Ďalší deň – v Don Boscovej škole

/v , ,

Vo štvrtok, 9.7.2020, turínska táborová mládež v oratku Laura, žiadala od Don Bosca veľkú pomoc. Prestali síce robiť zlo, postavili oratko, boli už aj na výlete, ale čo s každodenným životom? Ako majú prežiť, keď nemajú prácu? A kto dá tejto bande v takýchto nebezpečných časoch prácu? Kto im bude veriť?

Don Bosco po modlitbe našiel riešenie. Poslal všetkých mladých do školy a pozval ich k usilovnosti. Prijímačky v parku pozostávali z otázok o Don Boscovi (ozaj, poznáte jeho celé meno?) a o zvieratkách (viete, čo robia vydry, keď spia?). Cestu k správnym riešeniam však nakoniec našla každá skupinka, a tak sa mohli zapísať na praktické predmety. Výroba náramku, beh, škrabanie zemiakov, pribíjanie klinca, prišívanie gombíka, pletenie vrkoča, stavanie skákajúcej žabky z papiera, pretláčanie sa rukou, kresba na chodník, za toto všetko mohli deti vlastnou usilovnosťou získavať pečiatky do svojej žiackej knižky.

Nakoniec tým získali nielen výučný list, ale aj možnosť uchádzať sa o lukratívne zamestnanie. Komu sa podarilo získať viac pečiatok, mohol si vybrať prvý z týchto cechov: záhradníctvo, polícia, drevárska dielňa, televízia, hrnčiarstvo, krajčírstvo, kuchárčina. Nie každému sa ušla práca, ktorú si vysníval, ale nakoniec boli predsalen všetci spokojní. Don Bosco ich v dielňach navštívil a boli skutočne dobrí. Vrátili sa do oratka s radosťou v očiach a množstvom zážitkov. A to nielen deti, ale aj animátori. Ďakujeme všetkým vedúcim dielní, ktorí do svojich domovov, zamestnaní prijali deti z nášho tábora a boli ochotní venovať im svoj čas.  

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

In rodina – spolu to ide lepšie

/v , ,

Na tretí deň prímestského tábora, 8.7.2020, si Don Bosco zavolal na pomoc svoju mamu, mamu Margitu. Prišla nielen preto, aby mu pomohla nasýtiť hladných, ale aby bola mamou nielen jemu, ale aj všetkým jeho zverencom. A keďže sa všetci včera veľmi snažili a boli skutočne dobrí, mama Margita s don Boscom zobrali celý tábor na výlet vlakom a na ľahšiu turistiku. Na lúke bola spoločná svätá omša, po ktorej nasledovala  výborná celotáborová hra, ktorú si všetci naplno užili. Po oddychu, mama Margita pozvala skupinky na krásne vyvýšené miesto s výhľadom, na Hričovský hrad. Bolo krásne ukázané, že matkina láska je dôležitá a takisto aj podpora od rodiny, aj v nie ľahkých časoch. Skupinky spolupracovali a navzájom si pomáhali, čo vytvorilo naozaj tu rodinnú atmosféru.

autor článku: Mária Farská

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

Trpezlivosť – raz budeme mať oratko!

/v , ,

Včera nás prepustili z väzenia, ale ako ďalej? Don Bosco  na nás našťastie nezabudol. Hneď ráno dostal výhodnú pracovnú ponuku od markízy Barolovej, nechcel ju však prijať bez nás. Markíza súhlasila, že v malej nemocničke (námestie pred mestským úradom) sa nájde miesto aj pre naše oratórium.

 Na prvej zastávke nášho putovania sme stretli nového kamaráta Bartolomea Garelliho. Aj spolu s ním nás však odtiaľ onedlho vyhodili kvôli veľkému hluku. Skúsili sme to teda pri kostole sv. Františka Assiského (kostol sv. Jána Bosca – nový kostol). Don Bosco tam mal sen s Pastierkou a ovečkami. Sen sme si zažili aj na vlastnej koži, keď sme si zahrali hru na lúke za kostolom. Ako ovečky sme hľadali ochranu u pastierov pred dravými vlkmi. Tu za nami prišiel zástupca prefekta mesta Turín s listinou, ktorou nám povolili mať svoje oratórium pri kostole sv. Martina (kalvária). A tak sme znova sťahovali celé oratórium. Tam sme si na chvíľu vydýchli, mali svätú omšu, chutný obed, no naša radosť však netrvala dlho. Aj odtiaľ nás vyhnali.

Ďalšie útočisko sme našli v mestskom parku, na lúke bratov Filpiovcov. Tu sme cestovali vláčikmi a zháňali suroviny na výstavbu skutočného oratka. Nazbierali sme už takmer dostatok, keď sa bratia Filipiovci začali sťažovať, že im dupeme po pozemku. Z tejto zúfalej situácie nás vytrhol sluha pána Pinardiho, ktorý nám ponúkol starú kôlničku na dvore Laury. Nie je toho veľa, ale naša trpezlivosť a vytrvalosť konečne dosiahla svoj cieľ. Máme oratórium, oratko je naše.

A hoci to bol náročný deň plný dlhého putovania, deti aj animátori prejavili nielen dostatok trpezlivosti, ale aj radosti a nadšenia, ktoré sa prenášalo aj na iných. Don Bosco nám sľúbil, že za odmenu nás zajtra vezme na výlet skutočný vlakom, nuž už sa tešíme na ďalší deň.

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

V Turíne to žije!

/v , ,

Dnes, 6.7.2020, sa oratko Laura zmenilo na turínske námestie plné rôznych ľudí. Začal totiž prímestský tábor Don Bosco.

Bola u nás kráľovská rodina, baróni, kontesy, ale aj jednoduchý pracujúci ľud. Ba čo viac, stále prichádzali ďalší, ktorí už nemohli zohnať dobrú prácu a teda boli hladní a chudobní. Z nich sa tu vytvárali akési malé bandy, do ktorých sa nechali naverbovať aj deti. Niektoré sa dali nahovoriť aj na záškodnícku činnosť, čo privolalo turínsku políciu. Barón Ricco sa však za nás zaručil a karabinierov upokojil. Onedlho však prišla pekárka so žalobou, že jej niekto ukradol chlieb, a tak sa celý náš tábor dostal do turínskeho väzenia. Napriek tomu, že sme sa dovolávali spravodlivosti, čakali na nás rôzne väzenské práce – čistenie kachličiek zubnými kefkami, strihanie trávnika nožnicami, škrabanie zemiakov a iné povinnosti.

Útechou v týchto náročných chvíľach nám bol sám Don Bosco, ktorý sa pri nás často zastavil, povzbudzoval, ba viackrát vybavil u dozorcov aj osviežujúcu prestávku. Jeden účastník tábora to priamo Don Boscovi vyjadril takto: „Ty si z celého väzenia ten najlepší kamarát.“ A veru to bola aj pravda. Don Bosco nám vybavil možnosť ísť na svätú omšu do kostola a po nej dokonca slobodu. Pozval nás aj na ďalší deň, nuž uvidíme, čo sa všetko spolu zažijeme zajtra.

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

Ninive zachránené! Tešíš sa?

/v , , ,

Posledný deň minitábora Náš JoNÁŠ je za nami. Dnes, 3. júla 2020, sme boli v oratku Laura svedkami toho, ako sa zlé mesto Ninive polepšilo. Aj my sme sa veru snažili. Viac poslúchať, pomáhať si, hrať fér,… Jonášovi však zo záchrany mesta nebolo veľmi veselo. Na chvíľu ho (a samozrejme aj nás) potešil cukríkový krík, ktorý z ničoho nič vyrástol, no potom zmizol. Nepodarilo sa nám zachrániť ho, napriek všetkým vodným úlohám, ktoré sme skúsili. K Jonášovi však opäť prehovoril Boh. Vysvetlil mu, že nás má rád všetkých, aj keď niekedy nepočúvame. Boh chce vždy naše dobro a aj to, aby sme sa aj my k sebe boli navzájom dobrí. A tak začala veľká oslava, s rôznymi aktivitami, úlohami, odmenami. Pri každej súťaži sme sa snažili tešiť aj z úspechov iných. „Tešíš sa? Nie si smutný?“ zaznievalo medzi nami veľmi často. No často bolo odpoveďou aj: „Som smutný, lebo tábor už končí.“ Ale to je, koniec koncov, dobrý znak. Radosť z tábora a vďačnosť zaň bola na viacerých stranách. Animátorky sa tešili, že mohli pomáhať, deti sa tešili, že mali, ako sa sami vyjadrili: „najlepšie animátorky.“ Spokojní boli aj rodičia. Svoju vďačnosť prejavovali nielen všelijakými dobrotami počas tábora, ale aj záverečným darčekom a listom, ktorý nás všetkých milo prekvapil. Ďakujeme!

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom v spolupráci so ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia.

V bruchu veľkej ryby

/v , , , ,

Deti z miniprímestského tábora Náš JoNÁŠ sa nenechali zahanbiť ani druhý deň letného dobrodružstva. Dnes 2.7.2020 totiž pokračovalo pátranie po Jonášovi, ktorý utekal pred Pánom Bohom, a ktorého námorníci hodili do mora.

Ráno sme si opäť hravo precvičili schopnosť počúvať a byť potichu. Za odmenu sme sa dostali k indíciám, kde by asi mohol byť náš stratený Jonáš. Plavili sme sa po Dubnickom mori, plnili rôzne úlohy, až sme nakoniec odhalili, že ho zhltla veľká ryba. Tá práve oddychovala v Kaťáku. Deti aj animátorky prejavili veľkú odvahu a vliezli do rybieho brucha. Jonáš tu vraj strávil dosť dlhý čas. Aj nám už bolo dlho, a tak sme sa hrali, súťažili, vyrábali, vyfarbovali… Niektorí vyhlásili: „Netušil som, že v bruchu ryby je tak dobre. Ja by som tu aj býval.“ Jonáša sme však nevideli. Našli sme len odkaz, že sa v rybe modlil a tá ho vraj po troch dňoch vypľula. Potom už poslúchol Pána Boha a šiel do mesta Ninive. Nuž tak sme šli aj my.

Našli sme viacerých Ninivčanov v mestskom parku, ktorí potrebovali našu pomoc. Obviazali sme raneného, ukázali cestu stratenému, potešili smutného a uzmierili pohádaných. Nakoniec sa nám unaveným podarilo dostať do Laury, kde nás čakala sladká odmena. Zajtra zistíme, či sa nám podarilo všetkým týmto úsilím predsalen zachrániť Ninive.

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom v spolupráci so ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia.

Zachránime Ninive?

/v , , ,

Spolu s deťmi – druhákmi a bývalými či budúcimi prvákmi, ktorí dnes, 1.júla 2020, zavítali na Minitábor do Laury v Dubnici nad Váhom, sme sa ocitli v Ninive. Mohlo by to byť veľké a pekné mesto, no ľudia sa tam k sebe nesprávali vôbec pekne. Dokonca tam zaznel aj Boží hlas, ktorý ich varoval, aby sa polepšili, inak spôsobia skazu celého mesta. Nikto však nepočul. Nikto, okrem nás, a tak sa dnešným dňom začala naša záchranná výprava. Čo myslíte, stihneme to za tri dni?

Dnes sme stihli vytvoriť tri skupinky, v ktorých sme trénovali svoje ušká, aby sme sa naučili počúvať. Skúšali sme rozoznať zvuky zvierat alebo správne rozprávky. Prechádzali sme aj určitú trasu poslepiačky, pričom sme museli počúvať iba ten hlas, ktorý nám radil správne. Nebolo to však jednoduché, keďže okrem neho bolo počuť aj viac nesprávnych hlasov. My sme to predsalen všetko zvládli, a tak sme našli istého Jonáša. Ten už Boží hlas počul, no ušiel pred ním. Aj sme sa ho snažili chytiť, no pomedzi šantenie sa s vodnými balónmi sa nám akosi stratil na mori. Kým sme sa k nemu doplavili, námorníci ho už hodili do mora, ako im on sám poradil, aby sa zachránili pred strašnou búrkou. Kde ho teraz máme hľadať? Nuž, snáď na to zajtra spolu prídeme.

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom v spolupráci so ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia.

Spoločne sme došli do cieľa :)

/v , , , ,

Zvládli sme to! Dnes sme všetci spoločne došli do cieľa a zvíťazili nad hrou Jumanji.

Ráno to vôbec nevyzeralo tak optimisticky, najmä po tom, čo sa niektorí animátori napili z fľaše, ktorú poslal Záškodník. Ako sme mnohí očakávali, trochu ich priotrávil a zmenil na svojich pomocníkov. Oni zajali nášho Alana – jedného z animátorov a dôležitých hráčov hry. Našou jedinou nádejou bol veľmi drahý liek. Deti však preukázali veľkú odvahu i vytrvalosť pri získavaní mincí na záchranu obľúbených animátorov. Museli odtiahnuť slona (auto), zostreliť dinosaura obrovským prakom, strieľať z luku, loviť ryby, vyhrať súboj s obrými vatovými tyčinkami či kohutie zápasy, a ešte všeličo iné. Zvládli to skutočne bravúrne, uzdravili sme animátorov, vyslobodili Alana a chceli sme mu predviesť aspoň jednu z úloh, ktoré sme podstúpili. Vybrali sme si preťahovanie lanom, chlapci proti dievčatám: tri-dva-jedna-štart… a PRÁSK… lano sa roztrhlo a všetci popadali na zem. Čo dodať – deti sú skutočne silní hráči :)

Po sv. omši a malej obednej prestávke prišla na rad posledná výzva Jumanji. Museli sme sa spoločne prepracovať ku krabičke v strede telocvične. V ceste sme sa posúvali hádzaním „6“ na kocke, no miestami nás zastavili rozličné úlohy: Spočítať všetky jednotky na vysvedčení, ktoré skupinka dostala, vytvoriť zo seba nápis JUMANJI, byť minútu úplne potichu alebo sa opäť brániť proti moskitom, či jedovatej rastline, ktorá sa nám v telocvični veľmi rozrástla.

Ako sa tiež dalo očakávať, vzhľadom na šikovnosť detí, všetko spoločne zvládli. V krabičke sme našli zvonec, na ktorý všetci štyria animátorskí hráči – zástupcovia skupín, spoločne zazvonili a začali padať balóny a cukríky. Takto veselo sme ukončili náš dlhý boj o prežitie v Jumanji. Hru potom animátori zakopali. Veríme, že spolupráca, priateľstvo, odvaha i vytrvalosť, ktoré sme museli tento týždeň preukázať, v nás ostanú aj v ďalších dňoch.

Ďakujeme všetkým, ktorí akokoľvek prispeli k týmto pekným zážitkom: odvážnym animátorom a deťom, všetkým, ktorí čistili zablatené topánky unaveným bojovníkom, aj tým ktorí všelijakými dobrotami sýtili vďačných animátorov a mnohým ďalším. A najmä Pánu Bohu, ktorého požehnanie a ochranu cme cítili celý tábor :)

autor: Fany Martinková fma

Toto podujatie realizovala Domka, združenie saleziánskej mládeže v spolupráci s Laura, združenie mladých.

Vytrvalo hráme ďalej

/v , , , ,

Napriek ukradnutej hre sme dnes znova prišli na tábor, v nádeji, že ju akosi získame. Museli sme však preukázať veľkú dávku vytrvalosti. Už pri rannej modlitbe sme si stanovili ciele, ktoré chceme počas pôstu dodržať. Potom sme našli odkaz od Záškodníka, ktorý nám hru včera ukradol. Zavolal nám na vojenský telefón a požadoval za hru výkupné v podobe sladkostí.

Deti s ním vyjednávali, no nakoniec vyslali z každej skupiny zástupcu, ktorý mu v kufríku doniesol 20 sladkostí. Za výkupné sme dostali hru a znovu prišlo na hádzanie kockou. Hra nám vyslala odkaz: „Z dňa sa stáva noc, rozmýšľať musíš moc“ a v telocvični sa zhaslo. Svetlo sme získali poskladaním Ubonga potme. Ďalší hod kockami nám priniesol tento odkaz: ,,Nenechaj si ruky zhniť, poď si niečo vyrobiť“ a tým sa začali dielničky, počas ktorých si deti mohli vyrobiť rôzne zvieratká.

Po poobedňajšom odpočinku sme znova hádzali kockou a hra nám vyslala odkaz: ,,Teraz nastal správny čas, spolupráca volá zas.“ Skupinky spolupracovali v rôznych vyzývačkách. Neskôr sme hrali aj vybíjanú: deti proti animátorom. Nestihli sme však dohrať, pretože do telocvične vtrhol Záškodník a ukradol nám táborovú poštu a s ňou uniesol aj jedno dieťa. Jeho pomocník sa však pridal na našu stranu a ukázal nám mapu, v ktorej bola vyznačená tajná skrýša.

Štyria hráči vybrali z každej skupinky jedno dieťa a spolu išli do Záškodníkovej skrýše. Ostatné deti všetko sledovali cez videohovor na premietacom plátne. Podľa mapy sa nám podarilo nájsť Záškodníkovu skrýšu, v ktorej boli jeho plány na pokazenie tábora, unesené dieťa aj s táborovou poštou a taktiež aj samotný Záškodník. Vybrané deti aj s hráčmi ho zviazali a priniesli do telocvične, kde sme ho uväznili, kým hru nedohráme a on nezmizne spolu s ostatnými katastrofami. 

Potom nasledovala naša celotáborová hra, ktorá mala preveriť našu vytrvalosť. Cieľom hry bola spolupráca detí, aby ich animátori nepochytali skôr, ako donesú papieriky, ktoré získali od ostatných skupiniek do svojej skupinky. Nakoniec sme deťom rozdali táborovú poštu a v nádeji, že zajtra hru dokončíme, sme aj s požehnaním ukončili náš deň.

Autori článku: Nika Š., Saška B.

Toto podujatie realizovala Domka, združenie saleziánskej mládeže v spolupráci s Laura, združenie mladých.

Odvážili sme sa pokračovať

/v , , , ,

Dnešný druhý deň tábora sa niesol v znamení odvahy. Tú sme museli preukázať hneď od začiatku, keď sme prišli ešte o hodinu skôr ako včera a odchádzali na dobrodružnú výpravu za strateným hráčom do Žiliny.

Cesta autobusom bola veselá, plná odvahy a spevu, no ten niektorých trochu prešiel, keď videli prvý cieľ našej cesty – vyhliadku Dubeň.

Predsa sa nám však podarilo vyjsť hore a väčšina sa odvážila vyliezť aj na vyhliadkovú vežu. Sáru – chýbajúcu hráčku, sme tam žiaľ nenašli. Skúsili sme napriek tomu pokračovať v hre, ale podvod nás vyšiel draho. „Nemal si ísť zasa, bude z teba prasa,“ odkázala hra a nám k zablateným topánkam pribudli aj prasačie rypáčiky.

 Po svätej omši u bratov Saleziánov v Žiline a obedňajšej prestávke sme Sáru napokon objavili priamo medzi nami. Snažili sme sa jej dodať odvahu, aby s nami dohrala hru Jumanji a zbavila nás tak vypustených pohrôm.

Hod kockami však priniesol jedovaté, mäsožravé rastliny, ktorým sme sa šťastlivo ubránili, no po ďalšom  hode prišla opica a tá nám ukradla hracie kocky. Hoci hneď utiekla, našli sme ju ľahko podľa odhodených banánových šupiek. Za ich poupratovanie nám zmizli rypáky a opica bola nakoniec ochotná vrátiť nám aj kocky za množstvo úloh, ktoré sme splnili.

Šťastie sa nám však v Jumanji akosi vyhýba. Keď sme už konečne držali kocky a vyberali hru, zrazu nám ju ktosi neznámy vytrhol a utiekol s ňou preč. Náhodou mu však vypadla akási dopravná kartička, vďaka ktorej sme zistili, že pochádza z Dubnice nad Váhom. Zajtra teda bude pokračovať naše dobrodružstvo tu, veríme, že tentokrát budeme mať už viac šťastia.

autor: Fany Martinková fma

Toto podujatie realizovala Domka, združenie saleziánskej mládeže v spolupráci s Laura, združenie mladých.