Last call – v piatok odlietame do Indie!
Naša cesta okolo sveta počas piatkových mládežníckych večerov raz v mesiaci pokračuje už tento piatok!
Nezabudnite sa prihlasiť a vyplniť formulár. Tešíme sa na vás!
„A+N+K+J+B“
https://docs.google.com/forms/d/15PUKNuDDLBu2-kTiT1mbNcWaen3bPXbMPZ9_4Abm0Bw/edit?usp=sharing
Na Laurapárty deti vytvorili novú rodinu
Sme jedna rodina…
…také je heslo pre saleziánsku rodinu na celom svete na tento rok. Tak prečo by Laurapárty pre deti nemohla byť v tomto duchu, no nie? Keď navyše Laura Vicuňa kvôli mame a pravému rodinnému šťastiu obetovala svoj život.
Deti pri príchode dostali pekné farebné motýliky, ktoré boli rozlišovacím znakom jednotlivých rodín. Animátor a animátorka, sťaby otec a mama, sa svojich detí ujali, vyzdvihli si rodinný pas a absolvovali rodinný deň.
Tak, ako to býva v reálnej rodine, prežili spoločné momenty v kuchyni, kde si spoločne pripravili občerstvenie a vystrelili detské šampanské, v obývačke sa spolu modlili, v detskej izbe sa zahrali, v spálni si prečítali farebný príbeh, v kúpeľni súťažili so zubnou kefkou a na ulici vypustili rodinný lampión šťastia so svojimi menami. Rodičia hodnotili úroveň a šikovnosť detí pri úlohách a potom si mohli vo Family shope vyzdvihnúť odmenu pre rodinu.
Že by chýbala Laura tombola, tak o tom nemôže byť ani reči. Aby aj to bolo ako v rodine, deti si chodili vyberať rôzne darčeky a dobroty po dvoch. Veď aj v rodine sa treba spolu dohodnúť.
Finále tvorila balónová veselica. V rodine sa naozaj každá radosť znásobuje a úlohy sa zvládajú ľahšie. A o tom to je.
(Eva Rušínová, FMA)
Korčuľovanie, ktoré roztápa ľady medzi nami
V nedeľu podvečer sa na zamrznutom hokejbalovom ihrisku u saleziánov vytvorila príjemná atmosféra medzi mladými, ktorí si prišli spoločne zakorčuľovať. Niektorí sa učili stáť na korčuliach, ďalší si strieľali na bránu, iní vytvorili hadíka alebo sa len tak naháňali. Chladný večer spríjemnil teplý čaj a dobrá hudba. Kým ľad neroztopí slniečko, ste vítaní ho využiť.
Špeciálne poďakovanie patrí Bobemu, SDB, Granďovi a Vladovi za výrobu ľadovej plochy.
Originálne rady dona Bosca (Deviatnik na stiahnutie)
Salezián don František Kubovič zostavil netradičný deviatnik, v ktorom nájdete pôvodné texty napísané samotným donom Boscom, dokonca aj s niektorými jeho pôvodnými výrazmi.
„Často sa v našich životoch stretávame s tým, že niekto sa odvoláva na iných čo povedali: „Veď to on povedal…“ Niekedy to platí aj o slovách svätcov. Možno sme nikdy nečítali ich originálne slová – čo a ako povedali, no môže sa stať, že ich myšlienky vytrhneme z kontextu, a vôbec ich nepochopíme. Tento deviatnik k don Bosocvi, ktorý sa nám ponúka je v niečom netradičný. Ponúka priamo niektoré texty od don Bosca z jeho knihy pre mladých „Il giovane provveduto“. Možno sa budú zdať archaické, nemoderné, neaktuálne, ba až staršidelné… Iste, sú poznačené časom ale to vôbec neznižuje ich duchovné posolstvo, ktoré nám don Bosco chcel ponúknuť. Skús si počas deviatich dní predstaviť don Bosca, ako tebe osobne adresuje tieto slová a skús ich premeniť do tvojho života, do tvojich radostí a ťažkostí. Prosme v tomto deviatniku, aby nám don Boscove rady pomohli na ceste stať sa čnostnými a svätými ľuďmi. Aj keď sa to dnes ťažko počúva, nebojme sa priniesť aj nejakú námahu v našom živote. V spolupráci spolu s Božou pomocou sa môžeme stať „dobrými kresťanmi a čestnými občanmi“ .“ (Úvod)
Ovečkám bolo na chate do spevu
Členovia Zboru 100 & 1 ovečka sa opäť stretli ako jedna veľká rodina, aby nacvičili nové piesne. V prvý deň oddychovali, hrali sa a robili rôzne aktivity, pri ktorých sa poriadne zabavili, a na záver si pozreli film Doba ľadová.
Na druhý deň sa všetci s chuťou pustili do učenia sa nových piesní, ale taktiež si zopakovali aj tie staršie. Keďže deti v zbore 100 & 1 ovečka sú naozaj veľmi šikovné, piesne sa naučili rýchlo a nasledovala poriadne veľká sánkovačko-guľovačka, do ktorej sa zapojili všetci účastníci, malí i veľkí. Samozrejme, nechýbala ani sv. omša a dobré jedlo.
„Sústredko bolo pre mňa v mnohom pozitívne, bolo to spontánne a veselé. Jašili sme sa a zvládli sme i nácvik nových piesní, ktoré sa hneď ujali. Páčila sa mi i sánkovačka na záver. Som veľmi vďačná všetkým animátorom, ale i deťom, že to bol naozaj veľmi príjemne strávený čas. Teším sa na ďalšiu chatu.“ Takto to zhodnotila dirigentka zboru Andrea Pilná.
„Vyše“ fotiek nájdeš na našej FB stránke!
Naše floorbalistky si z Banskej Bystrice priniesli zlato
Takmer 60 dievčat prišlo do Banskej Bystrice počas druhého januárového víkendu. Po registrácii a ubytovaní nasledovala mládežnícka svätá omša, ktorou sa otvoril floorbalový turnaj. Nasledovalo večerné oratórium spojené s otváracím programom turnaja. Dievčatá si zatancovali, zacvičili a zoznámili sa medzi sebou.
V sobotu sa prebudili do zasneženého rána a začali deň svätou omšou. Zápasy sa odohrávali v dvoch základných skupinách. Boj v nich bol od začiatku napínavý a o gólové šance nebola núdza. Tímy sa navzájom povzbudzovali a vznikla priateľská atmosféra.
“Dievčatá z ostatných stredísk boli veľmi priateľské, vytvorili sme peknú saleziánsku rodinu,” zhodnotila organizátorka Mária Dancsová.
Po obednej prestávke sa telocvičňa opäť zaplnila súťažiacimi. Aj keď hrali s veľkým zápalom, nedošlo našťastie k žiadnym zraneniam. Z každej skupiny postúpili dva týmy. Hralo sa o piate, tretie miesto a nakoniec finále. V boji o bronzové medaily prehrala Banská Bystrica s výberom z Dolného Kubína. Do finále sa prebojovali Dubnica nad Váhom spolu s Námestovom. Finálový zápas bol veľmi napínavý a vyrovnaný, aj keď zo začiatku prehrávala Dubnica 0:2.
“V prvom polčase sme už vskutku behali z posledného, ale kontaktný gól nás vyhecoval a boli sme odhodlané veriť až dokonca,” poznamenala hráčka Daniela Oremová.
Dubnica rýchlo otočila skóre vo svoj prospech na 3:2. Keď sa už zdalo, že majú víťazstvo vo vrecku, desať sekúnd pred koncom hráčky Námestova zápas vyrovnali na 3:3. Ten sa nakoniec rozhodol až v nájazdoch, kde zvíťazila Dubnica nad Váhom.
“Turnaj vnímam ako veľmi férový a naozaj priateľský, aj keď vo finálovom zápase sa prirodzene striedali všetky emócie.” skonštatovala na záver Daniela.
Marek Vigaš
(zdroj: sbb.sk)
List pápeža Františka mladým pri príležitosti biskupskej synody
Pápež František sa 13. januára obrátil listom na všetkých mladých sveta pri príležitosti publikovania prípravného dokumentu biskupskej synody 2018, ktorej téma znie „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“. Prinášame jeho plné znenie.
Drahí mladí,
som šťastný, že vám môžem oznámiť, že v októbri 2018 sa bude sláviť biskupská synoda na tému «Mladí, viera a rozlišovanie povolania». Prial som si, aby ste boli v centre pozornosti vy, lebo vás nosím v srdci. Práve dnes je prezentovaný Prípravný dokument, ktorý zverujem aj vám ako «kompas» na tejto ceste.
Prichádzajú mi na myseľ slová, s ktorými sa Boh obracia na Abraháma: «Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem» (Gn 12,1). Tieto slová sú dnes adresované aj vám: sú to slová Otca, ktorý vás pozýva «vykročiť» na cestu v ústrety nepoznanej budúcnosti, ktorá však v sebe nesie bezpečné naplnenie, k čomu vás on sám sprevádza. Pozývam vás, aby ste počúvali Boží hlas, ktorý sa ozýva vo vašich srdciach skrze vanutie Ducha Svätého.
Keď Boh povedal Abrahámovi «odíď», čo mu chcel tým povedať? Určite nie, aby utiekol od svojich blízkych alebo pred svetom. Bolo to silné pozvanie, povolanie, aby zanechal všetko a išiel v ústrety novej zemi. Čo je dnes pre nás táto nová zem, ak nie spravodlivejšia a bratskejšia spoločnosť, po ktorej hlboko túžite a ktorú chcete vybudovať až po periférie sveta?
Dnes však, bohužiaľ, to «odíď» na seba berie aj iný význam. Význam zlovôle, nespravodlivosti a vojny. Mnohí mladí sú vystavení vydieraniu násilia a prinútení utiecť zo svojej rodnej krajiny. Ich výkrik stúpa k Bohu, ako ten [výkrik] izraelského otroka pod útlakom faraóna (porov. Ex 2,23).
Rád by som vám tiež pripomenul slová, ktoré Ježiš raz povedal učeníkom, ktorí sa ho pýtali: «,Rabbi […], kde bývaš?’ Odpovedal im: ,Poďte a uvidíte!’» (Jn 1,38-39). Aj na vás Ježiš obracia svoj zrak a pozýva vás, aby ste išli s ním. Drahí mladí, zachytili ste tento pohľad? Počuli ste tento hlas? Pocítili ste tento impulz vykročiť na cestu? Som si istý, že aj keď sa zdá, že vo svete vládne hurhaj a omámenie, toto volanie bude naďalej znieť vo vašom vnútri, aby ste sa otvorili plnej radosti. To bude možné do tej miery, a to aj vďaka sprevádzaniu skúsených vodcov, nakoľko dokážete nastúpiť cestu rozlišovania na objavenie Božieho plánu pre váš život. Aj keby bola vaša cesta poznačená neistotou a pádom, Boh bohatý na milosrdenstvo podáva svoju ruku, aby vás zdvihol.
V Krakove na otvorení uplynulých Svetových dní mládeže som sa vás viackrát spýtal: «Je možné veci zmeniť?» A vy ste spoločne kričali búrlivé «Áno!» Ten krik sa rodí vo vašom mladom srdci, ktoré neznesie nespravodlivosť a nemôže sa podvoliť kultúre skartovania, ani ustúpiť globalizácii ľahostajnosti. Počúvajte ten výkrik, ktorý vychádza z vášho vnútra! A ak aj pocítite, tak ako prorok Jeremiáš, neskúsenosť vášho mladého veku, Boh vás nabáda ísť tam, kam vás on posiela: «Neboj sa […], veď ja som s tebou, aby som ťa ochránil» (porov. Jer 1,8).
Lepší svet sa dá vybudovať aj vďaka vám, vašej túžbe po zmene a vašej štedrosti. Nemajte strach počúvať Ducha, ktorý vás nabáda k odvážnym rozhodnutiam, neotáľajte, keď od vás svedomie žiada, aby ste pri nasledovaní Učiteľa riskovali. Ba aj Cirkev chce načúvať vášmu hlasu, vašej vnímavosti, vašej viere; dokonca i vašim pochybnostiam a vašim kritikám. Dajte zaznieť vášmu kriku, nechajte ho zaznieť v komunitách a nech dorazí až k vašim (duchovným) pastierom. Svätý Benedikt odporúčal opátom kláštora, aby sa radili aj s mladými pred každou dôležitou voľbou, lebo «často práve najmladšiemu Pán zjavuje najlepšie riešenie» (Regula sv. Benedikta III, 3).
Ja a moji bratia biskupi chceme takto aj skrze proces tejto synody ešte väčšmi «prispieť k vašej radosti» (2 Kor 1,24). Zverujem vás Márii z Nazareta, mladej tak ako ste vy, na ktorú Boh obrátil svoj milujúci pohľad, aby vás vzala za ruku a viedla vás k radosti toho plného a veľkodušného «Hľa, tu som!» (porov. Lk 1,38).
S otcovskou láskou,
František
Vo Vatikáne, 13. januára 2017.
(zdroj: sk.radiovaticana.va)
Naša žiačka ocenená prezidentom republiky za detský čin roka
Všade tam, kde je človek, je miesto pre dobrý čin. V duchu tejto myšlienky Občianske združenie Detský čin roka každoročne organizuje projekt s rovnomenným názvom. Realizuje sa v 7 kategóriách a je oslavou ľudskosti, humanity, nezištnej pomoci, dobrých skutkov, odhodlanosti pomôcť ľuďom i prírode. Hrdinami týchto ušľachtilých ľudských príbehov sú deti. Mladí ľudia, ktorí neváhajú riskovať svoj život pri záchrane iného človeka, pomáhajú ľuďom v núdzi, starajú sa o rodinu v ťažkých životných situáciách, zachraňujú zvieratká, obetujú svoj voľný čas pre potešenie iných.
V tohoročnom
16. ročníku koordinátori projektu dostali 5317 listov od detí, ktoré vykonali dobrý skutok. Spomedzi nich sa však iba skutok 7 detí mohol stať detským činom roka. Jednou z ocenených bola aj Magdaléna Martinková, žiačka 9. ročníka ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia, ktorá zvíťazila v kategórii Pomoc v rodine. Žiaci z celého Slovenska jej dali svoj hlas za jej príkladnú starostlivosť o ťažko chorú mamičku a pomoc v rodine. Magdalénka i napriek svojmu ochoreniu – diabetu mellitus venovala svoju lásku, nehu a celé svoje srdce milovanej mamičke a celej rodine.
Program vyhodnotenia projektu sa začal na sviatok svätého Mikuláša, kedy sa víťazi jednotlivých kategórií stretli v priestoroch hotela Astra v Bratislave, kde prežili dojímavé chvíle pri vzájomných rozhovoroch a prezentácii jednotlivých príbehov.
Slávnostné oceňovanie víťazov jednotlivých kategórií sa uskutočnilo 7.12.2016 v Národnom osvetovom centre v Bratislave. Týchto malých veľkých hrdinov prišiel pozdraviť a poblahoželať im ku krásnemu úspechu aj prezident Slovenskej republiky, pán Andrej Kiska. Jeho prítomnosť, dojímavý príhovor, vyzdvihnutie ušľachtilých činov detí a jeho slová. „Želám si, aby svetlo detských činov osvietilo celú spoločnosť“ – to všetko umocnilo atmosféru, ktorá bola a navždy ostane nezabudnuteľná.
Žiaľ, Magdalénka sa nemohla spolu s ostatnými ocenenými deťmi tešiť z tohto úspechu, pretože bola hospitalizovaná. Cenu prevzal jej brat Janko. O to viac nás jej krásny úspech teší a srdečne jej blahoželáme. Veľkosť človeka rastie tou mierou, akou sa usiluje rozmnožiť dobro v prospech svojich blížnych. Príbeh Magdalénky Martinkovej je toho žiarivým príkladom a veríme, že bude veľkou motiváciou pre konanie dobrých skutkov aj pre ostatné deti našej školy.
(Darina Drusová)
