Oslávili sme 90. narodeniny don Kosmála

/v , , ,

Dnešný slnečný deň bol ako stvorený na posedenie s priateľmi. Naša farnosť mala však okrem počasia i ďalšie dva krásne dôvody na stretnutie. Don Jožko Kosmál oslavoval tento týždeň (2. júla) 90 rokov života a naši saleziáni si v tento rok pripomínajú 50 rokov pôsobenia v našom meste.

Životný optimizmus don Kosmála, jeho obetavá služba, osobný záujem o človeka a múdrosť srdca sú len niektoré zo vzácnych vlastností tohto výnimočného kňaza – saleziána. Vďačnosť zaňho sme vyjadrili predovšetkým počas slávenia svätej omše pri príležitosti jeho jubilea. Množstvo kňazov pri oltári len podčiarklo výnimočnosť dnešného dňa. V závere svätej omše sa don Kosmálovi prihovorili viacerí gratulanti, medzi inými i pán starosta jeho rodnej obce Kátlovce, no i zástupcovia zložiek saleziánskej rodiny.

Oslava na farskom dvore sa rovnako niesla vo veľkolepom štýle. Akoby sa celý svet zrazu premenil na veľký saleziánsky priestor – kňazi – saleziáni, pôsobiaci v minulosti v Dubnici, boli zrazu späť vo farskej záhrade, spolu s krásnymi spomienkami na čas strávený medzi nami. My sme si zase pripomenuli ich výnimočné dary – veď ako v každej rodine, i v tej saleziánskej má každý dačo „do seba“ – dačo výnimočné, čím obohacuje ľudí, s ktorými sa stretáva. Saleziánsky svet ponúka neskutočnú rôznorodosť pováh a nadaní, a práve táto rôznorodosť je jednou z pridaných hodnôt našej saleziánskej farnosti.

Farská záhrada sa rozozvučala nielen štrngotom príborov či pohárov nad bohato prestretými stolmi. Zneli rozhovory i smiech. Slávnostnosť chvíle, no i životný elán oslávenca, podčiarkla tiež živá hudba v podaní veselých pánov muzikantov. Víno a radosť tiekli potokom, guláš od saleziánov – spolupracovníkov a bravčovinka ako dar od rodákov z Kátloviec rozvoniavali široko-ďaleko. Stoly sa podlamovali pod sladkou ťarchou koláčov a don Kosmál, náš milý oslávenec, prijímal s vtipom drobné pozornosti od početných gratulantov.

Sme za Vás vďační, don Jožko Kosmál. Nech Vás Mária Pomocnica ochraňuje a vyprosí Vám ďalšie plodné a na ľudí bohaté roky života.

Peťa Babulíková

foto: Vladimír Siekel, Mária Badačová

Prišiel nový salezián Cyril Gajdoš sdb

/v , , , ,

Volám sa Cyril Gajdoš a teším sa na Vás v Dubnici. Narodil som sa v Leviciach a pochádzam z Čajkova. Doma som od malička miništroval a tak som sa stretol aj so saleziánmi, keď k nám jeden prišiel za farára. Bol som vtedy gymnazista a salezián Vojtech mi veľmi pomohol v problémoch mladosti.

Dubnica mi nie je celkom neznáma, hoci som už takmer dve desaťročia na východe Slovenska. Veď ako začínajúci salezián som pôsobil v Piešťanoch a pár krát som sa dostal aj k saleziánom do Dubnice. Už ako kňaz som zas bol v Žiline a tiež som cez Dubnicu často prechádzal, alebo sa tam aj zastavil. Zo záľub rád hrávam stolný tenis , čítam knihy a bicyklujem sa. Teším sa na pôsobenie u Vás a chcem sa Vám priznať, že sa už dlho za Vás modlím. Verím, že ma Pán bude u Vás požehnávať a navzájom si budeme pomáhať k spáse. Dubnická Panna Mária, oroduj za nás…

Privítajme Cyrila Gajdoša sdb s radosťou a láskou :)

Keď aj kráľ robí chyby alebo radosť z odpustenia

/v , , , ,

Včera sa Dávid stal kráľom, no a dnes 5.7.2019, v posledný deň tábora, kraľoval nad svojim ľudom. Aby vedel, aký silný je jeho ľud, dal ho spočítať. Mal vedľa seba aj múdreho radcu, ktorý ho od tohto skutku odhováral. Prosil ho, aby sa aj naďalej spoliehal na Boha a nie na ľudské sily. Dávid však na to nedbal, a tak nastalo veľké sčítanie ľudu. Počítali sme spoločný vek skupinky, počet zubov, súrodencov, stavali sme sa podľa dĺžky vlasov…

Potom však prišiel prorok a vyčítal kráľovi, že týmto sčítaním odmietol Božiu ochranu, a tak nastane v krajine 3 dni mor. Dávid dal hneď zavolať kráľovských lekárov, ktorí ľud prezreli a vyhlásili, že na svoju záchranu musia nazbierať tri súčasti lieku. Nebolo to však jednoduché, lebo príznaky moru nám stáli v ceste. Našťastie sem-tam vybehla aj Nádej, ktorá nám veľmi pomohla. Aj napriek tomu sa našli deti, ktorým sa nepodarilo splniť úlohu alebo aj také, ktorým liek nezabral. Nuž sme boli nútení poslať nakazených domov, aby sa nákaza nešírila. Vtedy však Dávid prosil Boha o odpustenie a o pomoc, aby pre jeho chybu nemuseli deti odchádzať z tábora. Vtom zaznel Boží hlas, ktorý sa nad nami zľutoval, odpustil nám a všetkých uzdravil. A tak sme sa mohli ísť všetci spoločne poďakovať na svätú omšu.

Po obedňajšej prestávke nasledovali voľné stanovištia, pri ktorých sme sa mohli zabaviť a prežiť tak spolu s Dávidom veľkú radosť z odpustenia, z očisteného srdca. Bol tu vodný aerobik v bazéne (kráľovských kúpeloch), zoskok zo stromu pomocou lana, limbo tyč, vodné zápasy, vyrábanie darčekov, Ubongo a ďalšie. Nakoniec sme si dali občerstvujúci vodný zápas animátorov proti deťom. Nasledovalo už len vyhodnotenie tímov a rozlúčka. Verím, že sa na tábore uvidíme aj o rok.

Toto podujatie bolo organizované Laurou, združenie mladých a podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Nech žije kráľ

/v , , , ,

Príbeh kráľa prešiel dnes, 4.5.2019, veľmi dôležitou etapou. Kráľ Šaul zahynul a náš mladý pastier, odvážny bojovník , vyhnanec s čistým a milosrdným srdcom, náš Dávid sa mal stať kráľom nad všetkými kmeňmi. Pred touto veľkou úlohou cítil strach, ktorý sa pred ním dvíhal ako múr. Aj deti písali na srdce svoje strachy. Múr narástol tak, že Dávida už nebolo ani vidieť. Vtedy Dávid volal k Bohu o pomoc a s Jeho pomocou múr zvalil. A keďže sme toto všetko prežívali až doteraz s ním, pozval nás na svoju korunováciu na hrad Beckov.

Pod hradom sme mali najprv sv. omšu a potom stanovištia v parku. Čakali nás tu zvláštne hradné osobnosti. Hvezdár, radca, kastelán, šašo, strážca hradnej brány, hradný hudobník a umelec, ba aj prorok (hradný kaplán) mali pre nás pripravené zaujímavé úlohy. Potom sme už smerovali na skutočný hrad Beckov. Tu bol slávnostne korunovaný Dávid za nášho kráľa. On však pamätal aj na nás, a preto sme aj my dostali malý prívesok s korunkou. Aby sa ešte umocnil efekt tejto slávnosti, pozreli sme si aj milé sokoliarske predstavenie. Potom už nastal čas vrátiť sa domov, ale zajtra príbeh kráľa pokračuje. Čo nás čaká, uvidíme zajtra.

Toto podujatie bolo organizované Laurou, združenie mladých a podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Vyhnanec či hrdina?

/v , , ,

Včerajší zápas s Goliášom ani iné filištínske útoky neodradili účastníkov ani animátorov tábora, a tak sme sa 3.7.2019 opäť zišli za bránou do kráľovstva. Po krátkej rozcvičke zavítal medzi nás udatný hrdina Dávid. Za svoje víťazstvo ďakoval Bohu a my sme sa k jeho vďake pridali peknou piesňou. Potom každá skupinka dostala jedno veľké biele srdce, ktoré deti celý deň držali na rukách a chránili, aby sa nezašpinilo.

Srdce kráľa Šaula však zožierala závisť a hnev. Keď pred neho predstúpil Dávid, len tak-tak si zachránil život útekom, lebo Šaul po ňom hodil kopiu. Šaul sa ho vybral prenasledovať, no my sme sa postavili na stranu Dávida. Hľadali sme podľa mapy všelijaké veci, potrebné na prežitie vo vyhnanstve. Niektoré skupinky len tesne unikli pred Šaulovými vojakmi, iným sa ich podarilo prekabátiť, a tak sme sa všetci šťastne opäť zišli v Laure. Tu odovzdali Dávidovi všetky vyzbierané veci a prezradili mu aj odkaz, ktorý odhalili: milosrdenstvo. Po krátkych osviežujúcich štafetových hrách sme išli do kostola na sv. omšu poďakovať sa za ochranu a prosiť o pomoc pre seba aj pre ľudí v ťažkých situáciách. Srdcia sme na ten čas mohli položiť pred oltár, lebo ich chránil Pán.

Poobede sme plnili rôzne výzvy, hrali vodné hry, navštívili Kráľovské kúpele (bazén), či bufet u smädnej ovce s vynikajúcim ovčím rúnom (cukrová vata). Potom sa však znova objavili na obzore Šaulove vojská a my sme sa rozhodli preskúmať situáciu bližšie. Cesta nás viedla cez rôzne úlohy: postaviť bunker, odpovedať na vedomostný kvíz, mlčať napriek skúškam, plniť rozkazy, uhádnuť pexeso či zoznam skrytých vecí. Popritom sme nezabúdali na svoje srdcia, ktoré však miestami získavali pár škvŕn, ak si skupinka zvolila ľahšiu, no nie veľmi správnu cestu (podplácanie, podvádzanie, opustenie kamaráta v núdzi.

Potom sme už našli Šaula, ktorý, unavený prenasledovaním, zaspal. Takto ho našiel Dávid, ktorý mu preukázal milosrdenstvo, neodplatil zlo zlom. Vzal mu opatrne iba jeho kopiu ako dôkaz, že kráľovi nikdy nechcel ublížiť, hoci by aj mohol. Šaul uznal, že Dávid si zachoval čisté srdce, a tak zahanbený odišiel. Nám bolo tiež ľúto našich škvŕn, a preto sa budeme snažiť, aby už boli vždy čisté.

Toto podujatie bolo organizované Laurou, združenie mladých a podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Z pastiera bojovník

/v , , ,

Dnes 2.7.2019, v druhý deň tábora, sme hneď zrána boli obkľúčení filištínskou armádou, a tak sa kráľovskí pastieri museli zmeniť na odvážnych bojovníkov. Prorok Samuel nás však povzbudzoval, že s Božou pomocou všetko zvládneme, veď ak je Boh za nás, kto je proti nám? Kráľovi Šaulovi však toto uistenie nestačilo, a tak sme sa pustili do veľkého zbrojenia.

Našu snahu však ohrozovali skutočne rýchli Filištínci, ale my sme boli rýchlejší. Napriek pochybnostiam okolitého ľudu sa nám podarilo pozbierať všetky určené papieriky so surovinami, ba získali sme aj pár kameňov na vytvorenie vlastných hradieb. Kráľ Šaul musel uznať, že sme skutočne dobré vojsko, ktoré dokáže aj zbrojiť, ale aj dôverovať Bohu.

Po sv. omši nasledoval zaslúžený oddych s možnosťou využitia bufetu U smädnej ovce, či iných lákavých hier a samozrejme aj obľúbeného osvieženia vodnými balónmi.

No a potom to prišlo. Celá vojna sa mala rozhodnúť v jedinej bitke jeden na jedného. Filištínci mali silného zástupcu, ale čo my? Kráľ Šaul sa rozhodol vybrať najudatnejšieho bojovníka spomedzi nás, a tak nás čakal opäť tvrdý tréning. Jednotlivé kmene súťažili proti sebe v hrách, kde museli prejaviť svoju rýchlosť, stratégiu, vzájomnú pomoc, postreh. Ako však vybrať jediného bojovníka, ak všetci bojovali spoločne?

Túto ťažkú situáciu pomohol vyriešiť mladý pastier Dávid, ktorý sa prihlásil dobrovoľne. V ťažkom súboji nastala kritická chvíľa, v ktorej Dávid prosil Boha o pomoc. A tak bol mocný Goliáš porazený mladým pastierom Dávidom, ktorý nebojoval vlastnou silou, ale svoju odvahu spojil s dôverou Bohu.

Záver tvorila krátka tombola, táborová pošta a veľmi pekný kráľovský tanec. Po ňom na našom hrade pribudla ďalšia vlajka, ktorá naznačuje tému ďalšieho dňa. O čom to teda bude? Uvidíme zajtra.

Toto podujatie bolo organizované Laurou, združenie mladých a podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Príbeh kráľa začína

/v , , , ,

Dnes, 1.7.2019, vstúpilo cez Bránu do kráľovstva v SCVČ Laura viac ako 70 detí ochotných stať sa pastiermi kráľovských stád. Prímestský tábor Príbeh kráľa tak začal prvým dňom –Dňom Pastiera.

Nemyslite si, že je to len tak, obrániť ovečky pred hladnými vlkmi, nájsť svojho kmeňového pastiera, zarábať ovečky a peniažky do kráľovskej pokladnice. A prečo toľko námahy? Nuž prorok Samuel hľadal nového kráľa, ktorý by mal skutočne dobré srdce. A veru, toľko švárnych šuhajov (a tiež mladých dám) ako bolo dnes u nás, často nevidieť. Bol to ťažký oriešok, zistiť, ktorého z nich si Boh vyvolil za kráľa svojho ľudu. „Boh nehľadí ako človek, On pozerá na srdce človeka,“ povedal prorok Samuel, a tak sme teda skúšali aj my, či máme mnohé z dôležitých vlastností dobrého kráľa. Múdrosť sme overovali pri hádankách, pevné nervy a silu vôle pri prenášaní vody, silu, vytrvalosť a všeličo iné pri ďalších úlohách.

Najdôležitejšie zo všetkého sa však ukázalo dobré a pokorné srdce, a tak bol mladý pastier Dávid pomazaný za kráľa (a my samozrejme s ním). Bol to celkom krásny a osviežujúci zážitok, i keď trocha mokrý. Ako sa tým však teraz zmení život obyčajného pastierika? A čo si pomyslí kráľ Šaul, keď zistí, že Boh si vybral iného kráľa? Nuž odpovede aj na tieto otázky budeme hľadať v ďalších dňoch Príbehu kráľa.

Toto podujatie bolo organizované Laurou, združenie mladých a podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Darujte aj Vy vzdelanie a šancu na lepšiu budúcnosť

/v , ,

Tretí junový víkend navštívilo občianske združenie SAVIO aj saleziánske stredisko v Dubnici.

Cieľom návštevy, v rámci kampane DARUJ LAVICU, bolo predstaviť verejnosti pravidelný darcovský program Adopcie na diaľku. Aj vďaka nemu majú už niekoľko rokov chudobní chlapci z centra Bosco Boys v Keni a študenti na 16 saleziánskych školách v Južnom Sudáne a Sudáne, šancu vzdelávať sa.

Dôkazom, že takáto pomoc má význam a prináša konkrétnu zmenu do života týchto detí a mladých, sú aj mnohé úspešné príbehy tých, ktorí sa dokázali postaviť na vlastné nohy.


Ak máte aj Vy túžbu zapojiť sa do takejto pravidelnej formy pomoci, môžete tak spraviť prostredníctvom stránky www.darujlavicu.sk alebo na stránke www.savio.sk v sekcii „Ako pomôcť“.

Zapojiť sa môžu tak jednotlivci, ako aj rodiny, spoločenstvá, stretká, či firmy.

Neváhajte a darujte aj Vy to, čo skutočne stojí za to – vzdelanie a s ním šancu na lepšiu budúcnosť.

Netradične tradičná opekačka exalliev

/v , ,

Každý rok si  exallievy  Dcér Márie Pomocnice pripomínajú deň svojho založenia rodinnou opekačkou, ktorá tento rok bola grilovačkou ☺. Stretli sme sa na dvore u sestier saleziánok a zažili sme spolu krásne spoločné popoludnie. Nechýbala spoločná modlitba a don Pavol Piatrov požehnal nás, naše rodiny aj jedlo, ktoré sme pripravili. Okrem exalliev na túto akciu tradične pozývame aj mamičky, ktoré chodia so svojimi deťmi k sestrám FMA každý štvrtok doobeda do Matelka, kde sa im venuje don Červeň. Deti sa spolu zahrali futbal, pobehali si po dvore a vybláznili sa v telocvični. Niektorí dospeláci nadviazali nové známosti a pozdieľali sa o svojich radostiach a starostiach. Mnohé mamičky sú exallievy vďaka sestre Márii Bartovej, ktorá ich mala ako dievčatá na stretku. Nakoľko  sr.Mária odchádza do Trnavy na Kopánku, mnohé z nich jej prišli vyjadriť svoju vďaku.

Ďakujeme všetkým, ktorí prišli a tešíme sa na budúci rok☺  ( M.Chvojková )

O tom, ako fungovali skupiny mamičiek s deťmi v SCVČ Laura v tomto školskom roku sa dočítate viac na stránke  http://scvcdubnica.blog.cz/   alebo   https://www.facebook.com/laura.dubnica

Smerom k výšinám

/v , , ,

Túžba po dobrodružstve, adrenalíne a zdolávaní prekážok a v neposlednom rade aj samého seba odpradávna formuje chlapov, aby sa vďaka tomu stali ozajstnými mužmi. Ani Dubnické saleziánske oratórium „Kaťák“ nie je výnimkou. Štyria statoční animátori a jeden salezián pokorili v sobotu 22. júna Poľský hrebeň (2200 m) vo Vysokých Tatrách.

Ísť alebo nejsť? Meteorologické spravodajstvo hlási búrky vo vysokohorských oblastiach. Všetko nasvedčuje tomu, že by sa mala turistika odložiť… Ale je tu ešte jedna možnosť – modliť sa a veriť! Nakoniec sa príroda trochu umúdrila a môže sa začať nezabudnuteľná cesta smerom k výšinám. Výzva: Zdolať Bielovodskú dolinu a Poľský hrebeň.

Začalo sa to piatok večer. Naši odhodlaní a vystrojení animátori sa rýchlikom doviezli do Popradu, kde sa ubytovali u pohostinnej rodiny. Vybalili veci, prebrali sobotňajšiu turistiku a hor sa nabrať dostatok síl kvalitným spánkom.

Budíček 5:00. Hmlisté, ale svieže sobotňajšie ráno prebralo odvážnych turistov k životu. Odštartovala sa ozajstná chlapská akcia. Z Popradu sa autobusom previezli až k Poľským hraniciam do dediny Lysá Poľana. Odtiaľ vyrazili popri potoku Biela voda do tajomnej Bielovodskej doliny. Asi po ôsmich kilometroch sa ráz krajiny začal výrazne meniť. So stúpajúcou nadmorskou výškou začal pribúdať skalnatý terén, kosodrevina až napokon holé skaly obrastené machom. Výstup začal byť náročnejší, čo dokonale preverilo ich kondíciu.

Po niekoľkých hodinách sa dostali do Ľadového kotla, kde sa mohli pokochať pohľadom na dych vyrážajúce vodopády a veľkolepú scenériu, ktorú hmla vytvárala v tejto oblasti. Potom ich čakal najťažší úsek – Poľský hrebeň. Všade skaly, sneh a dokonca ich privítala aj prietrž mračien.  

Čakala ich posledná náročná cesta – zostup po reťaziach a cesta k Sliezskemu domu. Videli priezračné tatranské plesá a ohromný vodopád. Nakoniec po dlhej a náročnej turistike sa z Tatranskej Polianky doviezli zubačkou do Popradu, kde túto chlapskú akciu ukončili svätou omšou v noviciáte. Po nej unavení, vyčerpaní, ale hlavne zocelení sa rýchlikom vrátili späť do Dubnice.