V piatok 4. januára 2019 sme otvorili lyžiarsku sezónu výpravou do Valčianskej doliny. Spolu nás lyžovalo 16 a ďalší štyria sa sánkovali alebo korčuľovali. Išli sme na troch autách. Podmienky boli vynikajúce, zjazdovka upravená, vďaka skupinovému lístku bola aj cena prijateľná. Bez zranení a s pekným novoročným zážitkom partie aj lyžovania :)
autor: Vlado Plášek sdb
Kde bolo tam bola, tam kde sneh nepadal, leží mesto Dubnica nad Váhom. Z toho, na prvý pohľad malého mestečka, vzišlo 7 statočných (2 boli cezpoľní, ale to teraz nie je dôležité), ktorí sa rozhodli do Dubnice (aj za pole) priniesť sneh. Tak ráno nastúpili do svojho červeného tátoša a vydali sa do krajiny za siedmimi horami a siedmimi dolinami hľadať sneh. Po príjazde do tohto mierne zahranične šľahnutého (ale naozaj len mierne šľahnutého) kraja zistili, že ani tam nemajú sneh. 
Keď už ale prešli takú neďalekú cestu, tak sa rozhodli aspoň vyliezť na jednu z tých siedmich hôr a poobzerať sa, kde by ten sneh mohol byť. Ten kopec sa volal Veľká Javorina. Na ich obrovské počudovanie sa už po pár metroch cesty hore začal objavovať sneh. S pribúdajúcou výškou pribúdal aj sneh a mráz. 
Na vrchole zistili, že jednému z nich, zmrzla pravá polovica tváre, aj s bradatou termoizoláciou.
To im bolo znamením, že sú na tom najlepšom mieste, na aké mohli len prísť hľadať sneh a samozrejme aj znamením, že sa treba zohriať a hlavne najesť.
Tak aj tak urobili. Všetci, čo nezmrzli, mali guláš, iba náš milý trpaslíček polievočku sŕkal, kým z neho všetok ľad neopadal. Keď z neho aj posledný kúsok ľadu opadol, vybrali sa späť k dolu k tátošovi. Cestou našli zázračné ovocie, ľadovú madarínku. Jeden z nich ju zobral a zjedol. To však nemal robiť, lebo bola začarovaná temným kúzlom. 
Poplietla mu hlavu a potom sa postavil proti zvyšku svojich priateľov. Začal do nich ten drahocenný sneh hádzať a tým svoje pomiatnutie rozširovať. Pomiatli sa teda všetci (okrem jedného, ale toho to aj tak nakoniec dostalo).
A začala sa obrovská vojna medzi nimi. 
Bojovali dlho, až kým kúzlo nezačalo pomaly vyprchávať. Nakoniec vyprchalo a pomstili sa tomu, čo mandarínku zjedol a kúzlo rozšíril. Pri tejto vojne si ani nevšimli, že už sú pri tátošovi, lebo sneh už priniesli aj dolu. Nasadli do tátoša a rozhodli sa ísť navštíviť tamojšiu kráľovskú rodinu na hrade Čachtice. 
Výstup na hrad bol takmer ťažší ako na horu (toho snehu zobrali až príliš a začal sa do nich fúkať), ale nakoniec to v zdraví zvládli. Nečakal ich tam ani kráľ, ani kráľovná, dokonca ani hrad. Iba zrúcanina a security pes, ktorý im bývalé sídlo kráľovskej rodiny s radosťou ukázal. Naši 7 statoční sa s ním aj zahrali. Kameň a drevo mu hádzali. 
Keď slnko už začínalo zapadať, security pes ich vyprevadil k hradnej bráne. Rýchlo zbehli k červenému tátošovi a potom rovno domov, rozniesť sneh, po ktorý tak neďaleko putovali. Doma všetok sneh rozniesli (aj za pole), ukázali sa domácemu Kráľovi a žili šťastne, až kým nezapadli… Filip Dian
A teraz o tom istom, ale v inej verzii… ;)
Vo štvrtok 3.1.2019 , keď ešte doznievajú posledné petardy a vybušniny, sa „sedem statočných“ z nášho strediska vybralo pozrieť krásy zimnej prírody na vrchu Veľkej Javoriny pri Novom meste nad Váhom.
Počty boli takmer vyrovnané – traja saleziáni a štyria mladí chalani. Všetcispoločne vystúpili na vrch, avšak každý jeden musel prekonať snehové záveje a omrznuté pravé líce štipľavým západným vetrom. Na vrchole ich síce nečakal panoramatický výhľad kôli hustej hmle a sneženiu, ale o to bol lepší pohľad do taniera na guľáš v tamojšej Holubyho chate. Po doplnení energie sa pobrali naspäť do dedinky Květná, odkiaľ aj vychádzali. Na záver si ešte skočili pozrieť bývale sídlo neslávne známej grófky Alžbety Báthoryovej – Čachtický hrad. Výlet sa ukončil sv.omšou v kaplnke u saleziánov. Za všetko patrí vďaka Bohu a zúčastneným za ich účasť. Marek Hudec
Opäť nastal čas stretnúť sa ako jedna veľká rodina, aby sme spolu spomínali na rok 2018 a privítali rok 2019.
Tento večer bol plný zábavy, jedla, skvelého programu a čerešničkou na torte bola tento večer hudobná kapela Chapatti.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii krásneho večera!
foto: Ján Drgoň SDB
Vianočná futbalová liga znova budila záujem.
V posledných rokoch sa cez vianočné obdobie v Kaťáku akosi začali koncentrovať futbalisti.
Túto skutočnosť spôsobuje fakt, že už po štvrtýkrát sa tam koná Vianočná futbalová liga.
Celkovo trinásť tímov sa 28. a 29. decembra zúčastnilo tohto podujatia, z toho dva čisto
dievčenské. Veková hranica hráčov bola rozmanitá, zúčastnili sa hráči od 12 do 25 rokov.
Turnaj prebehol klasicky. Hralo sa 2×10 minút s tromi hráčmi v poli. Tímy sa rozlosovali do
skupín a ďalej sa už postupovalo pavúkovým spôsobom. Víťazom sa stali tretíkrát bratia
Slávikovci s Martinom Suchým.
Lukáš Slávik, ktorý pravidelne vyhráva aj anketu o najlepšieho strelca turnaja, pričom tento rok nebol výnimkou, si ligu pochvaľoval: My si ideme hlavne zahrať. Sme na turnaji už štvrtýkrát. Je to tu dobré, kvalita stále rastie, prichádzajú sem dobrí futbalisti. Hrá sa tu technický futbal.
Jednou z čŕt tohto turnaja je, že naň prichádzajú noví hráči, a tí starí sa vracajú. Budúci rok bude prekvapením, či sa úroveň opäť zdvihne a Vianočná liga si pripíše jubilejný 5 ročník.
Vďaka patrí všetkým zúčastneným za ich účasť a organizátorom za ich ochotu vytvárať pre mladých niečo dobré.
Marek Hudec
V dňoch 15. – 17. decembra 2018 sa uskutočnil ďalší víkendový kurz ANIMÁK – SAŠka v dubnickom Katolíckom dome pre budúcich animátorov – dievčatá aj chlapcov.
Začali sme večernou svätou omšou v piatok, ktorú slúžil Vlado Plašek spolu s bratom misionárom – saleziánom Lackom Babačom. Po jej skončení sme sa presunuli do Kaťáku na večeru, po ktorej nasledovali zoznamovacie hry účastníkov. Zrazu sa otvorili dvere, v ktorých stál Vlado a našou úlohou bolo odniesť všetky dievčatá na nosidlách ku kostolu, kde nás čakala sestra Fany – ako zdravotná sestrička pod pripraveným stanom. Presun sme stihli do
limitu, všetci sme sa odfotili a vrátili späť do Katolíckeho domu hrať ďalšie aktivity a nakoniec spať.
V sobotu ráno po raňajkách nás rozdelili do skupín – chlapcov a dievčatá. Chalani odišli spolu s Peťom Magurom a jeho pomocníkom do Ilavy, kde na nás čakali rôzne zaujímavosti. Obedovali sme už v Kaťáku, kde ostali dievčatá, ktoré mali svoj program. Po obede sme pokračovali vo svojich skupinách a plnili ďalšie úlohy – dievčatá začali modlitbou sv. ruženca, presunuli sa do vynovenej telocvične a hrali naháňačky. Potom mali napísať o svojej budúcnosti – svoju predstavu seba o 10-15 rokov. Ďalej pokračovali rozhovorom o detstve – čo si z neho pamätajú a zároveň vypovedali o predstavách svojej budúcnosti.
Nasledovala prednáška od Márie Badačovej o rozdieloch medzi chlapcami a dievčatami, výroba sadrových masiek a napokon počúvali prednášku od sestry Danky Oremovej o kráse dievčaťa – ako by mala vyzerať nielen fyzicky, ale najmä duchovne. Večer nás všetkých čakal zábavný kvíz pod krídlami Fany – bolo to 12 zaujímavých otázok pre štyri vytvorené skupiny. Víťaz bol len jeden. Spalo sa nám sladko.
Po nedeľných raňajkách sme upratali Katolícky dom a diskutovali sme o téme nadchádzajúceho saleziánskeho prímestského tábora. Víkend sme ukončili sv. omšou o 11:00 hod. vo farskom kostole a rozišli sme sa domov na sviatočný obed.
Adam Nikodém
V sobotu 5. januára o 16:30
pozývame do nášho pútnického chrámu sv. Jakuba všetkých priaznivcov umenia
na novoročno – vianočný koncert chrámového speváckeho zboru La Famiglia,
pôsobiaceho pri Saleziánskom dome v Žiline.
Prajeme vám krásny umelecký zážitok. pp
).
Ku štedrovečernému stolu patrí u mnohých rodín už odpradávna vianočná kapustnica. Nakoľko nás od Vianoc delí už len veľmi krátky čas, sestry saleziánky v Dubnici nad Váhom sa aj tento rok rozhodli, že pohostia mladých pôsobiacich v stredisku práve takouto kapustnicou.
Dievčatá sa stretli už pred sv. omšou, ktorou sa večer oficiálne odštartoval. Potom sa už tradične každý zúčastnil večere pri prestretom stole. Tá sa niesla v duchu spoločenskej atmosféry, plná rozhovorov, smiechu, dobrého jedla a radosti. Nechýbali spoločenské hry a aktivity. Skrátka všetko, čo k dobrému spoločenstvu patrí.
Za tento večer tak patrí poďakovanie sestrám saleziánkam, že sa postarali o hladné žalúdky, a že ponúkli priestor pre vytvorenie toho pravého vianočného čara, ktoré by malo byť v každej rodine a domácnosti. Vďaka patrí aj všetkým, čo sa zúčastnili, a Bohu, ktorý to celé v hojnosti požehnal.
Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.
Marek Hudec
Najnovšie vydanie farských zvestí si môžte stiahnuť/pozrieť z tohto odkazu:
