Prímestský tábor – Narnia

Prímestský letný tábor Narnia – s námetom kníh C. S. Lewisa sa uskutočnil v našej farnosti 4.-7. júla. Zúčastnilo sa ho šesťdesiat detí, ktorým sa venovalo 20 animátorov pod vedením sr. Elen Caunerovej FMA. Každý deň zažili dobrodružstvá príbehu zázračnej krajiny Narnie a naučili sa o dôležitosti niektorých vzácnych hodnôt.

Toto podujatie bolo podporené z dotačnej schémy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Dotácie na podporu a rozvoj práce s mládežou 2022-2026 ,ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Akciu realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom v spolupráci so SCVČ Laura. Podujatie podporilo aj mesto Dubnica nad Váhom.

1. deň: dôvera

Lodýn, rok 1940. Bombardovanie Británie. Do tejto dramatickej situácie vstúpili deti z prímestského tábora. Ešte si ani nestihli uvedomiť, že program začal, už zahučali sirény a vypukli letecké nálety. Bolo treba sa rýchlo dostať do úkrytu. Všetci z toho vyšli živí a zdraví, ale takto by sa tábor naozaj nedal prežiť v pohode. Bolo treba nájsť nejaké riešenie. Našťastie – podľa knihy C. S. Lewisa – štyri deti dostali pozvanie do bezpečia na vidieku. A tak si Peter, Susan, Edmund a Lucka so sebou zobrali každý svoju skupinku kamarátov a „lanovým vlakom“ prešli od Kaťáku až do Laury. Tam ich privítala prísna gazdiná pani Macreadyová – v neopakovateľnom podaní sestry Elen. V dome bol síce pokoj a bezpečie, ale popri tom aj nuda. Naši štyria hlavní protagonisti si preto našli vlastnú zábavu – zahrali sa skrývačku. Počas nej malá Lucka objavila starú skriňu, cez ktorú vstúpila do čarovnej krajiny Narnia. Súrodenci jej však neverili – a tak Narniu ani nemohli vidieť. Téma vzájomnej dôvery bola preto hlavným námetom táborových hier, vyzývačiek, vodných disciplín a aj príhovoru počas svätej omše.

2. deň: Dobro a zlo

Ešte len druhý deň tábora, a už sa diali veľké veci: Edmund sa dostal do Narnie a stretol tam krásnu bielu Čarodejnicu. Bude dobrá, alebo… ?

Veru prišla aj do tábora medzi deti (a Tamarka sa do toho riadne vložila) a počas hier v Kaťáku im zmrazovala body, ktoré horko-ťažko nazbierali. A tiež deti volala pridať sa k nej. Niektorí sa na to aj dali! Uvidí sa, čo z toho bude ďalej…
Počas svätej omše sa animátor Juraj podelil so všetkými so svojím zážitkom: včera v Dolomitoch len o vlas unikol pred lavínou. Don Vlado preto deti povzbudil uvedomiť si, aké je vzácne, že môžeme byť všetci nažive a môcť byť na tábore, zapájať sa do všetkých aktivít.

A ešte jedna zázračná vec sa stala po obede: všetci mohli cez starý šatník prejsť do začarovanej Narnie, kde – predstavte si – naozajstne snežilo.

3. deň: Dary

Výlet do Piešťan sa vydaril na výbornú. Skvelým zážitkom bola plavba loďou a potom hry v parku. V príbehu Narnie tábor pokročil tiež – schyľuje sa k boju za záchranu Edmunda aj celej krajiny – počas veľkej pašeráckej naháňačky deti zháňali muníciu, aby boli pripravení postaviť sa zoči-voči vojskám Čarodejnice. A tadááá: na scéne sa objavil už aj tajomný Aslan, ktorý už od začiatku písal táborníkom listy – s podpisom Tvoj A. Tak už konečne vedia, kto sa skrýva za písmenkom A.

4. deň: Obeta

Tento deň sa niesol v znamení boja za väzneného Edmunda. Naši táborníci vytvorili armádu a počas hier a aj cez svätú omšu mohli zažiť, akú cenu má obeta. Na záver dňa bolo jasné, že Čarodejnica nešťastného Edmunda neprepustí, iba ak by sa za neho ponúkol samotný Aslan. Ten neváhal ani chvíľu a dokonal svoju obetu na kamennom stole.

5. deň: Víťazstvo

Príbeh Narnie sa uzavrel veľkým víťazstvom. Ale táborníci to veru mali na mále. Už dopoludnia sa pokúsili poraziť zlú Čarodejnicu Jadis – ale prehrávali a strácali životy o stošesť. Keď už to vyzeralo, že Jadis všetko prevalcuje, prišiel Aslan. Ako je to ale možné? Veď včera zahynul! Vďaka svojej nevinnej obete však získal dar zmŕtvychvstania. Vtedy sa boj konečne obrátil až napokon dobro zvíťazilo. Súrodenci Lucy, Susan, Edmund a Peter boli v Aslanovom kaštieli slávnostne korunovaní a všetci ich bojovníci-táborníci boli pasovaní za rytierky a rytierov. Popoludní po svätej omši sa to náležite oslávilo .

…a prišla rozlúčka a samozrejme poďakovanie animátorom a sr. Elen za toto krásne dobrodružstvo v čarovnej Narnii.

A to je už koniec – zatvárame zázračnú skriňu. :-)

Pre pekné spomienky si ešte pozrite fotky z jednotlivých dní na FB Laura SCVČ
text: sr. Andrea Miklovičová

foto: Tomáš Benko & animátori

Mini-tábor podľa filmu V hlave

Veľa ľudí na celom svete videlo animák V hlave – ale naše deti na minitábore ho aj zažili na vlastnej koži. Zoznámili sa v ňom s kamarátkou Riley (čítame Rajli:-) ), ktorej pomáhali hľadať stratenú Radosť.

Ostrov Priateľstva

Prvý deň bol na pláne Ostrov priateľstva. Deti sa ráno rozdelili do skupiniek, kde sa navzájom spoznávali a naučili sa svoje mená. Potom nasledovalo dopoludnie plné zábavy a hier. Najväčší úspech mali samozrejme vodné hry a záverečná hra, v ktorej podľa príbehu z filmu, zbierali pekné spomienky – v podobe loptičiek – a pritom ich naháňali a prenasledovali rôzne emócie – v podobe animátorov. :-)

Program vyvrcholil svätou omšou, v ktorej don Vlado zhrnul zážitky zo dňa a vyzdvihol hodnotu priateľstva. Spolu s deťmi vytvorili popis priateľa: „Priateľ je ten, kto nás má rád, kto stojí pri nás v dobrom a zlom a pomáha nám.“ A k tomu ešte deťom poprial, aby mali veľa takýchto priateľov a aby sa aj samy vedeli nimi stať.

Ostrov Rodiny

Ďalší deň deti spoznávali Ostrov Rodiny. Ten im bol dôverne známy, lebo každé z detí na tábore má ten veľký dar, že žije vo svojej vlasnej rodine. A tie pripravili pre deti jedno super prekvapenie: tajne poslali vedúcej tábora sr. Lamiyi fotky celej rodiny. Úlohou detí bolo pre toto vzácne foto vyrobiť umelecký rámik. Ako sa im darilo, môžete posúdiť z našej fotodokumentácie. Krása, no nie?

V rodine je dôležité vedieť rozdávať radosť. Účastníci tábora sa presvedčili, že heslo Radosť Rozdávaním Rastie je zaručene platné. Vybrali sa totiž po skupinkách do rôznych obchodov, aby urobili radosť tetám predavačkám, ktoré tam musia stráviť celý deň. Priniesli im čokoládky, aby im prácu trochu spríjemnili a osladili. Stalo sa však niečo, čo nečakali – v každom obchode boli panie z ich gesta také dojaté, že im niečo na oplátku tiež darovali: zmrzlinu, balíček cukríkov… A tak sa deti vrátili ešte s lepšou náladou, s akou odchádzali. :-)

Na svätej omši dnes zaznela jedna novinka: o hudobný doprovod sa postaral ukulele krúžok, ktorý spolu s naším osvedčeným gitaristom Palim vytvoril živý veselý orchester.

Deti v ten deň ešte dostali milú úlohu za všetko svojim rodičom doma poďakovať – hlavne za to, že vytvárajú a starajú sa o svoju rodinu. :-)

Mamičky, oteckovia, ako? Splnili to deti? ;-)

Ži naplno

Posledný deň tábora filmová hrdinka Riley našla opäť svoje zdroje Radosti a deti si spolu s ňou odniesli domov skúsenosť, ako žiť naplno. Aj počas prázdnin a aj v živote po nich. :-)

Krásnou súčasnou tohto dňa bola aj oslava narodenín jedného z animátorov a tiež veľká vyzývačka, v počas ktorej deti splnili aj také úlohy, ktoré vyzerali nesplniteľné. To je tá sila tímu, zohratého po troch dňoch trvania tábora.

Poďakovania

Na záver ešte nasledovalo spoločné foto, spomienkové darčeky a táborový tanec. A veľké ďakujeme – pre animátorov a sestru Lamiyu, ich šéfku. Tiež veľké VĎAKA nášmu Pánovi za ochranu a požehnanie celej akcie.

Ďakujeme aj Vám, milí rodičia, že ste sa nezľakli slnka a zverili ste nám počas týchto dní svoje deti.

Toto podujatie bolo podporené z dotačnej schémy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Dotácie na podporu a rozvoj práce s mládežou 2022-2026 ,ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

text: sr. Andrea Miklovičová

foto: sr. Lamiya Jalilová a animátori :-)

Fotky z jednotlivých dní nájdete na Laura SCVČ Dubnica

Naše biblické tímy zabojujú o finále

O účasť vo finále biblickej súťaže Bibliq budú bojovať tímy z celého Slovenska v sobotu 28. mája. Súťaž sa uskutoční online formou a zúčastnia sa jej aj naše dva dubnické tímy Crazy Girls a Kaťák Boys.

Dievčatá predbežne skončili na jedenástom a chlapci na dvadsiatom ôsmom mieste. V semifinále sa však karty môžu úplne zamiešať. Z tridsiatich šiestich družstiev môže do finále postúpiť 5-7 tímov, ktoré najlepšie zvládnu online úlohy v semifinále.

Súčasťou Bibliqu boli aj rôzne špeciálne úlohy – questy, napríklad vykonať si púť na nejaké posvätné miesto. Naše dubnické tímy pri tejto úlohe spojili svoje sily, ako to aj popísali vo svojom príbehu:

Do Kameničian za sv. Cyrilom a Metodom

Putovali sme od dubnického kostola ku kaplnke svätých Cyrila a Metoda v Kameničanoch.

Úplne super cool bolo, že sme sa spojili tri tímy:
Neuveriteľní z Košece

Kaťák Boys z Dubnice

a my Crazy Girls.

Pri štarte sme dostali aj požehnanie nášho pána farára.

Putovali sme peši – popri Váhu a cez polia – po ceste sme si púšťali aj nahrávku Shema Yisrael, aby nám vyhrávala do kroku a urobila tú správnu pútnickú atmosféru.

Až napokon sme dorazili k malej kaplnke so zvoničkou a dreveným súsoším solúnskych bratov.

Sú to patróni našej žilinskej diecézy,

ale hlavne sú pre nás – ako účastníkov Bibliqu – dôležití tým, že preložili celú Bibliu do staroslovienčiny, aby naši praprapra…prastarí rodičia rozumeli, čo im Boh chce v Písme povedať. To bolo od tých dvoch super, že to spravili. A aj my dnes z toho môžeme žiť.

UPDATE: Do finále napokon postúpili tímy Crazy Girls a Neuveriteľní. Prežili spolu s ostatnými 40 finalistami krásnu víkendovku u saleziánov v Žiline. Neuveriteľným sa podarilo obsadiť víťaznú zlatú priečku a Crazy Girls sa ocitli v prvej desiatke – na deviatom mieste. Blahoželáme a prajeme im ešte veľa nádherných zážitkov s Bibliou.

Text: Andrea Miklovičová a Bibliq tímy

foto: Daniela Šušová FMA a Vladimír Plášek SDB

Deň farnosti plný radosti

(Dubnica nad Váhom, 22. máj 2022) Dlho očakávaný a vyhlasovaný Deň farnosti sa uskutočnil predposlednú májovú nedeľu. Bol zároveň oslavou Panny Márie Pomocnice aj farnosti a rodiny.

Na úvod trochu kultúry

Po úvodnom slovku nášho farára Bohuša nasledoval kultúrny program, ktorý piesňou Don Bosco odštartoval Filip Siekel. Od zakladateľa saleziánov sme sa potom nasmerovali k Panne Márii. Preniesla nás k nej scénka v podaní dona Vlada a mladých. Predstavili nám sen malého Janka Bosca, v ktorom mu Ježiš ukázal svoju Matku ako tú, ktorá bude jeho saleziánskom poslaní Pomocnicou a Učiteľkou.

Potom pódium ovládli členovia krúžkov z SCVČ Laura. Ukulele koncertík navodil tú správnu pohodovú atmosféru, ako to dokáže len tento veselý malý strunový nástroj. A tiež potešilo, že sa hrali piesne – takmer – na želanie. :-)

Po muzikantoch sa mikrofónu ujal krúžok angličtiny English Friends – s troma kachonmi a šikovnou moderátorkou, ktorá všetkým vysvetlila, že pieseň We Will Rock You, ktorú budú diváci počuť, má pozmenený text, ktorý hovorí o Dominikovi Sáviovi.

Program vyvrcholil tanečným blokom. Predstavili sa v ňom najmenšie tanečnice ako Lesné víly. Po nich nastúpili na scénu o pár rokov staršie kamarátky s hravou choreografiou Bubble Up, ktorá získala zlatú medailu na tohtoročnej krajskej súťaži Deň tanca. A vystúpenie zavŕšil mix hitov overených časom – Retro – plný dynamiky, romantiky aj akrobacie v podaní ôsmačiek a stredoškoláčiek.

Veselosť na stanovištiach, pri občerstvení a rozhovoroch

Pokračovanie popoludnia zhrnul organizátor don Vlado Plášek: „Pre mňa vzácny okamih popoludnia nastal, keď na scénu nastúpili naši animátori, ktorí prišli dobrovoľne a s nasadením darovať svoj voľný čas a energiu pre deti. Predstavili svoje stanovištia, na ktorých si deti mohli zasúťažiť o cukrovú vatu, ale hlavne zažiť radosť a často aj prekonať samých seba.“

Animátori aj deti sa rozbehli na stanovštia a dospelí sa porozprávali pri kebabe, koláčoch a kofole. Pri občerstvení sa nielen o koordináciu, jedlo ale aj dobrú náladu postarali členovia saleziánskej rodiny zo združení ASC a ADMA.

Na stanovištiach to zatiaľ žilo naplno. Lily s Paulínkou, ktoré mali na starosti prekážkovú dráhu s medicimbalmi si tento čas naozaj užívali: „Atmosféra je tu veľmi príjemná, deti nás počúvajú na prvé slovo. Občas im aj pripomenieme, že za žetóny je pekné aj poďakovať,“ a tak nadobudol tento čas pre deti nielen zábavnú ale aj výchovnú hodnotu.

Oslavujeme spoločne – budujeme našu farnosť

Rodinky, ktoré v sobotu slávili prvé sväté prijímanie svojich detí si pochvaľovali, že si takto mohli ešte oslavu predĺžiť a stretnúť sa aj s ostatnými spriatelenými rodinami.

Niektorých zase veľmi príjemne prekvapila vysoká účasť – tipujú, že to možno bude tým, že posledné roky takéto možnosti neboli a teraz si to ľudia vedia viac vážiť.

Pravdepodobne zaúčinkovalo aj oduševnené pozvanie na Deň farnosti počas duchovnej obnovy pre mladých, v ktorej don Bohuš povzbudzoval mladých, že vanutie Ducha nás pozýva zapojiť sa do spoločenstva a vykročiť zo seba.

Podobne aj počas nedeľných svätých omší zazneli pozvania vytvoriť a zažiť v našej farnosti pekné vzťahy a rodinu.


Finále a animátorská after party

„Na záver animátori zatancovali obľúbený belgičák a oficiálne sme dostali požehnanie Panny Márie Pomocnice. Po upratovaní sme si v hrade zaskákali ešte aj s animátormi, a tak sme ukončili pekne nedeľné popoludnie na oslavu našej Nebeskej Mamy,“ popísal finále akcie don Vlado.

Sestra Lamyia, ktorá mala spolu s ním na starosti animátorov a stanovištia, zhrnula podujatie slovami: „ Bol to Deň farnosti plný radosti.“

text: Andrea Miklovičová FMA

foto: Peter Bicák SDB
Jaro Minárik

Leto 2022

Deň Farnosti

SAVIO RACE 2022

Bežíme o dušu

Savio race je beh v teréne s prekážkami pri príležitosti sviatku sv. Dominika Sávia. Tento rok 14.5. sa uskutočnil už tretí ročník tejto bežeckej súťaže na plocha pri Kostole sv. Jána Bosca („Nový Kostol“) v Dubnici nad Váhom.

Pri organizácii tejto súťaže sa usilujeme o spoluprácu rôznych zložiek saleziánskej rodiny v našom stredisku, konkrétne: Saleziáni don Bosca, Saleziánky – Dcéry Márie Pomocnice, Saleziáni spolupracovníci, Domka – Združenie saleziánskej mládeže, stredisko Dubnica n/V., Laura – Združenie mladých, stredisko Dubnica n/V., Champions Club.

Dĺžka trate bola približne 1 km. Na trati boli tieto prekážky: beh cez „mínové pole“ z pneumatík, airsoft, plazenie sa pod sieťou, kotúľanie pneumatiky, podliezanie prekážky, slalom s medicimbalom, fúrik, vrecia s pieskom.

Výsledky sú tu:

Kategória škôlkári, 1.ročník, 2.ročník

1.miestoT. Pastorek5:11
2.miestoB. Balucha5:36
3.miestoT. Kováčik5:38

Kategória 3.ročník

1.miestoM. Repka4:32
2.miestoM. Rajec4:38
3.miestoP. Baginová5:06

Kategória 4.ročník, 5.ročník, dievčatá, bežali 2 kolá

1.miestoR. Repková8:09
2.miestoN. Kramariková9:56
3.miestoD. Burianová10:10

Kategória 4.ročník, 5.ročník, chlapci, bežali 2 kolá

1.miestoŠ. Chudo8:09
2.miestoA. Poruban8:36
3.miestoM. Rajec9:01

Kategória 6. Ročník, 7.ročník, bežali 2 kolá

1.miestoM. Liška7:26
2.miestoJ. Jančo8:45
3.miestoL. Prostináková9:39

Kategória Vysoká škola a pracujúci, Ženy, bežali 2 kolá

1.miestoL. Jalilová 
2.miestoN. Škrovanová 

Kategória Vysoká škola a pracujúci, Muži, bežali 2 kolá

1.miestoV. Plášek 
2.miestoJ. Kandráč 
3.miestoE. Pšenko 

Autor: Vladimír Plášek SDB

Poď s nami na stretnutie mladých T22

Mladí z Dubnice nad Váhom ideme SPOLU do Trenčína na T22 🙂 Poď s nami zažiť spoločenstvo mladej Cirkvi, živú vieru, povzbudiť sa, načerpať. > Prihlasovanie do nedele 8. 5. tu: https://forms.gle/7MDFw15Mhijf77nm7

EMAUZSKÍ UČENÍCI    

Lk 24,13-35

Znovuobjavenie nádeje

Veľkonočné príbehy nám odhaľujú rôzne spôsoby stretnutia so Zmŕtvychvstalým Pánom. Príbeh z Emauz je azda najvýznamnejší a bezpochyby aj najvýnimočnejší. Situácia učeníkov je dobre opísaná hneď na začiatku a odráža stav mysle, v ktorom sa môžeme ocitnúť aj my dnes. Učeníci zrejme majú všetko, čo potrebujú, aby uverili. Poznajú spisy Starého zákona, Ježišovo posolstvo, jeho dielo a smrť na kríži. Počuli aj posolstvo o vzkriesení. Ženy im oznámili svoju vlastnú skúsenosť, že „on žije“. Všetko márne. Pokračovali v ceste ponorení do smútku a skľúčenosti. Všetky nádeje vkladané do Ježiša sa rozplynuli so zlyhaním kríža.

Evanjelista navrhuje dva spôsoby, ako nájsť živú vieru v Zmŕtvychvstalého. Prvým je počúvať Ježišovo slovo. Napriek všetkému títo učeníci naďalej myslia na Ježiša, hovoria o ňom, uvažujú o ňom. A práve vtedy sa Zmŕtvychvstalý stáva prítomným na ich ceste. Ježiš je tam, kde si ho niektorí muži a ženy pamätajú a zamýšľajú sa nad významom jeho posolstva a jeho osoby, aj keď nie sú schopní rozpoznať jeho prítomnosť.

Neočakávajme veľké zázraky. Ak sme niekedy pri počúvaní Ježišovho evanjelia a spomínaní na jeho slová pocítili, že „naše srdce horí v nás“, nezabúdajme, že on kráča vedľa nás.

Evanjelista nám pripomína druhú skúsenosť. Je to gesto eucharistie. Učeníci držia neznámeho pocestného, aby spolu obedovali v dedine Emauzy. Toto gesto je jednoduché, ale úprimné. Pútnici unavení z cesty si sadnú k jednému stolu. Prijmú sa ako priatelia a spoločne si oddýchnu od útrap dlhej cesty. Vtedy sa učeníkom „otvoria oči“ a objavia Ježiša ako niekoho, kto živí ich životy, podporuje ich v ich únave a posilňuje ich na ceste.

Ak sa niekedy, nech je naša skúsenosť akokoľvek malá, pri slávení Eucharistie cítime posilnení na ceste a povzbudení do ďalšieho každodenného života, nezabúdajme, že je to Ježiš, kto živí náš život a našu vieru.

Dve kľúčové skúsenosti

S pribúdajúcimi rokmi sa v kresťanských komunitách objavil veľmi konkrétny problém. Peter, Mária Magdaléna a ostatní učeníci mali veľmi „zvláštne“ zážitky zo stretnutia so živým Ježišom po jeho smrti. Zážitky, ktoré ich viedli k „viere“ v zmŕtvychvstalého Ježiša. Ale ako mohli tí, ktorí sa neskôr pripojili k skupine nasledovníkov, zrodiť a rozvíjať tú istú vieru?

To je aj náš dnešný problém. Nezažili sme stretnutie so Zmŕtvychvstalým, aké zažili prví učeníci. Na aké skúsenosti sa teda môžeme spoľahnúť? To je to, čo sa predpokladá v rozprávaní o učeníkoch z Emauz.

Obaja kráčajú k svojim domovom, smutní a skľúčení. Ich viera v Ježiša vyhasla. Už si od neho nič nesľubujú. Všetko to bola ilúzia. Ježiš, ktorý ich nepozorovane sleduje, sa k nim pridáva a kráča s nimi. Lukáš vysvetľuje situáciu takto: „Sám Ježiš prišiel a kráčal s nimi. Ich oči ho však nedokázali rozpoznať.“ Čo môžu urobiť, aby zažili jeho živú prítomnosť?

Dôležité je, že títo učeníci na Ježiša nezabúdajú; „rozprávajú sa a diskutujú“ o ňom; spomínajú na jeho „slová“ a „skutky“ ako veľkého proroka; nechajú si od cudzinca vysvetliť, čo sa stalo. Ich oči sa neotvoria okamžite, ale „ich srdcia začnú horieť“.

To je prvá vec, ktorú v našich spoločenstvách potrebujeme: pamätať na Ježiša, zahĺbiť sa do jeho posolstva a diela, rozjímať o jeho ukrižovaní… Ak nás Ježiš v určitom okamihu pohne, jeho slová nás oslovia a naše srdce začne horieť, je to znamenie, že sa rodí naša viera.

To nestačí. Podľa Lukáša je skúsenosť eucharistickej večere nevyhnutná. Hoci ešte nevedia, kto to je, obaja cestujúci cítia, že Ježiša potrebujú. Jeho spoločnosť je pre nich dobrá. Nechcú, aby ich opustil: „Zostaň s nami“. Lukáš to zdôrazňuje s radosťou: „Ježiš vošiel a zostal s nimi“. Počas jedla sa im otvoria oči.

Toto sú dve kľúčové skúsenosti: pocit, že naše srdce horí, keď si pripomíname jeho posolstvo, jeho dielo a celý jeho život; pocit, že keď slávime Eucharistiu, jeho osoba nás živí, posilňuje a utešuje. Takto v Cirkvi rastie viera v zmŕtvychvstalého Pána.

Osobný kontakt s Ježišom

Na ceste do Emauz kráčajú dvaja učeníci so smutnou náladou. Nemajú žiadny cieľ ani zámer. Ich nádej zhasla. Ježiš sa vytratil z ich života. Hovoria a diskutujú o ňom, ale keď k nim príde plný života, ich oči „ho nedokážu rozpoznať“.

Ježiš si ich predstavoval inak, keď ich posielal po dvoch: plné života, prinášajúce pokoj do každého domu, zmierňujúce utrpenie, uzdravujúce život a oznamujúce všetkým, že Boh je blízko a stará sa o nás.

Títo učeníci zrejme majú na to, aby si udržali vieru, ale niečo v nich zomrelo. Poznajú Sväté písmo, ale nemajú z neho žiadny úžitok. Evanjelium počuli v Galilei: teraz sa všetko zdá byť ilúziou minulosti. Prišla k nim správa, že Ježiš žije: ženské veci; kto môže niečomu takému uveriť? Títo žiaci majú všetko, ale nemajú nič. Chýba im jediná vec, ktorá by mohla „zapáliť“ ich srdce: osobný kontakt so živým Ježišom.

Nie je to náš problém? Prečo je medzi nami toľko priemernosti a sklamania? Prečo toľko ľahostajnosti a zvyku? Kresťanské učenie sa neustále hlása, píšu sa vynikajúce encykliky a pastierske listy, vydávajú sa erudované štúdie o Ježišovi. Nechýbajú slová a oslavy. To, čo nám chýba, je možno živšia skúsenosť s niekým, koho nemožno nahradiť ničím alebo nikým iným: Ježišom Kristom, Živým.

Nestačí sláviť len nejakú svätú omšu, alebo čítať biblické texty. Príbeh z Emauz hovorí o dvoch základných skúsenostiach. Učeníci nečítajú text, ale počúvajú nezameniteľný Ježišov hlas, ktorý im rozpaľuje srdce. Neslávia liturgiu, ale sedia ako priatelia pri jednom stole a spoločne objavujú, že je to sám Ježiš, kto ich kŕmi.

Prečo naďalej robiť veci spôsobom, ktorý nás nepremení? Nepotrebujeme najprv skutočnejší kontakt s Ježišom? Nová jednoduchosť? Iná viera? Nepotrebujeme sa naučiť žiť všetko s väčšou pravdou a z nového rozmeru? Ak Ježiš zmizne z nášho srdca, všetko ostatné je zbytočné.

Viac pamätať na Ježiša

Príbeh Emauzských učeníkov opisuje zážitok dvoch Ježišových nasledovníkov, ktorí kráčali z Jeruzalema do malej dedinky Emauzy, vzdialenej asi jedenásť kilometrov* od hlavného mesta. Rozprávač to robí s takou zručnosťou, že nám aj dnes pomáha oživiť našu vieru v zmŕtvychvstalého Krista.

Dvaja z Ježišových učeníkov odchádzajú z Jeruzalema a opúšťajú skupinu nasledovníkov, ktorá sa okolo neho vytvorila. Keď Ježiš odíde, skupina sa rozpadá. Bez neho nemá zmysel zostať spolu. Sen sa rozplynul. S Ježišovou smrťou zomiera aj nádej, ktorú zrodil v ich srdciach. Nedeje sa niečo podobné aj v našich komunitách? Nenechávame vieru v Ježiša zomrieť?

Napriek tomu títo učeníci stále hovoria o Ježišovi. Nemôžu naňho zabudnúť. Komentujú, čo sa stalo. Snažia sa pochopiť, čo s ním zažili. „Kým sa rozprávali, priblížil sa k nim sám Ježiš a kráčal s nimi.“ Je to prvé gesto Zmŕtvychvstalého. Učeníci ho nemôžu spoznať, ale Ježiš je už prítomný a kráča s nimi. Nekráča Ježiš aj dnes zahaleným spôsobom s mnohými veriacimi, ktorí opustili Cirkev, ale ktorí na neho naďalej pamätajú?

Zámer rozprávača je jasný: Ježiš sa približuje, keď si na neho učeníci spomenú a hovoria o ňom. Je prítomný tam, kde sa komentuje jeho evanjelium, kde je záujem o jeho posolstvo, kde sa hovorí o jeho spôsobe života a o jeho projekte. Nie je to tak, že Ježiš je medzi nami taký neprítomný, pretože o ňom málo hovoríme?

Ježiš sa zaujíma o rozhovor s nimi: „Čo sú to za rozhovory, ktoré vediete medzi sebou na ceste?“. Nevnucuje sa im tým, že by im odhalil svoju identitu. Požiada ich, aby pokračovali v rozprávaní svojich skúseností. Rozhovorom s ním odhalia svoju vlastnú slepotu. Oči sa im otvoria, keď sa pod vedením jeho slova vydajú na vnútornú cestu. Tak to je. Ak budeme v Cirkvi viac hovoriť o Ježišovi a rozprávať sa s ním, naša viera ožije.

Učeníci sa s ním rozprávajú o svojich očakávaniach a sklamaniach; Ježiš im pomáha prehĺbiť chápanie identity ukrižovaného Mesiáša. Srdcia učeníkov začínajú horieť, cítia potrebu, aby „cudzinec“ zostal s nimi. Keď slávia eucharistickú večeru, otvoria sa im oči a spoznajú ho: Ježiš je s nimi a živí ich vieru!

My kresťania si musíme viac pripomínať Ježiša: citovať jeho slová, komentovať jeho spôsob života, prehlbovať naše chápanie jeho plánu. Musíme viac otvoriť oči našej viery a objaviť ho plného života v našej Eucharistii. Ježiš nie je neprítomný. Kráča s nami.

Neutekajte do Emauz

Nemálo ľudí sa dnes pozerá na Cirkev s pesimizmom a sklamaním. Nie je to Cirkev, akú by si priali. Chceli by cirkev, ktorá je živá a dynamická, verná Ježišovi Kristovi a skutočne sa angažuje v budovaní ľudskejšej spoločnosti.

Vidia ju ako nehybnú a dezorientovanú, príliš oddanú obrane zastaranej morálky, ktorá dnes zaujíma len málokoho, a vyvíjajúcu žalostné úsilie o obnovenie dôveryhodnosti, ktorá sa zdá byť „pod historickým minimom“. Vnímajú ju ako inštitúciu, ktorá je tu takmer vždy na to, aby obviňovala a odsudzovala, a len zriedkavo na to, aby pomáhala a vlievala nádej do ľudských sŕdc. Často majú pocit, že je to smutné a nudné, a istým spôsobom cítia – spolu s francúzskym spisovateľom Georgesom Bernanosom – že „opakom kresťanského národa je smutný národ“.

Pokušenie opustiť a utiecť je ľahké. Niektorí tak robia už dlhší čas, dokonca rezolútne: dnes takmer hrdo vyhlasujú, že veria v Boha, ale nie v Cirkev. Iní sa postupne vzďaľujú, „po špičkách a potichu“: bez toho, aby si to niekto všimol, sa v ich srdciach vytráca náklonnosť a oddanosť minulým časom.

Určite by bolo chybou pestovať naivný optimizmus a myslieť si, že prídu lepšie časy. Ešte horšie by bolo zatvárať oči a ignorovať priemernosť a hriešnosť Cirkvi. Ale naším najväčším hriechom by bolo „utiecť do Emauz“, opustiť spoločenstvo a ísť vlastnou cestou, ponorení do sklamania a dezilúzie.

Musíme sa naučiť „lekciu z Emauz“. Riešením nie je opustiť Cirkev, ale obnoviť naše vzťahy s nejakou kresťanskou skupinou, spoločenstvom, hnutím alebo farnosťou, kde sa môžeme podeliť a oživiť našu nádej v Ježiša.

Všade tam, kde sa muži a ženy na neho pýtajú a prehlbujú svoje chápanie jeho posolstva, je prítomný Zmŕtvychvstalý Pán. Je ľahké, že jedného dňa, keď budú počúvať evanjelium, pocítia, že ich srdcia opäť horia. Tam, kde sa veriaci stretávajú pri spoločnom slávení Eucharistie, sa nachádza Zmŕtvychvstalý, ktorý živí ich životy. Je jednoduché, že jedného dňa sa im „otvoria oči“ a uvidia ho.

Nech sa nám zdá, že je mŕtva, Zmŕtvychvstalý prebýva v tejto Cirkvi. Preto tu majú zmysel aj verše Antonia Machada: „Myslel som si, že moje ohnisko vyhaslo, a miešal som popol… spálil som si ruku“.

Zdroj: https://notedipastoralegiovanile.it/  José A. Pagola (preklad a úprava PeBi)