Duchovná obnova pod vedením národnej koordinátorky Modlitieb matiek

P1020560

V sobotu 2. apríla 2016 to bolo presne 15 rokov, keď do našej farnosti prišla prvýkrát národná koordinátorka hnutia Modlitby matiek Jana Pajanová. Prijala pozvanie vtedajšieho správcu farnosti dona Jozefa Zachara a Hany Jurisovej, zakladateľky prvej skupinky MM v Dubnici nad Váhom, aby predstavila toto hnutie v našom kostole.

Dnes už vo farnosti pôsobí 5 skupiniek modliacich sa mamičiek. Preto práve si tento dátum mamy vybrali na Duchovnú obnovu pod jej vedením. V službe národnej koordinátorky  na Slovensku je už 20 rokov.

Obnova začala slávením svätej omše, ako vďakyvzdaním za 15 rokov MM v Dubnici, čo mamy vyjadrili v obetných daroch 15-timi šípovými ružami. Pán farár don Marián Bielik v homílii poďakoval mamám z MM, že okrem telesného rozvoja a hmotného zabezpečenia im záleží aj na duchovnom smerovaní a na večnom živote svojich, ale i ostatných, detí. MM sú tak pre farnosť požehnaním, uviedol. Po svätej omši sa nám prihovorila Janka a pozvala nás ku svedectvám. Mamy boli otvorené a s láskou sa s ostatnými podelili o svoje skúsenosti a čo im MM dávajú.

Po občerstvení sme pokračovali v Katolíckom dome spoločnými Modlitbami matiek. Nasledovali otázky a odpovede. Stretnutie sme ukončili adoráciou v kostole. Viedla ju Janka spolu s mamou Maruškou z Bratislavy.

Prišli aj mamy z okolitých farností: z Ilavy, Bolešova, Hornej Poruby, Valaskej Belej, z Kolačína, Trenčína i  Trenčianskych Teplíc. Všetky ocenili možnosť prejsť bránou milosrdenstva.


Z reakcií prítomných mám:

mama Silvia

Janka ma stále udivuje múdrosťou, jednoduchosťou a prirodzenou autoritou, a samozrejme aj nasadenosťou v službe, ktorú vykonáva. Domov som sa vrátila plná radosti, nadšenia a dojmov. Manžel mi vraví: „Vidím, že si šťastná. A teraz som aj ja šťastný, lebo si konečne tam, kde si mala byť.“ Ďakujem Pánovi za vzácne krásny a požehnaný deň, ktorý som mohla so všetkými maminkami prežiť.

mama Katka z Trenčianských Teplíc

Srdečne ďakujeme za spoločné stretnutie MM.  Spolu s Vami, mamy z Dubnice, ktoré ste si pripomenuli 15 rokov existencie tohto spoločenstva, sme si aj my, mamy z Trenčianskych Teplíc, zaspomínali na našu cestu a ďakovali za všetko, ako nás dobrý Pán Boh viedol a vedie, ako nás i naše deti posilňoval a požehnával, usmerňoval a premieňal. Ako toľkokrát presne vypočul naše prosby, ako nás aj učil prijímať jeho riešenia našich problémov… Veľmi pekne chcem poďakovať za svätú omšu, za Jankine usmernenia, aby modlitby v našich skupinkách boli také ako majú byť, za spoločnú modlitbu MM, i za adoráciu. Opäť vďaka aj za Jankine svedectvo, ako môžeme prežívať adoráciu, aby nás Pán očistil, oslobodil a uzdravil. Nepoznám iné slovo, len ĎAKUJEM pekne. Veľké poďakovanie patrí aj ostatným maminkám z Dubnice, ktoré sa postarali o občerstvenie.

mama Martinka

Veľmi ma obohatili svedectvá i Janka Pajanová. Uvedomila som si, že každý má tú svoju cestu viery a primknutia sa k Pánovi a Panne Márii. Bolo veľmi zaujímavé to počúvať a zároveň aj veľmi povzbudzujúce s ohľadom na tých, ktorí sú okolo mňa len vlažní kresťania alebo neveriaci. Uvedomila som si, že naozaj každého chce Pán pritiahnuť. A ešte ma oslovilo to, ako tie maminy, ktoré majú už staršie alebo aj dospelé deti, rozprávali o tom, ako ich úplne odovzdali Pánovi, modlia sa za ne a to je všetko. Akú majú veľkú dôveru, ktorej sa ja ešte len učím. Veľmi sa mi páčilo, že Janka Pajanová rozprávala o úplných začiatkoch MM na Slovensku a vy ostatné o tom ako to bolo v Dubnici. Teraz sa cítim taká viac zahrnutá do spoločenstva MM, toho celoslovenského aj dubnického. Myslím, že usporiadanie toho dňa malo veľký význam a hoci som sa ho nemohla zúčastniť celého, aj doobedie mi dalo veľa. Teraz mi stretnutie v rámci trojdnia pripadá ako veľmi dôležité, ak sa chcem spoznať aj s mamami z iných skupiniek a cítiť sa tak  viac „členkou“.

mama Magda z Trenčína

Znovu si vybavujem sobotňajšie ráno 2. apríla, keď som sedela vo vlaku a cestovala na duchovnú obnovu do Dubnice. Prenasledovali ma myšlienky, či je to vôbec správne, že sa zúčastňujem „jubilejného stretnutia“ ktoré svedčí o tom, že už 15 rokov sa stretávate na Modlitbách matiek, s prijatím všetkých starostí, aktivít a vzájomných povzbudení, ktoré sú ich súčasťou. Moja osobná účasť je iba niekoľko posledných mesiacov, preto som zápasila s pochybnosťami. Na druhej strane úprimne pozvanie z vašej strany moje pochybnosti výrazne odľahčilo. Nasledovalo milé zvítanie a svätá omša, ktorá takisto znela oslobodzujúco. Nasledovali ďalšie oslovenia a povzbudenia zo svedectiev jednotlivých mám. Boli úprimné a nasledovania hodné. Veľmi ma zaujala svojou inteligenciou a zároveň bezprostrednosťou Janka Pajanová, naša koordinátorka. U nej každý dostáva priestor, nekádruje, neodsudzuje, ale s láskou prijíma človeka, ktorý potrebuje prijatie, ktorý túži ísť k Svetlu. Janka sa neschováva za škrupule, ale rozväzuje naše často uzavreté, ustráchané srdce. Na záver, po jubilejnom stretnutí som cestovala domov a vo vlaku som premýšľala, ako by mi veľmi chýbalo a ochudobnilo ma „ustráchané“ rozhodnutie neprísť medzi Vás. Bola som jedna zo všetkých prítomných a veľmi ma to obohatilo.


mama Janka Pajanová nám napísala do kroniky:

15. rokov MM v Dubnici

„Ďakujeme Vám, drahé dubnické mamy za to, že ste vydržali v modlitbách v jednoduchosti a poslušnosti. Ďakujeme Vám za radosť, ktorú dávate svetu a ľuďom okolo Vás. Pane, ďakujeme za všetky milosti, ktoré si dal všetkým týmto mamám. Ďakujeme, že sme dnes mohli vidieť ovocie modlitieb. Ty, Pane, si vinič a my sme ratolesti.

S láskou a vďakou mama Jana a mama Maruška.“


Deti viery v našej farnosti

V pondelok 22. februára 2016 prišli k nám do farnosti koordinátorky hnutia Deti viery na Slovensku mamy Ľubka a Lenka z Bratislavy, aby nás oboznámili s týmto hnutím. Deti viery sú súčasťou komunity Útecha, kam patria aj Modlitby otcov a Modlitby matiek. Spiritualitou hnutia je úplná odovzdanosť Pánovi. Stretnutie sa konalo v katolíckom dome, kde sa zišlo asi 30 mám. Niektoré prišli aj s deťmi. Potešila nás aj prítomnosť predstavenej sestier Panny Márie Pomocnice, sestry Editky a učiteliek z našej cirkevnej materskej škôlky. Pozvanie prijali aj mamy z Hornej Poruby.

Ľubka a Lenka nám vysvetlili, ako viesť deti k modlitbe, odovzdanosti, dôvere a jednoduchosti od najmenšieho škôlkára, cez deti v mladšom i staršom školskom veku, až po mladých na stredných školách. Deti sa učia spoznávať Sväté písmo, vytvárajú si osobný vzťah s Bohom a navzájom medzi sebou. Zaujalo ma, že v centre je Sväté písmo, kde si deti môžu osvojiť a prežiť určité state z Evanjelia vo forme krátkeho divadielka či rozhovoru. V budúcnosti potom dobre poznajú Sväté písmo a aj sa ho snažia žiť. Mamy Ľubka a Lenka to potvrdili z vlastných skúseností pri práci s mladými. Stáva sa, že mladí ľudia potom vedú skupinky Deti viery. Problémy zvládajú ľahšie, lebo sú naučené, že Pán sa postará.

Dozvedeli sme sa aj o ich skúsenostiach s deťmi, ktoré chodia do skupiniek. Majú krásne vzťahy, keď potrebujú nejakú pomoc, navzájom sa modlia za daný problém či situáciu. Spoločenstvo je im oporou v živote. Zakusujú povzbudenie z vypočutých modlitieb. Takto deti aj mladí môžu poznávať silu modlitby. Tak, ako na modlitbách matiek, na stretnutí je na stolíku Sväté písmo, kríž, pri päte kríža košík, ktorý predstavuje ruky Pána Ježiša, a sviečka. Deti sa z knižočiek modlia len niektoré modlitby podľa disponovanosti skupinky a na farebné krúžky píšu mená tých, za ktorých sa chcú modliť, alebo svoje každodenné starosti a radosti. Menšie deti kreslia alebo im s napísaním pomôže animátor či rodič. Krúžky potom odovzdávajú do košíka, teda do Pánových rúk.

Sú tri formy modlitieb Deti viery: v rodine, v škole či škôlke a skupinky Deti viery. V prvých dvoch formách stačí mať malý košík pri päte kríža, doma v rodine alebo v triede či kaplnke, do ktorého deti odovzdávajú svoje problémy, z ich pohľadu ťažké. Použijú už spomínané farebné krúžky. Raz do týždňa ich pri rodinnej alebo osobnej modlitbe vkladajú do košíka, modliac sa podľa knižočky Deti viery alebo vlastnými slovami. Takýmto spôsobom sa učia dôverovať Pánovi, že ich modlitby budú vypočuté už od útleho veku.

Po skončení prednášky nasledovali otázky a odpovede. Mohli sme si tiež vziať prinesené materiály: knižočky pre menšie alebo staršie deti, farebné krúžky a príručku pre animátorov. Skôr, ako sa začneme s deťmi modliť v skupinkách, môžeme túto túžbu predkladať Pánovi v modlitbe aspoň počas troch týždňov, napr. denne druhý desiatok Ruženca svetla: … ktorý zázrakom v Káne Galilejskej otvoril srdcia učeníkov pre vieru. A už sme aj začali.. 🙂

S objatím Silvia z Modlitieb matiek v Dubnici nad Váhom.

Trojdnie 25.-27.9.2015

Na prípravnom stretnutí za symboly sme dostali slovo z Izaiáša 49, 1-3:

„Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, národy ďaleké: Pán ma povolal od lona, od života mojej matky spomínal mi meno. Ústa mi urobil ako ostrý meč, v tieni svojej ruky ma skryl a urobil zo mňa šíp brúsený, do svojho tulca ma schoval. A riekol mi: „Služobníkom si mi, Izraelom, tebou sa chcem osláviť.“

Po počiatočných rozpakoch nám Duch Svätý dal svetlo a spoznali sme symboly pre toto trojdnie: krstná košieľka, šíp, mama a ja.

V piatok sme sa po prvýkrát stretli na modlitbovom trojdní v novoposvätenom Kostole sv. Jána Bosca na sídlisku Podháj. Modlitby si pripravila prvá skupinka. „Pane, nastáva chvíľa, keď Ťa chceme z hĺbky svojich sŕdc odprosovať za naše vlastné previnenia, za všetky naše hriechy, za zanedbávanie konania dobra. Prežívame hlbokú ľútosť nad svojou slabosťou, nad tým, ako sme sklamali svojich najmilších i samy seba. Túžime Ti odovzdať tieto svoje poklesky, odprosovať za ne, oľutovať ich. Nech je pre nás kráľ Dávid príkladom odprosovania, keď po svojom páde prosí Boha o odpustenie,“ hovorí mama Evka . Na začiatku privítala hostí – mamy z Valaskej Belej, z Hornej Poruby, z Košece, z Hornej Breznice i z Kolačína. V úvode veľmi pekne prítomným sprehľadnila všetky stretnutia v MM počas roka, čo bolo dôležité zvlášť pre mamy, ktoré naše hnutie málo poznajú. Ako symbol hriechu sme odovzdávali Pánovi svojou vinou zašpinené krstné košieľky. Evka nás vyzvala: „Zoberte si každá tú „svoju“ a odneste ju sem dopredu – do Božích rúk, ktoré symbolizuje malý košík. Vo vedľajšom košíku už na vás čaká čistá košieľka. Taká, v akej sa nášmu Tatinkovi budete určite veľmi páčiť. Nech sa páči, zoberte si ju. Verím, že zostane ešte dlho čistá…“

            V sobotu nás v kaplnke katolíckeho domu privítala mama Dianka z tretej skupinky. Mňa neprivítala príliš spôsobilo: „Máš šípy?“ Nemala som. A tak som sa otočila na podpätku a mazala za zaťom, aby ich vytlačil. Mamy sa medzitým začali modliť a symbol odpustenia dorazil včas. Dianka k symbolu uviedla: „Symbolom dnešného dňa je šíp. Je znakom odpustenia, z ktorého vychádza láska. Často sa stretávame s obrazom anjela, ktorý strieľa šíp do srdca človeka, aby zasiahol srdce konkrétnej osoby, túžiacej po láske. Šíp symbolizuje práve odpustenie, ktoré v trojdní tak často spomíname. Preto keď chceme vzbudiť u človeka lásku, musí najskôr jeho srdce zasiahnuť šíp odpustenia, aby sa srdce mohlo otvoriť pre lásku k druhému, ale najmä k nášmu milujúcemu Ježišovi. Duchu Svätý, prosíme ťa, daj, aby sme boli lukom v tvojich rukách, ktorý vysiela šípy do skamenených sŕdc ľudí, ktorí ubližujú nám a našim deťom.“

Aj vrcholom tohto trojdnia bola nedeľa chvál a vďakyvzdania. Modlitby viedla druhá skupinka. Zuzka k symbolu vďaky uviedla: „Symbolom života, ktorý sme dostali od teba, Pane, cez naše matky, je srdce. Boli to slová z Izaiáša, ktoré nás inšpirovali. Božie slovo je mocné a živé a malo by nás napĺňať, aby sme sa stali ľuďmi radosti, pokoja a plnosti Ducha Svätého. Pán nás vyzýva, aby sme boli premenené služobnice Pánove, ktoré môže použiť na svoje plány, aby mohol uzdraviť naše rodiny, celú zem. Srdiečkami s menami našich mám i otcov budeme ďakovať za to, že naša mama povedala svoje áno pri počatí.

Vďaka ti, Pane, že sme, a daj, aby sme i my boli vzorné služobnice Pána.“

Po modlitbách sme sa o 15. hod. s pánom farárom ešte pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva. Potom sme sa pred kostolom pri radostnom malom agapé pozdieľali.

 

Vďaka, Pane, za mamy, ktoré trojdnie s láskou pripravovali a viedli.

Vypros túto milosť pre všetky naše mamy, aby trojdnie prežívali ako veľký Boží dar a požehnanie pre svet a nie ako ťarchu.

Trojdnie 26.6.-28.6.2015

Pán nám dal na rozpoznanie symbolov pre toto trojdnie Božie slovo Mk 16, 9-18 a Ž 104, 31-35.

V piatok sme sa stretli pred svätou omšou. Na oltári nás privítal Sviatostný Pán Ježiš, keďže bola pravidelná farská adorácia. Mamy zaujali svoje miesta. Mama Hanka, ktorá viedla modlitby, v úvode okrem iného povedala: „Vítajme, milé mamičky, na dnešnom stretnutí, kedy sme pozvané robiť pokánie za svoje previnenia, aby sme si pôstom a pokáním pripravili srdcia na ďalšie dni modlitieb. V stredu 17. júna sa niektoré mamy z nášho spoločenstva zúčastnili audiencie so Sv. otcom Františkom na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne. Jeho príhovor bol zameraný na rodiny. Všetci vieme prečo. A prečo táto téma tak často. O chvíľu po skončení audiencie sa stretli na tomto výnimočnom mieste aj s našou zakladateľkou Veronicou. V Ríme sa totiž minulý týždeň konala Medzinárodná konferencia MM z príležitosti 20. výročia vzniku nášho hnutia. Zúčastnili sa jej mamy z 30 krajín sveta – zo všetkých svetadielov. Veronica slovenské mamy s láskou pozdravila, privítala a poďakovala za modlitby a vytrvalosť. Tieto slová sú určené nám všetkým“. Ako symbol pokánia za naše previnenia sme Ježišovi prinášali veľkú papierovú slzu, aby sme prežili jeho dotyk, odpustenie, nesmiernu lásku a objatie. Teším sa, že v tento deň sa mohla zúčastniť aj Gabika zo štvrtej skupinky.

V sobotu sme mali modlitby v kaplnke v Katolíckom dome. Viedla ich tretia skupina. Mamy spontánne odprosovali a odpúšťali tým, ktorí zraňujú nás, naše deti, jednotlivé rodiny i rody, prevracajú svojím počínaním morálne hodnoty, ktoré tu boli celé stáročia a infikujú zlom našu spoločnosť. Prosili sme Pána za ich obrátenie, aby aj cez naše odpustenie otvoril dvere k nesmiernemu daru viery pre týchto ľudí. Pánovi sme odovzdávali ako symbol odpustenia obrázok otvorených dverí. Zaujímavé bolo poznanie, ako Duch Svätý koná, keď v knihe Rok s pápežom Františkom práve na tento deň bola časť z príhovoru Svätého Otca s názvom Cirkev s otvorenými dveramiJ.

V nedeľu sme od samého rána vo svojom srdci chválili nášho úžasného Boha. Symbolom tretieho dňa sa stalo „všetko stvorenie“, tzn. všetko čo Pán stvoril. Mamy si mohli priniesť vlastný symbol stvorený Pánom. Na stolíku sme preto mohli vidieť poľný kvietok, misku malín, šípové ruže, lipový kvet, červené srdce ako symbol stvoreného človeka, či obrázky rôzneho Pánovho stvorenia. Mama Gabika z druhej skupinky na záver poďakovala za účasť a popriala nám i našim rodinám požehnané leto, nastávajúce prázdniny a dovolenky. „Prežite ich ako požehnaný čas s vďakou a chválou Pánovi“, uviedla v závere Gabika.

Pred kostolom sme mali priestor na zdieľanie a malé agapé. Prekvapila nás náhla zmena počasia. Zostalo chladno a veterno. Radi sme privítali Galinku, ktorej sa podarilo prísť od šiestich detí.

 

Ďakujeme Ti, Pane, že našťastie Ty riadiš svet a nie my, ľudia.

Na splnenie svojich zámerov

si dokážeš použiť aj nás a naše úsilie modliť sa nielen za svoje deti, ale aj za iných.

A zvlášť za tých, ktorí nepoznajú Božiu lásku ako veľký Boží dar,

pretože keby ťa poznali nemohli by ťa nemilovať.

 

Trojdnie 27. – 29. marca 2015

 

Božie slovo, ktoré sme dostali pri modlitbách za symboly (Sk 20, 1-6), obsahovalo veľa mien osôb i názvov krajov a krajín. Z toho sme pochopili, že my, mamy Irenka, Evka, Silvia, či Ľubka, máme odprosovať tých a odpúšťať tým, ktorí zapríčiňujú skazu, nešťastie a vojny v našom okolí, ale i vo svete.

V piatok sme činili pokánie účasťou na farskej krížovej ceste, ktorú mali deti z cirkevnej školy. Naše spoločenstvo malo krížovú cestu týždeň predtým. Na výmenu už bolo neskoro. Veď tam, kde sú deti, sú aj mamy. A tak sme každá v sebe robili pokánie za svoje hriechy.

V sobotu sme sa po dlhšom čase opäť stretli v kaplnke na II. ZŠ. Do Pánových rúk a do jeho nesmierneho milosrdenstva sme symbolicky vkladali krajiny, kde je skaza, nešťastie a vojny, kruté prenasledovanie a zabíjanie kresťanov, a odprosovali sme za tých, ktorí sa o toto zlo pričinili a pričiňujú. Pánovi do rúk sme odovzdali malé mapky Sýrie, Egyptu, Izraela, Ukrajiny a Iraku. Odpúšťali sme aj tým, ktorí robia zlo v našom okolí, pretože spúšťačom veľkého zla môže byť zdanlivo neškodné malé zlo. Agapé sme mali už v tento deň vďaka mame Anke R., ktorá prišla ako Červená čiapočka s košíkom plným dobrôt. Bohu vďaka!

V nedeľu sme sa zúčastnili krížovej cesty na dubnickej kalvárii. V tomto pôstnom čase sme cítili, že máme Pánovi ďakovať aj za naše kríže. Mama Ľubka pred začiatkom krížovej cesty povedala prítomným, že súbežne s ňou sa koná aj tretí deň spoločných MM a že mamy viditeľne v rukách nesú vlastnoručne vyrobené svoje životné kríže (ich umelecké stvárnenie bolo na tvorivosti každej z nás). V tomto týždni v posolstve svetu Panna Mária v Medžugorí okrem iného povedala: „Buďte silní v modlitbe a s krížom v rukách sa modlite, aby vás zlo nevyužilo a nezvíťazilo vo vás“. A tak sme videli kríže i krížiky z papiera, či z konárikov, jednoducho zviazané špagátom, či prizdobené drôteným srdiečkom. Po krížovej ceste sme zastali pod krížom na kalvárii a chválili Pána aj za tieto naše kríže, cez ktoré sme znovu stretli alebo hlbšie spoznali Ježiša. Potom sme svoje kríže symbolicky pripojili k Ježišovmu krížu zastoknutím do kvetinového záhonu pod krížom.

 

Trojdnie 23.-25. január 2015

Na modlitbách za toto trojdnie sme dostali slovo z Lk 5, 12-16 o uzdravení malomocného. Úžasné na tom bolo, že toto isté evanjelium, len podľa Mk, sa čítalo v ten deň aj pri svätej omši. Vnímali sme, že v piatok sa máme postiť tak naozaj, o chlebe a vode, a už dopredu si vyprosovať milosť pôstu.

V piatok sme trojdnie začali anglickou piesňou, ku ktorej mama Hanka dodala:

„Toto sú slová z prvej strany Knižočky MM v angličtine, v rodnom jazyku našej zakladateľky Veronici. V modlitbe k nej Pán prehovoril slovami proroka Jeremiáša: „Prestaňte plakať a utrite si slzy, všetko, čo ste urobili pre svoje deti, nezostane bez odmeny. Vrátia sa z nepriateľovej krajiny. Je tu nádej pre budúcnosť. Vaše deti sa vrátia domov. Ja, Pán, som tak povedal.“ Boh sa pred 20. rokmi rozhodol osloviť srdcia matiek práve cez Veronicu, aby pomohol deťom a mladým na našej planéte v tejto tak náročnej dobe, pretože láska matiek premieňa svet. A práve táto láska nás tu zhromaždila, aby sme ju modlitbou vyznali Bohu i našim drahým nielen na našich týždňových stretnutiach, ale i na tomto trojdní. Prijmime Pánovo pozvanie, v duchu padnime pred ním na tvár a v hlbokej pokore sa kajajme za svoje hriechy, ktorými sme sa previnili proti rodine, proti životu. Odprosujme nášho Boha za to, že sme neprijali deti, boli sme tvrdí a neláskaví k svojim najbližším, odvrhli sme starých ľudí, nectili si hodnotu staroby, poddávali sme sa egoizmu a pôžitkárstvu. Výzva na pokánie v tomto čase pred referendom je veľkou Božou milosťou.“ Ako symbol hlbokého pokánia sme vnímali pozvanie všetkých mám naraz dopredu pred Eucharistiu, kto môže, na kolená.

Druhý deň trojdnia sme začínali účasťou na rannej svätej omši, ktorú sme obetovali za všetkých, ktorým sme mali poobede odpúšťať. Modlitby boli v kaplnke, ktorá je veľmi útulná, avšak v tento deň nám nestačila. Normálna kapacita je cca 14 osôb. Nás tam bolo 25! Celým týmto dňom znela veta z kríža: „Otče, odpusť im, lebo nevedia čo činia.“ „Možno nám Panna Mária vyprosila pod krížom svojho syna milosť, aby sme mali silu odpustiť tým, ktorí ublížili nám, aby Boh Otec mohol naše srdcia naplniť milosrdnou láskou.“ Aj týmito slovami sa prítomným mamám prihovárala Zuzka z druhej skupinky.

Deň chvál animovali mladé mamy. My skôr narodené sme s vďačnosťou v srdci ďakovali za túto skupinku. Bola to skutočná oslava Pána za jeho nesmierne požehnania a dobrodenia. Veľkým oživením bol spev sprevádzaný klávesami. Bohu vďaka za Dianku. Symbolom pre tento deň bol bochník chleba, ktorý vyjadroval vďačnosť rodiny ako celku.

„Chlieb má pre rodinu obrovský význam. Najmä rodiny našich starých otcov a praotcov si veľmi dobre uvedomovali, čo znamená pre rodinu NEMAŤ chleba. Chlieb náš každodenný! Sýti naše rodiny, od neho závisí naše fyzické bytie. Otcovia naň zarábajú a matky ho krájajú pre svoje deti. Moja dobrá babka,“ pokračuje Ľubka, „nosievala v zástere kúsok chleba, ktorý ju posilňoval pri jej denno-dennom rozdávaní sa pre svoje deti, manžela a vnúčatá. Otec Marián, kňaz MM, raz povedal: „Mama je chlieb, ktorý sa láme pre deti. Majte odvahu stať sa v Božích rukách polámaným chlebom, ktorý láskou sýti svoje deti.“ Pane, chceme sa stať čerstvým chlebom pre naše rodiny.“

Nakoniec sme zo zapálených kahančekov pred sviatostným Ježišom vytvorili na zemi slovo RODINA. Na agapé sme chlebík rozkrájali a s vďačnosťou zjedli. Vďaka patrí aj maminkám, ktoré sa podelili dobrotami zo svojej kuchyne!

 

Počas celého trojdnia sme cítili obrovskú jednotu.

Pokánie za seba, odprosovanie za iných, chvály a vďaky samy vychádzali naozaj až z hĺbky srdca.

Bolo priam hmatateľné, ako nám všetkým záleží na zachovaní a ochrane rodiny.

 

Veľmi si vážime prítomnosť mamičiek z blízkeho i širšieho okolia: z Trenčianskej Teplej, Kolačína, Ilavy, Púchova a Valaskej Belej. Mamy z Valaskej Belej v sobotu, keďže snežilo, pri návrate domov dostali šmyk a zviezlo ich do zvodidiel. Určite zažili šok, ale ani to ich neodradilo, aby prišli aj v nedeľu, keď boli cesty ešte horšie. Vďaka patrí manželovi jednej z nich, ktorý bol ochotný ísť s nimi.

Oslavy 20. výročia hnutia Modlitby matiek

V našej farnosti pôsobia Modlitby matiek štrnásť rokov. Hnutie vzniklo v Anglicku v roku 1995 ako veľký Boží dar svetu pre túto dobu. Na začiatku boli dve staré mamy Veronica a Sandra, ktoré odpovedali na hlas: „Modli sa za svoje deti.“ Cez modlitbu tretieho tajomstva radostného ruženca …Ježiš, ktorého si Panna v Betleheme porodila…, spoznávali, čo Pán Boh od nich žiada. Spiritualitou hnutia MM je cesta úplného odovzdania sa. Pri modlitbách odovzdávame seba, svoje deti a svojich drahých do Ježišových rúk vo veľkej dôvere, že On môže všetko.

Jubilejný rok MM sa začal vo februári t. r. Púťou vďakyvzdania za Modlitby matiek vo Svätej zemi v Betleheme, lebo kolíska malého Ježiška je práve to miesto, kde sa to všetko začalo. Mamy, ktoré nemohli cestovať do Betlehema, si tieto chvíle pripomenuli v marci na duchovných cvičeniach v Belušských Slatinách, či v máji na Veľkom stretnutí MM vo Svite. V júni rok pokračoval Konferenciou národných koordinátoriek z celého sveta v Ríme s účasťou na audiencii u Svätého otca Františka. Niektoré mamy z našej farnosti vtedy putovali s inými slovenskými mamami do Ríma. Na Námestí sv. Petra sa stretli so zakladateľkou MM Veronicou Williams. Veronica ich s láskou pozdravila, privítala a poďakovala im za modlitby a vytrvalosť. Odpovedala aj na niektoré otázky. Mame Hanke bolo umožnené zažiť aj atmosféru konferencie.

So zakladateľkou MM Veronicou Williams na námestí sv. Petra vo Vatikáne 17.6.2015

Oslava 20. výročia MM vyvrcholila v sobotu 31. októbra 2015 slávnostnou svätou omšou vo Westminsterskej katedrále v Londýne. Túžbou niektorých mamičiek z Dubnice nad Váhom bolo navštíviť Anglicko ako kolísku vzniku hnutia. Teraz bola tá príležitosť. Chopili sa jej dve mamy. Svätej omši v samom centre Londýna predchádzalo stretnutie v hale katedrály, na ktorom sa zišli mamy zo 17 krajín sveta. Naše mamy Veronice odovzdali pozdrav podpísaný mamami z celého Slovenska aj z našej farnosti. Mali so sebou slovenskú vlajočku i nápis Slovakia. Vďaka týmto symbolom sa k nim prihlásili Slovenky dlho žijúce v Anglicku. Dojemné bolo stretnutie mamy Hanky s rodáčkou Helenkou z Bánoviec nad Bebravou, ktorá žije v Anglicku už 50 rokov. Za našu krajinu pozdravila prítomné mamy Dubničanka Evka. Svätá omša v priestoroch historickej a krásnej katedrály, ktorá je najväčším katolíckym kostolom v Anglicku, bola nádherným poďakovaním za početné ovocie MM.

Na vidieku v Kente, asi hodinu cesty vlakom od Londýna, je materský dom hnutia Star House, ktorý naše dve cestovateľky navštívili. Veronica ich srdečne privítala. Pýtala sa, ako dlho sú v MM. Hovorili jej o MM v našej farnosti, o mladých mamách, o skupinke mamičiek na materskej dovolenke. Slovensko je tretia krajina po Českej republike a Rusku, ktorú navštívila.

Večer sa naše dubnické farníčky stretli v Londýne s donom Petrom Pagáčom, naším bývalým farárom, a odovzdali mu písomný pozdrav od jednotlivých skupiniek MM aj s podpismi mamičiek. Veľmi ho to potešilo. Previedol ich Kostolom Božského srdca Ježišovho, ktorý patrí saleziánom. Kostol je priestranný, trojloďový, pôsobí však veľmi príjemne až rodinne. Kostol posväcoval v dávnej minulosti ešte don Cagliero. V skrini v sakristii kostola visia dokonca dva ornáty z tejto doby. Jeden je darom od dona Bosca.

Na záver návštevy uistili otca Petra, že Dubnica na neho spomína len v dobrom a že zostáva i naďalej v našich modlitbách. Zároveň priniesli pozdrav od otca Petra z Londýna pre mamy z MM i pre všetkých veriacich.

Pred sochou Jána Pavla II. pri poľskom dome v Ríme, kde boli mamy ubytované

 

Návšteva Modlitieb matiek u sestier FMA pri príležitosti Roku zasväteného života

Prežili sme spolu požehnaný čas. Niektoré sestry sa zúčastnili našich modlitieb v kaplnke komunitného domu a potom  sme sa so sestrami pomodlili vešpery. Nasledovalo agapé, kde sa sestry s nami podelili o tortu, ktorú sme im priniesli.

 

Do knihy návštev sme im napísali:

Drahé dubnické sestričky!

Spoločenstvo Modlitby matiek v Dubnici nad Váhom Vám v Roku zasväteného života zo srdca ďakuje za Vaše žité duchovné materstvo, za vrelé prijatie vo Vašom dome a za všetko, čo robíte pre naše deti a vnúčatá. Nech Vám je aj naďalej vzorom najlepšia Matka – Panna Mária.

Modlitby matiek

 

Niektoré modlitby

Modlitba za obnovu

Otče, modlíme sa za OBNOVU.

Prosíme, vylej svojho Ducha na svoj ľud

a daruj nám nový obraz tvojej slávy,

novú skúsenosť s tvojou mocou,

novú plnosť viery v tvoje Slovo

a nové zasvätenie sa tvojej službe,

aby tvoja láska rástla medzi nami

a tvoje kráľovstvo prišlo k nám.

Veríme, Otče, že nás ochrániš

pred úkladmi diabla,

ktorý chce zničiť tvoje plány a tvoje úmysly.

Vyhlasujeme ťa za Pána našich životov.

Nech sa stane tvoja vôľa. Amen.

Imprimatur č. 216/2010

Mons. Stanislav Stolárik, košický pomocný biskup

V Košiciach 10.3.2010

 

 

Každodenná modlitba otcov

Pane, náš Bože, ďakujeme Ti za dar otcovstva.
Prosíme Ťa o pomoc, keď sme v ťažkostiach
a keď zlyhávame vo svojej úlohe
milovať a ochraňovať naše rodiny.

Chceme sa odvrátiť od vecí,
ktoré nás od Teba oddeľujú.
Prosíme Ťa, usmerňuj naše životy
a inšpiruj nás vo všetkom, čo robíme.

Pane, daj nám silu a veď nás,
aby sme naplnili svoje poslanie
a prijali naše pravé miesto otcov v spoločnosti
podľa príkladu sv. Jozefa, manžela Panny Márie.

Prosíme Ťa o ochranu všetkých žien a detí,
ktoré si nám zveril do opatery,
chráň ich pred každým zlom
a škodlivými vplyvmi.

Žehnaj Modlitby matiek,
Modlitby otcov a Deti viery,
aby ich naďalej viedol Duch Svätý.

Amen.

 

 

Denná modlitba za Komunitu Útecha

Drahý Otče na nebesiach!
Prosíme o Tvoje sprevádzanie a ochranu
pri našej dnešnej ceste s Tebou.
Prosíme, požehnaj naše rodiny, priateľov
a všetkých v komunite Útecha.
Prosíme, ochráň od hriechu a pošli
svojho Ducha Svätého so všetkými darmi,
ktoré potrebujeme na to, aby sme mohli
prinášať lásku a útechu druhým.
Modlíme sa tiež za rodiny
Modlitieb matiek, Modlitieb otcov
a Detí viery a prosíme o Tvoje milosti,
dar pokoja a Tvoju ochranu pre nich.
Amen.

 

Modlitba za dospelé dieťa

Prosím nášho Pána o požehnanie pre teba, moje dieťa. Odišlo si z domu a si odkázané samo na seba. Nech ťa žehná Boh, keď sa ráno prebúdzaš, a po celý deň nech chráni tvoje telo, dušu i ducha. Nech kráča s tebou, keď ja už s tebou ísť nemôžem. Nech žehná miesta, kde žiješ a pracuješ, a nech prejaví svoju milujúcu účasť, ako som kedysi prejavovala ja, keď som sa tak často pýtala, kde si bol a s kým. Nech žehná cesty, po ktorých chodíš, a všetkým, ktorí cestujú s tebou. Nech žehná tvojmu hospodáreniu a učí ťa veľkorysosti voči tým, ktorí majú menej ako ty. Nech ťa vedie po pravdivých cestách a nech ti pripomína, že máš vždy zo svojho dávať to najlepšie a potreby druhých klásť pred svoje vlastné. Nech ťa učí odpúšťať, ako sme si my dvaja často odpúšťali navzájom… keď si spravil chybu a ja som ťa karhala. Keď som povedala „nie“, a ty si to nechápal. Nech ťa Boh obdarí poznaním jeho Lásky, ktorá ťa chráni a osvecuje pred tebou tvoju cestu, ako mi dal poznať, že si v bezpečí, v tieni jeho krídel. Nech rastieš vo svojich vzťahoch s Pánom, nech sa ti dostane šťastnej istoty v poznaní, že On ťa vo svojej láske nikdy nesklame, nikdy ťa neopustí a vždy bude blízko, aby ťa utíšil. Nech ti dá Pán poznať, že ja si nerobím starosti, lebo viem, že si v bezpečí, v rukách jedinej osoby, o ktorej verím, že ťa miluje viac, ako to dokážem ja.

Amen.