Dubnica na svätojakubskej ceste

Od júla zdobí vchod do farského kostola sv. Jakuba zaujímavá kachlička s obrazom mušle. Prečo?Okrem dávnej úcty k Panne Márii si v našom farskom kostole zvlášť uctievame aj apoštola Jakuba, ktorému je náš chrám zasvätený. Pozrime sa trochu do tradície, čo nám o ňom hovoria starodávne svedectvá. Kto bol tento apoštol, ktorý je tak zvláštnym spôsobom uctievaný v španielskej Compostelle?
Sv. Jakub Starší, ktorého týmto označením odlišujeme od iného apoštola, ktorý sa takisto volal Jakub, bol synom otca Zebedeja a matky Salome a bratom sv. Jána Evanjelistu. Spolu s apoštolom Petrom a Jánom boli najbližšími spolupracovníkmi Pána Ježiša. Boli svedkami premenenia na hore, vzkriesenia Jairovej dcérky, ale videli aj krvavý pot v Getsemani. Pán Ježiš im dal prezývku „synovia hromu“.

Stará tradícia zachovaná v liste Polykarpa z Efezu pápežovi Viktorovi (189-198) hovorí o sv. Jánovi Evanjelistovi, ale rovnako sa to týka aj jeho brata Jakuba, toto: „Ján, ktorý spočinul na prsiach Pána, bol rodom kňaz a nosil petalon. Bol svedok a učiteľ. On odpočíva v Efeze“. Podľa tohto svedectva obidvaja bratia, Jakub i Ján, pochádzali z veľkňazskej rodiny. Petalon bol čelenkou veľkňazov. Mohlo by nás mýliť, že ich Pán Ježiš povolal ako rybárov. U Židov platilo pravidlo, že každý, kto práve nevykonával úrad veľkňaza, musel sa živiť remeslom. Čosi podobné, ako keď dnes majú v niektorých profesiách pracovníci službu a mimo služby robia čosi iné. Vidíme to napríklad u sv. Pavla, ktorý okrem toho, že študoval u nôh Gamaliela, ovláda výrobu stanov a týmto remeslom – ako výrobca stanov – sa aj živil.

Po Nanebovstúpení Pána hlásal apoštol Jakub evanjelium v Samárii. Iné správy hovoria, že hlásal evanjelium až na území dnešného Španielska. Okolo Veľkej noci roku 44 ho vojaci Herodesa Agripu I. zatkli a na kráľov príkaz apoštola sťali mečom. Jakub bol prvý spomedzi dvanástich apoštolov, ktorý za Krista zomrel mučeníckou smrťou.

Tradícia hovorí, že kresťania postavili na mieste jeho umučenia kostol. Jeho ostatky mali byť okolo roku 70 prenesené na Sinaj, kde pôvodne stál kláštor sv. Jakuba, dnešný kláštor sv. Kataríny. V 8. st. boli relikvie sv. Jakuba zachránené pred pustošením mohamedánov a prenesené do Španielska. Na ich uchovanie a úctu bol v Compostelle postavený kostol kostol sv. Jakuba, ktorý bol posvätený 25. júla 816. Z tohto chrámu sa stalo asi v 10. storočí slávne pútnické miesto Santiago de Compostella. Viedli tam mnohé slávne pútnické cesty, ktoré boli lemované kláštormi a útulkami pre pocestných. A ako smerovník na týchto pútnických trasách sa po stáročia používa symbol mušle…Pochádza to zo starého zvyku, že pútnici, ktorí navštívili Jakubov hrob, dostali klobúk, ktorý bol ozdobený veľkou mušľou. Na obrazoch môžeme svätého Jakuba vidieť ako apoštola, väčšinou s knihou. Tiež býva znázorňovaný ako pútnik s palicou, s mušľou na plášti, s fľašou, s vreckom a klobúkom.

Kachlička s mušľou pri vchode nášho kostola, ktorú nám teraz v lete priniesli priamo z Compostelly teda symbolicky spája dubnický chrám s tamojšou svätyňou. A nenápadne pripomína, že všetci sme pútnici na ceste do nebeskej vlasti… ;)

p.

Jesenná školská „gulášpárty“

V piatok 19. októbra bolo na školskom dvore našej CZŠ s MŠ sv. Dominika Savia mimoriadne živo. Prišli mladší aj starší, deti, rodičia aj priatelia školy aby spolu strávili krásne popoludnie. Rada rodičov totiž zorganizovala ďalší ročník už tradičnej „Jesennej guľášovice“.Cieľom nebolo „najesť sa“, ale vytvoriť možnosť stretnúť sa „len tak“, neformálne a stráviť spolu pekný čas. A to sa aj podarilo. Jasné, okrem rozprávania bolo aj čo zjesť a vypiť. Deti sa vyšantili na troch veľkých nafukovacích atrakciách, dospelí pri pohľade na toľkú „energiu“ mohli tiež kus načerpať.

Ďakujeme všetkým, ktorí túto krásnu akciu pripravili a tešíme sa na ďalšie takéto stretnutie o rok.

p.

Synoda o mladých, ktorí sú zreničkou nášho oka

Cirkev sa celý tento mesiac počas biskupskej synody zaujíma o mladých, ktorí sú pre saleziánov zreničkou oka. Ponúkam vám dve svedectvá saleziánov, ktorí sú prítomní na zasadnutiach, aby ste mohli ochutnať ešte za horúca, čo sa tam v tieto dni varí. Najprv dáme slovo hlavnému predstavenému saleziánov (text z oficiálnej FB stránky), a potom spolubratovi-profesorovi z Turína, ktorý má na Synode na starosti redakciu textov (úryvok z mailu, ktorý poslal našej komunite).

Saleziáni prítomní na Synode o mladých

„Svätý otec rozhodol, že Cirkev sa má pýtať ako sprevádzať mladých, aby objavili a prijali povolanie k láske a k životu v plnosti… Ako Saleziáni don Bosca sme povolaní ponúknuť Cirkvi dar našej charizmy spojený s uvažovaním a s pastoračnou skúsenosťou s mladými.“
(don Ángel Fernández Artime, hlavný predstavený)

Pápež František a biskup-salezián Mons. Van Looy SDB

„Synoda napreduje veľmi rýchlo. Keď sú zasadnutia, človek má dojem, že je zaplavený všetkými tými vstupmi (cca 50 denne). Najprv zostane zahltený a zmätený, ale potom, keď ich v pokoji opäť prejde, objaví sa niť, myšlienky sa usporiadajú, niektoré slová zostávajú viac ako iné. Je skutočne pravda, že slová nemajú iba obsah, ale aj váhu a silu. Niektoré sýtia, majú chuť, odovzdávajú život.

Veľmi zaujímavé sú aj slová samotných mladých. Svätý otec ich pozval, aby ich bolo počuť. A tak keď slová nejakého biskupa sa ich hlboko dotknú, jasne vyjadrujú svoju podporu. Sú akýmsi teplomerom zhromaždenia. Aj niektoré ich vstupy sú silné, odvážne, svieže. Veľmi dojemné bolo svedectvo jedného irackého zdravotníka, ktorý rozprával o prenasledovaní, ktoré kresťania zažívali a stále trpia vo svojej krajine. Útoky na chrámy, medzi ktorými aj jeho farský kostol. V nedeľu zdraví priateľov, dohodnú si stretnutie na budúci týždeň, ale nasledujúcu nedeľu tu už nie sú, lebo atentát ich všetkých vyhodil do vzduchu. Keď sa sťažujeme na mladých, pamätajme, že sú aj takýto. Mnohí sú ďaleko pred nami a sú výzvou pre našu priemernosť.“ (don Andrea Bozzolo, profesor dogmatickej teológie)

Modlime sa spoločne za Synodu, aby priniesla bohaté ovocie pre mladých na celom svete, aj pre tých našich v Dubnici.

(Štello SDB)

Ukáž, čo je v Tebe!

Začiatkom októbra sa v Bratislave konala celoslovenská súťaž TeenDance, ktorej sa zúčastnilo spolu 6 stredísk. Boli to Bratislava – Kremnická, Dubnica nad Váhom, Banská Bystrica, Košice – 3 hôrky, Luník IX. a Michalovce. Ako to celé prebiehalo a kto sa tento rok stal víťazom súťaže v kategóriách duo a skupina nám priblížila účastníčka Editka z Michaloviec.

V  piatok, 5.10.2018 sme sa vybrali na dlhú cestu do Bratislavy. Cestovali sme s veľkou nedočkavosťou a radosťou z toho, čo nás tam čaká. Cesta bola dlhá, keďže sme cestovali až z východu. Keď sme konečne dorazili na hlavnú stanicu, museli sme sa s našimi veľkými aj pomerne ťažkými kuframi dopraviť až do Spojenej školy Svätej rodiny Petržalke,  kde prebiehala celá súťaž. Večer sme začali spoločnou sv. omšou, po nej sme sa navečerali a začali náš tanečný program.

Tanečný program sme začali workshopom s našou úžasnou organizátorkou Júliou, ktorá nás naučila, pre niekoho ľahkú, pre iných zas ťažšiu „variačku“. Keď sme sa ju všetci spolu naučili, prezentovali sme sa po strediskách a tak sme vytvorili pravú atmosféru TeenDanc-u. Po pretancovanom večeri sme poďakovali za zvládnutú cestu a úvodný program modlitbou a šli sme si oddýchnuť pred veľkým dňom.

Sobotu sme odštartovali rannou omšou a následnými spoločnými raňajkami. Po raňajkách, ktoré pre nás pripravili organizátori sme sa už nemohli dočkať workshopov. Prvý sa niesol v duchu Lyrical Hip-Hop, ktorý nám predstavila skvelá tanečnica Sima. Po prvom predstavení variácie, ktorú sme sa mali naučiť  sme sa na seba dívali len zúfalými pohľadmi, no po tréningu sme si ju všetky s radosťou a ľahkosťou zatancovali. Na ďalšom workshope sme spoznávali rytmus Latino tancov. S naším lektorom sme zvládli rytmy salsy, chachy a jivu, ktorý zožal najväčší úspech.

Po vypotených tréningoch nás čakal zaslúžený obed. Keď sme doplnili sily, pobrali sme sa po strediskách spoznávať krásy Bratislavy. Keď sme sa vrátili z krásneho centra mesta, nasledovali generálky pred galavečerom, na ktorý sa každé stredisko poctivo pripravovalo.

Po generálkach oboch kategórií, duo a skupina,  po generálke nasledovala večera, a po nej sa už všetky tanečníčky pripravovali na vrchol víkendu – súťažný galavečer. Najskôr  halu naplnili farebné sukne, trblietky a nervózne úsmevy. Stres sa však podarilo odohnať vďaka skvelému rytmicko-tanečnému úvodnému predstaveniu tanečného divadla ATak. Po búrlivom potlesku prišla na rad prvá súťažná kategória DUO.  Po tejto kategórii, v ktorej sa stretli strediská Michalovce, Dubnica nad Váhom a Bratislava, prišla na rad početnejšia kategória: skupina. Všetky tance publikum obdarilo neutíchajúcim potleskom a povzbudzujúcimi úsmevmi. Každé  stredisko ukázalo, čo v sebe skrýva,  a tak si všetky zaslúžia pochvalu, no najviac podľa hodnotenia skvelá Dubnica nad Váhom, ktorá si odniesla bronzovú medailu, Luník IX., ktorý ukázal ako sa dá krásne prepojiť jemnosť s temperamentom na druhom mieste a prvenstvo si tento rok odniesla Banská Bystrica.

V Kategórii DUO sa najviac tešili Michalovce na prvom mieste, Bratislava-Kremnická  si odniesla zaslúžené nasledujúce druhé miesto a na vynikajúcom treťom mieste skončilo vystúpenie sestier z Dubnice nad Váhom. Všetkým strediskám srdečne blahoželáme a veríme, že aj tie, ktorým sa tento rok nepodarilo odniesť si cenu, budú ďalej tancovať a ďalší rok nám ukážu, čo ešte v sebe skrývajú. Po krásnom galavečeri sme si posledné chvíle užívali spoločnou diskotékou, po ktorej sme si šli oddýchnuť po náročnom dni a pred dlhou cestou domov.

Ďakujeme všetkým organizátorom, sr. Marte Baňasovej, Júlii Olexovej a rovnako aj najmilším dobrovoľníčkam, bez ktorých, by sme neprežili, taký úžasný víkend plný radosti a tanca.

Tento projekt bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

(Zdroj: laura-mladez.sk)

Viac fotiek nájdete tu.

Zažili sme prvý tohtoročný kurz ANIMÁK – SAŠka

V dňoch 12. – 14. 10. 2018 sa uskutočnil prvý víkendový kurz pod názvom ANIMÁK – SAŠka v priestoroch saleziánskej chaty a jej okolia v Slávnickom Podhorí. ANIMÁK je určený animátorom stretiek, ale aj ďalším nadšencom (akým som aj ja), ktorí už majú nejakú tú skúsenosť s animátorstvom na tábore, či iných akciách.

Čo znamená SAŠ? S = stredisková,  A = Animátorská, Š = Škola. Škola trvá dva roky, pričom počas každého roka sú 4 víkendové kurzy (ešte v decembri, februári a apríli), ktorých téma je vždy o niečom inom. Ale poďme pekne po poriadku…

Dievčatá o 17:45 – chlapci spred Katolíckeho domu. Bolo nás spolu 20 mladých pod dozorom saleziánov Peťa Maguru, Vlada Plášeka a super sestry FMA Danky Oremovej. Treba ale spomenúť i pomoc skúsených „starších” animátorov: Peťo Bartoš, Laura Babulíková. Po príchode na chatu nasledovalo rozdelenie do izieb, dobrá večera, po nej hrové aktivity (aj nočný prechod po lúke s horiacimi sviečkami, ktoré osvetľovali cestu a my sme mali splniť určité úlohy napísané na papierikoch) s prednáškou „Čo je tajomstvo” a na záver svätá omša.

 

Sobota začala rannou modlitbou, raňajkami, po nich nasledovala prednáška o Abrahámovi, po ktorej sme odišli do ústrania. Po obednej sieste sme na ihrisku hrali futbal, po ňom sme sa pomodlili sv. ruženec a kto chcel, mohol využiť i možnosť sviatosti zmierenia. Večer sa nezaobišiel bez zábavných hier, ohňa, rozhovorov a pod.

Posledný deň – nedeľa – bola bodkou za kurzom. Kto chcel, mohol vidieť skoro ráno aj východ slnka…zažiť spoločnú rannú modlitbu, výdatne sa naraňajkovať… Potom sme sa zbalili, počúvali krátku prednášku, upratali chatu a odišli o 10:30 hod. na sv. omšu do Dubnice, ktorá začala o 11:00 hod. v kostole sv. Jakuba.

Prežili sme víkend plný zábavy a poučných prednášok, získali sme nové priateľstvá a to všetko za prítomnosti Ducha Svätého. Už teraz sa teším na ďalšie stretnutie našej SAŠ-ky.

Autor: Adam Nikodém

Učiteľské Duchovné cvičenia 2018

Duchovné cvičenia. Privilegované dni, kedy sa dávajú „na bok“ všetky starosti, lebo všetok čas je vyhradený pre tajomný vzťah „Boh a ja“. Pedagogický zbor z našej CZŠ s MŠ sv. Dominika Savia mal možnosť prežiť takýto čas od 11. do 14. októbra na chate Kamilka v Oščadnici. Kazateľom bol don Pavol Piatrov sdb, duchovný správca školy.

Krásne prostredie, výborná strava, nádherná jesenná príroda a príjmné počasie babieho leta podporovali snahu o úprimnú modlitbu.

A výsledky? Ukáže čas… :)

 

Odštartovali MINIštrantské MAXIstretká

Po slnečnom lete plnom táborov a dovoleniek sa  naši maxištranti opäť stretli na MINIštrantskom MAXIstretku, aby spolu vytvorili odvážnu partiu chlapcov, ktorí sa neboja slúžiť.  Starší miništranti spolu s don Vladom Plášekom si pre nich pripravili rôznorodé aktivity. Boli zamerané hlavne na zopakovanie liturgických predmetov, období a úkonov pri slávení svätej omše.

„Po práci prišli aj koláče.“ Pán farár priniesol voňavé a lahodné domáce zákusky, ktoré si miništranti vychutnali do poslednej omrvinky. Na záver si zahrali futbal, po ktorom sa pomodlili ruženec.

autor: Jaro Minárik

Boh v mojom živote

Je piatok podvečer, nakladáme svoje veci do auta, rozlúčka s rodinou a už cestujeme. Slnečná jeseň, cesta ubieha rýchlo,  už len dlhší rovný úsek a sme tu. Slávnické Podhorie, dedinka obklopená  horami nás, členky ADMY, ale i ostatné účastníčky z dubnickej farnosti privítala 4-7. októbra 2018 vymaľovaná tými najkrajšími farbami jesene.

Obklopené touto nádherou sme tri dni počúvali Boha prostredníctvom sestry FMA Editky Štefkovičovej, ktorá nám pútavou prednáškou priblížila náš vzťah k Bohu. Akú predstavu mám o Bohu, to mnou hýbe. Nechajme na Boha, čo chce aby ma zachytilo. Sme stvorení na Jeho obraz. Som žena, ktorú stvoril Boh. Po každej prednáške  sme mohli v stíšení meditovať.

Don Anton Červeň SDB nás svojou prednáškou zobral  všetky na „Planétu lásky.“ Láska začína vtedy, keď sa celá odovzdáš. Boh nepočíta naše hriechy- pozerá na našu lásku.

Celý tento požehnaný čas sme mali v Kaplnke živého Krista pripraveného na rozhovor.

Spoločne sme sa modlili modlitbu sv. ruženca.

Nedeľa- Duchovné cvičenia sa blížia k záveru. Posilnené  Božími milosťami, plné vďačnosti Bohu a našim kazateľom Odoberáme sa do našich domovov, aby sme Boha dostali z hlavy do srdca.

„Oslavovať ťa chcem Bože, môj kráľ,a Tvoje meno velebiť navždy a naveky“

Zuzana Čepelová

Ocenenie pre dona Kosmála

Ústav pamäti národa dnes v priestoroch Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja udelil Pamätnú medailu Ústavu pamäti národa bývalým politickým väzňom a účastníkom protikomunistického odboja. Medzi ocenenými bol aj náš spolubrat Jozef Kosmál, sdb, ktorý pre svoje presvedčenie strávil niekoľko rokov v povestných Pomocných technických práporoch, tzv. PTP.Ocenenia slávnostne odovzdávali páni Ján Pálfy, podpredseda Správnej rady ÚPN a Marek Briestenský, poverený riadením Úradu TSK.  Na slávnosti boli prítomní nielen príbuzní a priatelia oceňovaných, ale aj viacero študentov, ktorí využili zaujímavú možnosť naživo stretnúť hrdinov, ktorí si veľa vytrpeli od komunistického režimu. Don Kosmál, blahoželáme!

Vzácna návšteva z Ríma

V utorok 2.10. nás navštívil regionálny predstavený don Tadeusz Rozmus, SDB.

Prišiel sem v mene hlavného predstaveného Saleziánov don Bosca vykonať mimoriadnu vizitáciu dubnickej saleziánskej komunity. Pre priaznivcov bulváru hneď upresníme, že označenie „mimoriadna“ táto vizitácia neznamená dajaké „vyšetrovanie“. Riadnu vizitáciu saleziánskych komunít robí každý rok otec provinciál. No raz za šesť rokov prichádza hlavný predstavený, resp. ním poverený salezián, regionálny radca.

„Saleziánsky“ svet je rozdelený do 7 regiónov. Každý z nich má na starosti jeden člen Hlavnej rady, tzv. regionál. Don Rozmus je regionálom pre región Európa stred a sever. Región tvorí 33 štátov, v ktorých sa hovorí 27 jazykmi. Siaha od Írska po Jakutsko na Sibíri a od severských štátov po Azerbajdžan.

Don Tadeusz sa v utorok prihovoril veriacim v kostole sv. Jána Bosca, v stredu vo farskom kostole sv. Jakuba. Medzitým sa osobne rozprával s každým zo siedmich saleziánov z miestnej komunity. V stredu večer sa stretol z miestnou Radou VPK a vo štvrtok navštívil aj dubnickú komunitu sestier FMA. Vo štvrtok večer povedal miestnym saleziánom svoje postrehy a usmernenia a potom pokračoval do Novej Dubnice.

Otec regionál viackrát pripomínal, že neprišiel len na dajakú kontrolu, ale v mene hlavného predstaveného ďakovať a povzbudzovať. Všetci, ktorí sme s ním boli osobne, sme to aj vnímali.

Don Tadeusz, aj my ďakujeme. Za don Bosca, aj za Vás. Bohu vďaka za takého predstaveného. Modlíme sa o dary Duch Sv., aby ste aj naďalej vládali byť pre ľudí okolo takým živým znakom Božej lásky.

Don Rozmus stihol nazrieť aj do Kaťáku.