Letný prímestský tábor DON BOSCO


Sestry saleziánky, saleziáni a animátori pozývajú deti od tretieho do siedmeho ročníka na letný prímestský tábor DON BOSCO, ktorý, ak to situácia dovolí, bude prebiehať v priestoroch SCVČ Laura od 6. do 10. júla 2020 v súlade so všetkými nariadeniami.

Prihlášky si môžte stiahnuť na nasledovných odkazoch:

Prihláška na prímestský Tábor 2020

Registrácia na podujatie pre nečlena.

Viac informácii o prihlasovaní u sestry Fany

Ide Mi O Svätosť 6

Šieste stretnutie s prvoprijímajúcimi sa uskutočnilo túto nedeľu na tému Desatoro Božích prikázaní, 4-10. Deti si zahrali peknú hru vybíjanú so štítom, pomocou pekných hier sa naučili prikázania druhej tabule zákona a na záver sa spolu pomodlili. Ďakujeme všetkým, ktorí pomohli.

Fotky aj z dievčenskej časti nájdete tu. :)

autor: Vladimír Plášek sdb

Spoločne sme došli do cieľa :)

Zvládli sme to! Dnes sme všetci spoločne došli do cieľa a zvíťazili nad hrou Jumanji.

Ráno to vôbec nevyzeralo tak optimisticky, najmä po tom, čo sa niektorí animátori napili z fľaše, ktorú poslal Záškodník. Ako sme mnohí očakávali, trochu ich priotrávil a zmenil na svojich pomocníkov. Oni zajali nášho Alana – jedného z animátorov a dôležitých hráčov hry. Našou jedinou nádejou bol veľmi drahý liek. Deti však preukázali veľkú odvahu i vytrvalosť pri získavaní mincí na záchranu obľúbených animátorov. Museli odtiahnuť slona (auto), zostreliť dinosaura obrovským prakom, strieľať z luku, loviť ryby, vyhrať súboj s obrými vatovými tyčinkami či kohutie zápasy, a ešte všeličo iné. Zvládli to skutočne bravúrne, uzdravili sme animátorov, vyslobodili Alana a chceli sme mu predviesť aspoň jednu z úloh, ktoré sme podstúpili. Vybrali sme si preťahovanie lanom, chlapci proti dievčatám: tri-dva-jedna-štart… a PRÁSK… lano sa roztrhlo a všetci popadali na zem. Čo dodať – deti sú skutočne silní hráči :)

Po sv. omši a malej obednej prestávke prišla na rad posledná výzva Jumanji. Museli sme sa spoločne prepracovať ku krabičke v strede telocvične. V ceste sme sa posúvali hádzaním „6“ na kocke, no miestami nás zastavili rozličné úlohy: Spočítať všetky jednotky na vysvedčení, ktoré skupinka dostala, vytvoriť zo seba nápis JUMANJI, byť minútu úplne potichu alebo sa opäť brániť proti moskitom, či jedovatej rastline, ktorá sa nám v telocvični veľmi rozrástla.

Ako sa tiež dalo očakávať, vzhľadom na šikovnosť detí, všetko spoločne zvládli. V krabičke sme našli zvonec, na ktorý všetci štyria animátorskí hráči – zástupcovia skupín, spoločne zazvonili a začali padať balóny a cukríky. Takto veselo sme ukončili náš dlhý boj o prežitie v Jumanji. Hru potom animátori zakopali. Veríme, že spolupráca, priateľstvo, odvaha i vytrvalosť, ktoré sme museli tento týždeň preukázať, v nás ostanú aj v ďalších dňoch.

Ďakujeme všetkým, ktorí akokoľvek prispeli k týmto pekným zážitkom: odvážnym animátorom a deťom, všetkým, ktorí čistili zablatené topánky unaveným bojovníkom, aj tým ktorí všelijakými dobrotami sýtili vďačných animátorov a mnohým ďalším. A najmä Pánu Bohu, ktorého požehnanie a ochranu cme cítili celý tábor :)

autor: Fany Martinková fma

Toto podujatie realizovala Domka, združenie saleziánskej mládeže v spolupráci s Laura, združenie mladých.

Vytrvalo hráme ďalej

Napriek ukradnutej hre sme dnes znova prišli na tábor, v nádeji, že ju akosi získame. Museli sme však preukázať veľkú dávku vytrvalosti. Už pri rannej modlitbe sme si stanovili ciele, ktoré chceme počas pôstu dodržať. Potom sme našli odkaz od Záškodníka, ktorý nám hru včera ukradol. Zavolal nám na vojenský telefón a požadoval za hru výkupné v podobe sladkostí.

Deti s ním vyjednávali, no nakoniec vyslali z každej skupiny zástupcu, ktorý mu v kufríku doniesol 20 sladkostí. Za výkupné sme dostali hru a znovu prišlo na hádzanie kockou. Hra nám vyslala odkaz: „Z dňa sa stáva noc, rozmýšľať musíš moc“ a v telocvični sa zhaslo. Svetlo sme získali poskladaním Ubonga potme. Ďalší hod kockami nám priniesol tento odkaz: ,,Nenechaj si ruky zhniť, poď si niečo vyrobiť“ a tým sa začali dielničky, počas ktorých si deti mohli vyrobiť rôzne zvieratká.

Po poobedňajšom odpočinku sme znova hádzali kockou a hra nám vyslala odkaz: ,,Teraz nastal správny čas, spolupráca volá zas.“ Skupinky spolupracovali v rôznych vyzývačkách. Neskôr sme hrali aj vybíjanú: deti proti animátorom. Nestihli sme však dohrať, pretože do telocvične vtrhol Záškodník a ukradol nám táborovú poštu a s ňou uniesol aj jedno dieťa. Jeho pomocník sa však pridal na našu stranu a ukázal nám mapu, v ktorej bola vyznačená tajná skrýša.

Štyria hráči vybrali z každej skupinky jedno dieťa a spolu išli do Záškodníkovej skrýše. Ostatné deti všetko sledovali cez videohovor na premietacom plátne. Podľa mapy sa nám podarilo nájsť Záškodníkovu skrýšu, v ktorej boli jeho plány na pokazenie tábora, unesené dieťa aj s táborovou poštou a taktiež aj samotný Záškodník. Vybrané deti aj s hráčmi ho zviazali a priniesli do telocvične, kde sme ho uväznili, kým hru nedohráme a on nezmizne spolu s ostatnými katastrofami. 

Potom nasledovala naša celotáborová hra, ktorá mala preveriť našu vytrvalosť. Cieľom hry bola spolupráca detí, aby ich animátori nepochytali skôr, ako donesú papieriky, ktoré získali od ostatných skupiniek do svojej skupinky. Nakoniec sme deťom rozdali táborovú poštu a v nádeji, že zajtra hru dokončíme, sme aj s požehnaním ukončili náš deň.

Autori článku: Nika Š., Saška B.

Toto podujatie realizovala Domka, združenie saleziánskej mládeže v spolupráci s Laura, združenie mladých.

Odvážili sme sa pokračovať

Dnešný druhý deň tábora sa niesol v znamení odvahy. Tú sme museli preukázať hneď od začiatku, keď sme prišli ešte o hodinu skôr ako včera a odchádzali na dobrodružnú výpravu za strateným hráčom do Žiliny.

Cesta autobusom bola veselá, plná odvahy a spevu, no ten niektorých trochu prešiel, keď videli prvý cieľ našej cesty – vyhliadku Dubeň.

Predsa sa nám však podarilo vyjsť hore a väčšina sa odvážila vyliezť aj na vyhliadkovú vežu. Sáru – chýbajúcu hráčku, sme tam žiaľ nenašli. Skúsili sme napriek tomu pokračovať v hre, ale podvod nás vyšiel draho. „Nemal si ísť zasa, bude z teba prasa,“ odkázala hra a nám k zablateným topánkam pribudli aj prasačie rypáčiky.

 Po svätej omši u bratov Saleziánov v Žiline a obedňajšej prestávke sme Sáru napokon objavili priamo medzi nami. Snažili sme sa jej dodať odvahu, aby s nami dohrala hru Jumanji a zbavila nás tak vypustených pohrôm.

Hod kockami však priniesol jedovaté, mäsožravé rastliny, ktorým sme sa šťastlivo ubránili, no po ďalšom  hode prišla opica a tá nám ukradla hracie kocky. Hoci hneď utiekla, našli sme ju ľahko podľa odhodených banánových šupiek. Za ich poupratovanie nám zmizli rypáky a opica bola nakoniec ochotná vrátiť nám aj kocky za množstvo úloh, ktoré sme splnili.

Šťastie sa nám však v Jumanji akosi vyhýba. Keď sme už konečne držali kocky a vyberali hru, zrazu nám ju ktosi neznámy vytrhol a utiekol s ňou preč. Náhodou mu však vypadla akási dopravná kartička, vďaka ktorej sme zistili, že pochádza z Dubnice nad Váhom. Zajtra teda bude pokračovať naše dobrodružstvo tu, veríme, že tentokrát budeme mať už viac šťastia.

autor: Fany Martinková fma

Toto podujatie realizovala Domka, združenie saleziánskej mládeže v spolupráci s Laura, združenie mladých.

Začali sme spolu

Okolo 50 detí sa dnes, 24. februára, odhodlalo začať nebezpečnú hru. Veríme však, že to nakoniec spolu zvládneme. Aj takto sa dá odštartovať prímestský tábor s názvom: Jumanji – spoločne kráčame k cieľu.

Zvláštne bubnovanie nás v úvode dňa priviedlo k zamknutej truhlici, ktorú sa nám však po niekoľkých peripetiách podarilo otvoriť. Našli sme totiž kľúče zakopané vo farskej záhrade. Onedlho sme sa presvedčili, že boli ukryté z dosť dobrého dôvodu. V truhlici totiž bola spoločenská hra JUMANJI, ktorá vôbec nebola taká obyčajná ako by sa mohlo zdať. Už prvý hod kockou vypustil nebezpečné moskity, pred ktorými sa deti museli brániť (na počudovanie to robili s veľkou radosťou). Druhý hod vrátil do hry strateného hráča a privolal leva. Nuž sme sa museli pripraviť na lov. Bojové pokriky, vlajky a samozrejme chutné steaky boli povinnou výbavou každého tímu. Nakoniec sme leva spoločne zavreli do klietky.

Žiaľm, s moskitmi sme toľko šťastia nemali, a tak musíme prísť aj na druhý deň, aby sme sa pokúsili hru dohrať a zbaviť tak Dubnicu týchto vypustených katastrôf. Snáď nám v tom pomôže aj dnes chýbajúci hráč, ktorého budeme musieť zajtra nájsť. Tak nám držte palce.

autor: Fany Martinková fma

Toto podujatie realizovala Domka, združenie saleziánskej mládeže v spolupráci s Laura, združenie mladých.

Zázračné slúchadlá alebo Akadémia don Bosca

V nedeľu 2. 2. 2020 mnohí rodičia s deťmi prijali pozvanie na predstavenie s názvom „Zázračné slúchadlá“. Počas tejto akadémie mohli vidieť a počuť piesne detského zboru 100 & 1 ovečka, predstavenie hesla pre rok 2020, sumár akcií strediska vo forme videa, dynamické tanečné vystúpenia a „minidivadlo“, ktorého scénky sa niesli v téme o rodine.

Spýtali sme sa ľudí:
Dominika Svobodová (Vavrová): Mne sa páčilo, koľko veľmi veľa ľudí prišlo, že všetky priateľské zápasy s Novou Dubnicou sme vyhrali my. Páčilo sa mi, ako rýchlo, ale úplne že naplno sa zhrnulo všetko, čo sa dialo
cez rok. :)

Juraj Šimkovič: Na don Bosco show som bol po veľmi dlhom čase. Možno odkedy sme ju organizovali my ako animátori. Páčili sa mi hlboké myšlienky zo scénky a šikovnosť detí v umeleckom smere. Najviac ma však potešila plná sála a pocit zo silného spoločenstva, ktoré pre nás založil doň Bosco.

Peťa Babulíková: Veľmi sa mi páčilo divadlo o zázračných slúchadlách… stala som v hľadisku s dcérou Terezkou a vnímala som vďačnosť, že príbeh jej vyrozprával mnohé veci za mňa. Gargamel ma rozosmial k slzám a prítomnosť rodičov prvoprijímajúcich detí považujem za výbornú myšlienku, ako evanjelizovať cele rodiny. Som hrdá na naše stredisko!

Marek Hudec: Bolo to pekne pripravené, tento rok nezaostal za minulým, páčilo sa mi, že sa angažovali hlavne mladší animátori a moderátorská dvojica to dala tiež na jednotku. Myslím, že dnešok mohol odovzdať niečo každému, kto o to stál.

Takéto veľké predstavenie nie je ľahké zorganizovať. Sála sa chystala už vo štvrtok, herci si svoje roly precvičili doma a na generálke v sobotu. Tiež technika sa nerozložila len tak a tanečníčky a speváci takisto tvrdo makali. Okrem toho je treba mnoho iných príprav, ktoré nie je niekedy vidieť.

Preto VEĽMI PEKNE ĎAKUJEME všetkým, čo sa podieľali (aj maličkou pomocou) na príprave tohto krásneho predstavenia.

Autor článku a fotiek: Veronika Jankechová

Čo všetko (ne)viete alebo Laurapárty pre mladých

Kto je Laura Vicuňa? Ľahké? Keby ste prišli v sobotu 25.2.2020 večer do SCVČ Laura, možno by ste boli naozaj prekvapení. Čo všetko o nej (ne)viete? Súčasťou už tradičnej Laurapárty pre mladých v Dubnici býva aj sympatický kvíz.

Tento rok preveril mladých z piatich rôznych oblastí. Jednou z nich bol aj život blahoslavenej Laury. Vedeli by ste napríklad, ktoré jedlo nemala rada? Alebo v ktorom roku bola blahorečená? Možno by sa vám darilo aj v iných oblastiach – zemepise, filmoch, tropickom ovocí alebo obchodných sloganoch. Alebo by ste sa viac zabavili pri tanci, či pri rozhovoroch s priateľmi pri chutnom občerstvení. Potešiť vás mohol aj domáci hamburger alebo záverečné hry plné smiechu, podozrení a detektívnej atmosféry.

Ďakujeme všetkým zúčastneným, ktorí prispeli k peknej atmosfére oslavy blahoslavenej Laury a nabudúce pozývame aj ďalších.

Túto akciu realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

Spolu s Laurou oslavovali aj deti

Na tradičnú Laurapárty prišlo túto sobotu 25.2.2020 do SCVČ Laura viac ako 60 detí a niekoľko rodičov. Spolu so svojimi kamarátmi a animátormi prežívali rôzne hry, súťaže, cez ktoré spoznávali alebo si pripomínali život blahoslavenej Laury Vicune.

Po tom, ako sa skončila občianska vojna, v ktorej museli deti hrdinsky zabezpečiť potrebné suroviny aj pre iné tímy, pokračoval ich boj o prežitie. Podobne ako Laurina mamka, aj deti sa snažili v skupinkách udržať malý obchodík v podobe vlastnoručne postavaných veží z plastových pohárikov. Nebolo to jednoduché, keďže miestami prichádzali zlodeji, ktorí chceli tieto veže sfúknuť. Deti ich však bránili naozaj statočne a vytrvalo nanovo stavali popadané časti. Vytrvalosť museli preukázať aj počas cesty cez Andy, kde vždy znova a znova odfukovali prekážky z cesty.

Potom už prišla príjemnejšia časť Laurinho života – pobyt v internátnej škole u sestier Saleziánok. Podobne ako Laura, aj deti preukázali, že majú naozaj dobré srdcia a vedia sa medzi sebou podeliť. Malé občerstvenie priateľsky rozdelené posilnilo deti pred ďalšími úlohami, v ktorých si už museli dávať pozor na Manuela Moru. Zvládli to naozaj pekne, dokázali sa zastaviť aj uprostred tanca alebo v behu. Aj posledná úloha sa nakoniec podarila každej skupinke. Poskladali spoločne obrázok Laury, ktorá nám chce všetkým z neba pomáhať. V závere nechýbala ani tombola pre členov Laury, združenia mladých.

Túto akciu realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.