Spoločne sme došli do cieľa :)

Zvládli sme to! Dnes sme všetci spoločne došli do cieľa a zvíťazili nad hrou Jumanji.

Ráno to vôbec nevyzeralo tak optimisticky, najmä po tom, čo sa niektorí animátori napili z fľaše, ktorú poslal Záškodník. Ako sme mnohí očakávali, trochu ich priotrávil a zmenil na svojich pomocníkov. Oni zajali nášho Alana – jedného z animátorov a dôležitých hráčov hry. Našou jedinou nádejou bol veľmi drahý liek. Deti však preukázali veľkú odvahu i vytrvalosť pri získavaní mincí na záchranu obľúbených animátorov. Museli odtiahnuť slona (auto), zostreliť dinosaura obrovským prakom, strieľať z luku, loviť ryby, vyhrať súboj s obrými vatovými tyčinkami či kohutie zápasy, a ešte všeličo iné. Zvládli to skutočne bravúrne, uzdravili sme animátorov, vyslobodili Alana a chceli sme mu predviesť aspoň jednu z úloh, ktoré sme podstúpili. Vybrali sme si preťahovanie lanom, chlapci proti dievčatám: tri-dva-jedna-štart… a PRÁSK… lano sa roztrhlo a všetci popadali na zem. Čo dodať – deti sú skutočne silní hráči :)

Po sv. omši a malej obednej prestávke prišla na rad posledná výzva Jumanji. Museli sme sa spoločne prepracovať ku krabičke v strede telocvične. V ceste sme sa posúvali hádzaním „6“ na kocke, no miestami nás zastavili rozličné úlohy: Spočítať všetky jednotky na vysvedčení, ktoré skupinka dostala, vytvoriť zo seba nápis JUMANJI, byť minútu úplne potichu alebo sa opäť brániť proti moskitom, či jedovatej rastline, ktorá sa nám v telocvični veľmi rozrástla.

Ako sa tiež dalo očakávať, vzhľadom na šikovnosť detí, všetko spoločne zvládli. V krabičke sme našli zvonec, na ktorý všetci štyria animátorskí hráči – zástupcovia skupín, spoločne zazvonili a začali padať balóny a cukríky. Takto veselo sme ukončili náš dlhý boj o prežitie v Jumanji. Hru potom animátori zakopali. Veríme, že spolupráca, priateľstvo, odvaha i vytrvalosť, ktoré sme museli tento týždeň preukázať, v nás ostanú aj v ďalších dňoch.

Ďakujeme všetkým, ktorí akokoľvek prispeli k týmto pekným zážitkom: odvážnym animátorom a deťom, všetkým, ktorí čistili zablatené topánky unaveným bojovníkom, aj tým ktorí všelijakými dobrotami sýtili vďačných animátorov a mnohým ďalším. A najmä Pánu Bohu, ktorého požehnanie a ochranu cme cítili celý tábor :)

autor: Fany Martinková fma

Toto podujatie realizovala Domka, združenie saleziánskej mládeže v spolupráci s Laura, združenie mladých.

Vytrvalo hráme ďalej

Napriek ukradnutej hre sme dnes znova prišli na tábor, v nádeji, že ju akosi získame. Museli sme však preukázať veľkú dávku vytrvalosti. Už pri rannej modlitbe sme si stanovili ciele, ktoré chceme počas pôstu dodržať. Potom sme našli odkaz od Záškodníka, ktorý nám hru včera ukradol. Zavolal nám na vojenský telefón a požadoval za hru výkupné v podobe sladkostí.

Deti s ním vyjednávali, no nakoniec vyslali z každej skupiny zástupcu, ktorý mu v kufríku doniesol 20 sladkostí. Za výkupné sme dostali hru a znovu prišlo na hádzanie kockou. Hra nám vyslala odkaz: „Z dňa sa stáva noc, rozmýšľať musíš moc“ a v telocvični sa zhaslo. Svetlo sme získali poskladaním Ubonga potme. Ďalší hod kockami nám priniesol tento odkaz: ,,Nenechaj si ruky zhniť, poď si niečo vyrobiť“ a tým sa začali dielničky, počas ktorých si deti mohli vyrobiť rôzne zvieratká.

Po poobedňajšom odpočinku sme znova hádzali kockou a hra nám vyslala odkaz: ,,Teraz nastal správny čas, spolupráca volá zas.“ Skupinky spolupracovali v rôznych vyzývačkách. Neskôr sme hrali aj vybíjanú: deti proti animátorom. Nestihli sme však dohrať, pretože do telocvične vtrhol Záškodník a ukradol nám táborovú poštu a s ňou uniesol aj jedno dieťa. Jeho pomocník sa však pridal na našu stranu a ukázal nám mapu, v ktorej bola vyznačená tajná skrýša.

Štyria hráči vybrali z každej skupinky jedno dieťa a spolu išli do Záškodníkovej skrýše. Ostatné deti všetko sledovali cez videohovor na premietacom plátne. Podľa mapy sa nám podarilo nájsť Záškodníkovu skrýšu, v ktorej boli jeho plány na pokazenie tábora, unesené dieťa aj s táborovou poštou a taktiež aj samotný Záškodník. Vybrané deti aj s hráčmi ho zviazali a priniesli do telocvične, kde sme ho uväznili, kým hru nedohráme a on nezmizne spolu s ostatnými katastrofami. 

Potom nasledovala naša celotáborová hra, ktorá mala preveriť našu vytrvalosť. Cieľom hry bola spolupráca detí, aby ich animátori nepochytali skôr, ako donesú papieriky, ktoré získali od ostatných skupiniek do svojej skupinky. Nakoniec sme deťom rozdali táborovú poštu a v nádeji, že zajtra hru dokončíme, sme aj s požehnaním ukončili náš deň.

Autori článku: Nika Š., Saška B.

Toto podujatie realizovala Domka, združenie saleziánskej mládeže v spolupráci s Laura, združenie mladých.

Odvážili sme sa pokračovať

Dnešný druhý deň tábora sa niesol v znamení odvahy. Tú sme museli preukázať hneď od začiatku, keď sme prišli ešte o hodinu skôr ako včera a odchádzali na dobrodružnú výpravu za strateným hráčom do Žiliny.

Cesta autobusom bola veselá, plná odvahy a spevu, no ten niektorých trochu prešiel, keď videli prvý cieľ našej cesty – vyhliadku Dubeň.

Predsa sa nám však podarilo vyjsť hore a väčšina sa odvážila vyliezť aj na vyhliadkovú vežu. Sáru – chýbajúcu hráčku, sme tam žiaľ nenašli. Skúsili sme napriek tomu pokračovať v hre, ale podvod nás vyšiel draho. „Nemal si ísť zasa, bude z teba prasa,“ odkázala hra a nám k zablateným topánkam pribudli aj prasačie rypáčiky.

 Po svätej omši u bratov Saleziánov v Žiline a obedňajšej prestávke sme Sáru napokon objavili priamo medzi nami. Snažili sme sa jej dodať odvahu, aby s nami dohrala hru Jumanji a zbavila nás tak vypustených pohrôm.

Hod kockami však priniesol jedovaté, mäsožravé rastliny, ktorým sme sa šťastlivo ubránili, no po ďalšom  hode prišla opica a tá nám ukradla hracie kocky. Hoci hneď utiekla, našli sme ju ľahko podľa odhodených banánových šupiek. Za ich poupratovanie nám zmizli rypáky a opica bola nakoniec ochotná vrátiť nám aj kocky za množstvo úloh, ktoré sme splnili.

Šťastie sa nám však v Jumanji akosi vyhýba. Keď sme už konečne držali kocky a vyberali hru, zrazu nám ju ktosi neznámy vytrhol a utiekol s ňou preč. Náhodou mu však vypadla akási dopravná kartička, vďaka ktorej sme zistili, že pochádza z Dubnice nad Váhom. Zajtra teda bude pokračovať naše dobrodružstvo tu, veríme, že tentokrát budeme mať už viac šťastia.

autor: Fany Martinková fma

Toto podujatie realizovala Domka, združenie saleziánskej mládeže v spolupráci s Laura, združenie mladých.

Začali sme spolu

Okolo 50 detí sa dnes, 24. februára, odhodlalo začať nebezpečnú hru. Veríme však, že to nakoniec spolu zvládneme. Aj takto sa dá odštartovať prímestský tábor s názvom: Jumanji – spoločne kráčame k cieľu.

Zvláštne bubnovanie nás v úvode dňa priviedlo k zamknutej truhlici, ktorú sa nám však po niekoľkých peripetiách podarilo otvoriť. Našli sme totiž kľúče zakopané vo farskej záhrade. Onedlho sme sa presvedčili, že boli ukryté z dosť dobrého dôvodu. V truhlici totiž bola spoločenská hra JUMANJI, ktorá vôbec nebola taká obyčajná ako by sa mohlo zdať. Už prvý hod kockou vypustil nebezpečné moskity, pred ktorými sa deti museli brániť (na počudovanie to robili s veľkou radosťou). Druhý hod vrátil do hry strateného hráča a privolal leva. Nuž sme sa museli pripraviť na lov. Bojové pokriky, vlajky a samozrejme chutné steaky boli povinnou výbavou každého tímu. Nakoniec sme leva spoločne zavreli do klietky.

Žiaľm, s moskitmi sme toľko šťastia nemali, a tak musíme prísť aj na druhý deň, aby sme sa pokúsili hru dohrať a zbaviť tak Dubnicu týchto vypustených katastrôf. Snáď nám v tom pomôže aj dnes chýbajúci hráč, ktorého budeme musieť zajtra nájsť. Tak nám držte palce.

autor: Fany Martinková fma

Toto podujatie realizovala Domka, združenie saleziánskej mládeže v spolupráci s Laura, združenie mladých.

Celoslovenské stretnutie saleziánskych miništrantov

 Tento víkend sa v Žiline uskutočnil 3. ročník stretnutia saleziánskych miništrantov z celého Slovenska. Z našej farnosti išla výprava na čele s don Cyrilom.

 Celým stretnutím sa niesla téma poslania, hrdinstva a hodnôt.

Boli pripravené rôzne scénky, súťaže, workshopy, spoznávali sme nových priateľov. Počas sobotného futbalového turnaja naši chlapci obsadili prvé a druhé miesto, kedže deti boli rozdelené do rôznych tímov. Veľkým zážitkom bola aj nedeľná svätá omša. kde boli všetky deti v miništrantskom oblečení, celkovo asi 120 detí. Vtipnou kázňou nás rozveselil don Luskoň, kto ho pozná, vie o čom píšem :).      Byť miništrantom je milosť, kedy môžeme byť Pánovi Ježišovi veľmi blízko a môžeme sa nechať Ním premieňať.

Ak náhodou váhaš, či ísť miništrovať, tak neváhaj a príď, veľmi radi ťa uvítame a možno práve s tebou zažijeme o rok super čas na celoslovenskom miništrantskom stretnutí.


Videorepotáž z podujatia: https://www.youtube.com/watch?v=k1OinaqwtoM

Ponuky z Cirkevnej školy

Na obrázkoch nižšie nájdete ponuky z Cirkevnej školy ma tieto tri podujatia:


Deň otvorených dverí


Zápis MŠ


Zápis 1.ročník ZŠ 


Karneval v MŠ

Dňa 7. 2. 2020 deti v MŠ prežili krásny karnevalový deň plný zábavy, hier a súťaží v rámci výchovno- vzdelávacej aktivity pod vedením svojich učiteliek, ktoré sa taktiež ako deti prezentovali v rôznorodých, najmä rozprávkových maskách. Stretnúť ste mohli napr. Šípkovú Ruženku, Elsu, Annu, Pata, kovbojov, víly a mnohých ďalších. Dúfame, že o rok sa znova spoločne zabavíme.

Karneval v ZŠ

Karneval je krásna chvíľa, muzika tam vyhráva.
Z dievčatka sa stane víla, motýľ, hviezda, púpava.
Krásna vec sú karnevaly, hrá tam trúbka aj bubon.
A z chlapcov sa stanú králi, letci, indiáni, slon.

Aj takúto pieseň vedia žiaci a čo je lepšie, že krásne karnevalové chvíle mohli opäť po roku zažiť spolu s rodičmi, s pani učiteľkami a s pani vychovávateľkami.

Dve hodinky sa z telocvične ozývala hudba, tanec, krik i veselá nálada počas súťažných hier. Ako vždy, na záver boli ocenené originálne, nápadité a kreatívne spracované masky. Dúha, predavač kvetín, marionetka, robot, tanier špagiet,dinosaurus, drak, ceruzka, oheň, chobotnica, torta, vietor, darček, páv, palacinka, chipsy, popcorn…

Porota zložená z pani učiteliek a zo starších žiačok mala ťažkú úlohu. V rozhodovaní im pomohli aj rodičia, ktorí mohli dať svoj hlas jednej karnevalovej maske. Nakoniec bolo odmenených17 detí. Avšak každý odišiel domov aspoň so sladkou odmenou a s dobrým pocitom zo spoločne strávených chvíľ.

Futsal cup – U 15

V sobotu 15.2. sme boli na futbalovom halovom turnaji Futsal cup U15. Odchádzali sme ráno o 7:00 spred Kaťáku. Turnaja sa zúčastnilo 7 družstiev, ktoré boli rozdelené do 2 skupín po 3 a 4. My sme mali v skupine Námestovo-Zubrohlava, domácich z Dolného Kubína a Oravské Hradby. Prvý zápas sme vyhrali hladko 6:3, druhý po napínavom dueli remízovali 3:3 a v treťom sme si napravili chuť a zvíťazili vysoko 19:0. Zo skupiny sme postúpili do semifinále kde sme po dramatickom boji zo Žilinou vyhrali 2:1. Prebojovali sme sa do finále, kde sme prehrali s Námestovom 4:1.Obsadili sme konečné 2.miesto.

Celkové poradie: 1. Námestovo, 2. Dubnica, 3. Námestovo-Zubrohlava, 4. Žilina, 5. Banská Bystrica, 6. Dolný Kubín, 7. Oravské hradby

Za najlepšieho hráča turnaja bol vyhlásený hráč nášho družstva Lukáš Púček s 15 . Cestou naspäť sme sa zastavili v Mcdonalde v Žiline, kde nám Vladko kúpil cheeseburger a hranolky. Nakoniec sme šťastlivo prišli domov. Vďaka Bohu za všetko.

Autor článku: Ján Jankech

Máš v tom jasno?

Vedieť sa zorientovať v  spoločenskej situácií je dôležitou požiadavkou pre človeka, ktorému nie je jedno, v akom stave je jeho krajina. Pre mladých ľudí však občas môže byť náročnejšie odfiltrovať fakty od dezinformácií a správne pospájať súvislosti.

Preto sa v sobotu 15. februára v Katolíckom dome o 19:00 uskutočnila diskusia na tému Parlamentné voľby. Mala za cieľ objasniť súčasné spoločenské a politické dianie. Zúčastnilo sa jej okolo tridsaťpäť ľudí, pričom veľkú časť tvorili študenti. Hosťom bol Dárius Hatok.

Dárius Hatok pôsobil najprv ako riaditeľ televízie LUX, potom ako člen strany KDH a momentálne pracuje v IT sektore. Najprv zodpovedal otázky od moderátora týkajúce sa predvolebných prieskumov a aktuálnej politickej situácie.

Potom odpovedal na otázky, ktoré zaujímali poslucháčov. Diskusia bola zakončená modlitbou a poďakovaním vzácnemu hosťovi aj moderátorovi Ferovi Bartekovi.

Autor: Marek Hudec