Dubnická púť
Prinášame Vám niekoľko záberov z tohtoročnej púte.
Keď sa oslavuje dar
Prirodzenou súčasťou osláv sú dary v akejkoľvek podobe. Sú to kvety, prípadne torty alebo aj niečo veľmi hodnotné. Dary sa dávajú. My sme jeden významný oslavovali.
V našej komunite sme 4. septembra 2016 oslavovali dar – život našej sestry Majky Bartovej, ktorá vekom dospela k významnej méte: životnej sedemdesiatke.
Počas príhovoru z jej úst zaznelo: „Ďakujem Bohu za dar viery, že ho môžem poznať. Za dar, že som mohla učiť deti a mladých a za dar povolania. Ako pätnásťročná som čítala životopis don Bosca a to rozhodlo. Takto chcem žiť.“
Náš dom sa naplnil pestrofarebným spoločenstvom. Prišli členovia saleziánskej rodiny, exalievy, rodiny a mladí. Bola to zároveň oslava spoločenstva.
Ako povedal jeden významný človek, nezáleží na tom, koľko človek žije, ale ako žije. Majkin život je plný sebadarovania a saleziánskeho optimizmu.
V prípade tejto našej sestry-oslávenkyne je naozaj za čo ďakovať.
(Eva Rušínová FMA)
Tri Dubničanky zložili večné sľuby
V prvú septembrovú sobotu zložili v Banskej Bystrici sestry saleziánky Viera Antalíková, Dagmara Čepelová a Mária Nagyová večné sľuby. Dubničanky svoje definitívne „ÁNO“ Bohu povedali v Kostole Panny Márie Pomocnice v Sásovej.
Viac o ich ceste k zasvätenému životu si môžete prečítať tu:
Sr. Viera Antalíková
Narodila v r. 1977, pochádza z Dubnice nad Váhom, kde prežila svoje detstvo. Študovala na Gymnáziu sv. Františka z Assisi v Žiline a potom na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku odbor – slovenský jazyk a náboženská výchova.
V Dubnici spolupracovala so saleziánmi a sestrami saleziánkami ako animátorka. V období mladosti sa najprv orientovala do manželstva a hľadala si životného partnera, ale časom, po období hľadania, otázok a nespokojnosti srdca spoznala, že jej srdce je stvorené pre Jedného s veľkým J.
Obdobie prvotnej formácie prežila od roku 2002 v Šamoríne. 4.8.2007 zložila 1.rehoľné sľuby. Jej 1. apoštolským miestom boli Košice- Sídlisko KVP. Tu pôsobila ako učiteľka slovenského jazyka a náboženstva na Gymnáziu a Základnej škole sv. Košických mučeníkov. Bola triednou učiteľkou, mala na starosti školský časopis a vo farnosti okrem prípravy ku sviatostiam viedla animátorky.
Po piatich rokoch ju cesta poslušnosti zaviedla do slovenského Ríma – Trnavy. Tu 3 roky učila na Obchodnej akadémii a základnej škole náboženstvo. Spolupracovala so saleziánmi pri formácii animátoriek, príprave ku sviatostiam a bola štatutárkou mládežníckej organizácie Laura.
V roku 2015 zmenila rovinu za oravskú vrchovinu a pôsobí v Dolnom Kubíne. Učí na základnej škole a gymnáziu náboženstvo. Venuje sa dievčatám – stredoškoláčkam a animátorom. V komunite má na starosti ekonomiku. Na celoslovenskej úrovni pôsobí ako členka redakčnej rady v časopise Don Bosco dnes a v projekte Ciest zrenia zastrešuje vekovú kategóriu dievčat, tzv. Očarujúce.
Sr. Dagmara Čepelová
Narodila sa v roku 1983 a pochádza z Dubnice nad Váhom, kde navštevovala aj Cirkevnú základnú školu sv. Dominika Sávia. Tu zažila prvý kontakt so saleziánkami na hodinách náboženstva, čo malo na jej život určite vplyv, ale vtedy ich brala ako obyčajné katechétky a vonkoncom nerozmýšľala o rehoľnom živote.
Neskôr, počas strednej zdravotníckej školy, najprv bližšie spoznala saleziánov, u ktorých zažila veľké prijatie a okamžité zaangažovanie do animátorstva. Čas trávený s nimi v saleziánskom spoločenstve v „Kaťáku“, na táboroch, ale i pri cyklo-výletoch ovplyvnil jej výber vysokej školy a vzbudil otázky o povolaní.
Postupne začala viac navštevovať saleziánky, apoštolovať v rámci možností popri vysokej škole, ale predovšetkým sa nechala duchovne viesť a spoznávať Boží plán s jej životom. Kľúčové pre rozhodnutie odovzdať sa celá Bohu bolo obdobie po duchovných cvičeniach o povolaní. V modlitbe odpovedala Bohu „Áno“ na jeho volanie a potom už jej cesta viedla do Inštitútu dcér Márie Pomocnice.
Obdobie počiatočnej formácie absolvovala striedavo v Šamoríne a Trnave, kde ešte dokončovala štúdia na vysokej škole v odbore špeciálna pedagogika. Po dvojročnom noviciáte jej prvým pôsobiskom bola Banská Bystrica, kde sa v saleziánskom stredisku venovala krúžkom a stretnutiam rovesníckych skupín, organizovaniu rôznych podujatí, v úzkej spolupráci so saleziánmi. Vynikala veselosťou, emotívnym zápalom a entuziazmom. Zažívala aj pekné sesterské vzťahy plné dôvery, spoločnej radosti a neúnavnosti v dávaní sa mladým.
Po trojročnej pozitívnej skúsenosti jej preloženie na nové pôsobisko do Humenného spôsobilo smútok. Mladí na východe si však čoskoro získali jej srdce a naplno sa vložila do apoštolátu v Súkromnom centre voľného času Laura, ale i v saleziánskom stredisku. Tu počas obdobia 5 rokov hlbšie prenikala aj do sesterského života, nadobúdala reálnejší pohľad na zasvätený život, duchovne sa prehlbovala, hľadala a nachádzala. S očakávaním, čo Boh pre ňu pripravil, chce zložením večných sľubov v tejto dobrodružnej ceste pokračovať v saleziánskej rodine a komunite sestier, s mladými pre mladých.
Sr. Mária Nagyová
Mária sa narodila v r.1978 v Trenčíne. Detstvo prežila v Dubnici n/V spolu so svojimi 2 mladšími bratmi. Rodičia ich zahŕňali láskou a snažili sa dať im dobrú výchovu.
Počas štúdia na gymnáziu sa dostala do kontaktu s vierou cez veriace spolužiačky. Potom pokračovala v štúdiu matematiky a slovenského jazyka na VŠ v Banskej Bystrici. Pán si pripravoval v jej srdci miesto pre svoje pôsobenie. Božia milosť postupne prebíjala múr srdca s jeho hodnotami a predsudkami. Keď múry padli, otvorila svoje srdce pre dar viery.
Po ukončení VŠ začala učiť na ZŠ v Dubnici n/V. Boli to pre ňu krásne roky darovania sa deťom nielen počas vyučovania, ale ja v oratku, na táboroch v saleziánskom duchu.
V r.2003 začala formáciu u sestier saleziánok ako odpoveď na Pánovo pozvanie. Počas rokov formácie spoznávala a objavovala Božiu lásku voči nej, ale aj svoju osobnú krehkosť.
Po zložení prvých sľubov pôsobila v Banskej Bystrici, kde sa naplno venovala mladým a deťom v saleziánskom stredisku a vyučovala na základnej škole Štefana Moyzesa matematiku a slovenský jazyk. Po šesťročnom pôsobení v Banskej Bystrici jej novým pôsobiskom bola Trnava, kde jej boli zverené animátorky, koordinovala miestne stredisko organizácie Laura, združenie mladých a učila viacero predmetov na základnej škole v Hrnčiarovciach n/P. Momentálne je jej novým miestom pôsobenia Bratislava, komunita provinciálneho domu. Jej pôsobiskom bude ústredie mládežníckeho združenia Laura.
Mária po doterajšej skúsenosti saleziánskej cesty, kde Boh nehľadí na naše schopnosti, ale na milujúce srdce, túži dať Pánovi svoj definitívny súhlas na život dobrodružstva s Ním v saleziánskej rodine a pri práci pre mladých.
(zdroj: salezianky.sk)
(fotografie zo sľubov: Martin Funiak)
Oslávili sme prvé výročie posviacky Kostola sv. Jána Bosca
Pri príležitosti dvojstého výročia narodenia sv. Jána Bosca bol pred rokom 16. augusta 2015 v Dubnici nad Váhom posvätený Kostol sv. Jána Bosca. Tento rok sme si pripomenuli pri slávnostnej svätej omši prvé výročie jeho posviacky. Hlavným celebrantom bol niekdajší správca farnosti Peter Pagáč, SDB, ktorý momentálne pôsobí na misiách vo Veľkej Británii.
Výstavba kostola nebola krátkou záležitosťou. Na začiatky spomína Jozef Kosmál, SDB: „Keď som sem pred dvadsiatimi rokmi prišiel, mesto sa rozširovalo a ponúklo nám na predaj pozemok. Prijali sme to, začali zháňať súhlas biskupa a predstavených saleziánov, postupne sa začali konať zbierky.“
Zo zbierok sa kúpil pozemok. Súhlas na stavbu nového kostola v Dubnici, ktorý mal byť saleziánskym kostolom, dal Mons. Ján Chryzostom Korec. Následne sa konali jednania saleziánskej spoločnosti s Biskupským úradom v Nitre a neskôr po oddelení diecéz v Žiline. Napokon dal žilinský biskup schválenie na začatie stavby nového kostola, ktorý mal byť filiálnym kostolom.
Konkrétne začiatky „viditeľnej“ práce približuje Peter Pagáč, SDB, ktorý bol správcom farnosti v rokoch 2006-2012: „V roku 2009 sme dostali stanovisko od biskupa žilinskej diecézy o začatí stavby kostola, rozbehli sa prípravné práce, farská rada vybrala štúdiu kostola. Tá šla na biskupský úrad, ktorý štúdiu schválil, a spustilo sa tak územné konanie, ktoré umožnilo realizovanie stavby. Po územnom konaní bolo treba ešte stavebné povolenie, ktoré sme získavali dva roky, teda prišlo v roku 2012. Po ukončení územného konania vypracoval Ing. arch. Ľubomír Bútora projekt pre stavebnú realizáciu. Po vydaní stavebného povolenia miestnym stavebným úradom sa už oslovili dodávatelia a nasledovalo výberové konanie na realizáciu stavby. “
Základný kameň požehnal 25. júna 2012 žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis. O tri roky neskôr 16. augusta 2015 Mons. Tomáš Galis kostol i posvätil. Posviacka novopostaveného chrámu pripadla na 200. výročie narodenia sv. Jána Bosca.
„Od posviacky kostola v ňom bolo nainštalované nové ozvučenie. Treba si uvedomiť, že tento kostol je na ozvučenie veľmi náročný, pretože je v ňom veľká ozvena. Vzhľadom na možnosti je preto ozvučenie veľmi dobré. Ďalej sa nainštalovalo osvetlenie veže, urobil sa trávnik okolo kostola, obstarali sme stojany na bicykle,“ komentuje postupný vývoj Kostola sv. Jána Bosca súčasný správca farnosti Marián Bielik, SDB.
V nasledujúcom roku sa podľa slov správcu farnosti plánuje zaobstarať nový elektrický organ, príp. riešenie nábytku v sakristii či riešenie presbytéria. Pokračuje Marián Bielik, SDB: „Treba povedať aj to, že sa nám darí splácať dlhy. V júni sme už splatili tohtoročnú splátku vo výške 16-tisíc eur. Chcel by som vyzdvihnúť duchovnú stránku, že kostol býva naplnený ľuďmi. Ďakujem všetkým, ktorí podporujú nový kostol svojou účasťou na bohoslužbách, starostlivosťou (upratovaním), či finančne.“
Dubnica má novú sestru saleziánku
Svetovú zložku v počte viac ako 13-tisíc sestier saleziánok obohatili v prvú augustovú sobotu dve nové sestry. Jednou z nich je rodáčka z Dubnice nad Váhom sestra Alenka Badačová a druhou sestra Jana Marková z českých Držovíc.
Sestry Alena Badačová a Jana Marková
Prvé rehoľné sľuby zložili do rúk svojich provinciálok. Slovenskej provinciálke sr. Jane Kurkinovej a českej provinciálke sr. Jane Svobodovej. Svätú omšu celebroval provinciál saleziánov Jozef Ižold, SDB. Okrem neho svätú omšu vysluhovala desiatka kňazov zo Slovenska i zástupcovia z Česka.
Svoj veľký deň približuje farníčka, už sestra Alenka Badačová: „Tento deň som prežila vo veľkej radosti a pokoji. Vnímala som to ako zázrak – ako dar aj vďaka mnohým modlitbám a obetám, ktoré sú neviditeľné a predsa také citeľné. Tento deň sa stal mojou verejnou odpoveďou na Pánovo volanie a ja som už Jeho nevestou. Verím, že sám Pán, ktorý zostáva stále verný, mi pomôže v tejto vernosti až do konca.“
Obe sestry zo Šamorína, kde prežili dva roky noviciátu, odchádzajú. Prvým pôsobiskom sr. Aleny Badačovej bude na najbližšiu dobu Banská Bystrica a sr. Jana Marková poputuje do českej Plzne.
(ostatné fotografie zo slávnosti čoskoro pridáme)
Vzácna návšteva z Assisi
V máji prišla do Dubnice návšteva z ďalekého Talianska z Assisi, bola to naša rodáčka Terézia Kilianová- sestra Chiara Gabriela. Sestra Chiara Gabriela potešila viacerých ľudí svojou návštevou a milými slovami. Pri tejto príležitosti sme jej položili zopár otázok.
V krátkosti sa môžeš predstaviť.
Volám sa až dvoma menami: prvým, ako ma poznajú aj Dubničania poznajú – Terézia Kilianová a druhým, rehoľným, Chiara Gabriela. Som klariskou, čiže patrím do rehole Chudobných sestier sv. Kláry, ktorá je kontemplatívnym rádom vo veľkej františkánskej rehoľnej rodine. Mám 42 rokov, bývam v Assisi v našom kláštore už 23 rokov.
Kedy si pocítila, že si povolaná do zasväteného života?
Bolo to v období, keď som ako gymnazistka absolvovala kurz pre katechétov organizovaný Nitrianskou diecézou, kde som osobne prežila svoje stretnutie s Ježišom a kde som pochopila, cítila v hĺbke srdca, že môj život sa musí radikálne zmeniť. Tam som spoznala aj Školské sestry sv. Františka, na nich som videla, že patriť úplne Bohu neoberá o radosť zo života, ale naopak, dodáva mu niečo naviac. Ale ideál pravej kresťanskej rodiny som cítila príťažlivejší…Až dovtedy, kým Pán vo mne znovu prehovoril, „Ja chcem byť Tvojím životom„. Trvalo to niekoľko mesiacov.
Kedy si sa definitívne rozhodla, že chceš patriť Bohu? Koľko si mala vtedy rokov?
Bolo to krátko po tom, ako som prijala s obrovskou radosťou toto pozvanie a zároveň som lepšie spoznávala Školské sestry; ich život, charizmu, konkrétnu prácu .Mala som 18 rokov.
Prečo si sa rozhodla práve pre túto reholu?
Vstúpila som k nim z rôznych dôvodov. Videla som na nich, ako úplné odovzdanie Bohu napĺňa ich život radosťou a šťastím, ktoré svet nepozná. Potom aj kvôli sv. Františkovi, jeho ideálu chudoby a lásky k Pánu Ježišovi, páčilo sa mi, aké mali medzi sebou pekné priateľské, jednoduché vzťahy, ich aktivita v školstve, misie.
A prečo klarisky? Pre radikalitu odovzdania Pánovi, žiť naplno vieru, v ktorej tvrdíme, že Boh je prameň šťastia, že On je Láska.
Čo pre teba znamená žiť zasvätený život?
Kráčať v každodennom živote v prítomnosti Pána, počúvať Ho, neustále pokračovať v ceste obrátenia, ktorá nikdy nie je úplne dokončená, snažiť sa milovať tých /tie/, s ktorými žijem, vo vedomí, že od toho, ako ja odpovedám na povolanie závisí aj odpoveď iných, mne neznámych. Znamená aj neustály objav toho, ako sa Pán o mňa stará, sprevádza svojím Milosrdenstvom a vernosťou.
Čo považuješ za najdôležitejšie v pôsobení v zasvätenom živote?
Najdôležitejšie je práve vedomie, že sme dostali nesmierny, nepochopiteľný, nezaslúžený dar, ktorý je iba prejavom nekonečnej Božej Lásky k nám. K tomu patrí presvedčenie a hlboký pocit, že sme zvlášť milované – teda vďačnosť a pokora..
Koľko rokov si už zasvätená? Kde všade si už pôsobila?
O niekoľko mesiacov to bude 20 rokov a som stále v mojom kláštore v Assisi.
Kto je tvoj obľúbený svätý a prečo?
Je to sv. Terezka Ježiškova, bola mojou prvou najlepšou priateľkou a zostala ňou dodnes. Je mojou patrónkou od krstu a tým je aj určitým spôsobom aj matkou môjho kresťanského života. Rada som sa zastavila pri jej soche v kostole. Očarila ma jej autobiografia, jej geniálne intuície o Bohu, Jeho Milosrdnej Láske, v čom spočíva naša odpoveď na Jeho dielo v našich dušiach – veriť, že nás miluje takých, akými sme – slabí, krehkí, nedokonalí. Vedieť to prijať a nechať, aby nám odpustil, aby nás miloval, nič viac. Jej svätosť bola taká všedná, nenápadná, založená na malých skutkoch lásky. Veľmi sa mi páči jej úprimnosť, otvorenosť, odvaha, zároveň aj ako videla Božiu prítomnosť a prozreteľnosť vo svojom konkrétnom živote, v ktorom zažila aj utrpenie a rany, cez ktoré dokázala rásť a dozrievať. Aj ja som jej blízkosť často pocítila.
Za rozhovor ďakujem a prajem veľa Božích milostí, nech si pre všetkých viditeľnou Božou prítomnosťou a požehnaním.
Prvé sväté prijímanie 2016
Prvé sv. prijímanie patrí v živote detí k rozhodujúcim dňom ich života. Takto si na svoj veľký deň spomína sv. Ján Bosco:
Mal som jedenásť rokov, keď ma pripustili k prvému prijímaniu. Vedel som už celý katechizmus, ale nemal som ešte dvanásť rokov, vek, ktorý sa vtedy vyžadoval. Keďže kostol bol ďaleko, farár ma nepoznal. O moje náboženské vzdelanie sa starala skoro len matka. Želala si, aby som čo najskorej vykonal tento úkon nášho svätého náboženstva. Usilovne ma pripravoval a urobila všetko, čo mohla.
V pôste ma každý deň posielala na katechizmus. Na konci som urobil skúšku, určil sa deň, keď som mal s ostatnými deťmi na Veľkú noc pristúpiť k prijímaniu. V pôste ma mama priviedla trikrát na spoveď. Opakovala mi:
Janko, Boh ti dáva veľký dar. Usiluj sa byť dobrý, vyspovedaj sa úprimne. Pros Boha o odpustenie a sľúb mu, že sa polepšíš.
Prisľúbil som. Či som to dodržal, vie len Pán Boh. V podvečer mi pomohla modliť sa, dala mi čítať dobrú knihu a dala mi také rady, aké vie vymyslieť pre svoje deti len kresťanská matka. Byť sústredený v deň prvého prijímania v tom zástupe detí a rodičov bolo skoro nemožné. Ráno mi matka nedovolila rozprávať sa s nikým. Sprevádzala ma k posvätnému stolu, modlila sa so mnou prípravné modlitby a poďakovanie, ako ich predriekal farár Sismondo, a všetci po ňom nahlas opakovali. Nechcela, aby som v ten deň robil dajakú materiálnu robotu. Čas som venoval čítaniu a modlitbe. Často mi opakovala tieto slová:
Synku, tento deň bol tvojím veľkým dňom. Som istá, že Boh sa stal pánom tvojho srdca. Sľúb mu, že sa budeš usilovať byť dobrý po celý život. Prijímaj často, ale nikdy s hriechom na svedomí. Spovedaj sa vždy úprimne. Usiluj sa byť vždy poslušný. Chodievaj s radosťou na katechizmus a počúvaj Božie slovo. No, pre lásku božiu, vyhýbaj všetkým, čo neslušne rozprávajú, lebo neslušné reči sú ako mor.
Na tieto matkine rady som nikdy nezabudol a vždy som sa ich usiloval zachovávať. Zdá sa mi, že v tie dni som bol lepší, aspoň trochu. Predtým som pociťoval veľký odpor k poslušnosti a k rozhodnutiam iných. Vždy som odvrával každému, kto mi rozkazoval alebo radil.
(Pamäti oratória)
Viera Antalíková FMA: Odpoveď na povolanie v podobe víťazstva na MS v ľadovom hokeji 2002
V krátkosti sa môžeš predstaviť niekoľkými vetami:
Volám sa Viera Antalíková. Po absolvovaní základnej školy som nastúpila na Gymnázium sv. Františka z Assisi v Žiline. Svoju lásku ku slovenčine a náboženstvu som realizovala cez štúdium na Trnavskej univerzite a dokončila na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Momentálne pôsobím v Dolnom Kubíne. V komunite som ekonómkou, pôsobím tiež v celoslovenskom projekte Cesty zrenia a v posledných rokoch mám viac príležitostí písať a tvoriť pre časopis Don Bosco dnes, miestne farské spravodaje či na webku saleziánok. Rada som v prírode, s mladými, zacvičím si aerobik či pozriem dobrý film. Tento rok budem skladať večné sľuby spolu s ďalšími dvoma Dubničankami.
Kedy si pocítila, že si povolaná do zasväteného života?
Počas štúdia na vysokej škole, keď som mala skúsenosť s chodením s chlapcom. Moje srdce chcelo ľúbiť viac a plnšie. Vtedy mi po prvýkrát seriózne napadlo, či ma Pán nepovoláva do zasväteného života. Hneď som tieto myšlienky odsunula, ale časom sa vracali, boli stále silnejšie a neodbytnejšie. Po trojročnom zvádzaní boja, otázok a hľadania odpovedí som nastúpila na cestu formácie do Šamorína.
Kedy si sa definitívne rozhodla? Koľko si mala vtedy rokov?
Pri rozhodovaní mi Boh dal silné osobné znamenie. Keďže pochádzam z Dubnice a tá žila vždy hokejom, nebolo tomu inak ani u mňa. Končila som vysokú školu, vnímala som silné volanie patriť Pánovi, ale potrebovala som uistenie, znamenie, že si to nenahováram, že to nie je výplod mojej fantázie. A tak som prosila Boha, keby cez blížiace sa majstrovstva sveta v hokeji mi dal znamenie v podobe nejakej výhry našich. Boh nebol „trochár“ a keďže sa písal rok 2002, iste viete, že sme sa stali majstrami sveta. Odvtedy si ma niektoré sestry doberajú, či sa i tento rok niekto nerozhoduje do rehole – keď začínajú majstrovstvá. :-) Bola to pre mňa silná osobná odpoveď, ktorú sprevádzali ďalšie iné. Úplne som sa rozhodla patriť Pánovi však asi až v noviciáte, keď som mala 30 rokov.
Prečo si sa rozhodla práve pre reholu saleziánok?
Pretože ju najviac poznám, bola mi blízka a páči sa mi saleziánska charizma. Bolo však obdobie, keď som silne zvažovala aj františkánky.
Čo pre teba znamená žiť zasvätený život?
Patriť Pánovi navonok i vo vnútri, v jednote bytia…byť Božou. Cítim, že som v tom stále na ceste.
Čo považuješ za najdôležitejšie v pôsobení v zasvätenom živote?
Byť otvorenou pre Ducha Svätého, nechať ho, aby pôsobil cezo mňa a robil si svoje dielo. Aby som nekonala len tak ľudsky ja. A pri tom byť znakom lásky Boha – konkrétne cez službu, pomoc, radosť, úsmev, dôveru… Učiť sa viac BYŤ ako ROBIŤ.
Koľko rokov si už zasvätená? Kde všade si už pôsobila?
Už je to 9 rokov. Po štúdiu som nastúpila do formácie v Šamoríne, kde som v roku 2007 zložila 1. sľuby. Ako sestra som pôsobila v Košiciach na Sídlisku KVP – 5 rokov, učila som na ZŠ a gymnáziu slovenčinu a náboženstvo, potom 3 roky v Trnave – kde som tiež učila na ZŠ a Obchodnej akadémii náboženstvo. Zároveň som bola štatutárkou Združenia Laura a mala som na starosti animátorov, stretko birmovancov či som koordinovala prípravu na 1.sv. prijímanie cez program IMOS. Po 3 rokoch som sa posunula ďalej na krásnu Oravu – do Dolného Kubína, kde pôsobím na ZŠ a gymnáziu ako učiteľka náboženstva.
Kto je tvoj obľúbený svätý/á a prečo?
Medzi mojich obľúbených svätých patrí don Bosco a saleziánka sr. Magdaléna Morano. Don Bosco pre to, že je pre mňa inšpiráciou vo všetkom – v láske k mladým, vášni zachraňovať duše, výchovnej múdrosti, dôvere v Máriu, pracovitosti, otcovstve…a Magdaléna Morano bola výnimočná saleziánka, dnes už vyhlásená za blahoslavenú, ktorá prežila veľa rokov na Sicílii, kde založila aj saleziánske dielo. Bola výnimočná učiteľka – až tak, že keď ju po rokoch prekladali na iné miesto, starosta sa vyjadril, že by utrpeli menšiu stratu, keby preložili miestneho kňaza ako ju. Bola úžasnou ženou, duchovnou matkou, učiteľkou par excelans s veľkou výchovnou múdrosťou, ktorá vedela v sebe spájať láskavosť, dobrotu i náročnosť a viedla hlboký duchovný život. Raz by som chcela byť ako ona.
Čo ťa naučil zasvätený život? Čo ti prináša?
Je to krásne povolanie pre toho, kto je povolaný. Prináša veľa krásnych zážitkov z Božej prítomnosti, z toho, ako Boh koná v živote mojom i mladých, ktorým sa venujeme, z darovanej dôvery. Z toho, keď vidíš, ako mladí rastú vo viere, v zodpovednosti, ktoré im pomáhajú dozrievať i ľudsky. Zasvätený život ma učí stále viac dôverovať a zanechávať svoje istoty, oslobodzovať sa od egoizmu, učiť sa denne žiť evanjelium a byť autentickým svedkom. Ale iste sú chvíle, kedy je prežívanie povolania i náročnejšie, keď zasvätený prežíva samotu a do dôsledkov žije svoju voľbu. Ale myslím si, že podobne je tomu i v manželstve.
Aký odkaz by si nechala mladým, ktorí uvažujú nad zasväteným životom?
Odvahu, choď za Kristom, on tú cestu pozná…
