Dubnická mariánska púť

/v ,

Sobotný program púte začal Fatimským ruženecom o 17.00 hod.


Po ňom nasledovala slávnostná sv. omša na nádvorí kostola.

Hlavným celebrantom bol Mons. Jozef Šelinga, riaditeľ katechetického úradu.


V kázni sa prihovoril veriacim na tému utrpenia a o tom ako ho zvládať a prijímať v živote. Ako vzor nám dal našu nebeskú matku Máriu.


Po sv. omši pokračovala púť procesiou k Mariánskemu stĺpu, kde sme sa po modlitbe Loretánskych litánií zasvätili Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie.

Nedeľnú slávnostnú sv.omšu o 10.00 celebroval náš nový direktor don Bohuš Levko.


V kázni rozobral rodokmeň Ježiša Krista spomínaný v evanjeliu. Vykreslil dejiny spásy ako dejin y Božieho milosrdenstva, kde Boh vie v svojom pláne spásy použiť aj hriešnych a nedokonalých ľudí.

Celé znenie kázní si môžte vypočuť v záznamoch sv.omší na našom Youtube kanále.

Farské zvesti

/v , ,

Najnovšie číslo farských zvestí si môžte stiahnuť na tomto odkaze.

Program Dubnickej Mariánskej Púte 2020

/v ,

Večné sľuby v BB

/v , , , ,

S výročím SNP sa 29.8. 2020 začalo oslavovať v Banskej Bystrici aj úplne iné, nové výročie. V tento deň zložili večné sľuby v saleziánskom stredisku Salezko dve rehoľné sestry FMA. Monika Foltýnová a Danka Oremová svojimi podpismi na oltári spečatili ich odpovede na Božie volanie a stali sa tak navždy členkami sestier Panny Marie Pomocnice.

Slávnostným kazateľom na svätej omši bol don Peter Štellmach SDB a hlavným celebrantom bol provinciál saleziánov na Slovensku don Peter Timko. Početné zastúpenie na tejto slávnosti mali spolubratia a spolusestry, ale aj blízky , známi a rodina oboch sestier. Kostol bol tak zaplnený ľuďmi z rôznych kútov Slovenska, ktorí im prišli poblahoželať k ich životnému kroku.

Po omši nasledovalo agapé, kde sa mohol každý do sýtosti najesť a porozprávať.

Keďže sestra Danka pôsobí v Dubnici už siedmy rok, na tejto udalosti nechýbal hojný počet Dubničanov, kde veľkú časť tvorili mladí zo strediska, ktorí jej chceli osobne zagratulovať a odovzdať jej nejaký darček na pamiatku jej večných sľubov…

Viacej fotiek nájdete na tejto stránke: https://jurajbartos.pixieset.com/danielaeternalpromises/morephotos1/?fbclid=IwAR1UcPHfk7FSI3SUOb3YH1x7-vzpZksngd2NB9XyjWaWPoCpN3wk_6r0wYE

Autor článku: Marek Hudec, Fotky: Juraj Bartoš

Duchovné cvičenia dievčat

/v , , , ,

Veľké množstvo akcií bolo tento rok zrušených kvôli Covidu-19, preto je požehnaním, že sa podarilo usporiadať chlapčenské aj dievčenské duchovné cvičenia. Na tých dievčenských sme sa stretli na novom mieste – v Hornej Breznici od 17. do 20.8.2020, v rôznorodej partii – pracujúca, vysokoškoláčka, stredoškoláčky a dievčatá, ktoré zažívali svoje prvé duchovné cvičenia. Sestra Danka a sestra Lamiya však spracovali témy ohľadom ženskej slobody, ublížení, rán a následnom uzdravení veľmi dobre. Ako dievčatá, či ženy, sa stále stretávame s rôznymi klebetami, uštipačnými poznámkami hodnotiacimi náš vzhľad alebo inými krivdami, ktoré si nesieme. Či máme šestnásť, dvadsaťtri alebo tridsaťpäť rokov, je treba sa s tým vysporiadať znova nanovo. Zažili sme upokojujúce a očakávané ticho, v čase obedu sme si vypočuli dosť drsný príbeh o živote Titusa Zemana, modlili sme sa ruženec aj za sprievodu piesní z dedinského rozhlasu. Poobedňajšia pauza slúžila ako oddych na hranie hier a hlasné rozpravy. Neskutočnou milosťou bol kostol, ktorý sme mali iba pre seba, kedykoľvek sme potrebovali, mohli sme vziať kľúče a ísť si oddýchnuť k Ježišovým nohám. A presvedčiť sa o tom, že Boh je milosrdný aj v čase korona-krízy.

autor: Kika M.

Duchovné cvičenia ASC spolupracovníkov vo Vrícku

/v , ,

Duchovné cvičenia sú pozvanie, dar a miesto, kam prichádzajú saleziáni spolupracovníci so svojim životom a v tom čase a priestore sa k nim prihovára Boh.
Saleziánske povolanie ich pozýva každoročne, aby si našli čas na duchovné cvičenia, ktoré by mali byť centrálnou udalosťou ich duchovného života. Takto to prežíval aj Don Bosco. Ak i takýmto spôsobom neinvestujú do svojej viery, bude im ťažko s vierou v tomto čase nevery a liberalizácie spoločnosti.

Tohtoročné DC zorganizovali dubnickí spolupracovníci opäť po dlhšom čase vo Vrícku, ktoré bolo aj obľúbeným miestom ich dlhoročného delegáta Dona Jožka Kosmála.
Prednášky viedol Don Anton Červeň. Zúčastnilo sa ich 14 členov z dubnického strediska, štyria z Trnavy, jeden z Košíc a jedna spolupracovníčka zo Žiliny. Tohtoročná téma bola : Duchovná cesta podľa sv. Benedikta z Nursie. Téma bola veľmi trefne posadená do dnešných čias. V čase, keď všetci chcú prežívať svoju vieru zážitkovou formou, niečo zažiť, veľa vidieť, všade byť, všetko poznať.

Všetci by chceli prežiť niečo veľkolepé, čo by ich oslovilo.
Covid -19 zosekal mnohé aktivity , uzatvoril ľudí do súkromia a zakryl ústa rúškom. Sv. Benedikt tiež žil v pohnutých časoch, plných rozbrojov, nestability a neporiadkov v spoločnosti. On túto situáciu neriešil nejakými aktivitami na verejnosti, veľkolepými kázňami a bombastickými činmi . On túto situáciu riešil v tichu kláštorov v modlitbe a pokání a takto aj zmenil Európu k lepšiemu. Je to príznačné aj pre dnešnú dobu. Ak sú aktivity obmedzené, ľudia sa môžu intenzívnejšie modliť a konať pokánie. K tomu ich vyzýva aj Kráľovná pokoja: ak sa nebudete veľa modliť a konať pokánie, nebudem vám môcť pomôcť.

Heslo benediktínov bolo a je: MODLI SA A PRACUJ. Mlčanie je pre mníchov tá najrozhodujúcejšia cesta, aby sa osobne stretli so sebou a s Bohom. Vedieť sa stíšiť a počúvať, čo je v rozpore so súčasným svetom, niečo zažiť, svet plný informačného smogu a iného hurhaja. Podľa sv. Benedikta sú vnútorný pokoj, vďačnosť a radosť zo života predpokladom zdravej kultúry života. Nespokojnosť, reptanie je forma vnútorného vzdoru proti životu, blížnym a sebe. S ničím nebyť spokojný. Takí ľudia sa nedokážu ničomu tešiť. A keďže sa už nemôžu ničomu tešiť, sú z toho chorí. Domnievajú sa, že iní ľudia, alebo vzťahy sú príčinou ich nespokojnosti. Lenže príčina väzí v ich duši. Byť vďačný je predpoklad psychického i fyzického zdravia. Reptanie je jeho opak. Rozvracia človeka. Učiť sa byť vďačný za to, čo je. Kristus jediný dokáže vyplniť aj tie najhlbšie túžby. Povzbudení na duši, obohatení vedomosťami a potrebnými milosťami, krásnou prírodou sa spolupracovníci po piatich dňoch rozišli domov, aby mohli žiť spoločenstvo lásky a pokory vo svojich rodinách, na pracoviskách i v strediskách.

POKORA NIE JE NIČÍM INÝM, NEŽ CVIČENÍM SA V LÁSKE, KTORÁ DOSIAHLA SVOJ VRCHOL V LÁSKE K NEPRIATEĽOM I V MODLITBE ZA NICH.

Uvedenie nového direktora do služby

/v ,

V utorok 11.8. 2020 bol do služby direktora v saleziánskej komunite v Dubnici nad Váhom uvedený nový direktor, Bohuš Levko sdb. Do služby ho uviedol vikár provincie Peter Bučány sdb. A tak máme komunitu v novom zložení: Bohuš Levko, Marián Bielik, Peter Bicák, Ján Drgoň, Cyril Gajdoš a Vlado Plášek.

autor: Vladimír Plášek sdb

Duchovné cvičenia chalanov

/v , ,

Začiatkom mesiaca august sa na chcate v Slavnickom Podhorí sa zišli desiati mladí chalani, ktorí chceli venovať svoj čas Bohu a tichu. Duchovné cvičenia sa začali 3.8. spoločnou večerou, po ktorej  sa presunuli do  silenzia (ticha). Po celý čas ich sprevádzala hlavná téma „Život s Bohom“. Duchovné cvičenia viedol Don Bohuš Levko za pomoci Dona Vlada Plášeka. Počas tdní sa preberalo viac tém ako napríklad : Boh ma miluje, Hriech ako nie Božej láske, Dar nového života v krste.  Vo štvrtok 6.8. sa ukončil tento krásne strávený čas chutným obedom a plní Božej milosti sa chlapci rozišli domov.

autor: Matúš Kubo

SURVIVE – chalanská chatovačka

/v , ,

Každoročná akcia pre mladých chalanov, ktorý radi zažívajú veľa akcie, či sa radi priučia niečomu novému. Miestom pre tieto chalanské tábory/chatovačky je saleziánska chata v Slávnickom Podhorí. No skôr, ako sme sa tam dostali predchádzalo tomu pár vecí. Stretnutie všetkých chalanov bolo 6.8.2020 o 14.00 pred katolíckym domom. Keďže hlavnou myšlienkou chatovačky bolo ‘‘prežiť‘‘, museli sme sa spoľahnúť len sami na seba a svoju fyzickú kondíciu. Preto sme na chatu museli prísť len za pomoci svojich vlastných nôh. Vyrazili sme v zložení cca 20 chalanov, 5 animátorov a 3 saleziánov. Nakoľko nám v ceste stál Váh, museli sme ho prebrodiť/preplávať. Bola to jedna z najlepších aktivít celého tábora.

Prišli sme na chatu a opiekli špekačky ako večeru. Na opekanie sme použili palice, ktoré si musel každý zaobstarať sám. Potom nasledoval ďalší program. Bola už tma a my sme začali stavať dva vojenské stany len s pár baterkami. Podarilo sa. Tieto stany boli našim príbytkom celý tábor. Nadchádzajúci deň sme si v ešusoch pripravili raňajky a večeru vo forme rannej praženice a večerného arabského nekvaseného chleba. Celý deň bolo čo robiť. Športové hry, vodné hry a samozrejme nemohol chýbať airsoft. Ďalší deň sme putovali pre liek proti ‘‘čovidu-20‘‘ až na Vršatec. Počas tejto viac ako 20 kilometrovej túry sme plnili rôzne výzvy a sledovali nádheru okolitej prírody.

Na samotnom Vršatci nás od animátorov čakala chladivá odmena nakoľko v ten deň bolo fakt horúco. Všetci sme dostali pollitrovú kofolu z miestnej krčmičky. Ako obed bola vifonka uvarená v našich ešusoch. Po príchode na chatu sme zjedli rokmi a hlavne svojou chuťou preslávený guláš nazývaný ‘‘bobáš‘‘ ,ktorý nám vždy pripravuje náš salezián Bobe. Po večeri si všetci chalani zahrali ešte jednu hru airsoftu. Potom sme v rúšku noci zapaľovali bengálske ohne.

Nakoniec sme si pozreli  film Stroskotanec. Čakal nás posledný deň. Mnohí z nás si v tento deň vyskúšali zaujímavé aktivity po prvý krát v živote. Skúšali sme hod oštepom, vrhanie nožmi, streľba zo vzduchovky, streľba z praku a streľba z luku. Následne sme upratovali, balili sa a vyhodnotenie celej chatovačky sa uskutočnilo v katolíckom dome.

Všetci zúčastnení si odniesli domov vyklápací multifunkčný nožík , baterku a najmä úžasné zážitky, po akých túži každý chalan. Ďakujeme Pánu Bohu za úspešný priebeh celej akcie bez vážnejšieho úrazu, za skvelé počasie v priebehu celej chatovačky. V neposlednom rade veľké poďakovanie patrí našim saleziánom a animátorom, bez ktorých by sa táto akcia neuskutočnila. Dúfame, že na budúci rok sa stretneme opäť a radi privítame ďalšie nové tváre.

autor: Pavol Beňo

Čas druhého noviciátu

/v ,

„sestra zanechá zvyčajné práce a v atmosfére modlitby a uvažovania prehodnotí svoj život vo svetle Ducha Svätého, aby sa lepšie pripravila dať definitívnu odpoveď vernosti Bohu v Inštitúte…“ ST 98

Prvý a druhý rok prípravy sestier na večné sľuby, nazývaný aj II.noviciát, prebieha v Taliansku zvyčajne v Castel Gandolfe a v Mornese. Vzhľadom na celkovú situáciu, ktorá ešte stále v Európe pretrváva, snažili sme sa našim sestrám pripraviť náhradný program na Slovensku. Darovali sme im čas ako možnosť stretnutia sa samé so sebou a s Bohom. Čas, v ktorom  mali možnosť pýtať sa samej seba, nakoľko vážne chcú žiť to, čo sľubujú Bohu.

Trojtýždňová príprava prebehla na chate v Slávnickom Podhorí 10.-31.7.2020. Bohatstvo programu ponúklo sestrám možnosť s odstupom a skúsenosťami prežitých rokov nanovo sa dotknúť a ponoriť sa do tém charizmy, modlitby, sľubov, identity, ideálov a kríz, ženskosti, komunity, pastorácie, reflexie,…

Menšími či väčšími službami pri realizácii tohto pobytu prispelo priamo na mieste viacero bratov a sestier a mnohí ďalší pomáhali cez PC, tvorbou a vytlačením dokumentov, modlitbami, obetami…Všetkým patrí úprimná vďaka. Sestry ocenili aktivitu večerného slovka, na ktorej sa podieľali všetky zložky saleziánskej rodiny. Mali čas aj na osobný oddych, aj pobyt v okolitej prírode či na pútnickom mieste Skalky nad Váhom. Večery boli uvoľňujúce so snahou o budovanie spoločenstva.

„Som vďačná za čas zastavenia sa pred večnými sľubami. Znova som si tak pri meditáciách nad Božím Slovom ako i pri prednáškach uvedomila, aké je pekné vnímať, že Boh ma sprevádza v mojom živote a že všetko je ozaj darom, aby som rástla v skutočnej láske.  Zároveň bolo pre mňa veľmi pekné, že sme spolu s ostatnými sestrami mohli stráviť dlhší spoločný čas.“ (MF)

„ Druhý noviciát mi dal krásne spoločenstvo so sestrami, uvedomenie si mojej zodpovednosti nielen za moju osobnú modlitbu, ale aj za spoločnú komunitnú modlitbu a naše spoločné posväcovanie. Znovu ma to naštartovalo vo veľkej túžbe nechať sa milovať Bohom a milovať ako On. Podnietilo ma to v túžbe po dušiach a po žití tej krásnej saleziánskej jednoduchosti vo všetkých denných veciach, vidiac za tým hĺbku a duchovnosť don Bosca a Márie  Dominiky Mazzarellovej“. (JO)

Doprevádzajme sestry aj naďalej modlitbou a podporou v komunite, aby to, čo pochopili, mali silu praktizovať v ďalšom živote.

sr.Edita