny poistil Aďo Miške. So slabou streľbou sme prehrali 0:2. Tým bolo jasné, že nás čaká zápas o umiestnenie.

Chceli sme aspoň obhájiť už skoro tradičné 5. miesto, no prišiel zápas so Šaštínom. Po dvoch góloch Maroša Zábojníka a Jura Reháka sme viedli už 3:0, no vedenie sme neudržali a po inkasovanom góle v čase 20:00 svietil na tabuli stav 3:3. Táto remíza určila, že v nedeľu nás čakal zápas o 7. miesto s Domkou Žilina. Za tím Domky nastúpil aj z Dubnice známy Marek Galis. Po bezgólovom polčase sme dvakrát inkasovali, a keď Pago už len jedným gólom výsledok skorigoval, a nevyužili sme ani záverečnú power play, prehrali sme 1:2. Nejako nám tie nedeľné zápasy posledné roky nejdú.

Obsadili sme 8. miesto, po piatich víťazstvách, jednom druhom mieste a dvoch piatich sme dosiahli najhoršie umiestnenie. Čo už, nie sme muzikanti, aby sme stále vyhrávali. Okrem víťazstiev sú pre nás dôležité stretnutia s chalanmi z Prešova, Bystrice, Humenného, Žiliny a ostatných stredísk.

Keďže toto bol desiaty ročník veteránky, organizátori prišli s nápadom zavedenia siene slávy. Tento rok bolo nominovaných asi sedem hráčov, o ktorých sme si mysleli, že boli/sú osobnosťami nielen veteránky. Do druhého kola hlasovania kapitánov sa dostali aktuálne novodubnický salezián Marek Michalenko a náš Michal Vraník, jeden z tých Dubničanov, ktorí sa môžu hrdiť všetkými našimi víťazstvami. Prvým členom siene slávy sa stal po tesnom výsledku o jeden hlas Marek. No nič, Miša nominujeme hádam aj o rok.

Veteránku vyhral Bardejov pred B. Bystricou a Prešovom. Dubnicu reprezentovali: brankár Adam Rehák (priem. 1,8 góla na zápas), obrancovia Ľubomír Švančara, Andrej Holák, Juraj Rehák (1 gól), Tomáš Gančár a útočníci Rastislav Bielik (2 góly), Maroš Zábojník (3 góly), Peter Huňa, Michal Srnec a Pavol Hromádka. Počas cesty domov prišiel nápad, že o rok v Dubnici. Uvidíme.

(Pavol Hromádka)

Dubničania na Celoslovenskom futbalovom finále v Banskej Bystrici

/v ,

Uplynulo už vyše pol roka odo dňa, keď sa znovu po piatich rokoch tešili z víťazstva v staršej katergórii halovej Kamy chlapci z Dubnice nad Váhom. Tento triumf ich posunul do celoslovenského kola, kde sa mali stretnúť so súpermi z celého Slovenska.

A tak sa aj stalo. Celé sa to začalo večernou sv. omšou v piatok 11.mája u saleziánov v Banskej Bystrici. Nakoľko bolo celoslovenské kolo pre mladších aj starších, skupinové zápasy sa začali už v ten večer. Hralo sa až do neskorého večera. Pri svetle reflektorov si v ten večer zmerala sily aj Dubnica so Žilinou, kde Žilina vyhrala rozdielom triedy a zabezpečia si tak 3 body a dobré skóre, ktoré rozhodovalo v ďalších stretnutiach.

Nasledujúci herný deň sa začal už skoro ráno sv. omšou, na ktorej kázal salezián don Peter Štellmach, ktorý bol sprievodcom dubnického tímu v jeho rodnej Bystrici a samozrejme aj veľkým podporovateľom a fanúšikom. Pokračovali skupinové boje, kde cestu na postup zahatalo Dubnici silné Námestovo, ktoré sa stalo aj neskorším zaslúženým víťazom celoslovenskej Kamy starších.

Vo voľnom čase si hráči medzi sebou mohli zahrať kalčeto, biliard, stolný tenis a iné hry v priestoroch saleziánskeho strediska a tak spoznať nových kamarátov a nadviazať nové vzťahy aj mimo svojho mesta. Taktiež mohli hľadať motiváciu v prebiehajúcom hokejovom zápase Slovensko – Švédsko,  kde bolo vidieť, že chlapci žijú aj hokejom. Samozrejme, nechýbala večera, raňajky a obed v podobe fajného kotlíkového gulášu.

Po obede boli na programe zápasy o umiestnenie, v ktorých sa Dubnica vytrápila aj s Banskou Bystricou a Michalovcami, avšak zbytočné chyby a strelecké suchoty jej znemožnili odviesť si z turnaja iné ako posledné miesto. Svetlým okamihom bolo vyhlásenie najlepšieho hráča za každý tím a odovzdávanie cien. V tom dubnickom ho získal Filip Sliva, za vynikajúci herný výkon. Futbalisti z rôznych tímov sa navzájom podporovali skandovaním a potleskom, čo odzrkadľovalo dobrú náladu a priateľského ducha, ktorý na turnaji bol.

Po odovzdaní cien a vyhodnotení nasledovala už cesta domov. Tú si ešte hráči Dubnice spríjemnili prehliadkou tankov pred Múzeom SNP, ochutnávkou tamojšej zmrzliny a prestávkou v Tescu, kde sa predsa len na nich usmialo aj šťastie. Ukázalo sa že aj napriek štatistickej nepravdepodobnosti sa môže stať, že náhodná kúpa stieracieho lósu môže priniesť výhru až 40€! A tak aj napriek nie celkom vydareným športovým výkonom si mladí futbalisti užili cestu domov a priniesli nové zážitky a spomienky na jeden veľmi pekný saleziánsky futbalový turnaj. Všetkým zúčastneným a organizátorom patrí preto veľká vďaka.

A futbaloví fanúšikovia môžu veriť, že sa v Kaťáku nájdu chalani, ktorí zopakujú postup na celoslovenské kolo a opäť sa pobijú o prvenstvo na prestížnej Kame aj nabudúce.

(text: Marek Hudec; foto sbb.sk)

 

Viera do vrecka: O Márii trochu inak

/v ,

O Panne Márii zvyčajne uvažujeme, ako o našej nebeskej Matke. V mariánskom mesiaci máj prinášame niekoľko netradičných pohľadov na Máriu, vďaka ktorým sa môže stať ešte bližšou každému z nás. Pozvanie do relácie prijal maltský exorcista a exercitátor páter Elias Vella, redemptorista Rastislav Dluhý a biblická teologička, saleziánka Dagmar Kráľová.

Predchádzajúce časti Viery do vrecka nájdete na saleziánskom Youtube kanáli.

(zdroj: www.saleziani.sk)

Bežali sme o dušu na SAVIO RACE

/v , , , , , , , ,

Sviatok sv. Dominika Savia, patróna saleziánskej komunity a cirkevnej školy, sa v Dubnici nad Váhom rozhodli osláviť netradičným spôsobom.  Zahájili prvý ročník SAVIO RACE alebo inak povedané „drsné preteky“, ktoré zocelia každého chlapca a dievča. Súťaž sa konala  za novým kostolom sv. Jána Bosca dňa 5. mája. Trať plná rôznych zaujímavých prekážok merala vyše 1100 m. Na tejto akcii sa zúčastnilo 42 nebojácnych detí  spolu so svojimi rodičmi, ktorí bez prestania povzbudzovali svoje ratolesti.

Slnko hrialo, adrenalín rozpumpoval krv v žilách, songy „rozhecovali“ súťažiacich, dobrá nálada a hlavne bojovný duch chlapcov a dievčat. To všetko ich pripravilo bežať  „o dušu“ po stopách Dominikovho života. Bežecká trať pozostávala z desiatich prekážok, ktoré stvárňovali výzvy a ťažkosti z Dominikovho svätého života. Pretekári museli napríklad ťahať a prevaľovať pneumatiky, podliezať pavučinu, prejsť cez blatovú jamu… Nechýbala ani strelnica, kde museli papierovou guľou trafiť plastové fľaše. Za každú netrafenú strelu sa bežalo trestné kolo.

Pre tých, ktorí nepretekali, boli pripravené atrakcie ako nafukovací hrad, jazda na poníkovi či gladiátorský ring. Celý čas panovala dobrá nálada, na obed sa podávali chutné párky, vytvorila sa nezabudnuteľná rodinná atmosféra.

Pretekári sa pasovali s prekážkami húževnato, preukázali nevýslovnú šikovnosť a silu. Behali sebavedome a na niektorých sa usmialo aj šťastie a obsadili medailové pozície.

Kompletná výsledková listina

Opýtali sme sa niektorých rodičov, súťažiacich a organizátorov na ich postrehy a zážitky z tohto podujatia:

„Akcia bola skvele zorganizovaná. Naše dievčatá sa tento rok ešte neodvážili súťažiť, hoci najmenšia by aj chcela, ale tá zase nespĺňala vekový limit. Sprievodné atrakcie nás zabavili, stretli sme kopec kamošov, zasmiali sa, povzbudili tých, ktorí súťažili a zatancovali si na Bobeho hitovky.“ (Petra Babulíková)

„Veľmi sa mi páčila táto akcia. Obdivovala som všetky vekové kategórie, ako dokázali bojovať na tak dlhej a ťažkej trase. A tiež ma povzbudili všetci dobrovoľníci a spolupracovníci, ktorí sa nasadili do práce a služby druhým. Veľká vďaka našim saleziánom. A tiež dobrému Bohu za stále zlepšujúce sa počasie.“ (Ela Holá FMA)

„Bola to oslava nášho malého veľkého patróna Dominika vo veľkom štýle! Dnes, vďaka tomu, že sme „bežali o dušu“, sme mohli okúsiť chuť radostnej svätosti.“ (Peter Štellmach SDB)

„Podľa mňa to bol veľmi dobrý nápad zorganizovať túto ,,race“.  Veľmi sa mi páčila trať nakoľko bola urobená podľa Dominikovho života. Ďakujem Pánu Bohu, Panne Márii a samozrejme aj samému Dominikovi, že mňa aj všetkých, čo súťažili, sprevádzali.“ (Tomáš Pecko)

Medailovým víťazom gratulujeme a prajeme všetkým, aby neprestávali „bežať o dušu“ aj naďalej presne tak ako Dominik Savio. Veľké ĎAKUJEM patrí všetkým dobrodincom (od pokosenia ihriska až po zábery z dronu), chlapom z Champion.Clubu, animátorom, saleziánskej rodine, rodičom, súťažiacim a tiež Bohu, ktorý požehnával toto radostné podujatie. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník.

(text: Jaroslav Minárik / foto: Mária Badačová a neznámy kamarát s dronom)

Galéria fotiek na našej FB stránke

Slovenskú volejbalovú reprezentáziu na PGSI v Krakove viedli Dubničania

/v ,

Tento rok sa XXIX. medzinárodné saleziánske hry PGSI konali v poľskom Krakove. Myslím, že im hneď z viacerých stránok môžeme prideliť niekoľko NAJ:

  • najväčšie zastúpenie SVK výpravy v POL  – 12 družstiev (11x futbal, 1x volejbal);
  • najvyšší počet súťažiacich krajín – 25 (vrátane Afriky a Južnej Ameriky).

Pre našu volejbalovú hŕstku Izraela to boli najkrajšie zážitky, zďaleka nielen športové.  Ako najväčší dar vnímam celý náš tím poskladaný z dievčat z celého Slovenska, vskutku od východu až po západ (ak ste milovníkom detailov: Bratislava, Senica, Stará Turá, Dubnica nad Váhom, Dolný Kubín, Humenné) a výborného trénera Juraja Bartoša, ktorý sám bol účastníkom PGSI hier v roku 2014 v Bratislave.

Tento rok sme naše volejbalové úspechy videli veľmi ružovo – pretože naša zostava mala silný hráčsky potenciál i silného Ducha. Našim prvým súperom bol Nemecký Essen, ktorý nás síce najskôr herne potrápil, ale koniec zápasu nám priniesol šťastný výsledok 2:1 na sety.

Druhým súperom v skupine bol poľský tím Suwalki. Vo všeobecnosti je volejbal poľským národným športom, a tak mal na týchto hrách v našej kategórii polovičné zastúpenie. So Suwalkami sme nakoniec veľmi nešťastne prehrali 1:2, k výhre nám chýbali dva body.

Do osemfinále sme sa síce dostali, ale čakal nás silný súper s oduševneným funklubom. Ak sme chceli byť v semifinále, museli sme poraziť domáci Krakov. S ním sme však, žiaľ, znova tesne prehrali. Hneď po tomto zápase sme teda hrali už len o umiestnenie v skupine. Najskôr sme porazili opäť poľský Wroclaw a poobede už na nás doľahla únava, a tak sme aj napriek dlhodobému vedeniu podľahli chorvátskemu Záhrebu a obsadili sme pekné 6. miesto.

Okrem športových zážitkov sme isto všetci mali nezabudnuteľný zážitok spoločenstva a stretaní sa s mladými z celého sveta. Silnú jednotu sme zažili aj pri spoločnej večernej modlitbe v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva, ktorá bola sprevádzaná medzinárodnými piesňami a osobnými svedectvami mladých športovcov z rôznych krajín. Zvlášť nás chytilo za srdce zdieľanie sýrskeho mladíka o neľahkej situácii, ktorú žijú v krajine a predsa napriek tomu prišli – a my sme im všetci citeľne fandili.

Predposledný deň, keďže sme už nehrali, bol ako stvorený na výlet do neďalekej soľnej bane Wieliczka. Dovtedy sme o jej monumentálnosti len počuli, po tomto dni sme sa naozaj aj presvedčili, že patrí medzi skvosty strednej Európy a prehliadkové trasy nemajú konca – veď sami sme východ z nej nevedeli nájsť. Historickejšie duše si mohli potešiť srdce na poobednej prehliadke fabriky Oscara Schindlera.

Zahájenie tohtoročných hier PGSI 2018 sa konalo v duchu záhradnej párty u miestnych saleziánov, kde sme spolu so všetkými športovcami sveta povedali hrám i jej organizátorom: „dziękuję i cześć“!

(sr. Danka)

Postrehy zo všetkých dní súťaže a zlato slovenských futbalistov.

Učiteľská púť do Krakova

/v ,

Ráno v posledný aprílový deň bolo pred Kaťákom rušno. Učitelia sa spolu s niektorými rodinnými príslušníkmi chystali za hranice Slovenska. Ich kroky, teda skôr kolesá aut viedli do kráľovského mesta Krakov. Tu okrem ich púte prebiehali PGSI, kde súťažili aj slovenskí športovci. Viac o PGSI sa dočítate tu.

Po úvodnej sv. omši v saleziánskej kaplnke nasledovala prechádzka po Misijných chodníčkoch. Je to prehliadka skoro celého (misijného) sveta, nájdete ju v saleziánskom stredisku v Krakove. Cez odborný výklad misijnej dobrovoľníčky sa dozvedeli o živote kmeňoch v Afrike, Papui, Eskimákoch (ktorí sa správne nazývajú Inuiti), Indiánoch v USA, v Peru a tiež o živote v slumoch.

Nasledovala prehliadka centra Krakova, kde najdôležitejšou časťou prehliadky, bolo nájsť zmenáreň. Po uspokojení týchto potrieb už boli sústredení na krátky výklad dona Pavla Piatrova, ktorý tu študoval. Najznámejšou zastávkou na prehliadke bol Rynek Glowny, ktorý netreba približovať. V závere dňa si učitelia mohli vychutnať atmosféru nočného Krakova, ktorá bola veľmi príjemná.

Druhý deň začal sv. omšou v kaplnke saleziánskeho kostola, kde slúžil jednu zo svojich primičných omší, dnes už svätý Ján Pavol II.. Po nej nasledovala prehliadka Wawela, konkrétne Wawelskej katedrály, ktorá je zasvätená sv. Stanislavovi a sv. Václavovi. Následne posilnení obedom v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Łagiewnikoch absolvovali prednášku o sv. sestre Faustíne a Božom milosrdenstve. Počas pobytu v Sanktuáriu sa zúčastnili korunky Božieho milosrdenstva, ktorý tu mal neopakovateľnú atmosféru. Posilnení Božou milosťou bol čas vrátiť sa späť domom. Ešte krátka zastávka v Starej Bystrici a ide sa späť do plného pracovného nasadenia medzi deti.

Klára Kubištelová

(Foto: Klára Kubištelová, Eva Grúliková)

Chlapi oslávili sv. Jozefa robotníka prácou, pohodou a modlitbou

/v ,

Saleziáni pozvali na oslavu sv. Jozefa, ktorý je aj jedným z ich hlavných patrónov, všetkých mužov 18+, aby po prvýkrát spoločne strávili 1. máj na chate v Slavnici Podhorí.

Stretnutie začalo spoločnou modlitbou, po ktorej sa 13 chlapov pustilo do práce. Jedna partia rúbala drevo, ďalší maľovali plot či izby v chate, iní kosili alebo varili guláš. Deň vyvrcholil sv. omšou, ktorej predsedal hosť don Pavol Dzivý SDB, ktorý momentálne pôsobí v Žiline a venuje sa mužskej spiritualite a vzťahu medzi otcami a ich dospievajúcimi synmi a dcérami.

Po chutnom guláši a pivku bol ešte čas na vzajomné podelenie sa a rozhovory. Účastníci hovorili, že kto nebol, môže ľutovať a že o rok sa už na chatu ani všetci nezmestíme. Kiež by to bola pravda! Nech sv. Jozef sprevádza všetkých mužov v ich nenápadnom raste vo svätosti v každodennej práci.

(don Štello SDB)

Odvážni miništranti putovali do Šaštína

/v , ,

Na 12. ročníku celoslovenskej púte miništrantov PUMIN nechýbali ani Dubničania, ktorých zostava bola obohatená aj o jednu mamku, sestru, ocka a saleziána-kňaza.

Dobrodružstvo začalo už na parkovisku, kde z 9-miestneho auta tiekla nejaká kvapalina. Bol to pokazený chladič a veľké auto muselo zostať doma. Panna Mária si ochránila svojich pútnikov, aby sa auto nepokazilo cestou a tiež zariadila, aby sa všetci zmestili, keďže niekoľkí sa odhlásili iba na poslednú chvíľu!

Púť odštartovala koncertom bratov pavlínov, ktorí spravujú Národnú Baziliku Sedemsbolestnej Panny Márie a príhovorom dona Jozefa Luscoňa SDB, ktorý predstavil motto tohtoročnej púte Misia ODVAHA. Menších miništrantov si don Jozef zobral so sebou do Baziliky a starším sa zatiaľ v rôznych zaujímavých workshopoch venovali profesionáli z odvážnych povolaní: hasič, vojak, policajt, sociálni pracovníci s Rómami a bezdomovcami.

Srdcom stretnutia bola slávnostná sv. omša, ktorej predsedal trnavský arcibiskup Ján Orosch. Otec biskup spomenul, že ešte nikdy nemal na sv. omši toľko miništrantov a povzbudil chlapcov k odvážnemu svedectvu, lebo práve z miništrantov vyrástli mnohé osobnosti. Veľký zážitok mal z liturgie aj náš Dário, ktorý bol hlavným turiferom.

Po požehnaní vyšli všetci vymrznutí pred Baziliku, kde sa na slniečku odfotili a utekali na skvelý obed pripravený cateringovou firmou brata nášho saleziána Janka Drgoňa.

Nasledovali súťaže po stanoviskách, skákanie na nafukovacom hrade a bláznenie v nafukovacej guli. Chlapci vytvorili futbalový tím a zapojili sa do turnaja, v ktorom vyhrali všetky zápasy v skupine, ale finále si zahrajú asi až o rok, keďže času bolo málo a všetci už museli bežať do Baziliky na záverečnú adoráciu. Po chvíľke ticha pred Najsvätejšou Sviatosťou sa najmladší účastník dubnickej výpravy opýtal, či ten diakon pred oltárom nezaspal…

Plný zážitkov a s túžbou prísť o rok zas nasadli Dubničania do áut a vydali sa na cestu domov. Vzali to „skratkou“ cez Trnavu, kde si dali chutnú zmrzlinu a pokračovali ďalej. Čo sa dialo v autách si budú všetci ešte dlho pamätať, ale nikomu o tom nesmú hovoriť.

(text: don Štello SDB; foto: Ľudmila Machová)

Piatkový večer „bez servítky“

/v ,

Dňa 27.4 sme mali možnosť sa zúčastniť na ďalšom pravidelne sa opakujúcom piatkovom večeri a dokonca „Bez Servítky“, ktorý zahŕňal rôzne kulinárske prvky. Určite sa každý vedel nájsť alebo vynájsť, pretože potreboval pripraviť čo najlepšie jedlo pre náročnú porotu.

Na úvod tohto piatkového večera sme sa všetci zhromaždili v Katolíckom dome a rozdelili sa do štyroch skupín, ktoré medzi sebou súťažili o prvenstvo. Z každej skupiny sa vybral človek, ktorý mal za úlohu nakúpiť v obchode rôzne ingrediencie pre svoj tím, ale s obmedzeným rozpočtom, a preto bol daný človek v kontakte so svojím kulinárskym tímom. Keď sme zistili hlavnú ingredienciu večera, čo boli kuracie prsia, všetci sme rozmýšľali, ako ich najlepšie pripraviť za čas, ktorý nám bol určený.

Medzitým ako boli všetci plne sústredení na varenie, prebiehali rôzne aktivity na získavanie pomôcok z tzv. „čarovnej špajze“, v ktorej ste mohli nájsť veci od hrncov a panvíc až po kukuricu a korenie.

Každý prejavil v sebe súťaživého ducha, pretože všetkým záležalo na ich výtvore. Nesmel chýbať ani dezert, ktorý musel byť na profesionálnej úrovni. Pri hodnotení sa porota zhodla, že najlepšie varia chlapi, a tak to aj ostane! :D Samozrejme, tento piatkový večer bol skvelý a tím, ktorý ho pripravoval si zaslúži jedno veľké ĎAKUJEME.

(Patrik Červený)

Fotky všetkých súťaží, šéfkuchárov a ich výtvorov nájdete na FB stránke piatkových večerov.

Divadlo Pollyanna

/v ,

Príjemné nedeľné popoludnie sa v Katolíckom dome odohrávala „hra na radosť“.

Divadelné predstavenie Pollyanna si nacvičili dievčatá z Dolného Kubína so sr. FMA Ankou Šutkovou a prišli nám ukázať, aký optimistický život môže byť.

Hlavnou postavou tejto divadelnej hry je malá sirota, ktorá po smrti rodičov pricestuje za svojou tetou a pri tom svojou veselosťou obmäkčuje srdcia ľudí celého mesta. Vidí, často náročný, život vždy aj z tej dobrej stránky. Pozýva ľudí aby s ňou hrali „hru na radosť“ – aby hľadali pozitíva v zdanlivo neľahkých situáciách a presne k tomu pozýva aj nás, ľudí súčasnosti, aby sme boli vďační za všetko čo máme.

Katarína Bolčeková

foto: Peter Hanžl